Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-8-2019.pdf
PDF · 110.62 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu V. W., M. B. XXX, R. XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Martin Polák, advokát, Štúrova 7, Košice, proti žalovanej: R. D., I.. X.X.XXXX, Z. M. B. XXX, právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 3.571,78 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3C/99/2011-570 zo dňa 18.10.2018 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 948,16 eur, s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 12.10.2010 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha nárokov súvisiacich so zmluvou o dielo. 2. Žalovaná sa v konaní uplatnenou kompenzačnou námietkou domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená žalobcom v súvislosti s vykonaním diela, ceny za vykonanie ktorého sa v tomto konaní domáha. Obsah napadnutého rozhodnutia 3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.359,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 54 %..“ 4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca doložil do spisu zmluvu o dielo zo dňa 29. 08. 2010 uzatvorenú medzi objednávateľom: W. D. s manželkou R. a zhotoviteľom: V. W.. Podkladom pre uzavretie zmluvy bola cenová ponuka zhotoviteľa na stavbu novej strechy rodinného domu v M. B. XXX. Zhotoviteľ sa zmluvou zaviazal zhotoviť pre objednávateľa tieto práce: demontáž krovu a strešnej krytiny, ošetrenie reziva, šalovanie a armovanie venca, betónovanie venca, montáž krovu, osadenie strešnej fólie a latovanie, montáž strešnej krytiny, montáž odkvapového systému, murovanie štítovej steny, oprava komínov. Objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať potvrdením preberacieho protokolu a zaplatiť za zhotovenie diela zmluvnú cenu. Faktúrou č. 2010015 zo dňa 30. 09. 2010 žalobca fakturoval W. D. F. R. D. za prevedené práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 29. 08. 2010 sumu 5.071.78 eur. Po odpočítaní zaplatenej zálohy 1.500 eur, celková suma predstavovala čiastku 3.571.78 eur. Splatnosť faktúry bola stanovená na deň 11. 10. 2010. V liste zo dňa 20. 10. 2010 žalovaná spolu s manželom oznámili žalobcovi, že končená cena práce v sume 5.071,78 eur sa
výrazne líši od zmluvy zo dňa 29. 08. 2010, ktorá bola uzatvorená na čiastku 4.262 eur, preto pridaná čiastka nebude vyplatená. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vykonať práce v kvalite a na vlastnú zodpovednosť. Zároveň objednávateľov uistil, že ich dom a majetok v ňom budú dostatočne chránené pred prípadnými živlami (dážď, búrka) po demontáži starej strechy. Kvôli zlej kvalite práce a ochranným materiálom došlo k vážnemu poškodeniu dažďovou vodou stropov i izieb domu, svietidiel v spálni, stien stropu v chodbe, poškodenie stien stropu a schodišťa. Vzhľadom na všetky vady a chyby sú objednávatelia nútení znížiť platbu o 25 %. Dňa 19. 11. 2010 objednávatelia písomne vyzvali zhotoviteľa, aby bezplatne odstránil vady na diele, najneskôr do 3 týždňov. Listom zo dňa 20. 12. 2010 žalovaná R. D.Á. spolu s manželom zaslali žalobcovi odstúpenie od zmluvy o dielo. Z obsahu tohto listu vyplýva, že podľa názoru objednávateľov dielo tak ako bolo zhotovené, nezodpovedá podmienkam dohodnutým v zmluve o dielo, pretože nebolo zhotovené riadne a má vady. Písomným podaním zo dňa 05.08.2011 žalovaná uplatnila svoje práva vzájomným návrhom. Uviedla, že vykonávaním prác pri zhotovovaní diela jej žalobca spôsobil škody, ktoré vyžadujú nemalé náklady na ich odstránenie (napr. poškodenie stropov, výmena svietidla, poškodenie krytiny a iné), preto žiadala zaviazať ho na zaplatenie náhrady škody vo výške 3.436,05 eur. Uznesením č.k. 3C/99/2011-66 zo dňa 13.10.2011 bol vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie 3.436,05 eur vylúčený na samostatné konanie. Na posúdenie, či dielo bolo zhotovené riadne, bolo v súdnom konaní nariadené znalecké dokazovanie. Znalec R.. X. I., odbor stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľnosti, poruchy