Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-178-2018.pdf
PDF · 124.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/178/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej v 1. rade S. V., K.. X. X. XXXX a žalovanému v 2. rade V. V., K.. XX. XX. XXXX, obaja žalovaní bytom T. XXX, T., o zaplatenie 3072,99 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 942,99 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2 431,36 eur od 26.07.2018 do zaplatenia.
Súd povoľuje žalovaným v 1. a 2.rade zaplatenie dlžnej sumy v 150-eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25.dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie 130 eur s prísl. zastavuje.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 6. 12. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorú doplnil podaním doručeným súdu dňa 25. 1. 2019 a ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3696,49 eur, úroku z úveru 6,69% ročne zo sumy 2173,25 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 2561,36 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 25. 6. 2012, na základe ktorých bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý medziúver vo výške 4900 eur s tým, že pri prvej výplate medziúveru sa zaúčtoval poplatok za spracovanie medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku, t.j. o sumu 130 eur.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami počas prvých 12mesiacov vo výške 15,07 eur a po uplynutí 12mesiacov vo výške 27,32 eur. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvorí úrok za medziúver 3,69% ročne vo výške 15,07 eur počas prvých 12mesiacov a po uplynutí 12mesiacov úrok za medziúver 6,69% ročne vo výške 27,32 eur. Zároveň sa žalovaní zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 7,84 eur. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia.
Splátky boli splatné k 1. dňu mesiaca, suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru.
Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 2. 2. 2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky neboli doplatené, preto žalobca dňa 18. 3. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, zostatok na konte stavebného sporenia predstavoval záporný zostatok 61,65 eur. V súlade s čl. VII bod 9. Zmluvy o úvere, žalobca zúčtoval túto dlžnú sumu z konta stavebného sporenia s kontom medziúveru.
Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18. 3. 2016), predstavuje sumu 5579,11 eur, ktorá pozostáva z istiny 4900 eur, z nezaplatených 6,69% ročne úrokov za medziúver zo sumy 4900 eur do 18. 3. 2016 spolu vo výške 388,11 eur a z nezaplatených poplatkov 291 eur (podanou žalobou si žalobca tieto poplatky neuplatnil). Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní uhradili sumu 2726,75 eur.
Dlh žalovaných, uplatnený žalobou teda predstavuje sumu 3696,49 eur, vyčíslený nasledovne:
- zvyšok istiny úveru 2173,25 eur,
- úroky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 388,11 eur,
- úrok z úveru 6,69% ročne, vyčíslený od 19. 3. 2016 do 25. 7. 2018 vo výške 623,50 eur,
- úrok z omeškania 5% ročne, vyčíslený od 19. 3. 2016 do 25. 7. 2018 vo výške 511,63 eur. Podanou žalobou si žalobca uplatnil aj úrok z úveru 6,69% ročne zo sumy 2173,25 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2561,36 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Dňa 25. 1. 2019 a dňa 22. 2. 2019 došli na súd podania žalobcu, ktorý netrval na zaplatení úroku za úver po zosplatnení úveru. Žalovaných teda žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 3072,99 eur (istina 2173,25 eur + úroky ku dňu zosplatnenia úveru 388,11 eur + kapitalizovaný úrok z omeškania 511,63 eur), ďalej na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2561,36 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Keďže žalobca zobral žalobu späť sčasti pred jej doručením žalovaným, v súlade s ustanovením §145 ods. 3 C.s.p. súd koná vo zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Predmetom konania sa stala suma 3072,99 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2561,36 eur od 26. 7. 2018 do zaplatenia a náhrada trov konania.
3. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 6. 3. 2019 č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 18. 4. 2019, pretože žalovaní v 1. a 2. rade podali v zákonom stanovenej lehote voči tomuto platobnému rozkazu odpor.
4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, napr. poplatok za spracovanie úveru a poplatky za vedenie úverového účtu. Potvrdili, že so žalobcom uzatvorili zmluvu o úvere, avšak na základe ktorej čerpali sumu 4770 eur, nie 4900 eur, pretože suma poskytnutého úveru bola ponížená o 130 eur titulom poplatku za spracovanie. Žalovaní poukázali na to, že uhradili žalobcovi už sumu 3310,57 eur a tieto platby žiadali započítať na istinu úveru. V prípade, že súd žalobe žalobcu vyhovie, žiadali povoliť úhradu dlhu v splátkach.
5. Dňa 27. 1. 2020 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý súdu oznámil, že netrvá na zaplatení sumy 130 eur titulom poplatku za spracovanie úveru a teda v tejto časti žalobu berie späť.
Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie.
Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 130 eur s príslušným úrokom z omeškania. Žalovaní so zastavením konania v tejto časti súhlasili, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 1. rade a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, so žiadosťou o úver bez záložného práva, zmluvou o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere + prílohou č. 1 a 2, všeobecnými podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, zoznamom dokladov účelového použitia, upozorneniami na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenkami, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkami, výpisom z účtu konta medziúveru, výpisom z účtu stavebného sporenia, tehotenským preukazom žalovanej v 1. rade, dokladmi o úhrade splátok Poštovej banke a spoločnosti Cetelem, dokladom o úhrade SIPO a úhrade energie Vsl. energetike, dokladom o výške príjmu žalovaného v 2. rade, dokladom o výške odvodov žalovanej v 1. rade v Rakúsku, dokladom o úhrade poplatkov spoločnosti Orange, zmluvami o úvere so spoločnosťou Home Credit, Cetelem a Poštová banka a zistil tento skutkový stav.
7. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnickou osobou a mimo iného v predmete činnosti má aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
8. Žiadosťou zo dňa 30. 5. 2012 žalovaná v 1. rade ako dlžník a žalovaný v a 2. rade ako spoludlžník, požiadali o úver bez záložného práva za účelom modernizácie a rekonštrukcie rodinného domu a splatenie úveru Poštovej banke.
9. Na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 25. 6. 2012 č. XXXXXXX X XX žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkovi a spoludlžníkovi medziúver 4900 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 3363,79 eur s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy pravidelne mesačne na účet zmluvy splácať úroky medziúveru pre prvý rok 3,69% ročne, čo predstavuje 15,07 eur a po uplynutí jedného roka 6,69% ročne, čo predstavuje 27,32 eur. Počet dohodnutých splátok z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol 220, ktoré boli splatné mesačne vždy k prvému dňu mesiaca.
Úroková sadzba stavebného úveru fixná na celú dobu trvania stavebného úveru bola dohodnutá na 4,7% ročne, RPMN stavebného úveru bola 5,39%, Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru bola 35,16 eur, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru bol 124, ktoré boli splatné mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci.
Doba trvania medziúveru/stavebného úveru bola 28,71 rokov, konečná splatnosť medziúveru/ stavebného úveru bola do 28. 2. 2041.
Podľa bodu VI.3. Zmluvy, v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
10. Prílohu č. 1 Zmluvy tvorila Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver a Prílohu č. 2 tvorili Predpoklady, ktoré použiť veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a stavebného úveru.
11. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby.
Podľa čl. XIX bod 2 písm. a) a bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa a/alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako 3mesiace, stavebná sporiteľňa je oprávnená jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľne v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru.
12. Žalovaní dňa 16. 8. 2012 predložili žalobcovi vypísaný doklad - Zoznam dokladov účelového použitia, ktorého prílohu tvorili účtovné doklady za materiál a prácu, uhradených z finančných prostriedkov úveru a to vo výške 2841,09 eur a vo výške 1959,68 eur. Obsahuje zoznam faktúr a rozpis zakúpených položiek, napr. sprchový kút, zásuvky, terranova, Uniflex, spínač, obrubník, sadrokartón, vidlica, objímka, doprava, stavebný materiál, list. PV, dlažba, debniaca tvar., komín, výsek, zárubňa.
13. Listami zo dňa 2. 2. 2016 žalobca upozornil žalovaných, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, ak žalovaní neuhradia do 29. 2. 2016 dlžné splátky vo výške 220 eur. Tieto listy boli žalovaným doručené dňa 5. 2. 2016.
