Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-158-2019.pdf
PDF · 96.54 KB
Case nature
Subarea
17Co/158/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: COMIT, s.r.o., so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 046 299, právne zastúpený JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: STEEL BUSINESS SERVICES, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 448/112, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 685 203, právne zastúpený Mgr. Martinom Štoffom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu žalobcu na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/33/2019 - 63 zo dňa 12. júla 2019 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku m e n í tak, že návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí povereným súdnym exekútorom z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi H.. H. J., P. úrad so sídlom U. cesta XXXX/ XX, XXX XX M. trovy súpisu hnuteľných vecí vykonaného dňa 17. 07. 2019 v priestoroch stavby so súpisným číslom XXX - „F. výrobná J stojacej na parcele reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie T., obec T., okres U. U., v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora H.. H. J., so sídlom U. cesta XXXX/XX, XXX XX M., Z.: XX XXX XXX, ev. číslo: XXX, na súpis hnuteľných vecí patriacich nájomcovi - obchodnej spoločnosti STEEL BUSINESS SERVICES, s.r.o., so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 44 685 203 a nachádzajúcich sa v priestoroch stavby so súpisným číslom XXX - „F. výrobná J stojacej na parcele reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom pre katastrálne územie T., obec T., okres U. U. (ďalej aj „hala“), a to konkrétne v nebytovom priestore o výmere XXXX,XX m2 v lodi č. 1 haly, kancelárskych priestoroch o výmere XX,XX m2, WC a sprchách v lodi č. X haly, v časti nebytového priestoru o výmere XXX m2 - lodi č. X haly, časti nebytového priestoru o výmere XXX,X m2 v lodi č. X haly, kancelárskych priestoroch na I. poschodí administratívnej časti haly o výmere XX,XXmX a v nebytových priestoroch
- úžitkovej ploche prístavby haly o výmere XXX,X m2 (prvý výrok); vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu 100% trov konania od žalovaného (druhý výrok) a že súdny exekútor H.. H. J., so sídlom U. cesta XXXX/XX, XXX XX M., Z.: XX XXX XXX, ev. číslo: XXX má nárok na náhradu 100% trov konania od žalovaného (tretí výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa súpisu hnuteľných vecí domáhal z nasledovných dôvodov:
3. Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 01. 2018 (ďalej aj „nájomná zmluva č. 1“), dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č. 1 zo dňa 02. 03. 2018, dodatku č. 2 k nájomnej zmluve č. 1 zo dňa 16. 03. 2018 a zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 07. 2017 (ďalej aj „nájomná zmluva č. 2“), žalobca ako vlastník nebytových priestorov - haly stojacej na parcele reg. „C“ č. XXX/X a jej prístavby stojacej na parcele reg. „C“ č. XXX/XX, obe parcely evidované na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie T., okres U. U., v postavení prenajímateľa prenajal žalovanému priestory uvedené v 1. odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca v návrhu tvrdil, že mu žalovaný neuhradil niekoľko platieb nájomného, preto sa obrátil s návrhom na súpis hnuteľných vecí na súd. Neuhradené nájomné, ktoré pred podaním tohto návrhu na súd vyfakturoval žalobca žalovanému (jednalo sa o faktúry č. XXXXXXXX so splatnosťou dňa 15. 03. 2019, č. 19311037 so splatnosťou dňa 01. 04. 2019, č. XXXXXXXX so splatnosťou dňa 15. 04.2019 a č. XXXXXXXX so splatnosťou dňa 01. 05. 2019) spolu predstavovalo sumu viac ako 21 000,- Eur. Žalobca preukazoval naliehavý právny záujem (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov - poznámka odvolacieho súdu) tým, že v prípade odstránenia hnuteľných vecí pred ich súpisom súdom poverenou osobou, by mohlo dôjsť k zániku zákonného záložného práva žalobcu vyplývajúceho z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“).