stavieb, podal znalecký posudok (ZP) č. 13/2012. Žalovaná si na základe vlastného rozhodnutia dala vyhotoviť znalecký posudok R.. G. W., ktorý mal potvrdiť, či objednané stavebné práce na rekonštrukciu strechy rodinného domu sú v súlade s projektovou dokumentáciou odsúhlasenou v stavebnom konaní o povolení stavby a či dielo má nedorobky a vady. R.. W. v znaleckom posudku č. 16/2012 konštatovala, že vady diela, ktoré sú objednávateľmi uvedené v liste zo dňa 20.10.2010 boli na stavbe zistené v plnom rozsahu. Pre riadne vykonanie diela je potrebné odstránenie vád diela. Podľa tvrdení samotných účastníkov a tiež na základe montážneho denníka je zrejmé, že zmluva o dielo v ústnej forme bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou pred vyhotovením písomnej podoby zmluvy o dielo dňa 29.08.2010. Aj keď ku koncu súdneho konania žalovaná namietala, že zmluvu o dielo so žalobcom neuzavrela, tieto jej tvrdenia nemal súd za preukázané. Uzatvorenie zmluvy o dielo potvrdzuje korešpondencia medzi účastníkmi zmluvy pred začatím súdneho konania, ako aj samotná výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 14.06.2011. Účastníci zmluvy dohodli jej podstatné náležitosti a to predmet diela, ktoré sa malo zhotoviť, jeho cenu vo výške 4.262,- eur a vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa. Dohodu o výške ceny diela potvrdila žalovaná vo výpovedi na pojednávaní dňa 14.06.2011. Z tejto dohodnutej ceny objednávateľ zaplatil čiastku 1.500,- eur. Zvyšná časť ceny zostala neuhradená. V súdnom konaní vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, aby si účastníci zmluvy dohodli dobu vykonania diela. Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodol na tom, že dielo vykoná čo najskôr, podľa svojich možností, žalovaná uviedla, že dielo malo byť vykonané do 15.09.2010. Z montážneho denníka súd zistil, že dielo realizoval žalobca v období od 23.08.2010 do 20.09.2010. Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela je dôvodný do výšky 2.762,- eur. Od dohodnutej ceny diela 4.262,- eur bola odpočítaná zaplatená záloha 1.500,- eur. Dohoda o navýšení ceny diela o daň z pridanej hodnoty nebola preukázaná a v zmysle zákona o cenách, ak nie je dohodnuté inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 6Co/177/2015-384 zo dňa 17.5.2016 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na nesprávny postup súdu, ktorý uznesením vylúčil na samostatné konanie obranu žalovanej spočívajúcu v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní. Vo vzťahu k nároku žalobcu odvolací súd považoval skutkové a právne závery prvostupňového súdu za správne. Problematickým zostala výška pohľadávky žalobcu, ktorá zostala po započítaní okamihom, keď sa pohľadávky stretli. Súdu prvej inštancie bola stanovená úloha posúdiť jednotlivé zložky náhrady škody uplatnenej zo strany žalovanej, či vôbec došlo ku škode a ak áno v akej výške. Uznesením č.k. 3C/99/2011-388 zo dňa 20.1.2017 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3C/99/2011 a sp.zn. 3C/217/2011 s tým, že konanie sa vedie pod sp.zn. 3C/99/2011. Žalovaná požiadala R.. G. W. o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom mala vyčísliť náklady na odstránenie nedostatkov a poškodení stavebných konštrukcií na rodinnom dome.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca splnil prevenčnú povinnosť, keďže po demontáži starej strechy túto prikryl potrebnou fóliou a urobil všetko čo bolo možné od neho očakávať, aby ku škode na majetku nedošlo. V konaní nebolo jednoznačne potvrdené, že žalobca jeho prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka spôsobil žalovanej škodu. Naopak, ak došlo k zatekaniu vody do rodinného