14. Listami zo dňa 18. 3. 2016 žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 18. 3. 2016 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. Zároveň žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva vo výške 5579,11 eur. Tento list žalovaný v 1. rade si prevzal dňa 5. 4. 2016 a žalovaná v 2. rade dňa 23. 3. 2016.
15. Z Výpisu z účtu konta medziúveru vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bol dlh žalovaných vyčíslený na sumu 5288,11 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 4900 eur a úrokov z úveru 388,11 eur. Po zosplatnení úveru žalovaní uhradili žalobcovi sumu 2726,75 eur a teda dlh žalovaných ku dňu 25. 7. 2018 bol vyčíslený na sumu 3696,49 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 2173,25 eur, úrokov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 388,11 eur a úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spolu vo výške 1135,13 eur.
Z Výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva dlžná suma z konta sporenia 61,65 eur.
16. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní potvrdila, že spolu s manželom uzatvorili so žalobcom zmluvu o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie medziúveru vo výške 4900 eur. Čerpanie úveru sa uskutočnilo na trikrát, pričom čerpanú sumu žalovaní nepoužili na stavebné účely, ale na kúpnu nábytku a zariadenia v dome. Suma 858,71 eur bola vyplatená Poštovej banke, kde žalovaní mali zostatok úveru. Ďalšia časť 3061,29 eur bola vyplatená manželovi, t.j. žalovanému v 2. rade. Zvyšok 850 eur bol vyplatený žalovanej v 1. rade. Doteraz na tomto medziúvere bolo uhradených 3310,57 eur. V zmluve boli dohodnutí splácať medziúver po 150 eur mesačne, avšak po čase sa žalovaní dostali do platobnej neschopnosti, nemali dostatok finančných prostriedkov, preto žalovaná v roku 2018 požiadala žalobcu o splátkový kalendár v nižšej sume po 50 eur mesačne. Telefonicky jej však pracovníčka žalobcu arogantne oznámila, že to nie je možné. Z tohto dôvodu sa dostali do situácie, že prestali splácať úver v dohodnutej sume a v dohodnutých splátkach.
Pokiaľ by súd žalobe žalobcu vyhovel čo i len v časti, žalovaná v 1. rade žiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach najskôr po 100 eur mesačne. Poukázala na to, že 17. 3. nastupuje na materskú dovolenku, pričom pred jej nástupom je práceneschopná. Jej zamestnávateľ z Rakúska jej vyplatí nemocenské dávky až po uplynutí 42dní práceneschopnosti, teda momentálne nemá žiaden príjem. Po tom, ako dostane finančné prostriedky od zamestnávateľa, súhlasí s výškou splátky 150 eur mesačne. Pracuje len jej manžel, ktorého príjem v januári 2020 bol vo výške 1159,57 eur. S manželom bývajú u strýka v nájme, kde uhrádzajú nájomné, rozhlas a TV vo výške 106,64 eur mesačne, ďalej elektrinu preddavkovo 15,20 eur. Uhrádzajú splátky úverov a to spoločnosti Cetelem vo výške 330 eur mesačne, kde túto splátku je potrebné splácať ešte 5rokov a spoločnosti Poštová banka 204,90 eur, kde konečná splatnosť je v r. 2021. Taktiež splácajú spoločnosti Home Credit Slovakia úver a to mesačne po 127,49 eur. Uhrádzajú mesačne okolo 65 eur poplatky za mobil a internet. V Rakúsku žalovaná v 1. rade uhrádza odvody po 154,72 eur mesačne. Napriek tejto situácii, žalovaní majú záujem dlh splatiť.
Na preukázanie týchto tvrdení, žalovaní predložili súdu tehotenský preukaz, doklady o úhrade splátok Poštovej banke a spoločnosti Cetelem, dokladom o úhrade SIPO a úhrade energie Vsl. energetike, doklad o výške príjmu žalovaného v 2. rade vo výške 1159,57 eur v čistom, doklad o výške odvodov žalovanej v 1. rade v Rakúsku po 154,72 eur mesačne, doklad o úhrade poplatkov spoločnosti Orange vo výške 65,51 eur, zmluvu o úvere medzi spoločnosťou Home Credit a žalovaným v 2. rade s výškou mesačnej splátky 127,49 eur, zmluvu o spotrebiteľskom úvere medzi spoločnosťou Cetelem a žalovanými v 1. a 2. rade s výškou splátky 330 eur mesačne, zmluvu o úvere medzi spoločnosťou Poštová banka a žalovaným v 2. rade s výškou mesačnej splátky 204,90 eur.
17. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe po jej čiastočnom späťvzatí je potrebné vyhovieť.
Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia §2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“), stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v §11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).
Podľa ustanovenia §7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy.
Podľa ustanovenia §7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa ustanovenia §7 ods. 4 Zákona o stavebnom sporení, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. c) Zákona o stavebnom sporení, cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné účely: modernizáciu a obnovu
bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich.
Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia §52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu pri posúdení pôvodného záväzkového vzťahu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporcovia ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 25. 6. 2012 Zmluvu o medziúvere úvere č. 2828766 3 04 a stavebnom úvere č. 2828766 3 02, v súlade s ktorou žalobca mal poskytnúť žalovaným medziúver vo výške 4900 eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok sa medziúver mal zúčtovať bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím by sa medziúver zmenil na stavebný úver vo výške cca 3363,79 eur.
Súd mal tiež za preukázané, že oproti zmluvne dohodnutej výške úveru v sume 4900 eur, reálne bola žalovaným vyplatená suma 4770 eur, pretože suma úveru bola ponížená o poplatok vo výške 130 eur, ktorú žalobca zúčtoval ako pohľadávku voči žalovaným.
Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto žalobca dňom 18. 3. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.
20. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18. 3. 2016 súd považoval žalobu za dôvodnú čo do výšky sumy 5158,11 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru 4770 eur (bez poplatku za spracovanie úveru), úroky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 388,11 eur a úrok z omeškania 5% ročne, vyčíslený od 19. 3. 2016 do 25. 7. 2018 vo výške 511,63 eur.
Žalobcom vyčíslené úroky boli uplatnené pri výške úrokovej sadzby 6,69 % ročne a súd je toho názoru, že dohodnutá výška úrokov je v súlade s platnou právnou úpravou, výška úrokov nie je dohodnutá v neprospech žalovaných ako spotrebiteľa a ani ich výška nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.
21. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 18. 3. 2016 žalovaným vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky celkovo vo výške 5158,11 eur, pozostávajúce z nesplatenej istiny úveru, nesplatených úrokov z úveru vyčíslených k uvedenému dňu a vyčísleného úroku z omeškania. Žalovaní po zosplatnení úveru uhradili sumu 2726,75 eur, preto súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 2942,99 eur (istina úveru 2043,25 eur + úroky 388,11 eur + úroky z omeškania 511,63 eur). Súčasťou uvedenej sumy nie je ani poplatok za spracovanie úveru a ani iné poplatky, ktoré žalovaní zamietali v odpore proti platobnému rozkazu.
22. Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením sumy 2431,36 eur (istina úveru 2043,25 eur + úroky 388,11 eur). Preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z uvedenej sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením §256 Civilného sporového poriadku.
Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 2942,99 eur (96% žalovanej sumy), teda v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi. V prevyšujúcej časti 130 eur (4% žalovanej sumy) súd konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu v tejto časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovaných a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovaným. Aby sa predišlo vzájomnej úhrade trov konania, súd priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, náhradu trov konania v rozsahu 92%, t.j. po odpočítaní rozsahu ním zavineného zastavenia konania od rozsahu jeho neúspechu v konaní.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
24. Žalovaní požiadali o povolenie úhrady dlhu v splátkach, pretože nemajú dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. V súlade s ustanovením §232 ods. 4 C.s.p., po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaných, súd im povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 150 eur mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.