4. Súd prvej inštancie postupujúc v konaní analogickým použitím procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku upravujúcej postup súdu pri konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že si to vyžaduje povaha veci - potreba čo najrýchlejšieho rozhodnutia o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vyplývajúca z ust. § 672 ods. 2 OZ na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na poverenie súdneho exekútora na súpis hnuteľných vecí žalovaného s poukazom na § 672 OZ. Mal za to, že žalovaný v súčasnosti nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnostiam žalobcu, existuje dôvodná obava, že bude svoje veci z tejto nehnuteľnosti v blízkej budúcnosti odstraňovať, nakoľko žalobca súdu oznámil, že nájomný vzťah končí a žalovaný dlží žalobcovi na nájomnom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel a poveril súdneho exekútora H.. H. J. na súpis hnuteľných vecí žalovaného nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach žalobcu.
5. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. podľa pomeru úspechu strán v konaní. Vzhľadom na plný úspech žalobcu pre vyhovenie jeho návrhu mu priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
6. S nárokom súdneho exekútora povereného vykonaním súpisu hnuteľných vecí na náhradu jeho trov s tým spojených sa súd prvej inštancie vysporiadal nasledovne:
7. Taktiež aplikujúc § 255 C. s. p. o zásade úspechu v konaní priznal voči žalovanému súdnemu exekútorovi ako osobe, ktorej pri vykonaní súpisu vzniknú nejaké výdavky aplikujúc s odkazom na článok 4 základných princípov C. s. p. analogicky ustanovenie § 259 C. s. p. upravujúce práva a povinnosti osoby, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť ako obsahom a účelom najbližšie do budúcna vzniknuté (v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte logicky neexistujúce) trovy vykonania súpisu.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené všetky podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu. Uviedol, že z ust. § 672 OZ vyplývajú nasledovné podmienky potrebné pre vyhovenie návrhu na poverenie súdneho exekútora súpisom hnuteľných vecí nájomcu:
aktívne legitimovaným subjektom je prenajímateľ, existuje dlh na nájomnom, nájomca sa z prenajímanej veci sťahuje alebo odstraňuje svoje hnuteľné veci a návrh je podaný prenajímateľom do 8 dní od zadržania vecí. V čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie už bolo nájomné vyúčtovaného faktúrami predloženými žalobcom v konaní zaplatené, a to faktúra splatná 01. 04. 2019 dňa 15. 05. 2019 a ostatné faktúry dňa 04. 06. 2019, o čom žalovaný predložil ako dôkaz listiny označené ako „movement detail“ a komunikáciu so žalobcom a jeho právnym zástupcom obsahujúcu súpis záväzkov vypracovaný právnym zástupcom žalobcu ku dňu 06. 06. 2019, ktorý uvedené faktúry neobsahuje. Aj záväzky uvedené v súpise boli do konca júna 2019 uhradené. Navyše faktúry neobsahovali len nájomné, ale aj paušálne platby za vodu a strážnu službu, na ktoré sa zákonné záložné právo nevzťahuje. Zákonné záložné právo žalobcu k hnuteľným veciam žalovaného úhradou dlžného nájomného zaniklo v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) OZ.
9. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca disponuje dostatočným zabezpečením prípadných pohľadávok na nájomnom, nakoľko disponuje zábezpekami vo výške 16 746,62 Eur a vo výške 2 380,- Eur v zmysle nájomnej zmluvy č. 1 a 2 zloženými žalovaným do 30. 07. 2018.
10. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu ani netvrdil, že by sa žalovaný z prenajatých priestorov sťahoval, alebo odstraňoval z nich svoje veci. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v súčasnosti nemá žiadne užívacie právo k nehnuteľnostiam žalobcu. V urgencii na vydanie poverenia zo dňa 06. 06. 2019 síce žalobca uvádza, že nájomný vzťah končí, toto tvrdenie však nijako nepreukázal. V súdnom spise sa nenachádza žiadny dokument, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný nemal v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne právo k nehnuteľnostiam žalobcu a nebol doložený ani žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa žalovaný sťahoval alebo odstraňoval veci z predmetu nájmu, ba dokonca ani to, že niečo také preukázateľne hrozilo. Žalobca súdu neuviedol a ani nepreukázal nič o trvaní nájomných vzťahov okrem nájomných zmlúv č. 1 a 2 a ich dodatkov, ktoré boli dohodnuté na neurčitý čas. Žalovaný má stále v prenájme nehnuteľnosti žalobcu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 01. 2018, a to až do 30. 09. 2019, kedy sa má skončiť plynutie výpovednej doby. Nájom priestorov podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 07. 2017 v znení neskorších dodatkov sa síce skončil ku dňu 30. 06. 2019, avšak zo správania žalovaného nijako nevyplývalo, že by sa z predmetných priestorov mal vysťahovať, nakoľko od konca mája so žalobcom viedol intenzívne rokovania o tom, že nájom priestorov mu bude predĺžený až do 31. 08. 2019.
11. Podporne mal žalovaný za to, že návrh žalobcu bol podaný predčasne, nakoľko v čase jeho podania žalobca žiadne veci žalovaného nezadržiaval, tieto zadržal až po skončení nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy č. 2, aj to podľa žalovaného neoprávnene, nebola teda splnená zákonná podmienka podania návrhu na súpis vecí do 8 dní od ich zadržania.
12. Napokon mal žalobca za to, že súdny exekútor bol súdom prvej inštancie na základe návrhu žalobcu poverený a vykonal súpis vecí dňa 17. 07. 2019 vo väčšom než zákonom dovolenom rozsahu, nakoľko súdny exekútor doň poňal aj veci vylúčené z exekúcie.
13. Pokiaľ ide o trovy konania, k tomu žalovaný uviedol, že napriek tomu, že právny zástupca žalobcu vedel o tom, že nájomné bolo uhradené, návrh nielenže nevzal späť, ale dokonca na súde prvej inštancie urgoval rozhodnutie o ňom. Pritom od poslednej úhrady dňa 04. 06. 2019 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 12. 07. 2019 mal žalobca viac ako mesiac na to, aby uvedenú skutočnosť oznámil súdu a vzal návrh späť. Takéto konanie žalobcu je podľa žalovaného nielen šikanóznym, ktoré by nemalo požívať súdnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 OZ, nakoľko je zneužitím práva, je v rozpore s dobrými mravmi, ale takýmto konaním žalobca zavinil vznik trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacieho konania, ako aj trov súdneho exekútora.
14. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a zaviazal žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania ako aj trov súdneho exekútora.
15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného doručenému jeho právnemu zástupcovi dňa 06. 09. 2019 nevyjadril.
16. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nerozhoduje na pojednávaní (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 329 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov:
17. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. per analogiam pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Odvolanie žalovaného je dôvodné, a to už len z toho dôvodu, že osvedčil listinami označenými ako „movement detail“ - detail platby (č. l. 84 a 85 spisu) v spojení e-mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalovaného a štatutárnym orgánom žalobcu zo dňa 10. 06. 2019 (č. l. 86 spisu) a poslednou výzvou na dodržiavanie nájomnej zmluvy zo dňa 06. 06. 2019 spísanou právnym zástupcom žalobcu (č. l. 87 spisu), že 06. 06. 2019 bola pohľadávka žalobcu na nájomnom špecifikovaná v návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí uhradená. Preto ako správne uviedol žalovaný, v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) OZ jej zánikom zaniklo aj zákonné záložné právo slúžiace na jej zabezpečenie. V čase rozhodnutia súdu (12. 07. 