Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky (matky) O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Pindiakovou, so sídlom Y., Y. J. XXX, proti odporcovi (otcovi) S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, toho času J., L. O. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Y. O., nar. X.X.XXXX, a maloletému G. O., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súd Námestovo č. k. -70 zo dňa 12. novembra 2019 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch:

- o zverení maloletých Y. a G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky;

- o zastupovaní a spravovaní majetku maloletých detí oboma rodičmi;

- o neupravení styku otca s maloletými deťmi a

- o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej Y. sumou 130 eur mesačne.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o výživnom otca na maloletého G. tak, že a otec je povinný odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov prispievať na výživu maloletého G. sumou 95 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o rozvode manželstva S. O., nar. XX.XX.XXXX, a O. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavretého dňa 13.10.2012.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo S. O. a O. O.. Dospel k záveru, že ich manželstvo nie je funkčné (naopak je trvalo rozvrátené), pričom ani jeden z manželov nemá záujem čo i len sa pokúsiť o obnovu manželského spolužitia. Obe maloleté deti na čas po rozvode zveril okresný súd do osobnej starostlivosti matky, ktorá výlučne zabezpečuje reálnu bezprostrednú starostlivosť o deti. Konštatoval, že zachovanie tohto existujúceho status quo rešpektuje silnejšie citové väzby detí k matke a zohľadňuje aj stabilitu výchovného prostredia; čo je na prospech maloletých. Dodal, že otec ani nežiadal zverenie detí do vlastnej osobnej starostlivosti. Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí sú oprávnení obaja rodičia. Styk otca s maloletými deťmi okresný súd neupravil, keď akceptoval v danej otázke súhlasne prejavenú vôľu oboch rodičov. 2. Otcovi uložil povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletej Y. sumou 130 eur a maloletého G. sumou 80 eur. Vychádzal z výšky výdavkov domácnosti vymedzených matkou (855 eur mesačne na 4

členov domácnosti; pred odchodom otca zo spoločnej domácnosti), ktoré alikvotne krátil na aktuálne 3 členov domácnosti. Nezohľadnil výdavky matky spojené s úhradou úveru (matka nevedela dôveryhodne vysvetliť účel použitia týchto peňazí) a neakceptoval do plnej výšky tvrdenej matkou (60 eur mesačne) výdavky spojené s návštevami lekárov maloletou Y.. Na strane otca okresný súd vychádzal z výšky jeho čistého mesačného príjmu (cca 700 eur) a spolupodieľaní sa na „výdavkoch rodičovského domu", v ktorom býva (50 eur mesačne). Otec nemá vážnejšie zdravotné problémy, má ukončené stredné odborné učilište poľnohospodárske. Okresný súd ustálil, že súčasný príjem otca zodpovedá jeho schopnostiam, vzdelaniu a pracovným skúsenostiam. 3. Vo vzťahu k potencionalite príjmu uviedol, že túto je potrebné zohľadňovať v spojitosti s prostredím, v ktorom osoba povinná platiť výživné (v súdenej veci otec) žije a nemožno od nej „spravodlivo očakávať", aby za prácou dochádzala na týždňové alebo iné turnusy. Pokiaľ by aj otec pracoval ako stavebný robotník, ako v minulosti, z jeho čistej mzdy by bolo nevyhnutné odpočítať náklady na ubytovanie a cestovanie. 4. Pri určení výšky výživného prihliadol okresný súd na to, že o deti sa stará osobne matka. Maloletá Y. je epileptickou pacientkou, s čím sú spojené zvýšené náklady za lieky a tiež návštevy neurologických ambulancií. V porovnaní s výživným na maloletého G. bolo otcovi voči maloletej Y. určené vyššie výživné aj vzhľadom na jej vyšší vek. Okresný súd poukázal na to, že otec síce doposiaľ platil výživné na obe deti v úhrne 300 eur mesačne, avšak nakoľko je povinný splácať aj 3 úvery (s celkovou výškou splátok cca 184 eur mesačne), ktoré boli použité na spoločné potreby domácnosti počas trvania manželstva, stotožnil s tvrdením otca, že platiť 300 eur na výživne a súčasne splátky úverov nie je v jeho finančných možnostiach. Dodal, že otec nad rámec výživného prispieva deťom na úhradu niektorých jednorazových zvýšených výdavkov. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov v zmysle nemá nárok na ich náhradu. Uviedol, že nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zaviazanie niektorého z účastníkov konania na náhradu trov druhého účastníka, keďže o rozvrat manželstva sa obaja účastníci/ rodičia „pričinili zhruba rovnakým dielom".