domu žalovanej v dôsledku silnej búrky, ide o liberačný dôvod na zbavenie sa žalobcu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou (vis maior), ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou žalobcu. V prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať, či žalobca spôsobil žalovanej škodu jeho prevádzkovou činnosťou pri vykonávaní diela, alebo či vady diela boli príčinou vzniku škody na majetku žalovanej. Pokiaľ ide o prevádzkovú činnosť žalobcu pri vykonávaní diela, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdenia o takto spôsobenej škode nepreukázala. Napríklad jej tvrdenie o rozbití striešky nad vchodovými dverami, ktoré bolo žalobcom popreté, nebolo nijako preukázané inými dôkazmi. Pri posudzovaní nároku žalovanej na náhradu škody spôsobenej vadami diela súd vychádzal zo znaleckého posudku R.. I., ustanoveného súdom na zodpovedanie sporných otázok. V súdnom konaní boli predložené aj znalecké posudky R.. W., ktorých závery ohľadom vád diela nemožno považovať za hodnoverné, keďže R.. W. nie je znalkyňou v odvetví poruchy stavieb. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti škodcu a vzniknutou škodou. Jediným dôkazom, ktorý potvrdzuje, že vada diela mala za následok vznik konkrétnej škody bol znalecký posudok R.. I., ktorý na strane 5 posudku ( čl. 99 spisu) konštatuje, že škody uvádzané žalovanou (zatekanie, vznik plesní) môžu byť v príčinnej súvislosti s vadami diela (suchý fľak po zatečení v okolí komína v obývacej izbe). Z toho dôkazu preto možno vyvodiť, že žalovaná má nárok na náhradu škody spôsobenej zatečením v obývacej izbe. Na preukázanie výšky škody žalovaná doložila znalecký posudok R.. W. č. 84/2017, ktorá v rozpočte s výkazom výmer, práce a dodávky PSV v obývacej izbe ocenila sumou 402,63 eur. Keďže žalovaná v odvolaní proti rozsudku nárok na náhradu škody uplatnila ako kompenzačnú námietku a súd mal za preukázané, že žalobca žalovanej spôsobil škodu vo výške 402,63 eur, odpočítal túto sumu od nároku priznaného žalobcovi. Po odpočítaní sumy 402,63 eur od čiastky 2.762,- eur ( cena diela), súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.359,37 eur. 6. Aplikoval ust. §504, §631, §642. ods.1, §648, ods. 1,2, §415, §420, ods. 1, §420a, ods. 1,2,3 OZ., 7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255, ods. 2 CSP pomerne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v pomere 54%. Obsah odvolania 8. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej proti žalobcovi sumu 3 436,05 €, ktorú je žalobca povinný nahradiť žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalovanej náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že k zhotoveniu diela došlo a vznikla tým povinnosť žalovanej ho prevziať, žalovaná navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť žalovanej sumu 1.364,55 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, čomu zodpovedá cena diela žalobcu znížená o 25 % a priznaná suma 3 436,05 €, ktorá zodpovedá žalovanou uplatnenému nároku na náhradu škody. Napadnutý rozsudok súdu považuje za nesprávny z dôvodu uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v ust. § 365 ods. 1 písm. h) - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedla, že zotrváva na svojom tvrdení, že žalobca neodovzdal dielo, teda žalovanej nevznikla povinnosť na úhradu zvyšku ceny diela, keďže z ust. § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo podľa zmluvy riadne a v dohodnutom čase. Ak teda súd v bode 51 odôvodnenia rozsudku uvádza, že dielo bolo vykonané 20. 9. 2010, nijakým spôsobom sa pri tomto svojom závere nevysporiadal práve s ust. § 633 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi jeho nárok v plnom rozsahu so zreteľom na už prv si osvojené právne posúdenie, podľa ktorého suma 4 262,00 €, ktorá bola dohodnutá ako cena diela, bola cenou, ktorej súčasťou bola aj daň z pridanej hodnoty (ust. § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z.), po odpočítaní zálohy uhradenej vo výške 1 500,00 €. Je teda zrejmé, že teda súd nepriznal žalovanej ani právo na zľavu z ceny diela. Keďže súd prvej inštancie odkázal v časti týkajúcej sa skutkového základu aj právneho hodnotenia nároku žalobcu na svoj rozsudok zo dňa 9. 2. 2015, je potrebné vychádzať z uvedeného rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalovaná ako objednávateľka, si v súdnom konaní neuplatnila nárok zo zodpovednosti za vady. V konaní nebolo sporné, že žalovaná vytkla žalobcovi vady diela vo svojom liste zo dňa 20. 10. 2010, z ktorého súd v napadnutom rozsudku aj na str. 4 cituje. Žalovaná si uplatnila nárok na zľavu z ceny diela vo výške 25 % a žalovaná žalobcovi nezaplatila doposiaľ žiadnu sumu ako cenu za dielo, okrem sumy 1.500,00 €, ktorá bola poskytnutá ako záloha. Žalovaná si teda na jednej strane uplatnila právo zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa v záručnej dobe a na druhej strane sumu, ktorú si ako zľavu z kúpnej ceny uplatnila, žalobcovi nezaplatila. Nie je zrejmé, čo mal na zreteli súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže, ako už bolo uvedené, žalovaná vady diela žalobcovi vytkla a zároveň aj realizovala zvolené právo, ktoré jej vyplýva zo zodpovednosti žalovaného za vady. Nie je
správne posúdenie veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalovanej neprislúchalo právo na zľavu z ceny diela. Žalobca zhotovil stavbu inak, ako mu ukladala projektová dokumentácia, na jej nesprávnosť žalovanú neupozornil a stavbu svojvoľne zhotovil podľa svojho rozhodnutia. Zhotovenie stavby bez projektovej dokumentácie, resp. s rozpore s ňou, je nepochybne neodstrániteľnou vadou stavby. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, žalovaná nepovažuje ani ďalšie vady diela za také, ktoré sú odstrániteľné, resp. kde jej právom vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady, je bezplatné odstránenie vady. Ako vyplýva zo znaleckého posudku R.. I., ním identifikované vady diela je možné „odstrániť demontážou jednotlivých stavebných prvkov diela a zhotovením prvkov diela správne, resp. v súlade s technickými normami“. Je teda nesporné, že bezplatné odstránenie vád by v skutočnosti znamenalo nové vyhotovenie jednotlivých prvkov diela po demontáži tých častí diela, ktoré sú zhotovené nesprávne. Za tohto stavu nemožno považovať vady diela za odstrániteľné, keďže bezplatné odstránenie vád, by v skutočnosti znamenalo, že dielo sa má prinajmenšom v jednotlivých častiach zhotoviť nanovo. Žalovaná teda zotrváva na názore, že povahe vád diela pri zachovaní rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu je poskytnutie ňou uplatnenej zľavy z ceny diela. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalovanej ňou uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému, ktorý vyplýva zo zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a to zo zodpovednosti za škodu spôsobenú zatečením zrážkových vôd do domu žalovanej a to predovšetkým po odstránení strechy v dôsledku silného dažďa. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a to na základe liberačného dôvodu podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Výklad, ktorý v tejto súvislosti poskytol súd prvej inštancie je nielen neakceptovateľný, ale aj mimoriadne ojedinelý v súdnej praxi. Je nesporné, že dňa 26. 8. 2010 bola na dome žalovanej žalobcom demontovaná strecha. Dňa 28. 8. 2010 v dôsledku silných zrážok začala voda pretekať do všetkých izieb rodinného domu. Súd prvej inštancie zbavil žalobcu zodpovednosti za takúto škodu, keďže podľa jeho názoru škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Nie je možné akceptovať silný dážď v mesiaci august ako neodvrátiteľnú udalosť, ktorá zbavuje žalobcu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla po demontovaní strechy zatečením zrážkových vôd do domu žalovanej. Žalobca ako osoba vykonávajúca prevádzkovú činnosť v stavebníctve, je povinný disponovať potrebnými vedomosťami o prevádzkových postupoch, ktoré je potrebné realizovať, aby škoda nevznikla (§ 415 Občianskeho zákonníka). Ako prevádzkovateľ stavebnej činnosti bol teda žalobca povinný vykonať také opatrenia, ktoré by zabránili vzniku škody v okolnostiach, ktoré mohol pri vynaložení potrebnej odbornej starostlivosti predvídať. Možnosť zrážok, a to búrkového charakteru je osobitne v letnom mesiaci august okolnosťou, ktorú možno pri bežnej starostlivosti predvídať nie len u osoby zaoberajúcej sa stavebnou činnosťou, ale aj u akejkoľvek inej, priemerne rozumovo vyspelej osoby. Ak u žalovanej, napriek uvedenému, vznikla škoda zatečením zrážkovej vody do obytných miestností, žalobca by sa zbavil zodpovednosti len za predpokladu, že by preukázal, že poveternostné podmienky boli v uvedenom čase také extrémne, že ani pri vynaložení potrebnej starostlivosti nebolo možno spravodlivo od žalobcu žiadať, aby urobil opatrenia, ktoré by vzniku škody zabránili. Takýmito extrémnymi podmienkami by bolo preukázanie, že úhrn zrážok v čase, keď došlo k zatečeniu obytných miestností žalovanej, prevýšil výrazne dlhoročné maximá, prípadne, že sila vetra v uvedenom čase bola opätovne taká extrémna, že od žalobcu nebolo možné spravodlivo očakávať, že by mal svoju činnosť prispôsobiť takémuto očakávaniu. Žiaden takýto dôkaz žalobca v konaní neoznačil, a preto záver súdu o tom, že sa zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalovanej zbavil, nemožno považovať za správny. Vzhľadom na uvedené, je potom potrebné uzavrieť, že žalovaná rozsah škody preukázala, a to tak znaleckým posudkom R.. G. W. č. 84/2017 Z. z., ako aj ďalšími predloženými dôkazmi a výsluchom manžela žalovanej. 9. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku je v časti dôvodné. 11. Po uložení povinnosti súdu zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu, súd spojil na spoločné konanie nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo a nárok žalovanej na náhradu škody uplatnenej formou kompenzačnej námietky, ktorú predtým nesprávne vylúčil na samostatné konanie.
12. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd nesprávne vyhodnotil, že dielo bolo dokončené riadne a včas odovzdané, keď uzavrel, že bolo žalovanej odovzdané dňa 20.9.2010, pričom zo znaleckého posudku je zrejmé, že dielo minimálne v troch prvkoch nezodpovedalo ustanovenej záväznej technickej norme. Dokončenie (zhotovenie) diela je viazané na vykonanie diela riadne a včas. Objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. ( § 650 OZ). Za vykonanie diela sa považuje moment, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady. Písomné oznámenie o vadách diela zo strany žalovanej adresované žalobcovi a následné odstúpenie od zmluvy by mohlo mať význam pre záver o nedokončení diela iba vtedy, ak by dielo nebolo dokončené a žalovaná by mala dôvod dielo neprevziať. Povinnosť objednávateľa zhotovené dielo prevziať vyplýva z ust. § 650 OZ. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by dielo neprevzala po jeho dokončení. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k odstúpeniu od zmluvy nemohlo dôjsť po tom, ako bolo dielo dokončené, o čom svedčí aj žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia, o ktoré žalovaná požiadala v čase predtým, než odstúpila od zmluvy. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná. 13. Žalovaná v odvolaní namieta, že súd nezohľadnil ňou uplatňovaný nárok na zľavu z ceny diela vo výške 25%, ktorú si u žalobcu uplatnila listom zo dňa 20.10.2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znalecký posudok R.. I., ktorý uviedol, že vady diela sú odstrániteľné. V zmysle § 648, ods. 2 OZ, právo na primeranú zľavu z ceny diela má objednávateľ iba v prípade, ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci. Vzhľadom na povahu vytýkaných vád v tejto časti odvolacia námietka taktiež nie je dôvodná. 14. Žalovaná namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobca sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú zatečením zrážkových vôd do domu žalovanej a to predovšetkým po odstránení strechy v dôsledku silného dažďa. 15. Súd prvej inštancie svoj právny záver o tom, že sú naplnené liberačné dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú na majetku žalovanej v dôsledku zatečenia spôsobeného búrkou v čas, keď z jeho strany došlo k odkrytiu strechy oprel o konštatovanie, že k zatekaniu vody do rodinného domu žalovanej došlo v dôsledku silnej búrky. Škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou (vis maior), ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou žalobcu. 16. Odvolací súd má za to, že tento právny záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného ( § 420a, ods. 3 OZ). Neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod v prevádzke a ktorá nesúvisí s organizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobené najmä prírodnými silami, napr. o živelnú udalosť, ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom zabránené ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by bolo možné vynaložiť. V danom prípade bola škoda spôsobená v dôsledku silnej búrky. Je potrebné dať za pravdu žalovanej, že búrky v letných mesiacoch nie sú nepredvídateľným javom, vyskytujú sa pravidelne a bolo povinnosťou zhotoviteľa, ktorý zhotovoval strechu pri tejto činnosti v čase po demontáži starej strechy dôkladne zabezpečiť dom žalovanej pred poškodením v dôsledku premočenia. Okolnosť, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť prudký priebeh búrky a silného vetra neznamená, že si splnil všetko, čo je možné v rámci prevenčnej povinnosti od žalobcu, ktorý je nositeľom živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania tesárske práce požadovať. Tesár, ktorý demontuje starú strechu a montuje novú strechu má predpokladať, že vplyvom nepriaznivého počasia môže dôjsť k situáciám, ktoré môžu spôsobiť rozsiahle škody na nehnuteľnosti po odstránení starej strešnej krytiny. Je preto povinný sa vždy postarať o to, aby predchádzal možnému vzniku škôd, napríklad sledovaním predpovede počasia a riadnym zabezpečením nehnuteľnosti pred premočením. Pokiaľ sa na takúto situáciu nepripraví, porušuje svoju prevenčnú povinnosť. Je zrejmé, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil riadne a v súvislosti s tým žalovanej vznikla škoda na majetku v dôsledku zatečenia dažďovej vody. Záver súdu o existencii liberačného dôvodu je nesprávny. Letnú búrku, ktorá môže dosahovať aj veľkú intenzitu, nie je možné považovať za živelnú nepredvídateľnú udalosť, ktorej následkom žalobca nemohol predísť ani pri vynaložení všetkého potrebného úsilia. Naopak, ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede B. Š., ktorý odkrýval strechu, strecha nebola proti vode riadne zabezpečená, provizórne prekrytie strhol vietor ešte pred búrkou a taktiež táto skutočnosť vyplýva z výpovede znalkyne R.. W.. Odvolací súd má za to, že nárok žalovanej na náhradu škody uplatnený vo forme kompenzačnej námietky je dôvodný vo vzťahu ku všetkým škodám vzniknutým v dôsledku premočenia. Rozsah tejto škody vyplýva zo znaleckého posudku R.. W. ( čl.428) a to veranda, chodba, spálňa, obývacia izba a kotolňa - zatečenie dažďovej vody. Výška škody je uvedená pri jednotlivých položkách na čl. 439 pod kódmi 01.1, 01.2, 01.3, 01.4,
01.5 v celkovej výške 1.813,84 Eur s DPH. V tomto rozsahu je dôvodná aj uplatnená kompenzačná námietka. 17. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobcovi priznal z uplatnenej sumy 2.762 Eur po odpočítaní 1.813,84 Eur v dôsledku úspešne uplatnenej kompenzačnej námietky žalovanej sumu 948,16 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 18. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2, § 251 CSP. Pre účely vyčíslenia pomeru úspechu v konaní vzal odvolací súd do úvahy výšku plnenia, ktorého sa voči žalovanej domáhal žalobca, teda 3.571,78 eur, súčasne výšku plnenia, plynúceho z uplatnenej kompenzačnej námietky žalovanej, 3.436,05 eur. Po sčítaní týchto súm dospel odvolací súd k celkovej výške plnenia v sume 7.007.83 eur. 19. V rámci podanej žaloby bol žalobca úspešný čo do uplatnenej sumy 2.762,- eur, v rámci kompenzačnej námietky žalovanej jeho úspech predstavoval sumu 1.622,21,- eur. V nadväznosti na uvedené, celkový úspech žalobcu v konaní činil sumu 4.384,21 eur, čo predstavuje z celkovo žalovaných súm podiel 63% (4.384,21/7.007,83=0,625). Odčítajúc úspech žalobcu od úspechu žalovanej 37%, žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 26%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).