2019) teda ani pohľadávka prenajímateľa ani záložné právo slúžiace na jej zabezpečenie podľa § 672 OZ neexistovali. Nakoľko pri analogickom použití § 329 ods. 2 C. s. p. pre rozhodnutie o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí a poverenie jeho vykonaním súdneho exekútora je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, návrh nebol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dôvodný. Taktiež zo spisu nevyplýva ohrozenie zaplatenia pohľadávky žalobcu sťahovaním žalovaného alebo odstraňovaním jeho vecí z priestorov žalobcu, či dôvodnosť obavy z toho. Už nesplnenie týchto dvoch zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v zmysle § 672 ods. 2 OZ je dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu. Pre účely odvolacieho konania už preto nebolo potrebné zaoberať sa otázkami, či nájomné bolo v dostatočnom rozsahu zabezpečené, či bola dodržaná lehota na podanie návrhu žalobcu, resp. bol podaný predčasne a či súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora a súdny exekútor vykonal súpis vecí v zákonnom rozsahu, nakoľko je to pre rozhodnutie súdu v tejto veci už bez právneho významu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli dané predpoklady na vydanie uznesenia poverujúceho súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí patriacich žalovanému v priestoroch žalobcu v zmysle § 672 ods. 2 OZ, preto v zmysle § 388 C. s. p. prvý výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na poverenie súdneho exekútora vykonaním súpisu hnuteľných vecí zamietol. Nevyhovel požiadavke žalovaného na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko by bol musel v takom prípade vrátiť vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie a rozhodnutie o návrhu žalobcu, keďže po zrušení uznesenia by bo právny stav taký, že o návrhu žalobcu by nebolo rozhodnuté. Takýto postup by však bol nehospodárny a teda v rozpore s čl. 17 základných princípov C. s. p.
20. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o nároku strán na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, vrátane nároku súdneho exekútora na náhradu jeho trov spojených s vykonaním súpisu, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) a keďže konanie o návrhu žalobcu sa v prípade zamietajúceho rozhodnutia končí. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
21. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, z poslednej výzvy na dodržiavanie nájomnej zmluvy spísanej dňa 06. 06. 2019 je zjavné, že právny zástupca žalobca mal o úhrade pohľadávok na nájomnom vyúčtovaných faktúrami špecifikovanými v návrhu vedomosť, nakoľko ich už v zozname neuhradených faktúr uvedenom v poslednej výzve nespomína. Aj odvolací súd je názoru, že žalobca mal do rozhodnutia súdu prvej inštancie dostatok času na späťvzatie návrhu. Trvaním na nedôvodnom návrhu žalobca spôsobil v dôsledku predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie majúceho povahu obsahom a účelom blízku uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia vznik trov súdneho exekútora povereného súpisom hnuteľných vecí, ktoré by inak neboli vznikli. Okrem žalobcovho neúspechu v konaní tak odôvodňuje uloženie mu povinnosti nahradiť trovy súdneho exekútora, ktorý vykonal súpis vecí na základe predbežne vykonateľného rozhodnutia súdu prvej inštancie aj ust. § 256 ods. 2 C. s. p.,
podľa ktorého ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane, analogicky súdnemu exekútorovi.
22. Odvolací súd si je pritom vedomý skutočnosti, že na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 16C/33/2019 - 57 zo dňa 27. 06. 2019 žalobca zložil dňa 10. 07. 2019 preddavok na trovy súdneho exekútora (č. l. 62 spisu) vo výške trov teraz požadovaných exekútorom, avšak vzhľadom na v čase vydania predmetného uznesenia nedôvodnosť návrhu nebol daný ani dôvod na vydanie daného uznesenia a zloženie preddavku. Odvolací súd (aj keby mal takúto kompetenciu) preto neuložil učtárni súdu prvej inštancie vyplatiť trovy súdneho exekútora z neprávom zloženého preddavku, nakoľko tým by jeho zloženie odobril. Zo spisu pritom nevyplýva, že by bol preddavok medzičasom poukázaný súdnemu exekútorovi. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto vrátiť preddavok žalobcovi. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nemohol pristúpiť k zrušeniu právoplatného uznesenia o povinnosti zložiť preddavok, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 2 C. s. p., nakoľko odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 C. s. p. nebol uplatnený a odvolací súd je (ako už bolo uvedené vyššie) odvolacími dôvodmi viazaný.
23. O výške náhrady trov konania žalovaného a súdneho exekútora rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. a III. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).