Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/76/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 46 741 801, zastúpený: BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, 059 21 Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: LIBOR HABÁŇ AUTODOPRAVA s.r.o., Troubky č. 900, 751 02, Česká republika, IČO: 278 47 551, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky a trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. -79 zo dňa 19.11.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -79 zo dňa 19.11.2018 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.03.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 215 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania, titulom nezaplatenia peňažného plnenia za poskytnuté služby, resp. titulom nezaplatenia faktúry číslo XXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013. Žalobca žiadal, aby súd vo vzťahu k žalovanému vydal európsky platobný rozkaz, keďže žalovaný je zahraničnou právnickou osobou. Súd vo veci vydal európsky platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 20.11.2017, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal dňa 27.12.2017 odpor proti vydanému platobnému rozkazu, uviedol, že vymáhaná faktúra mu nebola doručená, teda ju ani neevidoval, nikdy mu nebola doručená žiadna upomienka, vymáhanú čiastku okamžite zaplatil po tom, čo sa dozvedel o tom, že žalobcom tvrdená faktúra bola vystavená, ale bolo to až po podaní žaloby. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.05.2018 uviedol, že nie je schopný predložiť doklad o doručení faktúry žalovanému, nakoľko faktúry posiela obyčajnou poštou bez doručenky. Vzhľadom k podanému odporu a skutočnosti, že istina bola žalovaným uhradená po podaní žaloby, naďalej zotrval na žalobe a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade príslušenstva a trov konania. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca so žalovaným uzatvorili prepravnú zmluvu na základe Objednávky žalovaného č. D. B. zo dňa 06.11.2013 a Medzinárodného nákladného listu číslo P. zo dňa 06.11.2013, predmetom ktorej bola preprava tovaru realizovaného žalobcom v prospech žalovaného na trase L., Slovenská D. J. U. - B., Č. D.. Nakoľko žalobca si svoje povinnosti z prepravnej zmluvy splnil, fakturoval za vykonanie prepravy tovaru žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 11.11.2013, so splatnosťou 12.01.2014 na sumu 215 eur. Keďže žalovaný uvedenú faktúru nezaplatil riadne a včas v lehote splatnosti, žalovaný sa svojho práva domáhal na súde žalobou. S ohľadom na skutočnosť, že strany výslovným vyhlásením súhlasili, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 31 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2, 3, čl. 9 ods. 1 vyhlášky č. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej

cestnej nákladnej doprave (CMR), čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, 2, 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2005, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze, , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , 3 . Súd záväzkový vzťah medzi stranami právne posúdil ako obchodnoprávny a uviedol, že prepravná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom. Keďže žalovaný záväzok dodatočne plnil a záväzok medzitým nezanikol odstúpením od zmluvy súd konštatoval, že záväzok žalovaného zanikol jeho splnením žalobcovi dňa 19.11.2014, t.j. po podaní žaloby na súd. Nakoľko žalobca v tejto časti netrval na podanej žalobe a návrhom zo dňa 20.10.2017 vyslovil, že trvá na vydaní európskeho platobného rozkazu len v rozsahu úrokov z omeškania a trov konania, súd konal v rozsahu zmenenej žaloby. Pri rozhodovaní o žalobe v rozsahu úrokov z omeškania vychádzal predovšetkým z a ods. 1 veta prvá a . Poukázal na , a konštatoval, že v konaní žalobca neuniesol ani čiastočne bremeno dôkazu, kedy ani po výzve súdu nepreukázal, že by žalovaného o plnenie peňažného záväzku požiadal, keďže zmluvné strany si plnenie nedohodli vopred v zmluve. Nakoľko takýto prejav vôle v konaní žalobca nepreukázal, podľa súdu, nebolo možné objektívne a bez pochybností vysloviť, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neplnil riadne a včas. Poukázal aj na obchodné zvyklosti, týkajúce sa obdobných právnych vzťahov, kedy veriteľ - dopravca po splnení zmluvných povinností požaduje peňažné plnenie z poskytnutie služieb - prepravy od dlžníka - objednávateľa prepravy, pričom takýmto prejavom na plnenie je obvykle doručenie daňového dokladu - faktúry. Podľa názoru súdu, aj keby pripustil, že povinnosť plniť peňažný záväzok v danom prípade vznikla žalovanému od okamihu, kedy žalobca plnil, bolo potrebné, aby súd mal preukázané, ktorý z okamihov zakladajúcich povinnosť plniť nastal neskôr - či doručenie daňového dokladu žalovanému, alebo plnením veriteľa. Na predloženej faktúre však absentuje obchodná pečiatka, či podpis zodpovedných osôb žalovaného, ktoré by doručenie daňového dokladu žalovanému preukazovali, preto podľa neho nemožno ani objektívne posúdiť začiatok plynutia povinnosti žalovaného na plnenie peňažného záväzku. Poznamenal, že obvyklými obchodnými zvyklosťami je tiež, že veriteľ najskôr upozorní dlžníka na nesplnenie peňažného záväzku, teda pokúsi sa ešte o zmierenie pred tým, než sa svojho práva bude domáhať na súde. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a keďže žalovaný bol v konaní úspešný len v rozsahu úrokov z omeškania, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Uviedol, že z odpovede na výzvu súdu zo dňa 25.06.2018 je zrejmé, že žalobca neposkytol súdu súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania generálne, ale podmienil svoj súhlas rozhodnutím vo veci v plnom rozsahu v jeho prospech (za nespornosti veci). Poukázal na to, že súhlas strán s rozhodovaním bez nariadenia pojednávania, nemôže byť jediným hľadiskom pri rozhodovaní súdu o tom, že vo veci samej rozhodne bez nariadenia pojednávania, kedy nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania je zistenie toho, že skutkové tvrdenie strán nie je sporné, čo, podľa neho, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Namietal, že súd týmto postupom zaťažil konanie inou vadou a to, že nerešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti v civilnom procese. Ďalej namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval , pričom na základe tohto ustanovenia žalobcu bezdôvodne zaťažil dôkazným bremenom dokazovania doručenia vystavenej faktúry. V tejto súvislosti poukázal na , z ktorého je nepochybné, že prepravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia bez toho, aby dlžníka vyzýval na plnenie. Podľa žalobcu mal súd vec posúdiť v zmysle , ktoré je lex specialis k lex generalis . Zdôraznil, že zákonná 30 dňová lehota na plnenie peňažného záväzku plynie od okamihu, keď veriteľ poskytol dlžníkovi plnenie, alebo keď bol dlžníkovi doručený doklad na zaplatenie, pričom v prípade existencie oboch týchto právnych skutočností lehota na plnenie plynie od toho okamihu, ktorý nastal neskôr. Dodal, že súd opomenul aj skutočnosť, že v zmysle konštantnej judikatúry sa za výzvu na plnenie peňažného záväzku považuje aj doručenie žaloby. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 215 eur od 13.01.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa , na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

