Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_25CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 93.67 KB
Case nature
Subarea
25CoCsp/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 350 026, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 3. decembra 2019 pod č.k. 13Csp/172/2019 - 26, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014, uzavretej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, s.r.o. a žalobkyňou na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 4410023027 zo 07.10.2014 a uložil mu povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyňe
- R. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň poučil žalovaného, že si môže nárok voči žalobkyni na zaplatenie dlžných splátok úveru z predmetnej zmluvy uplatniť na súde. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vo výške 100% a uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur.
1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256, § 325 ods. 1 a 2, § 336, § 337 Civilného sporového poriadku (CSP), § 37, § 551ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.03.2015.
1.2. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami žalobkyne osvedčil existenciu vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol založený spotrebiteľskou zmluvou zo 07.10.2014 a záväzok žalobkyne z nej bol postúpený v prospech žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávky z 13.02.2017. Žalobkyňa osvedčila, že tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Nárok žalobkyne, ktorej má byť poskytnutá ochrana, sa vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako pravdepodobný. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetkových právach žalobkyňa osvedčila preukázaním, že v prospech žalovaného sú jej na jeho žiadosť vykonávané zrážky zo mzdy titulom Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej jej záväzok z úverovej zmluvy. V nej nie je uvedený iný údaj o priemernej RPMN než ako vyplýva zo súdom zabezpečených Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014 z verejne dostupnej stránky Ministerstva financií SR. Preto dôvodne spochybnila vykonávanie zrážok zo svojej mzdy v prospech žalovaného od 1.10.2017, na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy. Platnosť tiež spochybnila, či už pre absenciu svojej vôle uzavrieť takúto dohodu (§ 37 ods. 1 OZ), resp. či ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola s ňou individuálne dohodnutá, pričom nemala možnosť ovplyvniť obsah uvedenej dohody (§ 53 ods. 1, 2, 5 OZ).
1.3. Dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Nenariadením navrhnutého neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, že by sa na základe potenciálne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému titulom splátok úveru, ktorý sa javí byť bezúročným a bez poplatkov, finančné prostriedky žalobkyne bezdôvodne. Zamestnávateľ žalobkyne vykonával a stále vykonáva zrážky zo mzdy, ako to vyplýva aj z výplatnej pásky žalobkyne za 09/2019 na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky siahnutím na majetok žalobkyne ako dlžníka bez ingerencie súdu, keď výšku dlhu si žalovaný ako veriteľ určuje sám, zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré dlžník nemá možnosť zastaviť. Nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia sa má zabrániť zhoršovaniu postavenia žalobkyne. Platiteľ mzdy žalobkyne je tým subjektom, ktorý zrážky zo mzdy realizuje, a preto súd súčasne uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne ako platiteľovi mzdy, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného ako veriteľa, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo 7.10.2014.
2. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1. Podľa jeho názoru je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 spĺňa kvalifikačné kritériá kladené zákonom pre jej platnosť. Jeho právny predchodca v čase uzatvorenia Zmluvy o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere zo dňa 07.10.2014 splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, preto má uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, nemala možnosť ich odmietnuť. Podľa neho sú účelové a nepreukázané. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlil podstatu dohody a žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že bola do predmetného právneho vzťahu nútená vstúpiť. Zároveň svojim podpisom potvrdila, že obsahu zmluvy vrátane podmienok porozumela a prejavila vôľu byť nimi viazaná.
2.2. Keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch dohodnuté splátky a porušila tým svoje povinnosti zo Zmluvy, uplatnil si iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej Zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh aj uhradila. Namietal, že zmluva o úvere spĺňa všetky podmienky kladené spotrebiteľskými normami, pretože uvádza konečnú splatnosť úveru, a to 84 mesiacov po poskytnutí úveru do 15. dňa v poslednom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, uvádza celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 4984,56 eura, uvádza RPMN 22,17 %, pričom RPMN bolo vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
2.3. Namietal, že v danej veci nie je preukázaný naliehavý právny záujem. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v záväzkových vzťahoch v tomto prípade dlžníka vystupujúceho v procesnom postavení žalobkyne nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie čo môže v širšom kontexte ohroziť právnu istotu uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých subjektov práva.
2.4. Záverom poukázal na to, že považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok za nedôvodný a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa
náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 06.11.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2014 ako aj povinnosť vykonať oznámenie mzdovej učtárni špecifikovaného zamestnávateľa žalobkyne, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Prílohu k návrhu tvorili okrem iného Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.10.2014 ako aj zmluva o úvere zo dňa 07.10.2014. Súd prvej inštancie rozhodol nariadením neodkladného opatrenia napadnutým uznesením.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesu dokazovania.
