Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/120/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odborom sociálnych vecí, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vranov nad Topľou, dieťa rodičov: matky J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, R. F. Q., právne zastúpená JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, so sídlom Štefánikova 10, Michalovce a otca R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXD, W., právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, Prešov, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov č. k. -78 zo dňa 18.12.2018, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca vo či mal. A. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 18.12.2013 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na maloletú A. C., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- Eur na sumu 180,- Eur, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 28.5.2018.

Dlžné výživné za obdobie od 28.5.2018 do 31.12.2018 v sume 420,32,- Eur je otec p o- v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa je dôvodný. Naposledy bolo výživné určené v rozvodovom konaní rozsudkom súdu zo dňa 18.12.2013. V tom čase mala maloletá A. 4 roky. Príjem otca činil sumu 849,23 eur, príjem matky pozostával z nemocenských dávok vo výške 250,- eur. V súčasnosti je maloletá A. žiačkou prvého stupňa základnej školy a v súvislosti s vyšším vekom a plnením si školských povinností vzrástli výdavky, potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa. Zvýšil sa aj príjem oboch rodičov, a to u matky na priemernú mesačnú sumu 1.219,50 eur a u otca na čiastku 1.129,90 eur.

5. S poukazom na zistené zárobkové pomery rodičov, ich odôvodnené výdavky, potreby dieťaťa zodpovedajúce jeho veku, školským povinnostiam, záujmovej činnosti a zdravotnému stavu, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur na čiastku 180,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 28.05.2018. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, nakoľko v súdnom konaní nebolo preukázané, aby možnosti otca dosahovať príjem zodpovedali požadovanej výške výživného. Uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa je vždy ohraničené zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov.

6. Za obdobie od 28.05.2018 do 31.12.2018 vznikol otcovi na výživnom dlh, pozostávajúci z neuhradeného zvýšeného výživného, celkovo v sume 570,32 eur. Od tohto peňažného záväzku súd odpočítal sumu 150,- eur, ktorú otec v danom období uhradil nad rámec súdom určeného výživného (50,- eur školské potreby + 100,- eur bicykel), dlžné výživné tak predstavuje sumu 420,32 eur. S prihliadnutím na výšku dlhu súd otcovi uložil povinnosť zaplatiť ho do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca 8. Proti návrhu vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania poukázal otec na zvýšený príjem matky a jeho vysoké náklady na živobytie, dosahujúce sumu 1000,- eur mesačne. Nad rámec výživného hradí otec mal. A. oblečenie v sume 40- eur mesačne a trávenie voľného času v sume 50,- eur mesačne. Počas letných prázdnin roku 2018 trávila mal. A. u otca celý mesiac, otec napriek tomu zaplatil matke výživné v sume 100,- eur. Súdom určená suma výživného je pre otca likvidačná, obdobne aj dlh na výživnom, ktorý súd uložil zaplatiť otcovi v lehote 90 dní, nie na splátky. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zvýši výživné na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 28.05.2018. Dlžné výživné súd neurčuje.

9. Matka považuje rozhodnutie súdu za spravodlivé, logické, zákonné a riadne odôvodnené. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné v sume 180,- eur mesačne. Okrem nástupu maloletej na školskú dochádzku, matke vznikajú výdavky v súvislosti s mimoškolskou aktivitou maloletej a jej zdravotným stavom. Mesačné náklady na maloletú predstavujú sumu 493,- eur, so započítaním nákladov na dieťa ako jedného člena domácnosti. Zohľadniť je potrebné tiež osobnú starostlivosť matky o dieťa. Nad rámec výživného prispel otec celkovo sumou 150,- eur, čo súd v rozhodnutí o dlžnom výživnom vzal do úvahy. Otec má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb pre svoju družku a jej syna, žijúcich s ním v jednej domácnosti, má dostatočné majetkové pomery na to, aby zabezpečil porovnateľnú životnú úroveň mal. A.. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci sa otec nevyjadruje, nedá sa preto posúdiť v akom nesprávnom právnom posúdení mal súd prvej inštancie pochybiť. Matka navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. V rámci odvolacej repliky otec v prevažnej časti zotrval na podanom odvolaní, poukazujúc na príjem rodičov a svoje zvýšené výdavky. Otec súhlasí so zvýšením výživného, ale nie na sumu 180,- eur, preto opakoval svoj odvolací návrh.

