Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8To-54-2019.pdf
PDF · 106.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2020, v trestnej veci obžalovaného V. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/20/2018 zo dňa 04.07.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), § 321 ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/20/2018 zo dňa 04.07.2019 vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému V. R., nar. XX.XX.XXXX B. S., trvale bytom V. XXX, R.. S.
u k l a d á :
Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienky uvedenej v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. R. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/20/2018 zo dňa 04.07.2019 bol obžalovaný V. R. nar. XX.XX.XXXX B. S., trvale bytom V. XXX, R.. S., uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 01.01.2018 v čase okolo 02.00 hod. vo vchode bytovky s popisným číslom XXX B. R. V., R.. S., po tom, ako povedal U. R., nech ide pre manžela, lebo mu je zle, po vstupe do vchodu bytovky č. XXX chytil U. R. rukou za ústa, obrátil ju chrbtom k sebe a povedal jej, že ju miluje, že po nej túži, otočil ju potom k
sebe a začal ju bozkávať, čomu sa U. R.Á. bránila a keď sa jej podarilo utiecť k dverám, obžalovaný V. R. ju znova chytil pri dverách na chodbe, chytil ju za vlasy a udrel ju tak, že tvárou narazila do zárubne, ťahal ju za sebou, hodil ju o múr, spadla, dvihol ju a opäť obchytával, bozkával ju, bránila sa, pričom sa jej podarilo utiecť, a keď bola v chodbe, obžalovaný V. R. za ňou opäť prišiel, chytil ju, stiahol a začal ju obchytávať, strhol jej opasok, dal jej ruku do oblasti rozkroku, U. R. sa bránila, naťahovala sa s ním, pričom prešli až do chodby, obžalovaný V. R. ju hodil do dverí toalety a aj do dverí kúpeľne, následne sa jej podarilo otvoriť dvere, kde vtedy obžalovaný V. R. ušiel z bytovky, čím takto obžalovaný V. R. svojím konaním spôsobil U. R. ľahké zranenia, a to krvnú podliatinu dolného viečka pravého oka, krvnú podliatinu na zadnej ploche oboch ramien a na prednej ploche pravého kolena, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie.
Za to mu uložil:
Podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona stanovil skúšobnú dobu na 5 rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, R.. S., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný odvolanie, ktoré následne písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tvrdiac, že vina mu vykonaným dokazovaním nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Poukazoval na to, že podľa jeho názoru bola výpoveď poškodenej niekoľkokrát zmenená, nedávala ani len logický súvis, ako by sa dané skutočnosti mohli udiať a dodal, že keď sa mal skutok stať na Silvestra v strede zábavy na chodbe, na prízemí trojposchodovej bytovky so zjavne veľkým počtom obyvateľov, tak ani jeden svedok údajný incident nevidel hoci mal trvať 5 - 7 minút a samotná poškodená podľa jej vlastnej výpovede mala možnosť štyrikrát zakričať, keď jej v kričaní a volaní o pomoc dlhšiu dobu absolútne nič nebránilo. Na druhý deň bola vyhodená manželom z bytu, lebo tohto podvádzala a až po stanovení podmienky zo strany manžela, aby tento nebol zosmiešnený, po 4 dňoch od údajného incidentu išla podať na naliehanie manžela trestné oznámenie, no počas tých 4 dní políciu nekontaktovala a dodal, že až na naliehanie polície navštívila svojho lekára, ktorý ju ale vyhodil, že jej nič nie je, nepredpísal jej lieky ani jej nevydal potvrdenie, ale jej odporúčal, aby si také potvrdenie hľadala u iného. Pritom nedala súhlas na nahliadnutie do svojej zdravotnej dokumentácie a dôvod ani neuviedla. Z údajného incidentu sa nezachovalo žiadne oblečenie poškodenej a poškodená uviedla, že okrem mikiny jej všetko vyprala jej matka. Okrem toho bolo podľa obžalovaného preukázané, že v priebehu vyšetrovania si manžel poškodenej a poškodená od neho pýtali peniaze za takzvané stiahnutie oznámenia alebo zmenenie výpovede. Obžalovaný poukazoval na to, že žije usporiadaným životom, má manželku, tri maloleté deti, ako uviedol, čistý register trestov a nebolo proti nemu vedené doposiaľ žiadne obdobné konanie. Pre prípad uznania viny mimoriadne zníženie trestu podľa neho odôvodňovala skutočnosť, že jeho ovládacie schopnosti boli znížené približne o polovicu a jednalo sa u neho o prvý delikt daného charakteru. Na druhej strane obžalovaný k už uvedenému doplnil, že poškodená nevedela preukázať ani vznik poranení ani svoje tvrdenia. Takto, pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“ podľa obžalovaného neexistoval jeden jediný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval, že sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu a tak žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod podanej obžaloby ho oslobodil.
Odvolanie podal, ale len vo výroku o treste a v neprospech obžalovaného, aj okresný prokurátor, a to písomne v zákonnej lehote, pričom vytýkal okresnému súdu, že pri ukladaní trestu obžalovanému náležite nevyhodnotil a nezohľadnil okolnosti významné pre určenie primeraného druhu trestu za prejednávanú trestnú činnosť. Výslovne namietal uloženie trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou
trestnej sadzby stanovenej zákonom, pričom poukazoval na závažnosť trestného činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, a ktorý pre dosiahnutie účelu trestu nepovažoval za postačujúci. Podľa okresného prokurátora charakter, závažnosť, spôsob, akým mal byť zločin spáchaný, v uloženom podmienečnom treste odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby určenej zákonom, nie sú dostatočne postihnuté, pričom treba brať do úvahy závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria a sexuológia, vypracovaného za účelom posúdenia duševného stavu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou sexuálnou agresivitou, zo sexuologického hľadiska je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a podľa vyjadrenia znalca obžalovaný sa môže pokúšať o vynútenie si sexuálneho styku alebo iných sexuálnych praktík aj násilným spôsobom. Podľa odvolateľa mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 2 písm. C) Tr. Zákona v tomto prípade vzhľadom na zistenia znalca psychiatra týkajúce sa zdravotného stavu obžalovaného nemožno považovať za odôvodnené, preto výmeru uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému nemožno hodnotiť ako správnu a zodpovedajúci zákonu. Okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o treste a o treste sám rozhodol. Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval napadnutý rozsudok, pričom dospel k záveru, že bolo dôvodené zasiahnuť len do výroku o treste, keďže výrok o treste obsahoval chyby spočívajúce v porušení ustanovení Trestného zákona.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal. V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku súd prvého stupňa v odôvodnení stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. V rámci vykonania svojej prieskumnej povinnosti považuje odvolací súd k skutkovým a právnym úvahám súdu prvého stupňa, aj s ohľadom na povahu odvolacích námietok, dodať nasledovné.
Aj keď obžalovaný popieral spáchanie predmetného skutku v podstate tvrdiac, že poškodenú neobchytával, ani nijako nedržal a že poškodená ho prehovorila, aby išiel s ňou a keď prichádzali ku bytovke, poškodená ho predbehla a začala ho bozkávať, on ju od seba odtlačil, a povedal jej, že to povie jej mužovi, no poškodená ho držala za tričko, a keď sa jej vytrhol, ona vtedy spadla a udrela sa, je usvedčovaný výpoveďou poškodenej U. R., ktorá popísala, ako ju obžalovaný vylákal na stretnutie, keď jej manžel odišiel. Popísala, že keď jej manžel išiel k bratrancovi, ona zostala doma a asi po pol hodine prišiel obžalovaný, aby išla, že manžel ju volá, že je mu zle, nechcela ísť, no nakoniec s ním išla. Potom ju vo vchode stiahol k sebe, chytil ju za ústa, sa bránila, on ju bozkával na ústa, vravel, že ju miluje, že túži po nej. Bránila sa. Odstrkávala ho, nechcela aby ju bozkával. Schytil ju okolo krku. Strhol jej opasok a vsunul jej ruku medzi nohy za nohavičky. Chytila si rifle, pokľakla a stískala sa, aby tam nevsunul ruku. Tam kľačala a on ju vtedy chytil za kapucňu a ťahal k sebe do kúta v bytovke. Obchytkávať ju chcel na prsiach. Vtedy sa ešte bránila, a on spadol, utiekla do chodby. Kričala hlasno, no nikto ju nepočul. Ešte pri dverách chodby chytil ju za vlasy, bola ako omráčená, stiahol ju k sebe do kúta a obchytkával zase, bránila sa, chytil ju za kapucňu mikiny, a ťahal ju za sebou, zase utiekla k dverám, otvorila dvere do chodby, pribehol a ešte tam ju pri zárubni sotil, potom otvorila dvere a volala na manžela, že obžalovaný ju zbil a chcel znásilniť. Manželovi popieral, že sa to stalo a manžel ho udrel. Na druhý deň ju manžel vyhodil, že nechcela obžalovaného žalovať, no ona nieže nechcela, ale si myslela, že je to rodina.