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa alternatívne domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo jeho zmeny tak, aby bol otec povinný platiť výživné v zmysle jej návrhu (po 150 eur mesačne na každé z detí). Poukázala na to, že otec nedokladoval a ani netvrdil, že má nejaké zvýšené výdavky. Nadväzne pri jeho príjme (700 eur mesačne) je schopný - ako doposiaľ - platiť výživné na obe deti spolu vo výške 300 eur. Matka tvrdila, že otec si môže dohodnúť nižšie splátky úverov a „neznižovať tak životnú úroveň detí". Navyše, výživné je prednostná pohľadávka a splátky troch úverov preto nemal okresný súd pri určovaní výživného brať do úvahy. 7. Matka dávala do pozornosti, že podľa vlastných vyjadrení otca, keď chodil na týždňovky, mal vyšší príjem o 100 až 200 eur mesačne. Bola toho názoru, že je spravodlivé žiadať od neho, aby si hľadal lepšie platenú prácu (práve) z dôvodu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti. Otec pritom nemá žiadne obmedzenia, aby si takúto prácu zabezpečil. Aj keby neprispel jeho matke, v domácnosti ktorej býva, nebol by ohrozený stratou bývania na rozdiel od matky, ktorá platí bývanie a „zabezpečuje strechu nad hlavou" aj ich dvom deťom. V tejto spojitosti dodala, že keby sa ona nestarala o dve maloleté deti, zaiste by vycestovala do zahraničia, aby si zvýšila vyšším príjmom svoju životnú úroveň.

8. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril. 9. Kolízny opatrovník súhlasil s odvolaním matky, keď vychádzal z toho, že v možnostiach a schopnostiach otca bolo „pred súdnym pojednávaním" platiť výživné na obe deti v celkovej výške 300 eur.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a contrario (z toho titulu nedotknutým zostal výrok o rozvode manželstva účastníkov/rodičov, ktorý nebol odvolaním napadnutý) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) vo zvyšných výrokoch (s výnimkou výroku o výživnom na maloletého G., ktorý zmenil podľa tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia) rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa . Keďže okrem výroku o rozvode manželstva všetky ďalšie výroky napadnutého rozsudku sú vydané vo veciach, o ktorých môže konať súd i bez návrhu, podliehali odvolaciemu prieskumu bez ohľadu na výslovné vymedzenie rozsahu a dôvodov odvolania odvolateľkou

- matkou.

11. Krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorým rozhodnutím je v plnej miere zachovaný doterajší stav v zabezpečovaní bezprostrednej a každodennej starostlivosti o maloleté deti, pričom v danej starostlivosti matky neboli zistené (a ani tvrdené) nedostatky. Vecne správnym je rozsudok okresného súdu tiež vo výroku o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku oboma rodičmi, ktorý výrok rešpektuje základný zákonný rozsah rodičovských práv a povinností každého z rodičov. Rovnako v danej spojitosti v priebehu konania nevystala žiadna okolnosť, ktorá by mala/mohla viesť k obmedzeniu ktoréhokoľvek z rodičov vo výkone dotknutých práv a povinností. Zodpovedajúcim stavu veci je aj výrok o neupravovaní styku otca s maloletými deťmi, keďže z vyjadrení všetkých zainteresovaných je zrejmé, že na uvedenom sú rodičia spôsobilí sa dohodnúť aj bez ingerencie štátnych orgánov, resp. bez výslovného súdneho výroku. V predmetných výrokoch rozhodnutie okresného súdu nespochybňovali ani účastníci konania.

12. V rámci rozhodovania o výživnom okresný súd náležite prihliadol na princíp potenciality výživou povinnej osoby. Správne zdôraznil, že pri aplikácii daného princípu je nevyhnutné zohľadňovať bezprostredné objektívne reálie/prostredie, v ktorom dotknutá osoba žije. Zo subjektívneho hľadiska sú určujúcimi faktormi dosiahnuté vzdelanie, inak získané znalosti a zručnosti, relevantná prax, vek a zdravotný stav. Potencialitu určite nemožno vnímať v absolútnej rovine, teda v rovine toho, „čo všetko a kde všade" by teoreticky mohla osoba povinná výživným robiť.

13. V nadväznosti na uvedené všeobecnejšie súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že otec má ukončené SOU poľnohospodárske. V danom odvetví však minimálne v posledných rokoch nepracuje. Pokiaľ by aj v tejto sfére pracoval, sektor poľnohospodárstva patrí dlhodobo medzi tie s nižšími príjmami zamestnancov; neraz len na hranici minimálnej mzdy, či tesne nad ňou. 14. Otec už minimálne pred uzatvorením manželstva (2012) pracoval na stavbách. V tomto odbore však vyučený nie je a hoci dlhodobejším výkonom predmetných činností mohol získať relevantnú prax, či pracovné návyky a zručnosti, stále bude mať status skôr nekvalifikovaného pracovníka. Následne je odkázaný na prijatie menej odbornej a tým aj menej platenej práce; navyše, spravidla v sezónnom režime bežných stavebných prác. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pri takýchto prácach je výrazne znížená nielen miera pracovnoprávnej ochrany pracovníkov, ale aj miera náležitej bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone práce.

15. Zároveň, ako správne uviedol už okresný súd, otec ba práce na stavbách vykonával len „za cenu" dochádzania, t.j. so zvýšenými nákladmi za bývanie a cestovanie. Samotná matka poukazuje v odvolaní na to, že pokiaľ otec v minulosti pracoval na stavbách na týždňovky, jeho čistý mesačný príjem bol vyšší o 100 až 200 eur. Ak sa však odpočítajú zvýšené výdavky na cestovné (hoci len v rámci SR) a predovšetkým na bývanie, je diskutabilné, či by príjem otca v konečnom dôsledku bol reálne vyšší ako príjem otca dosahovaný v aktuálnom zamestnaneckom pomere, v ktorom má otec garantovanú i štandardnú pracovnoprávnu ochranu.

16. Práve v konkrétnostiach súdenej veci sú významnými tiež sociálne aspekty/dopady dochádzania za prácou, ktoré by nepriaznivo ovplyvňovalo i možnosť stretávania sa otca s maloletými deťmi. Zároveň je nesporné, že turnusové práce sú náročnejšie na bezprostredný pracovný výkon, keď ich štandardnou súčasťou sú napr. dlhšie pracovné zmeny, či nerešpektovanie požiadaviek na prestávky v práci. Následne pri takmer permanentnom nedostatku náležitej regenerácie pracovnej sily dochádza u takýchto pracovníkov k výraznejšiemu spotrebovávaniu ich celkového pracovného potenciálu. Keďže maloleté deti Y. a G. sú v ešte relatívne nízkom veku a je dôvodný predpoklad potreby dlhodobejšieho (viac ako desať rokov) plnenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, nie je zanedbateľným ani tento aspekt. 17. V širších súvislostiach je žiaduce doplniť, že v aktuálnom období už nie je práca v zahraničí pre občanov SR tak finančne atraktívna ako v minulosti. Okrem toho nemožno neprihliadať na vek otca (44 rokov), v ktorom je objektívne ťažšie meniť ustálený „životný stereotyp", či narúšať rodinné väzby. To sa týka nielen väzieb k maloletým, ale aj vzťahu k ďalším príbuzným otca (otec býva v spoločnom dome s matkou, sestrou, bratom a synovcom).

18. V súdenej veci bolo nesporné, že z úverov, ktoré spláca otec, boli zabezpečené potreby spoločnej domácnosti účastníkov. V konečnom dôsledku tak i týmto spôsobom čiastkovo a nepriamo sa otec podieľa/l na uhrádzaní potrieb maloletých. Rozhodne (aj preto) neobstojí argument matky, že dotknuté splátky nemali byť pri rozhodovaní o výživnom zohľadňované. K tvrdeniu o možnosti dohodnúť si nižšie

splátky výživného, je potrebné uviesť, že zníženie výšky splátok úveru síce prechodne zvýši disponibilný príjem úverového dlžníka (v súdenej veci otca), ale predĺži dobu splácania úveru, čím ho aj „predraží". 19. Naproti tomu relatívne vyššími splátkami je možné úver splatiť skôr, v dôsledku čoho bude otec skôr disponovať väčším rozsahom „voľných prostriedkov". V tejto spojitosti krajský súd do budúcna poukazuje na to, že úver s mesačnou splátkou 105,55 eur mal (ku dňu 5.9.2016) dátum konečnej splatnosti 27.11.2021. Z dôvodu matkou nerozporovaného tvrdenia otca o jeho nesplácaní riadne a včas v období pred rozvodom, však zrejme dôjde k „posunu" jeho konečnej splatnosti.

20. Bez ohľadu na doteraz uvedené krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku pravidelného príjmu otca, ako i výšku ním samotným prezentovaných výdavkov, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj na výživu maloletého G. mesačne vyššou sumou. Za sumu zodpovedajúcu (tiež) odôvodneným potrebám maloletého odvolací súd ustálil sumu 95 eur mesačne, ktorou je otec povinný prispievať na výživu syna od právoplatnosti výroku rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva rodičov. Výživné na maloletú Y. - 130 eur mesačne - je aktuálne dostatočné. Rešpektuje nielen jej vyšší vek (keď maloletá sa dostáva do pubertálneho veku, s čím sú spojené zvýšené náklady jednak na ošatenie či iné súvisiace záležitosti dospievajúceho dievčaťa a jednak na osobnú hygienu), ale predovšetkým zvýšené výdavky spojené s jej nepriaznivým zdravotným stavom. 21. Z konštatovaných dôvodov krajský súd zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom, pokiaľ ide o výživné na maloletého G. tak, že toto zvýšil z okresným súdom určených 80 eur na 95 eur mesačne a potvrdil výrok o výživnom otca na maloletú Y..

22. V dôsledku zmeny napadnutého rozhodnutia (hoci len čiastočnej) rozhodoval krajský súd v zmysle , o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo konkrétne skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ( ).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .