Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-304-2016.pdf
PDF · 177.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/304/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcov: 1/ N. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX S.Á. XXX, X/ B. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX S. XXX, zast. JUDr. Marekom Glembom, advokátom, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Obec Plášťovce, IČO: 00307360, so sídlom 935 82 Plášťovce č. 345, zast. JUDr. Ondrejom Mészárosom, advokátom, so sídlom 937 01 Želiezovce, Brezová 10, o zaplatenie 948,77 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 702,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 702,00 eur od 29.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 16,77 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.11.2016 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Súd konanie v časti o zaplatenie 230,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 230,00 eur od 29.11.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .
IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
V. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v zastavujúcej časti v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade v podanej žalobe žiadali, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 948,77 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 948,77 eur od 29.11.2016 do zaplatenia. Žalobcovia uviedli, že ako nájomcovia a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 29.2.2007 nájomnú zmluvu (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol prenájom bytového priestoru č. X v obecnej bytovke- v budove obecného úradu v obci Plášťovce číslo XXX, kde sa jednalo o trojizbový byt o výmere 76,80 m2 na 1. poschodí tejto budovy. V zmluve bola dojednaná doba nájmu ako doba určitá, pričom táto sa predlžovala jednotlivými dodatkami zmluvy. Výška nájmu dojednaná v zmluve sa taktiež v priebehu nájmu upravovala dodatkami k zmluve, pričom bola splatná k 20. dňu bežného mesiaca. Zmluva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a žalovaný nemá v zmluve postavenie spotrebiteľa. Žalobcovia majú za to, že v tomto prípade išlo o spoločný nájom bytu manželmi v zmysle Občianskeho zákonníka. Dňa 26.9.2016 žalobcovia požiadali žalovaného písomne o ukončenie nájmu k 30.9.2016, s čím dňa 27.9.2016 žalovaný písomne súhlasil (ďalej len „žiadosť“ a „súhlas“). Dňa 8.11.2016 bolo zo strany žalovaného doručené žalobcom vyúčtovanie finančnej zábezpeky (ďalej len „vyúčtovanie“ ), ktoré obsahuje položkovité vyúčtovanie finančnej zábezpeky 1327,76 eur zloženej žalobcami v prospech žalovaného pri uzatvorení zmluvy.
Vo vyúčtovaní žalovaný započítal voči finančnej zábezpeke ním tvrdené položky tak, že výsledkom je preplatok 18,72 eur, na ktorý majú žalobcovia nárok a ktorý im bol aj žalovaným uhradený na účet dňa 23.11.2016. Vo vzťahu k položke I .b) vyúčtovania žalobcovia uviedli nasledovné: Nakoľko výška nájomného bola naposledy stanovená žalobcom Dodatkom číslo 1 k zmluve z 31.12.2019 na sumu 208,23 eur + 5 eur za garáž a následne Dodatkom číslo 3 k zmluve z 28. 12. 2012 bola stanovená určitá doba nájmu do 31.12.2015 a to bez zmeny výšky nájomného, žalobcovia majú za to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 676 ods. 2 O. z. sa predĺžila platnosť zmluvy na 1 rok t. j. do 31.12.2016 za rovnakých podmienok, teda aj čo sa výšky nájmu týka a preto Dodatok číslo 4 k zmluve zo dňa 1. 8. 2016, ktorý výslovne neupravuje túto otázku inak, je vo vzťahu k výške nájomného - teda k jeho navýšeniu na 230 eur mesačne účinný až od 1.1.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia uhradili nájomné za mesiac august 2016 v pôvodnej výške a vzhľadom na skutočnosť, že nová výška nájomného by bola pre žalobcov záväzná od 1.1.2017, žalobcovia sú toho názoru, že správna výška vyúčtovania v tomto bode mala byť 208,23 eur + 5 eur za garáž, čo zodpovedá neuhradenému nájmu za mesiac september 2016. Vo vzťahu k položke II. a), b) vyúčtovania žalobcovia uviedli nasledovné: V súlade s článkom IV. bod 28. a 29. nájomnej zmluvy sa žalobcovia zaviazali znášať drobné opravy v byte na vlastné náklady rovnako, ako sa zaviazali nahradiť žalovanému škody spôsobené ním alebo osobami, ktoré s ním v predmete nájmu bývajú - respektíve, ak sa tak nestane, žalovaný má právo po predchádzajúcom upozornení nájomcov t. j. žalobcov, poškodenia odstrániť a požadovať od žalobcov náhradu. Žalobcovia poukázali na § 9 ods. 1 a 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Poukázali aj na prílohu číslo 1 nariadenia bod A - 13, kde je uvedené, že drobnou opravou, ktorú je povinný znášať nájomca, je aj „čistenie zanesených odpadových rúr z bytu len do kanalizačného stúpadla.“ Z vyjadrenia ku vzniku poruchy kanalizácie zo dňa 17. 2. 2014 priloženého k vyúčtovaniu (ďalej len „ vyjadrenie “) vyplývajú nasledovné skutočnosti: Z vyjadrenia je zrejmé, že k poruche - zavlhnutiu stropnej konštrukcie obecného úradu - došlo na ležatých rozvodoch umiestnených v priestoroch medzi nosnou stropnou konštrukciou obecného úradu a novovybudovanou podlahovou konštrukciou bytu č. 2 v budove obecného úradu s nadstavbou, teda mimo priestorov bytu č. 2 ako predmetu nájmu; jedná sa teda o spoločnú časť a zariadenie obecnej bytovky/budovy obecného úradu, nie súčasť bytu. Z vyjadrenia nie je zrejmé ako došlo k zavlhnutiu stropnej konštrukcie obecného úradu, len sa v ňom konštatuje, že došlo k prečisteniu kanalizačného potrubia, ktoré bolo na 70 % zanesené, avšak podľa názoru žalobcov, logicky, aby došlo k zavlhnutiu stropu, muselo byť kanalizačné potrubie netesné, respektíve deravé, o čom vo vyjadrení nie je žiadne zistenie, teda majú žalobcovia za to, že v zmysle záverov vyjadrenia medzi zavlhnutím stropov obecného úradu a upchatím kanalizačného potrubia nie je preukázaná príčinná súvislosť. Žalovaný nepostupoval v súlade s bodom 31. článku IV nájomnej zmluvy, keď nevyzval žalobcov, aby na vlastné náklady odstránili škody, ktoré podľa žalovaného spôsobili svojim konaním žalobcovia, ale rovno sám pristúpil k ich odstráneniu, po tom ako ju nenahlásili žalobcovia, teda konanie žalovaného v danom čase zodpovedalo § 692 O. z., čo v danom čase žalovaný nijako nerozporoval, v danom čase opráv uznal, že sa nejedná o drobnú opravu a ani o škody spôsobené nájomcom alebo tzv. iné opravy, ktoré má znášať prenajímateľ, teda žalovaný. Vo faktúrach tak ako boli priložené k vyúčtovaniu, ani v jednej z nich nie je uvedené, že by sa týkali „čistenia zanesených odpadových rúr z bytu len do kanalizačného stúpadla“ v predmete nájmu, teda, že by išlo o drobnú opravu, ktorú by boli povinní znášať žalobcovia, čo taktiež indikuje skutočnosť, že sa jednalo o opravu, ktorú má znášať v zmysle Občianskeho zákonníka prenajímateľ, teda žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú žalobcovia názoru, že všetky položky v tomto bode sú na ťarchu žalobcov účtované neoprávnene. Na základe vyššieuvedených argumentov žalobcovia vyzvali listom zo dňa 21. 11. 2016 (ďalej len „výzva“) žalovaného k uvoľneniu zadržiavanej sumy finančnej zábezpeky vo výške 967,49 eur (bolo to ešte pred prevedením zostatku 18,72 eura k rukám žalobcov) a to do 5 dní od doručenia výzvy pod následkom žaloby. Výzva bola doručená žalovanému dňa 24. 11. 2016. Žalovaný na výzvu nereagoval a ani podľa nej neplnil v prospech žalobcov. Žalobcovia uvádzajú, že žalovaný neoprávnene zadržiava sumu finančnej zábezpeky v istine 948,77 eur. Žalobcovia si uplatňujú aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 O. z. a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne zo sumy 948,77 eura od 29. 11. 2016 do zaplatenia.
2. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložili nájomnú zmluvu vrátane jej dodatkov, žiadosť o zrušenie nájomnej zmluvy a súhlas, výpis z účtu žalobcov, predžalobnú výzvu, podací lístok, doklad o doručení, vyúčtovanie finančnej zábezpeky s prílohami: Vyjadrenie P.. B.. L. B., grafické označenie miesta poruchy kanalizácie v pôdoryse zabudovaného podkrovia, fotodokumentáciu z miesta príčiny poruchy- upchaté kanalizačné potrubie, Všeobecne záväzné nariadenie Obce Plášťovce č.2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov, nájomnú zmluvu, faktúru č.13057 od dodávateľa AMSTAVBA s.r.o., faktúru č.1/2013 od dodávateľa Š. E., , č.1/2013 od dodávateľa A. E..
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k položke I b) vyúčtovania žalovaný uviedol nasledovné: Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že Dodatok číslo 4, ktorý navyšuje nájomné na 230 eur mesačne je účinný až od 1.1.2017. Žalovaný uviedol, že v Dodatku číslo 4 je uvedené, že do 31. 12. 2018 sa predlžuje doba nájmu, ďalej, že nájomné sa navyšuje na 230 eur mesačne. Podpísaním uvedeného dodatku strany súhlasili s jeho obsahom, čo znamená, že súhlasili aj s navýšením nájomného odo dňa podpísania Dodatku číslo 4. Dodatok bol podpísaný 1. 8. 2016, čím sa stal platný v danom dni a účinný 2. 8. 2016, čiže deň po zverejnení na webovom sídle obce. Z uvedeného dôvodu boli už žalobcovia viazaní platiť nájomné vo výške 230 eur za mesiace august a september roku 2016. Z výpisov banky je zrejmé, že žalobcovia naposledy zaplatili nájomné za júl až dňa 9.9.2016 v sume 213,23 eur, z čoho vyplýva, že mesiace august a september žalobcovia neuhradili. Z vyššieuvedenej skutočnosti vyplýva, že nedoplatok na nájomnom je vo výške 460 eur a táto suma vo vyúčtovaní je opodstatnená. Vo vzťahu k položke II. vyúčtovania žalovaný sa vyjadril nasledovne: Žalovaný poukázal na to, že zavlhnutie a porucha nie sú totožné. Zavlhnutie je v danom prípade následok poruchy, ktorá vznikla v byte číslo 2. Na identifikovanie poruchy vykonala spoločnosť AMSTAVBA s.r.o. monitoring kanalizácie. V rámci monitorovania zistili príčiny poruchy - bola ňou znížená priechodnosť v ležatom PVC potrubí, spôsobená usadeninou, ktorá v dĺžke približne 800 milimetrov zaberala približne 70 % plochy prierezu potrubia. Ďalej vo vyjadrení k vzniku poruchy kanalizácie bolo uvedené, že pri odkrytí potrubia neboli zaznamenané nedostatky ležatého potrubia týkajúceho sa spádovania alebo spôsobu osadenia. Odborník, ktorý poruchu odstránil, nezistil žiadne zníženie alebo zvýšenie spádu v mieste vzniku poruchy, ani iné nedostatky v kanalizačnom vedení, ktoré by mohli viesť k nahromadeniu usadenín. V závere vyjadrenia ku vzniku poruchy kanalizácie je uvedené: „, nakoľko usadenina nevznikla na mieste zmeny spádu alebo inej zmeny trasy kanalizačného potrubia, môžeme konštatovať, že poruchu zapríčinilo nadmerné preťaženie kanalizačných rozvodov predmetmi organického, respektíve iného pôvodu “. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poruchu spôsobilo nadmerné preťaženie kanalizačných rozvodov predmetmi organického, respektíve iného pôvodu a neboli zaznamenané žiadne nedostatky ležatého potrubia. Od roku 2006 - 2012 neboli zistené problémy s kanalizačným potrubím, z čoho vyplýva, že tvrdenie žalobcov nie je pravdivé a je zavádzajúce, lebo keby bolo potrubie netesné alebo deravé, uvedené následky zavlhnutia by sa už ukázali po niekoľkých mesiacoch a nie až po približne šiestich rokoch. Žalovaný nevyzýval žalobcov, aby odstránili škody na vlastné náklady z dôvodu, že sa v tej dobe ešte nedala identifikovať príčina poruchy. Táto sa až následne dokázala po otvorení kanalizačného potrubia a jej monitoringom. Po zistení dôkazných materiálov, ktorými je fotodokumentácia a stanovisko odborníka, bola nájomníčka (žalobkyňa) B. E. upozornená na zasadnutí bytovej komisie 19.2.2014 na skutočnosť, že kanalizačné potrubie bolo upchaté v dôsledku toho, že žalobcovia vhadzovali do záchoda zvyšky potravín, z čoho vyplýva, že ide o škodu spôsobenú žalobcami a z uvedeného dôvodu náklady spojené s opravou kanalizačného potrubia mali znášať žalobcovia. Žalovaný pre riešenie refundácie nákladov postupoval podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce Plášťovce číslo 2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov vo vlastníctve obce, ktoré upravujú vrátenie finančnej zábezpeky pri skončení nájmu nasledovne: „táto finančná zábezpeka za užívanie bytu bude poukazovaná na osobitný účet obce Plášťovce, kde bude v depozite počas trvania nájmu a po ukončení nájmu a odpočítaní škôd spôsobených užívaním bytu ako aj nedoplatkov na nájomnom a služieb s ním spojených bude vrátená bývalému nájomcovi “. Všetky faktúry, ktoré boli priložené k vyúčtovaniu sa týkajú „ čistenia a opravy zanesených a odpadových rúr v byte č. 2 v kúpeľni a následné stavebné úpravy - výmena dlažieb a kachličiek v nevyhnutnom rozsahu v byte č. 2. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že všetky položky sú na ťarchu žalobcov účtované neoprávnene, pretože všetky položky boli účtované oprávnene a riadne. Žalovaný poukázal aj na to, že žalovaný reagoval na výzvu žalobcov, a to dňa 5.12.2016, ktorá bola doručená 8.12.2016. Vzhľadom na vyššieuvedené, zadržanie zábezpeky je v plnej výške oprávnené.
4. Žalovaný na svoje skutkové tvrdenia predložil: Prehľad o predpise a platbách nájomného a mesačnej zálohy na úhradu za plnenia(služby), výpisy z účtu VÚB - úhrada nájomného zo Slovenskej sporiteľne, úhrada nájomného z Poštovej banky, export pohybov na účte, Vyúčtovanie finančnej zábezpeky z 8.11.2016 s rozpisom príloh č.1-8, Vyjadrenie ku vzniku poruchy kanalizácie od P.. B.. L. B., grafické označenie miesta poruchy kanalizácie v pôdoryse zabudovaného podkrovia, fotodokumentácia vyhotovená z miesta príčiny poruchy - upchaté kanalizačné potrubie, Všeobecné záväzné nariadenie obce Plášťovce číslo 2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov vo vlastníctve obce, nájomná zmluva, faktúra č.13057 od AMSTAVBA s.r.o., faktúra č.1/2013 od Š.R. E., faktúra VS
1/2013 od A. E., predžalobná výzva, doručenka, podací hárok z internetovej aplikácie, podací hárok č. EPH008356570.