Svedok X. R., ako manžel poškodenej a bratranec obžalovaného potvrdil, že keď odišiel do svojho bratranca P. Q., manželka následne za ním došla, videl na nej, že má zakrvavenú tvár a ona mu povedala to, že má sa pýtať bratranca. Pýtal sa aj obžalovaného, no ten bol najprv ticho a keď odišiel, tak mu manželka porozprávala, že obžalovaný jej povedal, že ju on, teda manžel poškodenej volá, že mu je zle a že je pri vchode bytovky, no jeho, teda svojho manžela tam nenašla a dodala, že jej obžalovaný zakryl tvár, povedal jej, že ju ľúbi a tak, a potom ju začal obchytkávať. Obžalovaného pri tej príležitosti udrel
a povedal poškodenej, že má zavolať políciu, ona sa toho bála, a tak ju k tomu prinútil, lebo jej dal na výber, buď sa s ňou rozíde alebo to pôjde nahlásiť. Síce potvrdil, že ju na to vyhodil, z jeho výpovede vyplynulo, že inak so svojou manželkou mali normálny vzťah. Večer išiel za obžalovaným a chcel sa ho opýtať, že prečo jej to spravil, no ten len mlčal. Svedok dodal, že obžalovaného považoval za brata.
Svedok X. Q. si pamätal, že poškodená kričala na svojho manžela, že ju obžalovaný zbil. Aj svedok J. Q. dosvedčil, že poškodená prišla povedať manželovi, že ju obžalovaný zbil a na ústach mala krv. Svedok P. Q. uvádzal, že po nejakých 20 - 30 minútach prišiel niekto a povedal, že obžalovaný poškodenú chytil, že ju len chytil, no presne si nepamätal, lebo mal vypité. Svedkyňa P. R. len počula vtedy, že poškodená volala na svojho manžela. Traja svedkovia teda uviedli, že poškodená po príchode k svojmu manželovi uvádzala, že bola obžalovaným zbitá, čo je v podstatnom rozpor s výpoveďou obžalovaného. Treba dodať, že hlavná komunikácia o tom, akej povahy bolo zbitie, o ktorom svedčili títo svedkovia, prebehla medzi poškodenou a jej manželom, preto uvedení svedkovia nemuseli vedieť o podstate tejto bitky, ktorou bola sexuálna agresia obžalovaného voči poškodenej.
Znalec X.. Q.. X. T. v znaleckom posudku č. 98/2018 nezistil u obžalovaného duševnú chorobu ani poruchu, v zmysle psychózy obžalovaný nie je duševne chorý, nezistil u neho závislosť od alkoholu ani inej návykovej látky. Zistil prítomnosť deviantnej sexuality, a to sexuálnej agresivity. U obžalovaného bol zaznamenaný najvyšší nárast vzrušenia pri vyobrazení muža škrtiaceho ženu a pri sledovaní videosekvencie prepadnutia únosu a znehybnenia neznámej ženy. Znalec dodal, že skutočné vyliečenie nie je možné, liečba smeruje k tomu, aby sa obžalovaný nedopúšťal deviantnej realizácie sexuality, ale realizácie v medziach zákona. Pritom znalec poukázal na skutočnosť, že sa jedná o prvý delikt obžalovaného. Uviedol aj pozitívne faktory prognózy, teda že obžalovaný má dostatočnej intelektovej schopnosti, nie je závislý od návykových látok a má partnerský vzťah s manželkou, má rodinu, pričom zjavne nepriaznivý prognostický faktor pri vyšetrení nezistil. Ústavná sexuologická liečba obvykle trvá 3 - 12 mesiacov. Znalec pri zohľadnení týchto faktorov hodnotil ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku ako podstatne znížené, rozpoznávacia schopnosť sa znížila len pod vplyvom požitého alkoholu. Zo sexuologického hľadiska môže byť obžalovaný pre spoločnosť nebezpečný a môže sa pokúšať o vynútenie si sexuálneho styku alebo iných sexuálnych praktík aj násilným spôsobom. Znalec tak navrhoval uloženie ochrannej sexuologickej liečby ústavným spôsobom.