6. Podľa a , súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie. Podľa SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Účelom pojednávania je, aby žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a obdobne, aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom súdu sprostredkovať svoje vyjadrenie. Pritom musí byť zachovaná i možnosť strán bezprostredne na pojednávaní sa oboznámiť s vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Bez nariadenia pojednávania môže súd rozhodnúť v tom prípade, ak s tým súhlasia všetky strany konania. Nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania je zistenie toho, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, resp. v prípade sporných skutkových tvrdení a súhlasu strán, ak strany napriek doručeniu všetkých podaní podľa nenavrhnú vykonanie žiadneho dôkazu. Súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania môže ktorákoľvek zo strán prejaviť podaním urobeným písomne, a to buď v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe.

10. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nerešpektoval v konaní zásadu bezprostrednosti a ústnosti, keď súd vo veci meritórne rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že žalobca na to neposkytol svoj súhlas. Súd výzvou zo dňa 19.06.2018 vyzval strany konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na . Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 25.06.2018, v ktorom uviedol „Žalobca týmto oznamuje súdu, že ak súd na základe predloženého vyjadrenia žalobcu žalobe v plnom rozsahu vyhovie, žalobca súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle , v opačnom prípade s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasí.“ Z uvedenej odpovede žalobcu nemožno podľa odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalobca vyjadril súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naopak, takýto súhlas žalobcu nemožno považovať za súhlas sporovej strany v zmysle . Súd prvej inštancie mal v danom prípade správne postupovať podľa tak, že by vo veci nariadil pojednávanie, čím by bola zachovaná ústnosť a bezprostrednosť súdneho konania a

žalobca by mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a zároveň, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti.

11. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd považuje za vhodné pre ďalší priebeh konania, vyjadriť sa i k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Súd v bode 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní o žalobe v rozsahu úrokov z omeškania vychádzal predovšetkým z prvá veta , ktoré upravuje čas plnenia pri zmluvne určenej lehote na splnenie peňažného záväzku. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie zároveň uviedol, že zmluvné strany si plnenie nedohodli vopred v zmluve. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že sporové strany si čas plnenia zmluvne nedohodli, nemohol aplikovať ustanovenie , ktoré sa vzťahuje práve na prípady, kedy je lehota na splnenie peňažného záväzku zmluvne dohodnutá. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie . Vo vzťahu k aplikácii odvolací súd uvádza, že podľa dôvodovej správy k zákonu ustanovenie obsahuje úpravu času plnenia len pre záväzky, ktorých predmetom je nepeňažné plnenie. Zo samotného ustanovenia táto skutočnosť nevyplýva, avšak k takému záveru možno prísť systematickým výkladom v spojitosti s , 340b . Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ani aplikácia tohto ustanovenia nie je na mieste. Okrem toho, pozornosti odvolacieho súdu neušlo nesprávne očíslovanie jednotlivých bodov napadnutého rozsudku (duplicitné označenie rozličných bodov ako body 1 až 23).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -79 zo dňa 19.11.2018 podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).