Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-59-2019.pdf
PDF · 171.68 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: N. právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Filičko, PhD., advokát so sídlom Palárikova č. 1, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného : JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava o zaplatenie 1.689 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.689 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.689 EUR od 31.7.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.689 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.689 EUR od 31.7.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela : a) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 29.05.2014 (ďalej „Zmluva I“), b) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 17.12.2014 (ďalej „Zmluva II“), c) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX . dňa 06.02.2015 (ďalej „Zmluva III“) a d) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 31.05.2017 (ďalej ,,Zmluva IV“). Z dôvodu, že žalobkyňa pri uzatváraní týchto zmlúv o úvere nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, ako i z toho, že finančné prostriedky nepoužila na výkon povolania, ani na výkon podnikania, je nevyhnutné považovať predmetné zmluvy o úvere za zmluvy spotrebiteľské, na ktoré je potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, inak je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z obsahu Zmlúv I, II a III je zrejmé, že tieto zmluvy neobsahujú údaje o : 1. druhu spotrebiteľského úveru vyžadovaný ust. § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, 2. o údaje o finančnom agentovi v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, ďalej 3. údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, 4. o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru vyžadovaný ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, 5. o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, 6. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“), ktorý pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve uviesť ust. § 9 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, 7. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch a 8. o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy II a III napokon ešte žalobkyňa dodáva, že spotrebiteľský úver prostredníctvom Zmluvy II a III bol zo strany žalovaného poskytnutý finančnými prostriedkami v hotovosti, čo je v priamom rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom takto poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na neuvedenie údajov, resp. nesprávne uvedenie údajov vyžadovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a poskytnutie spotrebiteľského úveru v hotovosti je nevyhnutné posúdiť Zmluvu I, II a III v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročné a bezpoplatkové. Úver zo Zmluvy IV bol použitý na splatenie úverov zo Zmluvy II a zo Zmluvy III. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmlúv I, II a III mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej istiny jednotlivých úverov bez akýchkoľvek úrokov či poplatkov takto : a) na základe Zmluve I úver vo výške 1.400 EUR, b) na základe Zmluve II úver vo výške 1.700 EUR, c) na základe Zmluve III úver vo výške 350 EUR a d) na základe Zmluvy IV úver vo výške 6.000 EUR, celkovo 9.450 EUR. Žalobkyňa na účet žalovaného poukázala: a) na základe Zmluvy I súhrne sumu 2.180 EUR, to znamená o 780 EUR viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 780 EUR tak došlo na základe Zmluvy I k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Na základe Zmluvy II súhrne sumu vo výške 6.628,43 EUR, to znamená o 5.667,43 EUR viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 5.667,43 EUR tak došlo na základe Zmluvy II k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Na základe Zmluvy III súhrne sumu minimálne vo výške 1.130,57 EUR, to znamená o 780,57 EUR viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 780,57 EUR tak došlo na základe Zmluvy III k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. A na základe Zmluvy IV súhrne sumu minimálne vo výške 1.200 EUR, to znamená, že záväzok žalobkyne voči žalovanému na základe Zmluvy IV by mal byť vo výške 4.800 EUR. Žalobkyňa teda na základe predmetných zmlúv o úvere prijala od žalovaného finančné prostriedky súhrne v sume 9.450 EUR a že na účet žalovaného zaplatila súhrne sumu vo výške 11.139 EUR, to znamená o 1.689 EUR viac, než mal žalovaný nárok. Žalobkyňa mailom zo dňa 24.7.2018 započítala svoje pohľadávky voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na základe Zmluvy I, II a III s pohľadávkou žalovaného na vrátenie istiny úveru poskytnutého na základe Zmluvy IV a vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689 EUR. 3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy : Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 29.5.2014, Zmluva o úvere C. zo dňa 17.12.2014, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 31.5.2017, Výpisy z účtov, Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov, Prehľad platieb vyplývajúci z návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 30.11.2015 a zo dňa 8.6.2016, Prehľad platieb vyplývajúci z návrhu na začatie exekučného konania z 4.2.2017, Započítanie pohľadávok a Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia z 24.7.2018. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 8.10.2018 tvrdil, že žalobca nebol pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom, zmluva nemala charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ani zákona o ochrane spotrebiteľa a ani charakter zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale podnikateľom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z predložených zmlúv o úvere jednoznačne vyplýva, že žalobca si predmetné úvery bral za účelom výkonu podnikania, do právneho vzťahu so žalovaným vstúpil žalobca na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. V zmluvách o úvere je žalobca jasne definovaný ako živnostník, uvedením obchodného mena, miesta podnikania a čísla, pod ktorým je evidovaný na odbore živnostenského podnikania príslušného okresného úradu, prehlásenie je v zmluve vlastnoručne podpísané žalobcom. V rozmedzí rokov 2012 a 2015 žalobca uzavrel celkovo 6 zmlúv o úvere, kde prehlásil, že peňažné prostriedky použije na podnikateľské účely a o niekoľko rokov neskôr len strohým konštatovaním bez opory svojich tvrdení v zákone alebo dôkazných prostriedkov vyvracia svoje vlastnoručne podpísané prehlásenie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004, sp. zn.: VIII ZR 91/04. Žalobca vo svojom podaní nepreukázal účel poskytnutia peňažných prostriedkov (len účelovo tvrdil, že ich na účel podnikania nepoužil), ale žalovaný si dostatočne splnil dôkaznú povinnosť, nakoľko predložil prehlásenie dlžníka (žalobcu), že finančne prostriedky použije na účel podnikania. Žalovaný sa zároveň domnieval, že ide o zjavné zneužitie práva (čl. 5 CSP), ktoré nepožíva právnu ochranu. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Žalovaný si dovoľuje dať do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.2.2017, sp. zn. 14Co/975/2015, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil. Vo svojom odôvodnení konštatoval, že „Odvolací súd poukazuje na to, že neobstojí tvrdenie žalobkyne
uvádzané v odvolaní , kde poukazuje na prenesenie dôkaznej povinnosti na žalovaného s tým, že práve žalovaný mal preukázať, že poskytnutý úvere bol poskytnutý na výkon zamestnania. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu v situácií, ak predložená kópia zmluvy o úvere obsahovala v písomnej forme zachytené prehlásenie ňou osobitne podpísané, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon zamestnania.“ Žalovaný dáva súdu do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 10Csr/2/2016 zo dňa 16.1.2017, ktorý žalobu žalobcu zamietol nakoľko, „Bez ohľadu na to, na aký účel bol v skutočnosti úver poskytnutý, v prípade rozporu skutočného účelu a účelu deklarovaného v zmluve, musí byť chránená dobrá viera druhej konajúcej strany“. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval. Žalovaný ďalej poukazuje, že žalobca bol v čase podpisu zmluvy podnikateľom, ako to vyplýva z výpisu živnostenského registra v období 5.3.2003-30.6.2009 v oblasti Poradenstvo v oblasti financií a investícií, Poradenská a konzultačná činnosť v oblasti predmetu podnikania, z čoho vyplýva, že žalobca mal dostatočnú vedomosť, na aký účel uzatvára zmluvu, aké to bude mať pre neho následky a pod., a contrario teda sú jeho tvrdenia o nevedomosti, ako aj súkromnom účele použitia úveru účelové a nedôvodné. Žalovaný poukázal na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania, pretože o platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už bolo rozhodnuté dňa 15.3.2016 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. X. ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, ďalej o platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. už bolo rozhodnuté dňa 15.7.2016, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. X. ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca si vyčíslil sumu bezdôvodného obohatenia vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo sumy, ktorú zaplatil nad istinu z predmetných zmlúv o úvere, teda v sume vo výške 6.448 EUR (pozostávajúca zo sumy 5.667,43 EUR a sumy 780,57 EUR tak, ako to vyčíslil žalobca), avšak táto suma je tvorená okrem iného aj zo zmluvnej pokuty vo výške 312 EUR zo Zmluvy o úvere č.. a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v bode 5 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ Okrem toho suma bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX pozostáva zo zákonného úroku z omeškania, ktoré žalovanému ako veriteľovi patria v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Ďalej nie je sporné, že do sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. a zmluvy o úvere č.., ktorú si uplatňuje žalobca vo výške 6.448 EUR, nemožno zahrnúť ani trovy rozhodcovského konania a trovy mediačného konania, nakoľko ak by súd určil zmluvy za bezúročné, trovy konania nemožno subsumovať ako bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k bezúročnej zmluve, pričom trovy rozhodcovského konania zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sú vo výške 152,41 EUR, trovy mediačného konania zo zmluvy o úvere č.. sú vo výške 355,98 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 646,35 EUR. Na základe uvedeného zmluvná pokuta vo výške 312 EUR ako aj zákonný úroku z omeškania, trovy rozhodcovského konania a trovy mediačného konania je suma, ktorú nemožno zahrnúť do bezdôvodného obohatenia z titulu určenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zmluvy o úvere č.. za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný ďalej namieta výšku vyčíslenej sumy bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX., v sume 5.667,43 EUR, ktorú žalobca vyčíslil. Žalovaný poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že podľa návrhu na začatie konania zo dňa 7.8.21018 v čl. V tvrdí, že zo Zmluvy II, t.j. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX,. uhradil sumu 6.628,43 Eur, čo nie je sporné, avšak sporné je tvrdenie, že na základe toho si uplatňuje žalobca sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 5.667,43 EUR. Pričom tento výpočet nie je správny, nakoľko ak žalobca uhradil na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. sumu vo výške 6.628,43 EUR a istina bola vo výške 1.700 EUR, tak rozdiel medzi istinou a uhradenou sumou je vo výške 4.928,43 EUR (6.628,43 EUR uhradená suma mínus 1.700 EUR istina). Na základe uvedeného nie je správny výpočet žalobcu týkajúci sa bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. . Okrem toho je potrebné v zmysle bodu IV ponížiť sumu bezdôvodného obohatenia, nakoľko zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta a trov rozhodcovského a mediačného konania nemožno subsumovať pod bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovaný poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu, týkajúce sa vyčíslenia bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č.., ktoré vyčíslil na základe „ničoho“ vo výške 780 Eur, nie sú ničím podložené, a teda žalobca bezdôvodného
obohatenia riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. V prípade ak žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie je jeho povinnosťou preukázať skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Vzhľadom k uvedenému suma bezdôvodného obohatenia, ktorú si vyčíslil žalobca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 780 EUR, je nedôvodná. Namietal, že žalovaný je právnickou osobou, preto v zmysle ustanovenia § 15 je na prejednanie veci miestne príslušný súd, v obvode ktorého má právnická osoba svoje sídlo, t.j. Okresný súd Bratislava I.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. 5. Žalobkyňa v replike dňa 30.9.2019 uviedla, že vyhlásenie dlžníka o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania je predformulované, pričom dlžník nemá žiadnu možnosť urobiť vyhlásenie iné, alebo toto vyhlásenie zo zmluvy vylúčiť. Zároveň nie je pravdou, že by tieto vyhlásenia boli vlastnoručne podpísané žalobkyňou. Už v poradí na prvej zo zmlúv o úvere uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným, a to Zmluve o úvere č.. zo dňa 29.5.2014 (ďalej len „Zmluva I“) absentuje podpis žalobkyne v časti, v ktorej sa predmetné vyhlásenie nachádza. Navyše podpisy na Zmluve I preloženej žalovaným sa vôbec nezhoduje s podpismi žalobkyne na Zmluve I, ktorou disponuje žalobkyňa, a to v časti ohľadne výšky istiny, výšky poplatku, počtu mesačných splátok a ich výšky, nie k vyhláseniu o tom, že poskytnuté finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Z umiestnenia podpisu tak vyplýva, že klient má dojem, že svojím podpisom vyjadruje súhlas práve s podstatnými údajmi o úvere. Osobitne poukazuje na to, že žalobkyňa nemala možnosť predmetnú časť zmluvy nepodpísať (nepodpísanie by totiž znamenalo neuzavretie resp. neplatné uzavretie zmluvy) a takisto nemala možnosť urobiť žiadne iné vyhlásenie, ako to ktoré vopred predformuloval žalovaný. Skutočnosť, že žalobkyňa bola len navedená na podpis rôznych častí zmlúv bez objasnenia čoho sa daná časť zmluvy týka preukazuje aj to, že v prípade Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.12.2014 (ďalej len „Zmluva II“) sa podpis žalobkyne nachádza napríklad aj v časti týkajúcej sa ručenia, ktorá vôbec nie je vyplnená a ktorá je určená pre podpis ručiteľa, nie samotného dlžník. Uvedené rozpory podpisov uvedených na Zmluve I (chýbajúci podpis) a Zmluve III (podpis v časti, ktorú dlžník nemá podpísať) svedčia o ich „relevancii“ a absurdnosti tvrdení žalovaného. K obdobnému konaniu sa vyjadril napríklad aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011, podľa ktorého „je konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. K označeniu žalobkyne na jednotlivých zmluvách o úvere je nutné podotknúť, že samotné označenie zmluvného partnera jeho identifikačným číslom nie je v žiadnom prípade postačujúce pre vyvodenie záveru o nespotrebiteľskom obchodnom charaktere právneho vzťahu tak, ako uvádza žalovaný. Žalovaný ďalej uvádza, že o platnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX . a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX už rozhodol Stály rozhodcovský súd v roku 2016, čo je prekážka res iudicata. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepovažuje za spornú skutočnosť, že platne vydaný rozhodcovský rozsudok je spôsobilý založiť prekážku res iudicata, ale to neplatí, ak rozhodcovský súd nemal na vydanie rozhodcovského súdu právomoc. V prejednávanom prípade rozhodcovské zmluvy boli značne nevyvážené a postavené v neprospech spotrebiteľa, preto nemohli založiť právomoc rozhodcovského súdu, a rozhodcovský súd nebol oprávnený predmetnú vec preskúmavať a autoritatívne rozhodnúť. Samotné rozhodcovské rozsudky sp. zn. X. - týkajúci sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. a sp. zn. X. týkajúci sa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX., sú nulitnými právnymi aktmi - paaktmi a ako také nemôžu založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobkyňa žiadnymi dôkazmi neodôvodnila výšku bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č.. K predmetnému tvrdeniu žalovaného žalobkyňa uvádza, že v predmetnom konaní predložila súdu potrebné podklady, ktoré bezdôvodné obohatenie vo výške 780 EUR pri tejto zmluve preukazujú. Reálne výška bezdôvodného obohatenia na základe predmetnej zmluvy je až 1.216 EUR, pričom žalobkyňa sa podanou žalobou vo vzťahu k tejto zmluve domáha zaplatenia iba sumy 780 EUR. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX . poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.400 EUR. Žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 2.616 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný od žalobkyne prijal o 1.216 Eur viac, ako mal nárok. Na základe Zmluvy o úvere č.. poskytol
žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.700 EUR. Žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 6.699,47 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný od žalobkyne prijal o 4.999,47 EUR viac, ako mal nárok. Na základe Zmluvy o úvere č.. poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350 EUR. Žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 1.201,41 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný od žalobkyne prijal o 851,41 EUR viac, ako mal nárok. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 6.000 EUR. Žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 1.200 EUR. Z uvedeného vyplýva, že záväzok žalobkyne voči žalovanému predstavuje 4.800 EUR. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni boli na základe uvedených zmlúv poskytnuté finančné prostriedky súhrnne v sume 9.450 EUR, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo 11.716,88 EUR, teda bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného predstavuje sumu 2.266,88 EUR. Žalobkyňa si po započítaní pohľadávok podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške 1.689 EUR. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.Na dôkaz svojich tvrdení predložila žalobkyňa: Rozhodcovská zmluva k Zmluve č.. zo dňa 17.12.2014, Rozhodcovská zmluva k Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 6.2.2015, Výpis k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX., Výpis k Zmluve o úvere č.. Výpis k Zmluve o úvere C. Výpis Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. . 6. Žalovaný sa k replike nevyjadril. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.2.2020, na ktoré boli strany sporu riadne a včas predvolané, žalobkyňa dňa 3.1.2020, žalovaný dňa 27.12.2019 (postupom podľa § 106 ods. 1, písm. a) CSP v spojení s § 112 CSP). Na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa, žalovaný sa z neúčasti riadne ospravedlnil dňa 26.2.2020 s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. 8. Žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Košice I, preto bol spis postúpený na Okresný súd Bratislava I., ktorý s postúpením veci nesúhlasil, na základe čoho Krajský súd v Bratislave pod sp.zn.C. zo dňa 31.1.2019 rozhodol o tom, že miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie tejto veci je Okresný súd Košice I.