5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že z výpisov z b. ú. predložených žalovaným, vyplýva, že nebolo zaplatené nájomné za mesiac august 2016. Pokiaľ ide o účinnosť dojednania zvýšenia nájomného, žalobcovia trvali na svojich tvrdeniach v žalobe. Podľa žalobcov, pokiaľ ide o samotný mechanizmus vlhnutia, je úplne logické, že pokiaľ vlhne kanalizačná trubka, tak je buď deravá, netesná, prasknutá alebo inak prepúšťa vlhkosť; nakoľko toto z vyjadrenia (ako je definované v žalobe) nevyplýva, ale naopak z vyjadrenia len vyplýva, že došlo ku vzniku usadeniny v kanalizačnom potrubí, potom toto vyjadrenie nerieši základnú otázku, ako mohla trubka kanalizácie prepúšťať vlhkosť, tým pádom je uvedené vyjadrenie nedostatočné a jasne nepreukazuje skutočnosť, že by zanesením kanalizačnej trubky došlo automaticky k zavlhnutiu stropnej konštrukcie obecného úradu. Podľa žalobcov žalovaný nijako nedokazuje svoje tvrdenie o upozornení žalobcu na zasadnutí bytovej komisie. V súlade s § 153 CSP mal žalovaný uplatniť prostriedky procesnej obrany včas - teda pri vyjadrení sa k žalobe, keďže tak neučinil, žalobcovia žiadajú neprihliadnuť na žalobcom prípadne navrhnuté dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaný tým, že nevyzval žalobcov na odstránenie závady, ale sám konal, tým uznal, že sa nejedná o drobnú opravu, ale o opravu, ktorú má znášať sám žalovaný. K textácii faktúr, žalobcovia trvajú na skutočnostiach uvedených v žalobe. Nakoľko žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcov, kde žalobcovia v bode(i) na strane 3 a 4 žaloby tvrdia, že ležaté rozvody sú spoločnou časťou a spoločným zariadením obecnej bytovky, preto žalobcovia majú za to, že toto tvrdenie žalobcov je pravdivé a preto žiadajú voči jeho prípadnému ďalšiemu tvrdeniu vo vzťahu k umiestneniu ležatých rozvodov pristúpiť v zmysle § 153 CSP, v zmysle, že žalovaný mal uplatniť prostriedky procesnej obrany včas- teda pri vyjadrení sa k žalobe.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril tak, že zotrváva na svojom vyjadrení. Poukázal na to, že naposledy žalobcovia zaplatili nájomné za mesiac júl 2016 dňa 9.9.2016. Poukázal na to, že nájomcovia boli stále v omeškaní s platením nájomného od r. 2011 s výnimkou dvoch mesiacov, apríl 2011 a júl 2011. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach o zvýšení nájomného. Zotrval aj na svojich tvrdeniach o príčine poruchy. Žalovaný uviedol, že miesto poruchy bolo zistené v kúpeľni bytu č. 2 medzi záchodovou misou a umývadlom v ležatom potrubí. Kanalizačné potrubie v tomto mieste bolo upchaté z dôvodu, že žalobcovia a obyvatelia bytu č. 2 vhadzovali do záchoda zvyšky potravín. Toto potrubie sa nachádza v byte č. 2, je vybavením bytu a nie spoločnou časťou, ani spoločným zariadením domu, lebo neslúži na spoločné užívanie, ale na užívanie pre obyvateľov bytu č. 2. Z dôvodu, že obyvatelia bytu číslo 2 vhadzovali do záchoda zvyšky potravín, práve mastnota môže zamedziť odtok splaškových vôd v potrubí, lebo pri dlhšom čase používania sa usadí na vnútornom povrchu kanalizačných vedení, hlavne v zmenách spádov a smerov potrubia. Na týchto miestach sa neskoršie zachytia aj pevné látky, dochádza k postupnému znižovaniu priechodnosti kanalizačného potrubia, ktoré vedie až do následného upchatia potrubia. V kanalizačnom potrubí naplnenom splaškovou vodou vzniká tlak, čím dochádza k nadmernému preťažovaniu kanalizačných rozvodov a spojov, čo malo za následok presakovanie a vznik vlhkosti potrubia, ktoré následne zapríčinilo i zavlhnutie stropnej konštrukcie obecného úradu. Z vyššieuvedeného je zrejmé, že zavlhnutie stropnej konštrukcie obecného úradu bolo zapríčinené žalobcami, ktorí spôsobili svojou činnosťou upchatie kanalizačného potrubia v byte č. 2. Vyjadrenie AMSTAVBY, s. r. o. akurát vylúčilo, aby vlhnutie kanalizačného potrubia bolo spôsobené z dôvodu deravého, netesného alebo prasknutého potrubia. V závere vyjadrenia ku vzniku poruchy kanalizácie je uvedené: „ nakoľko usadenina nevznikla na mieste zmeny spádu alebo inej zmeny trasy kanalizačného potrubia, môžeme konštatovať, že poruchu zapríčinilo nadmerné preťaženie kanalizačných rozvodov predmetmi organického, resp. iného pôvodu“. Kanalizácia nadstavby obecného úradu, v ktorom predmetná porucha nastala, bola podrobená pred začiatkom prevádzky špeciálnej kontrole, ktorá sa skladala z technickej prehliadky a zo skúšky vodotesnosti podľa príslušných noriem. Bez úspešného absolvovania tejto kontroly by sa stavba nemohla uviesť do prevádzky. Od roku 2006 do roku 2012 neboli zistené žiadne problémy s kanalizačným potrubím a keby potrubie bolo deravé, prasknuté netesné, ako to uvádzajú žalobcovia, tak následky zavlhnutia by sa ukázali po niekoľkých mesiacoch a nie po šiestich rokoch. Po odstránení zistenej poruchy ležatého kanalizačného potrubia v kúpeľni bytu číslo 2 medzi záchodovou misou a umývadlom zaniklo i vlhnutie stropnej konštrukcie a obecného úradu. Žalobkyňa v júni 2014 zahlásila žalovanému, že v byte majú poruchu na kanalizačnom potrubí, ktorá sa prejavila tým, že im neodteká splašková voda zo záchodovej misy. Žalobkyňa ako nájomníčka pri zahlásení poruchy žiadala žalovaného, aby odstránenie havarijného stavu organizoval žalovaný, nakoľko ona to nevie zabezpečiť. Žalovaný z toho dôvodu nevyzval nájomcov, aby na vlastné
náklady odstránil škody, nakoľko pred odstránením poruchy sa nedala identifikovať príčina poruchy. Tá sa dokázala až po otvorení kanalizačného potrubia a jej monitoringom. Po zistení dôkazných materiálov, ktorými je fotodokumentácia a stanovisko odborníka, bola nájomníčka, žalobkyňa, oboznámená a upozornená na zasadnutí bytovej komisie 19. 2. 2014 na skutočnosť, že kanalizačné potrubie bolo upchaté v dôsledku toho, že žalobcovia nahadzovali do záchoda zvyšky potravín, z čoho vyplýva, že ide o škodu spôsobenú žalobcami a z uvedeného dôvodu náklady spojené s opravou kanalizačného potrubia majú znášať žalobcovia. Žalovaný pri riešení refundácie nákladov postupoval podľa Všeobecne záväzného nariadenia Obce Plášťovce číslo 2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomným bytov vo vlastníctve obce. Nie je preto opodstatnený názor žalobcov, keď uvádzajú, že žalovaný tým, že nevyzval žalobcu na odstránenie závady, ale sám konal, mal uznať, že sa nejedná o drobnú opravu, ale o opravu, ktorú znáša sám žalovaný.
7. Na pojednávaní žalobcovia žiadali, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 948,77 eur. Túto sumu si žalobcovia uplatňujú z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zadržal v tejto výške finančnú zábezpeku, ktorú žalobcovia zložili. K neoprávnenému zadržaniu zábezpeky došlo po skončení nájmu žalobcov v 1. a 2. rade. Uvedená suma pozostáva z neoprávneného zadržania sumy 460,00 eur, ktorú si žalovaný zadržal ako nájomné za august, september 2016 a neoprávnene si zadržal sumy 156,00 eur, 330,00 eur a 216,00 eur, ako ním uvedené škody spôsobené užívaním bytu z dôvodu poruchy kanalizačného potrubia. Poukázali na to, že pokiaľ ide o vyčíslenú škodu, k tejto došlo v roku 2013, pričom obec si započítala voči zábezpeke sumy z titulu spôsobenej škody až 8.11.2016. Žalobcovia namietali platnosť započítania z dôvodu premlčanej pohľadávky žalovaného voči žalobcom z titulu náhrady škody, keď k premlčaniu tejto pohľadávky došlo uplynutím dvojročnej premlčacej doby od dátumu splatnosti faktúr alebo alternatívne od zasadnutia bytovej komisie od 19.2.2014, kde ale žalovaný nedokazuje, že k takému zasadnutiu bytovej komisie došlo. Pohľadávka žalobcov z titulu náhrady škody bola premlčaná už v čase započítania pohľadávok žalovaného voči zábezpeke. Žiadali, aby súd posúdil, či už nedošlo k premlčaniu nároku žalovaného na uplatnenie zábezpeky na základe faktúr na sumy 156,00 eur, 330,00 eur a 216,00 eur na započítanie voči zábezpeke, ku ktorému započítaniu došlo v roku 2016. Žalobcovia namietajú premlčanie tejto pohľadávky zo strany žalovaného. Poukázali na nejasnosť, ktorý z nájomných vzťahov trval, či ten, ku ktorého predĺženiu došlo ex lege alebo ten, ktorý bol predĺžený na základe nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o zadržanie sumy 147,06 eur z titulu vyúčtovania, toto žalobcovia nenamietajú. Taktiež je nejasné, či zostal žalobcom dlh z titulu nájomného, keď podľa žalobcov došlo k plneniu aj na základe výpisu z Poštovej banky. Z odborného vyjadrenia, ktoré predložil žalovaný, nevyplýva kauzálny nexus medzi tým, že došlo k zaneseniu potrubia a tým, že došlo k zavlhnutiu stropu obecného úradu. Pokiaľ ide o zábezpeku, býva zvykom započítať si hneď pohľadávku z dôvodu odstránenia poruchy a nečakať tak dlhú dobu na započítanie. Pokiaľ došlo k poruche, išlo o poruchu stavebného rázu a nebolo povinnosťou žalobcov odstrániť takúto poruchu, bolo to povinnosťou žalovaného. Zo strany žalovaného malo dôjsť k upozorneniu žalobcov na to, že žalovaný zaplatil škodu. Mohlo totiž dôjsť aj k takej situácii, že by nájom trval aj 30 rokov a po celú dobu by k úhrade nedošlo. Žalobcovia nespochybňujú to, že boli práce vykonané. Sú toho názoru, že vystavené faktúry boli faktúrami za bežnú údržbu a opravu, ktoré mal robiť prenajímateľ a ktoré sú na nájomcoch neprávom uplatňované. Do momentu vyúčtovania neupozornil žalovaný žalobcov, že eviduje takéto škodové pohľadávky. Nebolo preukázané, že by nároky uplatnené vo vyúčtovaní Obcou Plášťovce voči nájomcom, teda žalobcom, boli dôvodné. Nepreukázalo sa, že by taký rozsah stavebných zásahov do odpadového potrubia bol potrebný z dôvodu vhadzovania zvyškov potravín do tohto odpadového potrubia. Naopak, všetko skôr nasvedčuje skutočnosti, že k negatívnym dôsledkom, okrem iného, spočívajúcim v zavlhnutí stropu obecného úradu došlo z dôvodu takej chyby stavebnej konštrukcie, ktorú bol povinný odstrániť prenajímateľ/žalovaný na svoje náklady. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že pokiaľ v prvom prípade zavlhnutia stačilo len krtkovanie, v druhom prípade rozbili podlahu a vykonali tam oveľa náročnejšiu opravu. Žalobcovia oznámili túto poruchu, nejednalo sa o takú bežnú opravu, ktorú by v zmysle právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní mali odstraňovať žalobcovia, naopak tieto náklady má znášať žalovaný. Žalobcovia v 1. a 2. rade vzali žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 230,00 eur aj s úrokom z omeškania. Uviedli, že uvedená suma predstavuje sumu nájomného za mesiac september 2016.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za nedôvodne podanú. Poukázal na to, že bolo možné, aby strany sporu si zmenili pôvodnú zmluvu, ktorú uzavreli, k čomu dochádzalo prijatím dodatkov k pôvodnej zmluve. Pokiaľ ide o Dodatok č. 4, po jeho účinnosti boli žalobcovia povinní nájomné uhradiť tak, ako to bolo dodatkom zmenené a dohodnuté. Pokiaľ ide o nedoplatok na nájomnom,
žalovaný predložil prehľad o platbách nájomného od začiatku nájomného vzťahu tak, ako to uviedol v písomnom vyjadrení. V prípade, že žalobcovia preukážu, že nejaká úhrada nebola zohľadnená v prehľade platieb, môže žalovaný prehodnotiť svoj nárok voči žalobcom, čo sa týka nájomného a jeho výšky -nedoplatku. Čo sa týka poruchy na kanalizačnom potrubí, poukázal na to, že k problémom a poruche došlo nie na spoločných priestoroch, ale v byte žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaný poukazuje na to, že kanalizačné potrubie bolo v poriadku, čo vyplývalo aj z atestov. K žiadnym poruchám nedošlo v období rokov 2006-2012. Žalobkyňa požiadala o odstránenie poruchy žalovaného vzhľadom na to, že nie je schopná zabezpečiť odstránenie tejto poruchy. Na základe toho v byte bol uskutočnený monitoring. Bola odstránená závada, Poukázal na to, čo bolo preukázané pri odstraňovaní závady. Po zistení príčiny bola o tom žalobkyňa informovaná a zo strany žalovaného boli vyčíslené aj náklady. Čo sa týka premlčania, žalovaný poukázal na to, že vyúčtovanie zábezpeky bolo možné až po ukončení záväzkového vzťahu a preto v danom prípade ani nezačala plynúť trojročná lehota na uplatnenie nároku a teda ani neprichádza do úvahy premlčanie nároku žalovaného voči žalobcom. Počas trvania nájomného vzťahu nemohlo dôjsť k vyúčtovaniu finančnej zábezpeky. Poukázal na všeobecne záväzné nariadenie Obce Plášťovce, ktoré bolo súdu predložené a ktoré je všeobecne známe, z ktorého vyplýva, že finančná zábezpeka za užívanie bytu bude poukazovaná na osobitný účet obce, kde bude v depozite počas trvania nájmu a po ukončení nájmu a odpočítaní škôd spôsobených užívaním bytu, ako aj nedoplatkov na nájomnom a služieb s ním spojených bude vrátená bývalému nájomcovi. S poukazom na to je vylúčené, aby došlo k premlčaniu nároku žalovaného voči žalobcom. Na bytovej komisii sa dňa 19.2.2015 vec prerokovávala a došlo na komisii k záveru, že vhadzovaním potravín do potrubia, WC, spôsobili škodu žalobcovia. Bola tam prítomná žalobkyňa v l. rade. V danom prípade nešlo o bežnú opravu, ale o opravu, ktorú bolo potrebné vykonať v bytovej jednotke žalobcov na požiadavku žalobkyne, ktorá požiadala obec o vykonanie opravy, nakoľko ona nie je schopná túto opravu vykonať. Bolo súdu preukázané, že upchatie potrubia v kúpeľni bolo spôsobené zo zvyškov potravín, ktoré žalobcovia vhadzovali do WC. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdil i korunný svedok Š. E., ktorý po vysekaní potrubia zistil miesto a rozsah upchatia odtokového potrubia a toto miesto sa nachádzalo akurát nie od veľkej vzdialenosti od samotného WC. V danom prípade táto porucha a jej odstránenie z dôvodu jej vzniku a zapríčinenia nemôže byť na ťarchu samotného žalovaného, ale akurát na ťarchu žalobcov a preto výdavky s vykonanými prácami nie je povinný znášať žalovaný, ale žalobcovia. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
9. Žalobcovia navrhli výsluch svedkov P.. B.. L. B., A. E., Š. E.a. pracovníka Amstavba, s. r. o., výsluch strany, žalobkyne v 2. rade. Žalovaný navrhol výsluch svedkyne B. K. D.. Žalovaný navrhol v prípade potreby sporné otázky v oblasti opravných prác dať na posúdenie znalcovi v oblasti stavebníctva. Žalobcovia nepovažovali za potrebné ani účelné znalecké dokazovanie s poukazom na to, že k odstráneniu poruchy už došlo v roku 2013.
10. Zo svedeckej výpovede Š.R. E. vyplynulo, že odstraňoval poruchu kanalizačného potrubia v byte žalobcov. Vysekal tam dva rady dlaždíc cca 2 metre od WC vymieňal potrubie, našiel tam zvyšky potravín. Zavolal starostku, ktorá to odfotila a potom dal všetko do pôvodného stavu. Svedok uviedol, že z potrubia vybrali približne za jedno vedro. Svedok potvrdil, že na predloženej mu fotosnímke je to potrubie. Starostka to fotila na mobil. Odtokovú rúra išla od WC a bola v priemere 110 mm. Upchaté miesto bolo do 2 metrov od WC. Rúra bola vyspádovaná správne. Trubka slúžila len tomuto bytu bola z PVC a spoje boli s gumeným tesnením Vyspádovanie nemeral, ale ak niečo funguje 10 rokov nemôže sa na ďalší rok pokaziť. Potrubie pri vykonávaní práce nerozbil. To, čo je odfotené, bolo v trubke. Určitá časť bola aj v tej trubke, ktorú vytiahol, ale odfotená bola časť v trubke, ktorá bola v betóne, lebo rúra bola v betónových lôžkach a sama od seba sa nehýbe V súvislosti s upchatím rúry nedal sa používať záchod. Upchatím trubky nemohlo dôjsť pri spláchnutí k roztiahnutiu spoja trubiek. Svedok uviedol, že o vykonanie prác ho požiadala starostka.
11. Svedok P.. B.. L. B., uviedol, že písal posudok, ktorý sa týka veci, ktorá je predmetom tohto konania. Napísal ho po telefonickej konzultácii s odborníkmi, ktorí odstránili poruchu, ktorá tam vznikla, ako aj po konzultácii s projektantom zdravotechniky, ktorý projektuje napr. takéto obdobné veci ako kanalizáciu a taktiež na základe fotodokumentácie. Neohliadal miesto, na ktorom vznikla porucha, bol požiadaný o posudok až potom, keď už došlo k odstráneniu tejto poruchy. Uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení ku vzniku poruchy kanalizácie. Pokiaľ sa dobre pamätá, išlo o potrubie slúžiace len pre tento byt. K nutnosti výmeny potrubia sa vyjadriť nevedel. Daná časť kanalizačného potrubia, pokiaľ sa pamätá, slúžila na odvádzanie splaškov z danej bytovej jednotky, teda z bytu, kde vznikla porucha.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bolo nutné rozbiť podlahu a či nebolo postačujúce potrubie vyčistiť krtkom. Pokiaľ sa pamätá, toto potrubie bolo ležaté potrubie, ktoré nebolo uložené len v betóne, ale bolo uložené aj v medzistropnom priestore. Pripustil možnosť presakovania vody, ale uviedol, že to záleží od hydrostatického tlaku. Nepozná však typy spojov, ktoré tam boli, aby to mohol konkrétne posúdiť. Určitý tlak tam pôsobiť mohol. Presakovanie splaškovej vody akurát v mieste spoja tých odtokových potrubí vylúčiť nemôže. Pokiaľ je uvedený pôdorys pripojený k vyjadreniu, týka sa konkrétne tej stavby, v ktorej došlo k poruche. Z pôdorysu vyplýva schéma napojenia kanalizačných potrubí a teda k poruche došlo medzi umývadlom a záchodom. Svedok uviedol, že vychádzal z projektu pre stavebné povolenie v časti zdravotechnika.
12. Svedkyňa B. K.H. D. uviedla, že vykonávala funkciu starostky obce, keď došlo k upchatiu kanalizácie. Čo sa týka tých 3 faktúr, súviseli s opravou upchatého potrubia. Žalobkyňa v 2.rade prišla za ňou zhruba v 1.polovici júna 2013 a nahlásila jej poruchu v toalete a žiadala, aby zabezpečila opravu toalety alebo kanalizácie, nakoľko nevedeli používať záchod. Svedkyňa tam poslala Š. E., ktorý najprv hľadal poruchu na chodbe, kde bola len PVC podlaha, ale poruchu tam nenašiel. Navrhoval svedkyni, aby zavolala monitoring, ktorý svedkyňa objednala a potom na základe vykonaného monitoringu pustil sa do práce. Bola zistená porucha a to v kúpeľni blízko za záchodom. Išlo o poruchu v kúpeľni bytu, nie na spoločných častiach. Potom, keď pán E. otvoril potrubie, tak ju k tomu zavolal. Vyhotovila z toho fotodokumentáciu mobilom. Našli sa tam zvyšky potravín, pričom potrubie bolo upchaté na 70 % a na dĺžku 80 cm. Tie zvyšky, ktoré sa našli v potrubí, zaplnili asi 3/4 vedra. Potom odišla. Pán E. vymenil potrubie a potom prišiel A. E., brat žalobcu, ktorý tam vykonal údržbárske a murárske práce. Obec tieto faktúry uhradila. Upozornila žalobkyňu na schôdzi, aby nevyhadzovali zvyšky potravín do toalety a tiež na to, že tieto náklady musia refundovať pre obec. Keď došlo k vyúčtovaniu zábezpeky, tak do vyúčtovania boli zahrnuté aj tieto faktúry v súlade so VZN obce. Vyhotovili prehľad úhrad nájomného a zistili nedoplatok na nájomnom. Obec nikdy nežiadala žalobcov o úhradu úrokov z omeškania, aj keď nájomné neuhrádzali načas. Zo strany žalobcov bola svedkyňa kontaktovaná prvýkrát v tejto veci, už rok predtým, zhruba v decembri. Problém sa začal riešiť v decembri 2012. Najprv sa problém riešil krtkovaním, to bolo na základe nahlásenia v decembri, avšak v júni sa to nedalo riešiť len krtkovaním, lebo upchatie bolo už tak značné.
13. Žalobkyňa v 2. rade ako strana sporu uviedla, že celá skutočnosť začala 19.12.2012, keď sa im upchal záchod, vtedy išla za starostkou. Obec nahlásila chybu, prišla spoločnosť AMSTAVBA urobiť krtkovanie. Bolo vtedy zistené, že porucha nebola u nich, ale vo vzdialenosti 15 m, čo bolo mimo bytu. Bolo to už v spoločných priestoroch nad zbernou šachtou. AMSTAVBA vtedy odstránila poruchu. Hovorili im, že na obecnom úrade, čo sú rúry, voľne sa hýbali a podľa nej aj krtkovaním mohla nastať táto porucha. Až potom to začalo vlhnúť na obecnom úrade. Okolo marca prišiel zamestnanec obecného úradu, či nemá žalobkyňa v 2.rade problém, že im prevlhol strop. Bol u nej v byte. Popozerala byt, zistila, že tam nič mokré nemá.. Zavlhnutie na strope obecného úradu vyschlo a potom to začalo znovu vlhnúť. Keď to začalo vlhnúť, prišla pozrieť aj starostka a zistila, že u nich je všetko v poriadku. Druhýkrát bolo vykonané monitorovanie, aby zistili, odkiaľ ide tá voda. Vtedy požiadala, či môže nahliadnuť aj ona pri tom monitorovaní a videla tam čistú rúru. O 2- 3 dni potom prišli Š. E. aj s druhým robotníkom a začali zisťovať príčinu vlhnutia. Najprv na chodbe zdvihli plávajúcu podlahu, zbadali, že je to tam vlhké, ale prasknuté nebolo nič. Potom nevedeli, kde začať rúbať, tak začali v kúpeľni. Takto museli celú rúru vyrúbať. Nemohli pritom vidieť, či to bolo prasknuté, lebo zbíjačkou vysekávali, rozbíjali dlažbu aj potrubie, ako vyberali. Potrubie vymenili a odvtedy to nevlhlo. Žalobkyňa uviedla, že žalobcovia nenahlasovali žalovanému v r.2013, že majú upchatý záchod.
14. Strany sporu uzavreli dňa 29.2.2008 nájomnú zmluvu, ktorou žalovaný ako prenajímateľ prenechal byt č.2 na 1.poschodí č. p. 345 v Plášťovciach žalobcom v 1. a 2.rade ako nájomcom. Nájom bytu bol dohodnutý do 31.12.2008. Doba nájmu bytu sa predlžovala na základe dodatkov, Dodatkom č.1 z 30.9.2008 do 31.12.2009, Dodatkom č.2 z 31.12.2009 do 31.12.2012, Dodatkom č.3 z 28.12.2012 do 31.12.2015. Dodatkom č.1 z 30.9.2008 bola dohodnutá výška nájomného a úhrad za plnenie (služby) spojené s užívaním bytu 208,23 eur. Dodatkom č.4 z 1.8.2016 bolo dohodnuté nájomné, úhrada za služby spojené s užívaním bytu, príspevok do fondu opráv, prevádzky a údržby, všetko spolu 230 eur mesačne.
15. Podľa čl. VI bodu 28 nájomnej zmluvy, nájomcovia sa zaväzujú, že všetky drobné opravy v byte, súvisiace s jeho užívaním a obvyklé udržiavacie práce v byte si zabezpečia sami na vlastné náklady.
16. Podľa čl. VI bod 31 nájomnej zmluvy nájomcovia sa zaväzujú, že závady a poškodenia, ktoré v byte spôsobia sami, alebo tí ktorí s nimi bývajú, uhradia v plnej výške.
17. Medzi stranami sporu nie je sporným, že sa dohodli na zložení finančnej sumy 1327,76 eur ako finančnej zábezpeky za podmienok bodu 3., 4 Všeobecne záväzného nariadenia Obce Plášťovce č.2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov vo vlastníctva obce.
18. Žalovaný vyhotovil vyúčtovanie finančnej zábezpeky, podľa ktorého z celkovej sumy 1327,76 eur odpočítal 1 .nedoplatky na nájomnom a službách s ním spojených: v sume 147,04 eur-nedoplatok z posledného vyúčtovania, 460 eur- nájomné za august a september 2016 eur, 2. škody spôsobené s užívaním bytu -156 eur - monitoring kanalizačného potrubia, AMSTAVBA, 330 eur oprava kanalizačného potrubia - Š. E. ,216 eur údržbárske stavebné práce - A. E.. Vzniknutý preplatok vyčíslený v sume 18,72 eur žalovaný žalobcom vrátil.
19. Z predloženého Vyjadrenia k vzniku poruchy kanalizácie zo 17.2.2014 vyplýva, že toto vyjadrenie vypracoval P.. B. L. B., so zameraním pre zistenie príčiny poruchy kanalizácie - ležatého rozvodu v byte číslo 2, ktorá sa nachádza v zabudovanom podkroví nadstavby miestneho obecného úradu. V decembri 2012 došlo k poruche kanalizácie v byte č.2, ktorá sa nachádza v zabudovanom podkroví nadstavby miestneho obecného úradu. Odborníka na odstránenie poruchy zabezpečil obecný úrad. Spoločnosť AMSTAVBA s.r.o. poruchu odstránila prečistením kanalizácie špirálou. Príčinou poruchy bolo upchatie ležatého kanalizačného potrubia. K ďalšej poruche tej istej kanalizácie došlo v júni 2013. Na identifikáciu poruchy vykonala spol. AMSTAVBA monitoring kanalizácie. V rámci monitorovania príčiny poruchy bola zistená znížená priechodnosť v ležatom PVC potrubí, pôsobená usadeninou, ktorá v dĺžke 800 milimetrov zaberala cca 70 % plochy prierezu potrubia. Zistenie a sprístupnenie miesta poruchy vyžadovalo odstránenie časti podlahovej konštrukcie. Pri odkrytí potrubia neboli zaznamenané nedostatky ležatého potrubia týkajúceho sa spádovania alebo spôsobu osadenia. Odborník, ktorý poruchu odstránil, nezistil žiadne zníženie alebo spádu v mieste vzniku poruchy, ani iné nedostatky v kanalizačnom vedení. ktoré by mohli viesť k nahromadeniu usadenín. Kanalizácia nadstavby, obecného úradu, v ktorom predmetná porucha nastala, bola podrobená pred začiatkom prevádzky špeciálnej kontrole, ktorá sa skladala z technickej prehliadky, a zo skúšky vodotesnosti podľa príslušných noriem Bez úspešného absolvovania tejto kontroly by sa stavba nemohla uviesť do prevádzky. Proti vniknutiu väčších predmetov do vtokov zápachových uzáverov je potrebné používať mriežky. Je doporučené aj svojpomocné čistenie kanalizačného potrubia použitím vhodných , nie agresívnych chemických prípravkov , určených na odmastenie vnútorných stien potrubia a rozpustenie tuhých častí splaškov. Práve mastnota môže zamedziť odtok splaškových vôd v potrubí, lebo pri dlhšom čase používania sa usadí na vnútornom povrchu kanalizačných vedení, hlavne pri zmenách spádov a smerov potrubia. Neskoršie sa na takých miestach zachytia aj pevné látky, tým sa postupne znižuje priechodnosť kanalizačných vedení až k následnému upchatiu potrubia. Nakoľko usadenina nevznikla na mieste zmeny spádu alebo inej zmeny trasy kanalizačného potrubia, možno konštatovať, že poruchu zapríčinilo nadmerné preťaženie kanalizačných rozvodov predmetmi organického, resp. iného pôvodu.
20. Zo Všeobecne záväzného nariadenia Obce Plášťovce č. 2/2007 o stanovení podmienok prenajímania nájomných bytov vo vlastníctve obce, z § 2 bodu 3 vyplýva, že do zoznamu žiadateľov budú zaradení len tí žiadatelia, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v tomto zariadení a po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve o nájme bytu zaplatia pred uzavretím nájomnej zmluvy finančnú zábezpeku za užívanie bytu v tam uvedenej výške. Táto finančná zábezpeka za užívanie bytu bude poukazovaná na osobný účet obce Plášťovce, kde bude v depozite počas trvania nájmu a po ukončení nájmu a odpočítaní škôd spôsobených užívaním bytu ako aj nedoplatkov na nájomnom a služieb s ním spojených bude vrátená bývalému nájomcovi.
21. Žalovaný vyhotovil vyúčtovanie finančnej zábezpeky 8.11.2016, podľa ktorého z celkovej sumy finančnej zábezpeky 1327,76 eur odpočítal 1.nedoplatky na nájomnom a službách s ním spojených : v sume 147,04 eur - nedoplatok z posledného vyúčtovania, 460 eur - nájomné za august a september 2016 eur, 2. škody spôsobené s užívaním bytu: 156 eur -monitoring kanalizačného potrubia, AMSTAVBA, 330 eur - oprava kanalizačného potrubia -Š. E., 216 eur údržbárske stavebné práce - A. E.. Vzniknutý preplatok vyčíslený v sume 18,72 eur žalovaný žalobcovi vrátil.
22. Žalobca súdu predložil faktúru číslo 1/2013 dodávateľa A. E., faktúru číslo 1/2013 dodávateľa Š. E., faktúru číslo 13057 dodávateľa AMSTAVBA s.r.o. Žalovaný predložil aj doklady o úhradách týchto faktúr. Z nich je zrejmé že žalovaný dodávateľovi AMSTAVBA, s. r. o. uhradil 13. 6. 2013 hotovosti 156 eur, dodávateľovi Š. E. dňa 26. 6. 2013 v hotovosti 330 eur a dodávateľovi A. E. poukázal prevodom z účtu dňa 11. 9. 2014 216 eur.
23. Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznal.
24. Podľa § 100 ods. 2 O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
25. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 563 O. z., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 O. z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 vety prvej O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
30. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 580 O. z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
32. Podľa § 581 ods. 2 O. z., započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
33. Podľa § 581 ods. 3 O. z., dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
34. Podľa § 685 ods. 1 O. z. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
35. Podľa § 687 ods. 2 O. z. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis. 36. Podľa § 692 ods. 2 O. z., ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám a požadovať od neho náhradu.
37. Podľa § 693 O. z., nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
38. Podľa § 710 ods. 1 O. z., nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
39. Podľa § 710 ods. 2 O. z., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 678 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
40. Podľa § 5 ods.1 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy") sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
41. Podľa § 5 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. SR, Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestností neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
42. Podľa § 6 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z, náklady spojené s bežnou údržbou bytu sú náklady za práce, ktoré sa obvykle vykonávajú pri dlhšom užívaní (ďalej len „obvyklé udržiavacie náklady"), ako napríklad maľovanie, napúšťanie xylolitovej podlahy, drôtikovanie a pastovanie parkiet, udržiavanie dreveného obloženia stien, opravy vstavaného nábytku (opravy a výmeny zámok a nátery).
43. Podľa Prílohy k nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z.- Drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním A. Sanitárne zariadenie: čistenie zanesených odpadových rúr z bytu len do kanalizačného stúpadla,
44. Podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.2.2008, čl. VI. bod 28, nájomcovia sa zaväzujú, že všetky drobné opravy v byte, súvisiace s jeho užívaním a obvyklé udržiavacie práce v byte si zabezpečia sami na vlastné náklady.
45. Podľa čl. VI bod 31 nájomnej zmluvy nájomcovia sa zaväzujú, že závady a poškodenia, ktoré v byte spôsobia sami, alebo tí ktorí s nimi bývajú, uhradia v plnej výške. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcami poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcov úhradu.
46. Žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatnili v tomto konaní nárok na zaplatenie 948,77 eur z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zadržiava sumu finančnej zábezpeky, ktorú žalobcovia poukázali žalovanému ako finančnú zábezpeku za užívanie bytu, s tým, že bude na osobitnom účte žalovaného, kde bude v depozite počas trvania nájmu a po ukončení nájmu a odpočítaní škôd spôsobených s užívaním bytu, ako aj nedoplatkov na nájomnom a služieb s ním spojených bude vrátená bývalému nájomcovi. Nájom bytu žalobcov v 1. a 2. rade skončil k 30.9.2016 a žalovaný vyhotovil 8.11.2016 vyúčtovanie finančnej zábezpeky, podľa ktorého z celkovej sumy 1327,76 eur odpočítal 1. nedoplatky na nájomnom a službách s ním spojených : v sume 147,04 eur- nedoplatok z posledného vyúčtovania, 460 eur- nájomné za august a september 2016 eur, 2. škody spôsobené s užívaním bytu: 156 eur - monitoring kanalizačného potrubia, AMSTAVBA, 330 eur oprava kanalizačného potrubia - Š. E. , 216 eur údržbárske stavebné práce - A. E.. Vzniknutý preplatok vyčíslený v sume 18,72 eur žalovaný žalobcom vrátil.
