Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/259/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 2.545,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -51 zo dňa 19. augusta 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.545,22 EUR s príslušenstvom. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný sa dostal do omeškania neplatením pravidelných mesačných splátok. Keďže si žalovaný neplnil svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas, žalobca oprávnene vyhlásil celú pohľadávku ku dňu 12.09.2013 za splatnú, resp. zosplatnil celý úver ku dňu 23.09.2013. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.05.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, pričom žalobu mal podať na súd do dňa 12.09.2015. Vec posúdil ako bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, preto na danú situáciu aplikoval dvojročnú premlčaciu dobu pre bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia (ďalej len ). Vznesenú námietku premlčania posúdil ako dôvodnú a žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Súd vec subsumoval pod nesprávne zákonné ustanovenie a opomenul aplikovať ustanovenie vzťahujúce sa na ním zistený skutkový stav. Premlčacia doba podľa súdu začala plynúť dňa 12.09.2013, kedy sa dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a to práve dňom vyhlásením predčasnej splatnosti úveru-výzvou na zaplatenie zaslanej žalovanému. Takéto konštatovanie súdu považuje za nelogické, svojvoľné a bez opory v zákone. Nejedná sa o bezdôvodné obohatenie a pohľadávka nebola v čase podania žaloby premlčaná. Ak by súd na prípad aplikoval správne ustanovenie hmotného práva, zistil by, že na túto situáciu sa vzťahuje trojročná premlčacia doba a daný právny vzťah mal posudzovať ako vzťah zo zmluvy o úvere s plnením v splátkach. Uviedol, že ak ide o plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo bol aj tento prípad. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario)

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní v intenciách a a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle , .

5. V zmysle ,,Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

6. V zmysle ,,Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

7. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Námietka premlčania však musí byť dôvodne vznesená, aby vyvolala účinky, ktoré jej zákon ako inštitútu priznáva.

8. Z obsahu spisu je evidentné, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere, pričom žalovaný mal úver splatiť v 60 mesačných splátkach. Prvá splátka mala byť splatná dňa 12.05.2011 a posledná dňa 12.04.2016. Žalovaný sa s uhrádzaním splátok dostal do omeškania neplnením si zmluvných i zákonných povinností. Na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie musel zaoberať. Námietku premlčania odôvodnil uplynutím dvojročnej premlčacej doby stanovenej zákonom pre bezdôvodné obohatenie.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

10. Súd prvej inštancie aplikoval na vzniknutú situáciu nesprávny právny predpis, resp. nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Chybne posudzoval základ uplatneného nároku žalobcu, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie a z tohto dôvodu následne chybne posudzoval aj premlčanie nároku. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vec nijako nespadala pod definíciu bezdôvodného obohatenia. V rozhodnutí neodôvodnil, prečo by sa daná situácia mala považovať za bezdôvodné obohatenie, nezahrnul ju pod konkrétny druh bezdôvodného obohatenia, len sa stotožnil s návrhom žalovaného, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a žalobu je potrebné pre premlčanie zamietnuť. Z obsahu žaloby a pripojených dokladov jednoznačne vyplýva, že uplatňovaný nárok žalobcu vyplýva zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.4.2011. Z uvedených dôvodov nesprávne posudzoval námietku premlčania podľa .

11. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Pre porušenie povinnosti žalovaného ako dlžníka, žalobca pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru. Na takúto situáciu sa vzťahuje o premlčaní pri plnení v splátkach v spojitosti s . Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pričom premlčacia doba je trojročná.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne, zistené skutočnosti vyhodnotí,

námietku premlčania právne posúdi podľa , keď si najskôr ustáli, či došlo k platnej mimoriadne splatnosti úveru za splnenia všetkých podmienok spotrebiteľského úveru ( ). Prípadne ak bude námietka premlčania vyhodnotená, že je nedôvodná posúdi uplatňovaný nárok po vecnej stránke. Rozhodnutie odôvodní v zmysle kritérií uvedených v . V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )