Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: H.. V. S. V. D., H.: XX XXX XXX, s miestom podnikania T. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Q. Z., H.: XX XXX XXX, s miestom podnikania B. XXX/XXX, XXX XX O. K. D., právne zastúpenému JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, IČO: 40 112 713, so sídlom Partizánska 1057, 061 01 Snina, o zaplatenie 610,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -62 zo dňa 19. decembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 544,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 07.06.2019 do zaplatenia.

Vo zvyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „Súd žalobu zamieta. Žalovanému priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. 2.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal 18. mája 2018 na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 570,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 07. júna 2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy konania. Podaním zo 04. júna 2018 zobral žalobca svoju žalobu v časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,- eur späť. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe požiadavky žalovaného v nadväznosti na mandátnu zmluvu v prospech žalovaného vymáhal pohľadávky od jeho zmluvných partnerov. Túto mandátnu zmluvu vypovedal 25. apríla 2014 a 23. mája 2014 zaslal žalovanému správu o vymáhaní pohľadávok, ktorú žalovaný prevzal 29. mája 2014. Zároveň žalovanému zaslal poslednú faktúru č. 8/2014 splatnú 06. júna 2014 v sume 570,49 eur. Výzvou z 12. júna 2014 vyzval žalovaného na úhradu predmetnej faktúry a faktúry č. 12/2014 vo výške 40,- eur. Žalovaný tieto faktúry žalobcovi doposiaľ neuhradil. 2.2 Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu platobným rozkazom, č. k. -15 z 18. júna 2018, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný v odpore tvrdil, že odmena vyúčtovaná žalobcom faktúrou č. 8/2014 vo výške 570,49 eur mala predstavovať odmenu za vymoženie pohľadávky od obchodnej spoločnosti I. X., W.. Y.. R.., vo výške 261,80 eur z čoho odmena pre žalobcu predstavovala 26,18 eur a pohľadávky od obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.., vo

výške 5.443,15 eur z čoho odmena pre žalobcu predstavovala 544,31 eur. Faktúru č. 8/2014 žalovaný odmietol uhradiť z dôvodu, že táto nebola vystavená v súlade s mandátnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu 02. októbra 2011. V zmysle článku IV. bod 1 písm. a) mandátnej zmluvy mal žalobca nárok na odmenu vo výške 10% z finančných prostriedkov získaných v prospech mandanta od zmluvného partnera mandanta. Žalobca sa však žiadnym spôsobom nepričinil o vymoženie pohľadávky od obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.., a preto mu nárok na vyfakturovanú odmenu nevznikol. Žalovaný dodával pre túto obchodnú spoločnosť stavebný materiál, pričom sa s jej konateľom dohodli, že po dokončení výstavby garáží žalovanému jednu garáž odpredá za hodnotu dodaného tovaru. Táto dohoda je obsiahnutá v zmluve o budúcej kúpnej zmluve z 18. novembra 2013. Po uzavretí kúpnej zmluvy z 09. decembra 2013 a vystavení faktúry č. 10130097 za garáž vo výške 5.443,15 eur bola medzi nimi uzatvorená dohoda o započítaní pohľadávok, v ktorej si vysporiadali vzájomné pohľadávky. Žalobca si tak podanou žalobou nárokuje zaplatenie odmeny za činnosť, ktorú v prospech žalovaného nevykonal. 2.3 V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný dodával obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.., stavebný materiál a po úhrade prvej vystavenej faktúry za odobratý tovar sa žalovaný a menovaná obchodná spoločnosť dohodli, že žalovaný jej bude dodávať aj naďalej tovar s tým, že za tento tovar mu odberateľ nebude uhrádzať platby, ale po dokončení výstavby garáží táto obchodná spoločnosť jednu garáž odpredá žalovanému za hodnotu dodaného tovaru. Následne bola medzi nimi uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve ako aj kúpna zmluva. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok si následne vysporiadali vzájomné pohľadávky. Faktúry, ktoré boli predmetom započítania neboli nikdy urgované ani inak vymáhané, pretože bol dohodnutý spôsob ich vyrovnania, a preto žalobca ani nemohol v tomto smere vyvíjať činnosť, za ktorú by mu vznikol nárok na vyplatenie odmeny v zmysle mandátnej zmluvy. 2.4 Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , , , , , , , (ďalej len „“). 2.5 Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v danom prípade v súlade s ustanovením pre žalovaného ako mandanta a na jeho účet zariadil vymoženie predmetnej pohľadávky, a to uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Naproti tomu z vyjadrení strán sporu ako aj z doložených listinných dôkazov mal súd za preukázané skutočnosti tvrdené žalovaným a to, že ešte pred zásahom a činnosťou žalobcu došlo k usporiadaniu vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou O., W.. Y.. R.., a preto žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie zmluvnej odmeny a z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. 2.6 Po citácii ustanovení , a ustanovenia (ďalej len „“) rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, že s ohľadom na úspech žalovaného v celom rozsahu, priznal žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca poukázal na chyby zápisnice o pojednávaní uskutočnenom 19. decembra 2018, konkrétne v prvej vete na strane 3 zápisnice chýba pred posledným slovom „dohodu“ slovo „písomnú“ a v siedmej vete na strane 3 zápisnice chýbajú za čiarkou po slove „vysporiadenie“ slová „pohľadávky, aby nedošlo k jej premlčaniu ...“. V tejto zápisnici tiež nie je uvedené, že po vyhlásení rozsudku žiadal o jej rovnopis a oznámil, že podá odvolanie proti tomuto rozsudku. Popritom tvrdil, že dôkazom č. 3 preukázal, že žalovanému prišla na účet aj platba od obchodnej spoločnosti I. X., W.. Y.. R.. a za toto mu mal vyplatiť odmenu ako súčasť žalovanej sumy. Súčasne konštatoval, že listinné dôkazy predložené žalovaným boli spochybnené jeho písomným vyjadrením z 31. októbra 2018, v ktorom ho usvedčil z klamstva a zavádzania súdu, lebo dohodu o započítaní robil s p. O., konateľom obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.., jeho záverečnou rečou, v ktorej ho usvedčil z klamstva, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená vo februári 2013 a nie v novembri 2018 a napokon právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zavádzal súd, keď tvrdil, že svedok p. Q.Š. O. bol v roku 2013 zamestnancom žalovaného, pretože podľa žalobcu tento svedok vtedy nebol zamestnancom žalovaného, ani sa nezúčastňoval rokovaní uskutočnených v tomto roku. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 570,49 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9,25 % počnúc dňom 07.06.2014 až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním z 19. marca 2019, v ktorom pripustil, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola skutočne podpísaná vo februári 2013 a nie v novembri 2013 a dodal, že p. Q. O.Y. v tom čase v skutočnosti so žalovaným dlhší čas spolupracoval ako živnostník, v dôsledku čoho sa zúčastňoval jednotlivých obchodných stretnutí. Konštatoval, že dohodu o započítaní pohľadávok uzatvorili Q. Z. a konateľ obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.. Q. O. v júni 2011 (teda v čase, keď ešte nebola uzatvorená mandátna zmluva) za prítomnosti svedkov Q. O. a Q. O.). Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

5. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním zo 14. mája 2019, v ktorom zdôraznil, že právny zástupca žalovaného vo vyjadrení priznal, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola podpísaná vo februári 2013 a p. O. nebol zamestnancom žalovaného, z čoho vyvodil záver, že jeho dôkazy a tvrdenia v odvolaní sú pravdivé. Zároveň zotrval na svojom návrhu uvádzanom v odvolaní.

6. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním z 28. mája 2019, v ktorom zopakoval svoje stanovisko prezentované počas celého konania a zotrval na svojom predchádzajúcom návrhu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné čiastočne potvrdiť a čiastočne zrušiť.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:

11. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa domáha zaplatenia 570,49 eur s príslušenstvom, na základe toho, že pre žalovaného ako mandatár vymáhal pohľadávky od jeho

zmluvných partnerov a po vypovedaní mandátnej zmluvy mu žalovaný neuhradil odmenu za ním vykonanú činnosť.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie upravuje podstatnú náležitosť mandátnej zmluvy, ktorou je dojednanie zmluvných strán o tom, že mandatár zariadi dohodnutú obchodnú záležitosť pre mandanta za odplatu. Bez tohto dojednania nemôže dôjsť k vzniku mandátneho vzťahu. Výnimku tvorí iba prezumpcia odplatnosti tohto vzťahu v prípade, ak je zariadenie záležitostí predmetom podnikateľskej činnosti mandatára ().

12. K odvolacím námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k ním uplatnenej pohľadávke voči žalovanému vyplývajúcej z neuhradenej odmeny vo výške 544,31 eur, odvolací súd uvádza, že tieto námietky považuje za irelevantné, pretože z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorú podpísal konateľ obchodnej spoločnosti O., W.. Y.. R.., 16. decembra 2013 a žalovaný 18. decembra 2013 má za preukázané, že účastníci tejto dohody v súlade s ustanovením započítali svoje vzájomné pohľadávky v rozsahu, v akom sa kryli, t. j. 5.443,15 eur, teda akákoľvek činnosť žalobcu v tomto prípade nebola ani potrebná.

13. Za dôvodnú však odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa ním uplatnenej pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej z neuhradenej odmeny vo výške 26,18 eur, keďže súd prvej inštancie sa s tým v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, ani neodôvodnil, prečo zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa odmeny vo výške 26,18 eur napriek tomu, že vo výroku tohto rozhodnutia žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. Vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 544,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 07.06.2019 do zaplatenia potvrdil ako vecne správny a postupom vyplývajúcim z ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšujúcej časti zrušil.

15. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, opätovne vec prejednať a rozhodnúť s tým, že sa vysporiada s odvolacími námietkami žalobcu a zohľadní skutočnosti uvádzané odvolacím súdom. Súd prvej inštancie dostatočne zistí skutkový stav a opätovne posúdi záver o dôvodnosti zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie 26,18 eur s príslušenstvom. Nové rozhodnutie je potrebné riadne a náležite odôvodniť v súlade s ust. tak, aby bolo presvedčivé.

16. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom ( ), odvolací súd súčasne s čiastočným zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).