11. Skutkové tvrdenia matky v podanej odvolacej duplike súhlasili s vyjadrením k odvolaniu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

13. Zhrnúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje matka, otec sa na jej výchove podieľa formou styku. Úprava výživného bola naposledy učinená rozsudkom z roku 2013, maloletá mala v tom čase 4 roky. Matka bola poberateľkou nemocenských dávok vo výške 250,- eur, otcov príjem predstavoval 849,23 eur. Tieto skutočnosti spochybnené neboli. V súčasnosti maloletá plní povinnú školskú dochádzku, zvýšené výdavky súvisia s jej narastajúcim vekom, kúpou školských potrieb, hradením výdavkov na mimoškolské aktivity a napokon aj nepriaznivým zdravotných stavom. Maloletá trpí alergiou, je pacientom nefrológie. Príjem matky sa podstatne zvýšil, nárast príjmov možno pozorovať aj na starne povinného rodiča, otca.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. i ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. , ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod..

18. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

19. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,

pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

20. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov. Maloletá dospieva, s jej stúpajúcim vekom stúpajú výdavky na stravu, ošatenie, obuv a neposlednom rade aj školské potreby. Mal. A. prechádza prirodzeným vývinom, niet pochýb, že organizmus maloletej v súvislosti s jej dospievaním vyžaduje zvýšené nároky na množstvo prijímanej potreby, obmenu vyžaduje pravidelne aj šatník maloletej. A. nastúpila povinnú školskú dochádzku, prechod do školského zariadenia vyžaduje nákup školských potrieb. Pre pravidelnosť vynakladaných výdavkov je potrebné tieto reflektovať vo výške súdom určeného výživného, opomínať nemožno ani zdravotný stav maloletej, trpiacej na alergie, liečbu podstupuje aj v ambulancii nefrológie. Vychádzajúc z uvedeného, na strane maloletej došlo k objektívnemu nárastu jej životných nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy pri zmene pomerov ( ), dôvodiac tým zvýšenie výživného na mal. dieťa. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.

21. K možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca odvolací súd uvádza, že jeho príjem sa od času poslednej úpravy zvýšil, aktuálne sa pohybuje na sume 1.129,90 eur. otec v odvolaní argumentuje zvýšeným výdavkami na živobytie, najvyššiu finančnú položku však predstavuje splátka hypotekárneho úveru, ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná. Odvolací súd si je vedomý prirodzenej snahy otca o skoré splatenie úveru, jeho mesačnú splátku však mal prispôsobiť svojim príjmovým pomerom, mysliac pritom na skutočnosť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Otec sa neprimerane zaťažil hypotekárnym úverom, to však nesmie ísť na úkor výživy mal. dieťaťa. Odhliadnuc od uvedeného, príjem otca považuje odvolací za dostatočný pre hradenie súdom určeného výživného vo výške 180,- eur, pričom okrem splátky úveru nevzhliadol odvolací súd iný dôvod pre zamietnutie návrhu o zvýšenie výživného.

22. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 10-14 rokov zodpovedá 15 - 19% čistého príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (180/1.129,90) percentuálny podiel výživného na mal. dieťa predstavuje z celkového čistého príjmu otca 16%, teda na spodnej hranici vekového rozpätia dieťaťa.

23. Na základe zistených odôvodnených potrieb dieťaťa a príjmových pomerov otca, porovnávajúc ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje, zhodne s názorom súdu prvej inštancie, podaný návrh o zvýšenie výživného za sčasti dôvodný. Súdom určená suma výživného vo výške 180,- eur zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, je zároveň faktickým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca. Odvolací súd reflektuje podstatný nárast príjmov matky, tento by sa však nemal premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti otca, popieralo by sa tým znenie ust. . Otec v podanom odvolaní neustále argumentuje rovnomerným rozvrhnutím výdavkov mal. dieťaťa medzi rodičov, preto mu odvolací súd pripomína, že matka poskytuje mal. dieťaťa osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia, zároveň uhrádza všetky výdavky, spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá.

24. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. .

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).