S k u t k o v ý stav :
9. V zmysle § 151 ods. 1 CSP je nesporné, že žalobkyňa ako dlžník, a žalovaný, ako veriteľ uzavreli tieto zmluvy :
- Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. dňa 29.05.2014 (ďalej v texte len Zmluva I.) na sumu 1.400 EUR, celkové náklady spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené vo výške 1.216 EUR, a teda suma na vrátenie bola vyčíslená sumou 2.616 EUR, pričom žalobkyňa uhradila sumu 2.180 EUR,
- Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. dňa 17.12.2014 (ďalej v texte len Zmluva II.) na sumu 1.700 EUR, celkové náklady spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené vo výške 1.480 EUR, a teda suma na vrátenie bola vyčíslená sumou 3.180 EUR, pričom žalobkyňa uhradila sumu 6.628,43 EUR,
- Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX . dňa 06.02.2015 (ďalej v texte len Zmluva III.), na sumu 350 EUR, celkové náklady spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené vo výške 322 EUR, a teda suma na vrátenie bola vyčíslená sumou 672 EUR, pričom žalobkyňa uhradila sumu 1.130,57 EUR, ako aj tvrdenie, že v texte týchto troch zmlúv sa uvádza prehlásenie žalobkyne ako dlžníka, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania. 10. Ďalej je nesporné tvrdenie žalobkyne aj o tom, že so žalovaným uzavrela aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.. dňa 31.05.2017 (ďalej v texte len Zmluva IV.) na sumu 6.000 EUR, ktorý bol dohodnutý ako bezúročný, ktorý žalobkyňa splatila v sume 1.200 EUR. 11. Je nesporné, že žalobkyňa od žalobcu obdržala na Zmluvy I., II., III. a IV. finančné prostriedky v celkovej výške 9.450 EUR, a na splatenie všetkých úverov zaplatila sumu 11.716,88 EUR. 12. Žalobkyňa si dňa 24.7.2018 započítala voči žalovanému svoje pohľadávky z bezdôvodného obohatenia zo Zmlúv I., II. a III. voči pohľadávke žalovaného voči nej na zaplatenie istiny úveru zo Zmluvy IV. a súčasne vyzvala žalovaného k úhrade sumy 1.689 EUR. 13. Sporným tvrdením je tvrdenie, že žalobkyňa pri uzatváraní týchto zmlúv so žalovaným konala ako podnikateľka, v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a že finančné prostriedky použila na výkon povolania, resp. podnikania.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 14. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
15. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 18. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. 19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis (ktorou je vyhláška č. 87/1995 Z.z.). 23. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 24. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy I.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014, t.j. v čase uzavretia II. a III. zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 27. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 28. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 30. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 31. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.06.2014) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 34. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 35. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
P r á v n y záver :
36. Predmetom sporu je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.689 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. 37. Žalobkyňa tvrdila, že úvery zo Zmlúv I., II. a III. brala od žalovaného na súkromné účely, z dôvodu jej dočasnej nepriaznivej finančnej situácie, nie za účelom výkonu podnikania, úver II. a II. na pokrytie úveru I.. Rovnako aj úver zo Zmluvy IV. brala od žalovaného na súkromné účely, o čom svedčí Zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva IV.). 38. Žalovaný sa v spore bránil tvrdením, že žalobkyňa si predmetné úvery brala za účelom výkonu podnikania, v zmluvách o úvere bola definovaná ako živnostník uvedením obchodného mena, miesta podnikania a čísla, pod ktorým bola evidovaná na odbore živnostenského podnikania príslušného okresného úradu, a do právneho vzťahu so žalovaným vstúpila na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu, čo vlastnoručne podpísala. Zo stany žalobkyne ide o zjavné zneužitie práva (čl. 5 CSP), ktoré nepožíva právnu ochranu. A poukázal na res iudicata vo vzťahu k rozsudkom rozhodcovského súdu. 39. Po posúdení nároku žalobkyne súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
40. Súd posúdil Zmluvy I., II. a III. uzavreté medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) všetky rovnako označené ako „zmluvy o úvere“, vo všetkých troch prípadoch na rovnakom, vopred predtlačenom formulári, za zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to aj napriek skutočnosti, že v texte týchto zmlúv je prehlásenie žalobkyne ako dlžníka, že „finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania“. 41. Predmetné zmluvy súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú
zmluvami, ktoré vykazujú známky absolútneho obchodu (úverové zmluvy), sú zároveň zmluvami spotrebiteľskými, na základe čoho normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. 42. K záveru o tom, že v prípade posudzovaných Zmlúv I., II. a III. ide o spotrebiteľské zmluvy súd dospel na základe zistenia, že obsah a rozsah úverových podmienok bol vopred daný žalovaným na predtlačenom formulári, bez možnosti zo strany žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu zmluvných podmienok, vrátane predtlačeného textu o tom, že „finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania“, čím došlo k jednostrannému, nadradenému konaniu žalovaného a tým k znevýhodneniu postavenia žalobkyne, ako spotrebiteľa. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že žalovaný je podnikateľským nebankovým subjektom, ktorý vychádzajúc z predmetu svojej činnosti, dlhodobo a vo vysokom počte poskytuje spotrebiteľské úvery najmä fyzickým osobám, z čoho vyplýva povinnosť nielen poznať, ale najmä dodržiavať a aplikovať všetky právne normy vzťahujúce sa v tom ktorom období na činnosť, v ktorej podniká, teda na poskytovanie úverov. Preto súd konštatuje, že žalovaný nevyužil všetky zákonné prostriedky, ktoré mal k dispozícii na overenie si reálneho účelu poskytovaného úveru. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola v zmluvách I., II. a III. označená údajom IČO je pravdivé, avšak súd poukazuje na to, že v tých istých zmluvách bola žalobkyňa, ako dlžník označená aj trvalým pobytom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo sú identifikátory fyzickej osoby, z čoho vyplýva celková neurčitosť a nejednoznačnosť špecifikácie osoby dlžníka, ako zmluvnej strany, čo je podstatná náležitosť akejkoľvek zmluvy. Zároveň súd vzal do úvahy, že podpisy žalobkyne na Zmluvách o úvere I., II. a III. pri prehlásení dlžníka, že : „finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania“ nepreukazujú skutočnosť, že žalobkyňa úvery brala na svoju podnikateľskú činnosť, navyše za situácie, keď na Zmluve I. (ktorú predložila do sporu žalobkyňa, čl.5 spisu) chýba podpis žalobkyne práve v tej časti zmluvy, kde sa predmetné vyhlásenie nachádza. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že z umiestnenia podpisu v rámci textu zmluvy sa môže spotrebiteľ oprávnene domnievať, že podpis sa týka podstatných údajov zmluvy o úvere, ktoré sú práve v tejto časti zmluvy upravené, a to výšky úveru, celkových nákladov úveru, celkovej čiastky úveru, splatnosti úveru, počtu splátok úveru. Nie je možné tiež prehliadnuť skutočnosť, že celý text zmluvy je písaný drobným alebo ešte drobnejším písmom, vrátane tohto, z hľadiska následkov veľmi podstatného prehlásenia. Preto takéto konanie žalovaného, ako veriteľ nie je možné považovať za korektné vyjednávanie zmluvných podmienok, ale naopak, za určitú formu nátlaku voči spotrebiteľovi. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne o tom, že žalobkyňa bola zo strany žalovaného pri uzatváraní zmlúv I., II. a III. doslova navedená k podpisu rôznych častí zmlúv I., II. a III. a to bez objasnenia obsahu dotknutej časti zmluvy; ako to vyplýva napríklad zo Zmluvy II a III., kde sa podpis žalobkyne nachádza aj v časti ručenia, ktorá zostala nevyplnená, a ktorá bolo miesto určené pre podpis ručiteľa, nie pre dlžníka. 43. Z týchto dôvodov a pri aplikácii zákonného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, súd dospel k záveru, že Zmluvy I., II. a III. uzavreté medzi stranami sporu, majú spotrebiteľský charakter. 44. Zo súdnej praxe : Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011, podľa ktorého, je konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za nekalú. 45. Žalovaný v spore namietal prekážku rozsúdenej veci v zmysle rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v roku 2016 ohľadne platnosti Zmlúv o úvere II. a III.. 46. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 47. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). 48. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. 49. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. 50. Podľa § 3 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. 51. Podľa § 3 ods. 4 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. 52. Podľa § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. 53. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 54. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 55. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. 56. Je nesporné, že Stálym rozhodcovským súdom bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. X. - týkajúci sa zmluvy o úvere II. a rozhodcovský rozsudok sp. zn. X. - týkajúci sa zmluvy o úvere III.. 57. Spotrebiteľské zmluvy (úverové, poistné) sú väčšinou koncipované tak, že zmluva resp. všeobecné zmluvné podmienky obsahujú aj ustanovenia o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky zmluvné spory, ktorý medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, čím sa vylučuje možnosť prejednať prípadne spory a priori pred všeobecným súdom v občianskom právnom konaní. Rozhodcovská zmluva (doložka) musí byť medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnutá, pod hrozbou jej neplatnosti. 58. Z toho vyplýva že akákoľvek zmluvná podmienka, resp. aj rozhodcovská doložka, sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežnou formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje, uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. A v prípade, že dodávateľ tvrdí, že zmluvná podmienka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 59. Rozhodcovskú doložku, koncipovanú vo všetkých troch zmluvách (I., II. a III.) rovnako, v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd posúdil ako neplatnú a pre spotrebiteľa nezaväzujúcu zmluvnú podmienku, nakoľko takáto neurčitá formulácia spôsobu riešenia prípadného sporu medzi zmluvnými stranami, spôsobila značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje na podstatný nedostatok platnosti rozhodcovskej
doložky v tom, že doložka nebola vopred individuálne dojednaná so spotrebiteľom, že bola zo strany dodávateľa vopred jednostranne pripravená, že spotrebiteľ ju neakceptoval jednoznačným vyhlásením, resp. potvrdením obsahu tejto doložky, ktorá má pre spotrebiteľa podstatný význam, ako aj to, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť zmeniť, či akokoľvek upraviť obsah rozhodcovskej doložky. 60. A napokon, v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie rozhodcovskej doložky nemôže byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale musí byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej. 61. Nakoľko rozhodcovská doložka vo všetkých troch Zmluvách o úvere (I., II. a III.) nebola individuálne dojednaná, spôsobilo to nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto bola neprijateľná a teda neplatná, na základe čoho nebola založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto dôvodu sú rozhodcovské rozsudky vydané Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn.. - týkajúci sa zmluvy o úvere II. a pod sp. zn. X. - týkajúci sa zmluvy o úvere III., nulitnými právnymi aktmi - paaktmi, a ako také, nemôžu založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 62. Zo súdnej praxe : Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). 63. Ďalej aj napríklad uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 10.12.2015 pod sp. zn. 15CoE/238/2015-46, uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 11.11.2015 vydané pod sp. zn. 16CoE/245/2015-56, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/309/2014, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 3.12.2014 pod sp. zn. 2CoE/253/2014. 64. Žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu absencie podstatných obsahových náležitostí, sú zmluvy o úvere I., II. a III. bezúročné a bezpoplatkové. 65. Žalovaný sa bránil tvrdením, že zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti. 66. Nakoľko súd v bode 44. skonštatoval, že všetky posudzované zmluvy o úvere I., II. a III. majú charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle ust. § 2 písm. d) a § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tak tieto zmluvy musia obsahovať náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 67. Pokiaľ je pre právny úkon predpísaná písomná forma tak, ako je tomu aj v tomto prípade (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), tak určitosť právneho úkonu musí vyplývať priamo z listiny, na ktorej tento písomný právny úkon je zachytený, kde obsah právneho úkonu musí byť zrejmý, určitý a zrozumiteľný a musí vyplývať zo samotného textu listiny, preto nestačí, aby len zmluvným stranám boli z obsahu právneho úkonu „jasné, či odvoditeľné“ údaje týkajúce sa ich vzájomných práv a povinností. 68. Po posúdení obsahu zmlúv o úvere I., II. a III., ktoré boli uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným, súd dospel k záveru, že v nich absentujú tieto údaje : § druh spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úvery sa delia na účelové a bezúčelové, pričom v zmluvách o úvere I., II. a III. sa neuvádza žiaden účel poskytovaných úverov, čo je nielen neurčité, ale je aj mätúce dojednanie, pretože spotrebiteľ už v kontraktačnej fáze má mať kvalifikovanú vedomosť o tom, za akým konkrétnym účelom vymedzený úver mu veriteľ poskytuje, t.j. musí byť druh úveru v zmluve presne identifikovaný. Z hľadiska ust. § 37 ods. 1 OZ tak ide o dojednanie neplatné, čo má za následok neexistenciu, absenciu obligatórnej zmluvnej náležitosti, § o finančnom agentovi, ktorý sprostredkoval uzavretie zmluvy za žalovaného, a to v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože v zmluvách o úvere I., II. a III. sa nenachádzajú údaje o mieste podnikania alebo adrese trvalého pobytu a identifikačnom čísle agenta konajúceho za veriteľa; § o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť spotrebiteľovi známe najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. A nakoľko v zmluvách o úvere I., II. a III. sa nachádza iba údaj prvej splátky úverov, ale nie termíny konečných splatností jednotlivých spotrebiteľských úverov, a už vôbec nie dátumy o dobe trvania jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, tak ide o absenciu zákonnej podmienky, § podmienky pre čerpanie úverov v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zo zmluvy o úvere I., II. a III., ale ani z VOP neboli zistené žiadne konkrétne podmienky pre
čerpanie týchto úverov, čo vyplýva z neurčitého vymedzenie druhu úveru, na základe čoho ide o neurčité zmluvné dojednanie, § o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zo zmluvy o úvere I., II. a III., ale ani z VOP tieto údaje o úrokových sadzbách jednotlivých spotrebiteľských úverov nevyplývajú, sú v nich uvedené iba údaje o výške úveru, výške „poplatku“ a celková čiastka na úhradu, § údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ,,RPMN“) v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zo zmluvy o úvere I., II. a III., ale ani z VOP údaj o RPMN nevyplýva, v zmluvách sú uvedené iba údaje o výške úveru, výške „poplatku“ a celková čiastka na úhradu, pričom ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetných zmluvách tento údaj chýba, a rovnako absentujú aj predpoklady, ktoré mali byť použité pre výpočet RPMN, § počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvy o úvere I., II. a III. obsahujú iba čiastočné údaje, a to : Zmluva o úvere I. - výšku mesačnej splátky 218 EUR, termín splatnosti prvej splátky k 20.6.2014, Zmluva o úvere II. - výšku mesačnej splátky 265 EUR, termín splatnosti prvej splátky k 25.1.2015 a Zmluva o úvere III. - výšku mesačnej splátky 56 EUR a termín splatnosti prvej splátky k 10.3.2015. Z týchto údajov vyplýva, že výška splátok, počet a termíny splátok istiny (bez špecifikácie úrokov) sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti splátky. Zákonom vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. k)) nemusia byť uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Nie je tiež nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ však podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tomto prípade však údaje o počte a termínoch splátok istiny, ale aj prípadných nikde nešpecifikovaných úrokov a nikde nešpecifikovaných poplatkov v zmluvách I., II. a III. absentujú, § priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; a to v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.01.2015, čo sa vzťahuje na Zmluvu o úvere III.), pretože zo zmluve o úvere III., ale ani z VOP sa tejto údaj nenachádza. 69. Vzhľadom na uvedené je jednoznačné, že v posudzovaných Zmluvách o úvere I., II. a III. neboli dostatočne upravené, resp. úplne absentovali zákonné zmluvné náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písmena a), b), f), g), i), j), k), ako aj písmena y) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho súd považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaným poskytnuté úvery zo Zmlúv o úvere I., II. a III. za bezúročné a bez poplatkov. 70. Okrem toho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov vyplýva aj z porušenia ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom od 01.09.2014, čo sa vťahuje na Zmluvy o úvere II. a III.), nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úvery zo Zmluvy o úvere II. a III. finančnými prostriedkami v hotovosti, čo je v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch.
71. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, tak žalovaný namietal, že žalobkyňa neodôvodnila výšku bezdôvodného obohatenia. 72. Zo súdnej praxe : záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo- právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov (Krajský súd v Prešove 3Co/124/2016). 73. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmlúv I., II., II. a IV. (ktorá jediná bola koncipovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere) úvery v celkovej sume istiny 9.450 EUR, na ktoré žalobkyňa zaplatila 11.716,88 EUR, čo je o 2.266,88 EUR navyše, konkrétne takto :
- na základe Zmluvy o úvere I. poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.400 EUR, žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 2.616 EUR, t.j. o 1.216 Eur viac,
- na základe Zmluvy o úvere II. poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.700 EUR, žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 6.699,47 EUR, t.j. o 4.999,47 EUR viac,
- na základe Zmluvy o úvere III. poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350 EUR, žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 1.201,41 EUR, t.j. o 851,41 EUR viac,
- na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere IV. (. poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 6.000 EUR, žalobkyňa uhradila žalovanému súhrnne sumu vo výške 1.200 EUR, t.j. o 4.800 EUR menej. 74. Nakoľko v bode 69. tohto rozsudku súd skonštatoval, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovaným na základe Zmlúv o úvere I., II. a III. považuje za bezúročné a bez poplatkov, tak žalovaná mala na tieto úvery zaplatiť súhrne sumu 3.450 EUR (1.400 EUR + 1.700 EUR + 350 EUR), pričom zaplatila 10.516,88 EUR, čo je o 7.066,88 EUR navyše. 75. Žalobkyni bol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere IV. poskytnutý úver vo výške 6.000 EUR, na ktorý žalobkyňa zaplatila 1.200 EUR. 76. Dňa 24.7.2018 žalobkyňa započítala voči pohľadávke žalovaného (zo zmluvy IV.) svoje pohľadávky (zo zmlúv I., II. a III.) a súčasne vyzvala žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689 EUR, ktoré žalovaný neuhradil. 77. Vzhľadom na uvedené, súd uznal nárok žalobkyne, a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 1.689 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď jej nárok bol vyšší, v sume 2.266,88 EUR, ale keďže je súd v zmysle ust. § 216 CSP viazaný žalobným návrhom a nemôže ho prekročiť, tak rozhodol v súlade s návrhom žalobkyne. 78. V prípade bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 79. Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy súd stanovil deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy z 24.7.2018, t.j. od 31.7.2018. O výške úroku z omeškania 5 % ročne súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 31.7.2018 vo výške 0% (0-základná úroková sadzba ECB + 5 percentuálnych bodov). 80. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).