Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-134-2019.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. K., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov: otca V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XX, o návrhu matky V. C., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou, so sídlom Nám. slobody 25, Humenné, o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/62/2018-84 zo dňa 22.01.2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III. a V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností voči mal. A.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení: Z v e r u j e mal. A. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať každú párnu sobotu od 12.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu od 12.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si maloletú u matky prevezme a po skončení stretnutia maloletú matke odovzdá. II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. K. sumou po 125,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 08.02.2018. III. D l ž n é výživné za obdobie od 08.02.2018 do 15.01.2019 vo výške 857,45 eur povoľuje otcovi splácať po 20,-- eur mesačne, ktoré je povinný platiť matke spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia tak, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a . V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že V danej veci bolo z obsahu spisu zistené, že rodičia maloletej A. nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletú sa osobne stará jej matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec v období od 08/2018 pracoval v spoločnosti CREBER, s.r.o., kde dosahoval vymeriavací základ v rozmedzí 169,19 eur až 420,- eur mesačne. Tento pracovný pomer bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru dňa 13.11.2018. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec má od 19.04.2017 živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania stavebné a prípravné práce. Na súdnom pojednávaní dňa
07.09.2018 uviedol, že je zamestnaný a podľa pracovnej zmluvy by mal dosahovať čistý príjem vo výške cca 800,- eur mesačne. Následne súdu dňa 15.10.2018 doručil podanie, v ktorom uviedol, že od 10.09.2018 je nezamestnaný, pretože nemohol vycestovať za prácou do zahraničia, keďže sa rozhodol predať byť a jeho prítomnosť je nutná na Slovensku, nakoľko chodí potenciálnym záujemcom ukazovať byt. V priebehu konania uviedol, že byt už predal, neavizoval žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať a dosahovať tak príjem, ktorý by mu umožnil podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov mal. dcéry. Otec si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, ktoré nie je schopné živiť sa samo a preto nemôže dobrovoľne odísť zo zamestnania, ktoré mu prináša pravidelný mesačný príjem a následne byť nezamestnaný a z toho dôvodu prenechať väčšinu bremena nákladov, ktoré dieťaťu vznikajú len na matke, ktorá je ešte s maloletou na rodičovskej dovolenke, osobne sa o ňu stará a jej príjmom je len rodičovský príspevok. Na základe týchto dôvodov súd na pojednávaní dňa 22.01.2019 zaviazal otca prispievať na výživu mal. A. sumou po 125,- eur mesačne od 08.02.2018 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko výživné stanovené v takejto výške považuje za primerané vzhľadom na odôvodnené potreby a vek mal. dieťaťa. Dlžné výživné za obdobie od 08.02.2018 do 15.01.2019 súd vyčíslil na sumu 857,45 eur, pretože za február 2018 mal otec zaplatiť na výživnom sumu 93,75 eur ( od 08.02. do 28.02.2018), od 01.03.2018 do 31.12.2018 mal zaplatiť sumu 1250,- eur ( 10 mesiacov x 125,- eur ) a od 01.01.2019 do 22.01.2019 sumu 88,70 eur, spolu 1432,45 eur. Z tejto sumy súd odpočítal 575,- eur, ktoré podľa vyjadrenia právnej zástupkyne matky na pojednávaní dňa 22.01.2019 otec zaplatil na výživnom za čas od 08.02.2018 do 22.01.2019. Súd mu vzhľadom na výšku dlžnej sumy povolil uhradiť tento nedoplatok v splátkach po 20,- eur mesačne pod stratou výhody splátok. 4. Poukázal na ust. § 25, ods. 1,2, § 36, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1,2 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 6. Proti výrokom rozsudku II., III. podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a zaviazal otca mal. prispievať na jej výživu sumou 60 Eur mesačne. V odvolaní ďalej uviedol, že výška výživného bola určená na základe predaja bytu a nemal vedomosť o tom, že má súdu uviesť ako boli peniaze použité. Toho času je nezamestnaný a aj keď je pravda, že predal byt, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, prevažná časť peňazí z predaja bytu bola použitá na splatenie záväzkov. Byt predal za 45.500,- eur s tým, že splatil úver vo VUB banke vo výške 38 575,07 eur. Na ENERGOBYTE uhradil 996,41 eur ako nájom SVB, nedoplatok na elektrike na byre vo výške 72,60 eur, poplatky za intemer vo výške 66,31 eur a vrátil mame peniaze, ktoré mu požičiavala v priebehu rokov 2017 a 2018 vo výške 3 300,- eur. Od 8/2018 býva u rodičov a od tohto času prispieva na domácnosť vo výške 100,- eur mesačne, t.j. do konca januára to bolo 600,- eur. V decembri 2018 z peňazí za predaj bytu vyplatil výživné vo výške 575,- eur. Celkovo z predaja bytu minul 44 112,79 eur. 7. Matka a kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.). Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka zabezpečuje o mal. A. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Maloletá A. je v celodennej starostlivosti matky. 11. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec mal. A. vyučený automechanik, do 09/2018, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 7-9-2018 ( čl. 25) bol zamestnaný, dosahoval príjem 800 Eur v čistom. Následne otec uviedol, že ukončil pracovný pomer z dôvodu, že nemohol vycestovať do zahraničia, nakoľko musel byť súčinný pri predaji bytu. Odvolací súd v súlade so záverom súdu prvej inštancie má na to, že je v možnostiach a schopnostiach otca mal. dosahovať tento príjem. Nič nebráni otcovi, aby po tom, aby si našiel prácu vo svojom odbore. Je neakceptovateľný dôvod pre to, aby nedosahoval príjem skutočnosť, že predáva byt. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. Za takýto výdavok, ktorý nie je z uvedeného dôvodu možné akceptovať je potrebné považovať aj splatenie pôžičky matke vo výške 3.300 Eur. 12. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 0 - 5 rokov by mala predstavovať 11 - 15 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z čistého príjmu otca, ktorý dosahoval a v ktorého možnostiach je dosahovať vo výške 800 Eur mesačne, výška výživného na jedno dieťa predstavuje 15 % z tohto príjmu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom. 13. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).