47. Žalobcovia v 1. a 2. rade namietali správnosť vyúčtovania finančnej zábezpeky ktorú žalobcovia v 1. a 2. rade zložili do depozitu žalovaného vo výške 1327,76 eur. V žalobe uviedli, že žalovaný neoprávnene zadržiava sumu finančnej zábezpeky vo výške 948,77 eur.
48. Žalovaný nenamietali vo vyúčtovaní finančnej zábezpeky započítanie sumy 147,04 eur - posledného vyúčtovania nedoplatku a zohľadnili vrátenie preplatku 18,72 eur. Z celkovej sumy 1327,76 eur po zohľadnení sumy 165,76 ( 147,04 eur a 18,72 eur) zostal neuhradený zostatok z finančnej zábezpeky v sume 1162 eur. Z tejto sumy si v tomto súdnom konaní uplatnili žalobcovia vrátenie sumy 948,77 eur, o ktorej tvrdili, že im ju žalovaný neoprávnene zadržuje. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 230 eur, predmetom konania zostalo zaplatenie 718,77 eur. Žalobcovia uviedli, že suma 230 eur , ktorá je predmetom čiastočného späťvzatia žaloby predstavuje sumu nájomného za mesiac september 2016. Zo sumy 718,77 eur, ktorá zostala predmetom konania na zaplatenie, suma 702 eur predstavuje nárok
na vrátenie súm 156 eur (účtovaný monitoring kanalizačného potrubia-AMSTAVBA, 330 eur ( účtovaná oprava kanalizačného potrubia - Š. E., 216 eur (účtované údržbárske stavebné práce - A. E.) a suma 16,77 eur predstavuje zostatok z nevrátenej sumy za nájomné).
49. Súd je toho názoru, že sumu 16,77 eur žalovaný nevrátil žalobcom z nimi zloženej finančnej zábezpeky dôvodne, nakoľko si pohľadávku v tejto sume voči pohľadávke žalobcov na vrátenie finančnej zábezpeky započítal dôvodne. Súd prihliadol na to, že za mesiac august a september 2016 žalobcom vznikol nedoplatok na nájomnom, za každý mesiac v sume 230 eur, nakoľko suma uhradená žalobcami 9.9.2016 bola zohľadnená na platbu nájomného splatnú 20.7.2016, čo vyplýva z predloženého prehľadu o predpísaných a uhradených platbách. Súd je toho názoru, že uzavretím Dodatku č.4 k nájomnej zmluve došlo k dohode o výške nájomného od 1.8.2016, t.j. od dňa uzavretia tohto Dodatku. Podľa názoru súdu už nebolo možné predlžovať nájomnú zmluvu, pretože na základe nájomnej zmluvy vrátane Dodatkov č.1-3 nájom bytu skončil 31.12.2015 a v zmysle § 710 ods. 2 vety prvej O. z., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. K obnoveniu nájomnej zmluvy na základe § 676 ods. 2 O. z. tým, že žalobcovia predmetný byt nevypratali a pokračovali v jeho užívaní aj po 1.1.2016 a tým, že prenajímateľ po skončení nájmu v lehote 30 dní nepodal voči nim žalobu na súd na vypratanie bytu, nedošlo, pretože podľa § 710 ods. 2 O. z. ustanovenie § 676 ods. 2 O. z. neplatí pre zánik nájmu bytu. Možno však vychádzať z toho, že od 1.1.2016 vznikol nájomný vzťah žalobcov k predmetnému bytu konkludentnou formou, keď žalobcovia predmetný byt naďalej so súhlasom žalovaného užívali, platili úhrady nájomného, podľa prehľadu predpisov a úhrad nájomného ich žalovaný ako nájomcov viedol aj v období od 1.1.2016, dohodol sa s nimi od 1.8.2016 na výške nájomného po 230 eur mesačne a napokon sa žalovaný so žalobcami dohodol aj na skončení nájmu. Vzhľadom na uvedené, od 1.8.2016 do 30.9.2016, bolo nájomné upravené len na základe dohody strán sporu v zmysle Dodatku č.4 z 1.8.2016 a to v sume 230 eur mesačne. Žalovaný tak dôvodne vo vyúčtovaní finančnej zábezpeky započítal neuhradenú sumu nájomného za mesiac august a september 2016 spolu 460 eur. Z uvedenej sumy je predmetom konania už len suma 16,77 eur. Keďže si žalovaný pohľadávku v sume 16,77 eur dôvodne započítal proti pohľadávke žalobcov na vrátenie finančnej zábezpeky, súd žalobu v časti o zaplatenie 16,77 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.11.2016 do zaplatenia zamietol.
50. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na vyplatenie im ďalšej sumy 702 eur, ide o finančnú čiastku, ktorú si žalovaný započítal podľa vyúčtovania finančnej zábezpeky za škody spôsobené s užívaním bytu -156 eur - monitoring kanalizačného potrubia, AMSTAVBA, 330 eur oprava kanalizačného potrubia - Š. E. , 216 eur údržbárske stavebné práce - A. E..
51. Žalovaný vo vyúčtovaní finančnej zábezpeky poukázal na nájomnú zmluvu, v ktorej sa nájomcovia zaväzujú, že závady a poškodenia, ktoré v byte spôsobia sami alebo tí, ktorí s nimi bývajú, uhradia v plnej výške. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcami poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu. Žalobcovia poukázali v žalobe jednak na to, že k poruche - zavlhnutiu stropnej konštrukcie obecného úradu došlo na ležatých rozvodoch umiestnených mimo priestoru bytu č.2 a jednak poukázali na to, že žalovaný nepostupoval v súlade s bodom 31 čl. VI. nájomnej zmluvy, keď nevyzval žalobcov, aby na vlastné náklady odstránili škody, ktoré podľa žalovaného spôsobili svojim konaním žalobcovia, ale rovno sám pristúpil k ich odstráneniu, po tom ako ju nenahlásili žalobcovia, teda konanie žalovaného v danom čase zodpovedalo § 692 O.z., čo v danom čase žalovaný nijako nerozporoval, v danom čase opráv uznal, že sa nejedná o drobnú opravu a ani o škody spôsobené nájomcom, ale o tzv. iné opravy, ktoré má znášať prenajímateľ, teda žalovaný. Súd mal preukázané, že k poruche kanalizačného potrubia došlo v byte žalobcov v 1.a 2.rade, čo vyplýva jednak z Vyjadrenia k vzniku poruchy, ako aj z výpovede svedka Š. E., ktorý poruchu v byte žalobcov v 1.a 2.rade odstraňoval. Svedok uviedol, že miesto, čo bolo upchaté, bolo do 2 m od WC. To, že k poruche došlo v byte žalobcov v 1.a2.rade vyplýva aj z výpovede svedkyne B. K. D., ktorú na miesto prizval aj Š. E., keď potrubie otvoril a ktorá vyhotovila fotodokumentáciu mobilom. Uviedla, že sa tam našli zvyšky potravín, pričom zvyšky, ktoré sa našli v potrubí, zaplnili asi 3 vedra. Potrubie bolo upchaté na 70 % a na dĺžku 80 cm. Pokiaľ žalobcovia uvádzali poruchu- zavlhnutie stropnej konštrukcie, vo Vyjadrení k vzniku poruchy uvádza sa zavlhnutie stropnej konštrukcie už ako následok vzniknutej poruchy. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že závady v kanalizačnom potrubí v byte žalobcov v 1.a2.rade spôsobili žalobcovia v 1.a 2.rade, čo vyplýva z Vyjadrenia k vzniku poruchy, v ktorom sa v závere uvádza: „Nakoľko usadenina nevznikla na mieste zmeny spádu alebo inej zmeny trasy kanalizačného potrubia, možno konštatovať, že poruchu zapríčinilo nadmerné preťaženie kanalizačných rozvodov predmetmi organického, resp. iného pôvodu“.
Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že k poruche kanalizačného potrubia došlo mimo bytu č.2 žalobcov v 1.a 2. rade a z iných príčin, než je uvádzané v odbornom vyjadrení k vzniku poruchy. Upchatie kanalizačného potrubia je preukázané aj z výpovede svedkov Š.R. E. a B. K. D.. Podľa § 693 O.z., vznikla žalobcom v 1.a2.rade povinnosť tieto závady odstrániť a až po nesplnení povinnosti žalobcov závady odstrániť, mohol by prenajímateľ, žalovaný, po predchádzajúcom upozornení odstrániť tieto závady a následne požadovať od žalobcov ako nájomcov úhradu vynaložených nákladov. Podmienkou vzniku nároku prenajímateľa na náhradu vynaložených nákladov je : nesplnenie povinnosti nájomcu odstrániť závady a poškodenia, upozornenie nájomcu na možnosť odstránenia závad a poškodení prenajímateľom a odstránenie závad a poškodení prenajímateľom,t.j. reálne vynaloženie nákladov. Upozornenie nájomcovi je hmotnoprávnym predpokladom vzniku práva prenajímateľa domáhať sa náhrady nákladov, ktoré vynaloží na odstránenie takýchto závad a poškodení. Prenajímateľ pritom nemá povinnosť takéto závady a poškodenia odstrániť, iba má na takýto postup právo. V danom prípade nebola splnená podmienka predchádzajúceho upozornenia nájomcov zo strany prenajímateľa na možnosť odstránenia závad a poškodení prenajímateľom. Žalovaný uvádzal, že nevyzýval žalobcov, aby odstránili škody na vlastné náklady, z dôvodu, že v tej dobe sa ešte nedala identifikovať príčina poruchy na odstránenie závad. Napriek tomu, žalovaný mal možnosť žalobcov vyzvať k povinnosti odstrániť závady, keď mal informáciu od žalobkyne v 2.rade o poruche v byte žalobcov, keď podľa svedkyne B. K. D. jej prišla žalobkyňa v 2.rade oznámiť, že nevedeli používať záchod a keď žalovanému bolo zrejmé už pred odstraňovaním poruchy, že bude potrebné vykonať monitoring, čo doporučil žalovanému Š. E., keď sa mu nepodarilo pri prvom ohliadnutí poruchu v byte žalobcov nájsť. Na základe jeho podnetu starostka B. K. D. monitoring objednala. Už v rámci monitorovania príčiny poruchy bola zistená znížená priechodnosť v ležatom PVC potrubí, pôsobená usadeninou. Nebolo v konaní preukázané, že žalovaný po tom, čo žalobcovia závady v byte neodstránili, upozornil ich na to, že má možnosť závady odstrániť a následne požadovať od nich náhradu. Žalovaný odstránil závady bez predchádzajúceho upozornenia nájomcov, že ak závady neodstránia, môže závady odstrániť žalovaný. Nevznikol mu preto s poukazom na § 693 O.z. nárok, aby požadoval od žalobcov náhradu nákladov , ktoré žalovaný na odstránenie závad vynaložil, a to v sume 156 eur za úhradu faktúry č.13057 dodávateľovi AMSTAVBA s.r.o., 330 eur za úhradu faktúry č.1/2013 dodávateľovi Š. E., 216 eur za úhradu faktúry č.1/2013 dodávateľovi A. E.. Nakoľko žalovanému nárok na náhradu nákladov v celkovej sume 702 eur nevznikol, žalovaný si nemohol pri vyúčtovaní zábezpeky započítať nejestvujúcu pohľadávku proti pohľadávke žalobcov na vrátenie zábezpeky v tejto výške. Žalovaný preto neoprávnene zadržuje sumu 702 eur. Žalovanému vznikla povinnosť túto sumu žalobcom vrátiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže dôvod jej zloženia odpadol (§ 451 ods.2 O.z.).
52. Žalobcovia namietali platnosť započítania pohľadávok 8.11.2016 žalovaného v sume 156 eur, 330 eur, 216 eur oproti pohľadávke žalobcov na vrátenie zábezpeky v týchto sumách, a to z dôvodu premlčaných pohľadávok žalovaného voči žalobcom v 1.a 2. rade z titulu náhrady škody , keď podľa žalobcov k premlčaniu pohľadávky došlo k uplynutím dvojročnej premlčacej doby od dátumu splatnosti faktúr alebo alternatívne od zasadnutia bytovej komisie od 19.2.2014.
53. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcov v 1. a 2. rade, súd vychádzal z toho, že k započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcov v 1. a2. rade na vrátenie zábezpeky v sume 156 eur a 330 eur nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcov na vrátenie zábezpeky boli v čase započítania pohľadávok, t. j. 8.11.2016 premlčané. Pohľadávky žalovaného na zaplatenie 156 eur a 330 eur týkajú sa nákladov, ktoré boli fakturované žalovanému za práce: monitoring kanalizačného potrubia v sume 156 eur (faktúra č. 13057 dodávateľa AMSTAVBA s. r. o), oprava kanalizačného potrubia v sume 330 eur (faktúra č.1/2013 dodávateľa Š. E.). Tieto faktúry boli uhradené zo strany žalovaného : dňa 13.6.2013 v sume 156 eur (faktúra č.13057), dňa 26.6.2013 330 eur (faktúra č.1/2013 dodávateľa Š. E.). Za premlčanú ku dňu 18.11.2016 možno považovať pohľadávku žalovaného na zaplatenie 156 eur, keď premlčacia trojročná doba (§ 101 O. z.) na uplatnenie tejto pohľadávky začala plynúť 14.6.2013 a uplynula dňom 14.6.2016. Za premlčanú ku dňu 8.11.2016 možno považovať pohľadávku žalovaného na zaplatenie 330 eur, keď premlčacia trojročná doba (§ 101 O. z.) na uplatnenie tejto pohľadávky začala plynúť dňom 27.6.2013 a uplynula dňom 27.6.2016. Podľa § 581 ods. 2 O. z. započítanie premlčanej pohľadávky nie je možné. Dohodou žalobcov v 1.a2.rade a žalovaného k vyrovnaniu týchto premlčaných pohľadávok, v celkovej sume 486 eur tiež nedošlo, v zmysle § 581 ods. 3 O. z. Z uvedeného dôvodu nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok žalovaného v sume 486 eur voči pohľadávke žalovaného na zaplatenie voči žalobcom v 1. a2.rade . Za premlčanú ku
dňu 8.11.2016 nemožno považovať pohľadávku žalovaného na zaplatenie sumy 216 eur, keď premlčacia trojročná doba začala plynúť dňom 27.6.2013 a 8.11.2016 ešte neuplynula.
54. Na beh premlčacej doby týkajúci sa pohľadávok nemá vplyv, že sa strany sporu v zmysle VZN Obce Plášťovce č.2/2007 dohodli na zložení finančnej zábezpeky za užívanie bytu a na tom, že až po ukončení nájmu bytu a po odpočítaní škôd spôsobených užívaním bytu, ako aj nedoplatkov na nájomnom a úhradách za služby s ním spojené bude finančná zábezpeka vrátená bývalému nájomcovi. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalovaného na zaplatenie peňažnej sumy voči žalobcom začala plynúť podľa § 101 O. z. odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nárok na náhradu nákladov si žalovaný mohol uplatniť od dňa nasledujúceho po uhradení nákladov dodávateľom. K započítaniu pohľadávky už premlčanej dôjsť už nemohlo.
55. Žalovanému vznikla z vyššieuvedených dôvodov povinnosť vrátiť žalobcom v 1. a 2. rade peňažnú zábezpeku v uplatnenej sume 702 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 29.11.2016, keď na splnenie dlhu bol vyzvaný výzvou zo dňa 21.11.2016. Súd preto stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 702 eur od 29.11.2016 do zaplatenia.
56. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
57. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
58. Z dôvodu, že žalobcovia v priebehu konania vzali žalobu späť v časti o zaplatenie 230 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 230 eur od 29.11.2016 do zaplatenia a s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil aj žalovaný, súd konanie v tejto časti zastavil.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Žalobcovia mali v konaní čiastočný procesný úspech, ale procesný neúspech mali len v nepatrnej časti o zaplatenie 16,77 eur s prísl., súd preto rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
61. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
62. Žalobcovia v 1. a 2. rade čiastočným späťvzatím žaloby v sume 230 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 230 eur od 29.11.2016 do zaplatenia, procesne zavinili zastavenie konania. Súd preto rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v zastavujúcej časti v rozsahu 100%.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.