V.. Ľ. R., Y.. V. podala znalecký posudok č. 45/2018, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, pričom u poškodenej dospela k záverom, že sa jedná o osobnosť jednoduchšie štruktúrovanú. Je nadmerne prispôsobivá, konformná, jej správanie je šablónovité. Je neistá, má sklon hľadať oporu v niekom silnejšom. Jej vzťahy sú emocionálne menej sýtené, aj menej početné, jej záujem o okolie je malý. Sexualita je sprevádzaná pocitmi viny. Z psychologického hľadiska jej výpoveď možno pokladať za objektívnu. U poškodenej neboli zistené príznaky závažnej duševnej choroby, ktorá by mala vplyv na jej myslenie, vnímanie či správanie. Je orientovaná v realite. Pamäťové schopnosti poškodenej sú podpriemerné. Dokáže zreprodukovať podstatu zmysluplného textu alebo deja, s podpriemerným počtom detailov, bez závažných skreslení. Za podstatné považoval odvolací súd najmä zistenie, že poškodená to, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Tendencie k vymýšľaniu u nej neboli preukázané.
Hneď na úvod trestného konania, v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 04.01.2018, poškodená zdôvodnila časový odstup od skutku tým, že chcela podať trestné oznámenie, ale manžel ju presvedčil, aby počkala do ďalšieho dňa, pričom celá rodina obžalovaného vravela, že si to vymyslela a že keď obžalovaného zažaluje, bude mať problém ona, aj manžel. A vtedy jej manžel povedal, že to má nahlásiť.
Zranenie poškodenej bolo pritom objektivizované lekárskou správou zo dňa 05.01.2018 ako krvná podliatina dolného viečka pravého oka staršieho dáta, na zadnej ploche oboch ramien a na prednej ploche pravého kolena krvná podliatina staršieho dáta, pričom poškodená aj u lekára ako pôvod poranení udávala, že 01.01.2018 ju napadol V. R. G. V.. Už z tohto potvrdenia v spojení s výpoveďou poškodenej a jej manžela o stave bezprostredne po napadnutí obžalovaným, vyplynuli stopy po napadnutí
Priamo obžalovaného opakovane a hodnoverne usvedčovala teda poškodená U. R., ktorá bola na hlavnom pojednávaní podrobne vypočutá, pričom v jej výpovedi nedošlo k zásadným rozdielom, ktoré by jej svedectvo diskvalifikovali. Pritom znaleckým posudkom bola potvrdená psychologická hodnovernosť
jej výpovede. Z psychiatrického vyšetrenia duševného stavu obžalovaného vyplynuli pritom také informácie, z ktorých sa povaha a spôsob spáchania skutku javia byť jednoznačne stotožniteľné s povahou sexuálnej trvalej deviácie obžalovanej, jeho sexuálnej agresivity. Pokiaľ poškodená odkladala podanie trestného oznámenia, je odvolací súd toho názoru, že to zodpovedalo jednak jej nazeraniu na sexualitu, v ktorej má pocity viny a jednak, a to hlavne, na jej snahu neoznamovať vec z titulu rodinných vzťahov s obžalovaným.
Treba pritom dodať, že v prejednávanom prípade nešlo o sexuálnu aktivitu obžalovaného, ktorá by zanechala stopy po bližšom telesnom kontakte, než aký popisovali tak obžalovaný, ako aj poškodená. Nebolo preto zásadným nedostatkom, že oblečenie poškodenej nebolo podrobené skúmaniu. Obžalovaný sám potvrdil, že keď s poškodenou prišli za jej manželom, mala zakrvavenú peru. Poškodená zranenia potvrdzovala, a pokiaľ sa stretla s takým prístupom lekára, nič to nemenilo na tom, že v čase činu vykazovala znaky poškodenia zdravia, ktoré mohla utrpieť, a súd nemal dôvod jej neveriť, že utrpela práve konaním obžalovaného pri predmetnom skutku. Zodpovedá to aj agresivite obžalovaného, ktorá u neho bola zistená pri vyšetrení duševného stavu. Manžel poškodenej sám potvrdil, že s poškodenou mali normálny vzťah. Pokiaľ tento nadobudol pochybnosti o jej vernosti , tak sa tak stalo z dôvodu predmetného skutku. Iné informácie o konfliktnom manželstve uvedených súd nemá vedomosti. Skutočnosť, že na volanie poškodenej jej nikto nepomohol, ešte neznamená, že sa nepokúšala volať o pomoc. Nakoniec viacerí svedkovia potvrdzovali, že oslavovali Silvestra, požívali alkohol a hrala hudba, nemuseli žiaden krik poškodenej počuť.
Obžalovaný uvádzal, že na druhý deň po údajnom incidente za ním prišiel manžel poškodenej a povedal obžalovanému, že poškodenú vyhnal, že pokiaľ obžalovaného nepôjde udať, tak s ňou nebude žiť. Dodal, že po údajnom incidente pýtali od neho peniaze, a to tak, že dňa 22.05.2018 v čase okolo 17.00 hod. išiel od mamy domov, manžel poškodenej X. R. si ho dal zavolať k obžalovanému svokre, ktorá je jeho sestrou, šiel sa tam spýtať, že čo chce, on mu navrhol, že mu má dať 2.000,- eur, že prikáže žene, aby stiahla trestné oznámenie, čo ale obžalovaný odmietol a povedal manželovi poškodenej, že mu nedá 2.000,- eur, keď je nevinný. To je ale v zásadnom rozpore s výpoveďami poškodenej a jej manžela. Svedok X. R. uvádzal, že jeho vodičský preukaz bol na polícii, lebo obžalovaný šoféroval 26.12.2017, a vtedy, keď tam prišiel, vtedy mu povedali, aby to dal na seba, že to zaplatia a tak vypovedal, že šoféroval on. Dodnes vodičský prekaz nemá vrátený. Obžalovaný mu pritom povedal, že pokutu zaplatí, no dodnes ju nezaplatil. Svedok trval na tom, že peniaze pýtal od obžalovaného iba na vodičský preukaz. Poškodená uviedla, že obžalovaný nechcel zaplatiť pokutu, hoci šoféroval bez vodičského a mal ju zaplatiť manžel poškodenej. Manžel chcel, aby pokutu 300,- eur zaplatil a že stiahne, že mu nemôže všetko prejsť. Manžel išiel ku švagrovi, dal si zavolať obžalovaného, ale nepýtal od neho 2.000,- eur, ale len 300,- eur za vodičák, ktorý mu policajti zobrali práve kvôli obžalovanému.
Odvolací súd tak nepovažoval za významné ani námietky obhajoby týkajúce sa údajnej žiadosti manžela poškodenej k obžalovanému, že stiahne oznámenie, ak obžalovaný zaplatí. Jednak by išlo len o kontakty medzi obžalovaným a manželom poškodenej, jednak títo mali mať medzi sebou nevybavené účty pre úplne iný dôvod. Jediným, ktorý pritom tvrdil, že k takej aktivite manžela poškodenej došlo, bol obžalovaný. Oproti tomu výpoveď poškodenej odvolací súd za hodnovernú aj s ohľadom na psychologické aspekty jej osobnosti považoval za vierohodné.
Z vykonaného dokazovania teda hodnoverne vyplynulo, že obžalovaný spáchal predmetný násilný sexuálny skutok, ktorý naplnil všetky znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona tak, ako to ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd sa ale nemohol stotožniť s výrokom okresného súdu o treste, pretože v ňom musel konštatovať podstatné pochybenie, nakoľko výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody v rámci uloženej skúšobnej doby nezodpovedal Trestnému zákonu. Pokiaľ okresný súd ustanovil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe, nevyslovil zároveň, že takúto sankciu ukladá pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Odvolací súd sa inak stotožnil s názorom súdu prvého stupňa mimoriadne znížiť trest odňatia slobody na 3 roky pri súčasnom uložení ochranného ústavného liečenia. Ako bolo už uvedené, znalec zistil až tri pozitívne faktory prognózy nápravy obžalovaného z hľadiska jeho sexuálnej deviácie, ktorá ovplyvnila jeho konanie, pričom nezistil žiadne faktory pre nepriaznivý prognostický záver.
Podľa správy z miesta bydliska, obžalovaný býva v obci V., žije s manželkou a troma deťmi v dvojizbovom dome, ide o nemajetnú rodinu, rodinné a susedské vzťahy sú pokojné a obžalovaný nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Podľa registra priestupkov má evidované priestupky spočívajúce vo fyzické napadnutí, vyhrážkach bitkou a vulgárnych nadávkach, a to v rokoch 2017 - 2018, spolu v troch prípadoch. Odpis registra trestov obsahoval jeden záznam o druhovo odlišnej trestnej činnosti, pritom odsúdenie bolo zahladené.
Tieto skutočnosti v danom prípade však neboli jediné a ani najdôležitejšie pre určenie výmery trestu odňatia slobody. Pre výrok o treste a následne aj pre výrok o ochrannom opatrení odvolací súd považoval predovšetkým to, že obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť pod právne významným vplyvom sexuálnej deviácie na jeho schopnosť ovládnuť svoje konanie za okolnosti, že o tejto svojej vrodenej sexuálnej agresivite nevedel, keďže v trestnom konaní nebolo preukázané, že by o nej mohol vedieť bez spáchaním predmetnej trestnej činnosti, pričom táto jeho vrodená úchylka sa neprejavila formou útoku na poškodenú, ktorý by mal závažnejšie účinky na poškodenú. Za takých okolností považoval odvolací súd za plne odôvodnené a zákonné upraviť trestnú sadzbu predovšetkým podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. Podľa odvolacieho súdu je v prejednávanom prípade namieste a v záujme účelu trestu, v záujme toho, aby obžalovaný prestal páchať trestné činy a aby viedol riadny život, pôsobiť na obžalovaného hrozbou výkonu 3 ročného trestu odňatia slobody, ktorého výkon bolo s prihliadnutím na priestupkovú minulosť obžalovaného potrebné odložiť na Trestným zákonom najvyššiu prípustnú dobu, teda na skúšobnú dobu 5 rokov, po ktorú bude jeho správanie už pod dohľadom probačného úradníka. Pod takýmto, zvýšeným dohľadom bude nielen to, či obžalovaný vedie v skúšobnej dobe riadny život, ale aj to, či neporuší uložené obmedzenie, ktoré mu ako osobe, ktorá trpí vrodenou sexuálnou agresivitou, má napomôcť k úplnej prevencii trestnej činnosti, ktorá by z jeho strany hrozila. Ako je všeobecne známe, alkohol potencuje sklony k agresívnemu správaniu. Má napomôcť k tomu, aby obžalovaný všeobecne pri svojom kontakte, najmä so ženami, mal na pamäti, že odmietavý prístup druhej osoby k sexuálnemu styku s ním nemá len morálny, ale aj trestnoprávny význam, že má kriticky vyhodnotiť správanie sa osoby, ku ktorej pristupuje so sexuálnymi žiadosťami a realizovať tak svoju sexualitu v medziach zákona. Do budúcna je totiž zrejmé, že o svojej sexuálnej deviácii už vie.
Majúc na zreteli zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol žalovaný trestný čin spáchaný, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že takto uložený trest predstavuje trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne individualizovaný. Ostatný výroky napadnutého rozsudku zostali týmto rozsudkom nedotknuté. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.