11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Výkonom dohody o zrážkach mzdy mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Žalobkyňa poukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa vykonávajú a podľa dohody o zrážkach zo mzdy by sa vykonávali až do oznámenia žalovaného o uspokojení jeho pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Preto musia byť tieto údaje uvedené
presným dátumom alebo číslom (napr. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok, RPMN), aby boli tieto podmienky spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy jasné. Ak by boli tieto údaje uvedené nejasne, resp. tak, že by si ich mal spotrebiteľ vyvodiť alebo sa ich dozvie dodatočne, potom by účel ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol naplnený. Preto ak náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase nie sú v zmluve jasne uvedené, úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.
13. V kontexte vyššie uvedeného sa preto odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku náležitostí zmluvy o úvere spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Stotožnil sa s odvolacími dôvodmi žalovaného, ktorý uviedol, že v zmluve je uvedená konečná splatnosť poskytnutého úveru. V predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, a termínom konečnej splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Strany sporu spolu uzavreli zmluvu dňa 07.10.2014. V konaní je nesporné, že žalobkyni finančné prostriedky poskytnuté boli. O tejto vedomosti svedčili aj prvé splátky, ktoré v zmysle zmluvy plnila. Nadväzujúc na to, pri konkrétnom určení výšky a počtu splátok je zrejmá aj konečná splatnosť úveru. Odvolací súd sa preto s názorom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v tomto smere nestotožnil.
14. Rovnako sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uvedená nesprávna výška priemernej RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do pätnástich kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 07.10.2014, pričom údaje o priemernej RPMN za 3. štvrťrok r. 2014 boli zverejnené MF SR dňa 31.09.2014 (po uzavretí zmluvy). Preto podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 2. štvrťrok 2014. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, že v úverovej zmluve žalobkyne je uvedená hodnota priemernej RPMN ako 16,81%, pričom podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014 za ten druh úveru so zabezpečením, ktorý bol poskytnutý žalobkyni, bola priemerná RPMN vo výške 23,81%. Veriteľ žalobkyne teda uviedol v úverovej zmluve inú ako platnú priemernú hodnotu RPMN. Absencia údaju o platnej priemernej hodnoty RPMN však pre záver o tom, že úver je bezúročný a bezpoplatkov musí zároveň v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch byť nesprávne v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa by bola v prípade, ak by bola v zmluve uvedená vyššia priemerná RPMN ako v skutočnosti podľa dostupných údajov, pretože by budila dojem, že daný úver je v porovnaní s ostatnými obdobnými úvermi na trhu výhodný. V predmetnom konaní je uvedená priemerná RPMN 16,81 % a správne mala byť výška 23,81 %. Preto uvedený nedostatok nespôsobuje, že úver by bol bezúročný a bez poplatkov.
15. Napriek tomu, že odvolací súd vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že existujú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodom je tá skutočnosť, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka. Preto nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly. Zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Zároveň odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie a výšku
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené, že zrážky budú hradené v dlžných splátkach vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve a od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky ustanovenej v uvedenej úverovej zmluve. Rovnako je uvedené, že zrážky sa budú vykonávať do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i so sankciami, a do vrátenia náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Takto uvedenú Dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za neurčitú a nepreskúmateľnú.
16. Okrem toho nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že ustanovenia o Dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané. Podľa názoru žalovaného, sú tvrdenia žalobkyne účelové a nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpisovaná súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že Dohoda bola podpisovaná v čase zníženej bdelosti, kedy žalobca sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov a nie na kontrolu zabezpečovacieho prostriedku žalovanej. V Dohode o zrážkach zo mzdy sú vopred dodávateľom (žalovaným) naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ (žalobkyňa) nemohol takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Preto tu existuje dôvod na pochybnosť o platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zakladá dôvod na vyhovenie tomuto návrhu nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a preukázala aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v súlade s ustanovením § 325 ods. 1 CSP.
17. Odvolací súd dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorá môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi veriteľ. Sám nemá možnosť overiť si správnosť sumy požadovanej veriteľom. Veriteľ si preto môže prostredníctvom zrážok zo mzdy zabezpečiť aj také plnenie, na ktoré nemá nárok. Uvedené odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery súdom, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že nakoľko si žalobkyňa ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, jej náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).