Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/121/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W. na ul. C. č. XXX/X, 2. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C. R. č. XXXXX, 3. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. na ul. N. č. XXX/X, 4. T. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v W. na ul. M. č. XXX/X, 5. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W. na ul. M. č. XXX/X a 6. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v V. B. Q. č. XX, právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., so sídlom vo Veľkom Slavkove na ul. Školskej č. 257 proti žalovanému: JUDr. W. D., advokátovi, so sídlom v K. na S. námestí č. XX, právne zastúpenému JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v Poprade na Námestí sv. Egídia č. 3006/116, za účasti intervenienta na strane žalovaného Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave na ul.. Karadžičovej č. 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25.06.2019, č. k. -316 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému a intervenientovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému ako aj intervenientovi priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, svedkov, z vyjadrení právnych zástupcov, z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.11.2012 vydaného vo veci , z rozhodnutia IV. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 20.05.2014, ako aj z ďalších listiných dôkazov v spise bolo preukázané, že v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. o vyslovenie neplatnosti dohody o zriadení práva osobného užívania bola žaloba zamietnutá a žalobcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovaným v prvom a druhom rade trovy konania. Žalovaný sa dňa 29.11.2012 so žalobcami v druhom a treťom rade stretol vo svojej kancelárii za účelom prekonzultovania a oboznámenia so stavom konania po doručení rozsudku prvoinštančného súdu. Vždy za všetkých žalobcov aktívne vystupovali práve títo dvaja žalobcovia, ako uviedol žalovaný a ako je to aj v prebiehajúcom konaní. Po rozhovore žalobcom vysvetlil a títo podľa tvrdenia žalovaného pochopili jeho argumenty s tým, že odvolanie proti rozsudku nepodá a ako ich právny zástupca s nimi ukončuje právne zastupovanie bez náhrady s tým, že ukončenie právneho zastúpenia dohodli k 29.11.2012. Následne odovzdal originál rozsudku Okresného súdu Kežmarok vydaného vo veci . Dňa 21.11.2012 prevzal šesť listových zásielok, medzi nimi aj spomínaný rozsudok, čo vyplýva z knihy doručenej pošty, ako aj z vyznačenia na zásielke v pravom hornom rohu rozsudku. Na domácej doručenke dátum doručenia je vyznačený dňom 20.11.2012, avšak v

daný deň žiadnu poštu nepreberal, čo je evidentné z knihy došlej pošty, takže chyba vo vyznačení dátumu doručenia síce vznikla, ale túto žalovaný nevedel logicky vysvetliť, pretože dňa 20.11.2012 žiadnu poštu nepreberal. V žiadnom prípade však nemal úmysel poškodiť klientov. Poukázal na tú skutočnosť, že nešlo o úkon, ktorý by bol neodkladný, pretože rozsudok si prevzali dňa 29.11.2012, kedy bolo dohodnuté skončenie právneho zastupovania vo vzťahu ku všetkým klientom, pretože ostatní sa konania nezúčastňovali a zároveň zo strany žalobcov bolo pochopené, že podávať odvolanie nemá význam a takýto úkon vykonávať nechcú. Na základe tejto skutočnosti odovzdal originálne doklady a došlo k ukončeniu právneho zastúpenia konkludentným činom, a to skončením plnomocenstva splnomocniteľom ku dňu 29.11.2012. To, že žalobcovia neskôr názor zmenili a rozhodli sa podať odvolanie je zrejmé zo skutočnosti, že žalobkyňa v druhom rade odvolanie, avšak už po zákonnej lehote, podala.

3. Podľa ust. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

4. Táto zodpovednosť advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, t. j. zodpovednosť objektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. Predpokladom vzniku zodpovednosti teda nie je zavinenie advokáta. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, ktorými sú: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca.

5. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na strane klienta a konaním či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom by došlo, teda, že toto pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný, je možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo.

6. Príčinná súvislosť musí byť v takýchto prípadoch daná medzi konaním (opomenutím) advokáta, teda medzi tým, že nebolo podané odvolanie a vznikom škody. Záver o príčinnej súvislosti možno však urobiť len vtedy, ak nebyť toho, že by žalovaný advokát nepodal odvolanie, by mohol klient právo úspešne uplatniť, teda pokiaľ toto právo skutočne existovalo. Súd dospel k záveru, že nemožno ani len predpokladať, že by žalobcovia v konaní uspeli. Pri zamietnutí ich žaloby sa prvoinštančný súd dôsledne riadil pokynmi odvolacieho súdu, ktorý jeho skorší rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s vysloveným právnym názorom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, výsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby v uvedenom konaní.

7. V tejto súvislosti bola citovaná pasáž rozsudku, z ktorého vyplýva jeden z viacerých dôvodov, prečo došlo k zamietnutiu žaloby a prečo nemohli byť žalobcovia úspešní ani v prípade podania odvolania. Podľa tejto citácie žaloba o určenie neplatnosti dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku je svojou povahou žalobou určovacou. Na jej podanie musí mať teda žalobca naliehavý právny záujem, ktorý v zmysle ust. je viazaný na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je právny vzťah alebo nie je právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobcovia ani ich právni predchodcovia neuniesli dôkazné bremeno, ani pokiaľ sa týka preukázania naliehavosti právneho záujmu na podaní takejto určovacej žaloby. Aj vzhľadom na uvedené súd vylúčil čo i len hypotetickú možnosť, že žalobcom bola konaním žalovaného spôsobená škoda, nakoľko dôkazné

bremeno v tomto smere neuniesli. Je preto nadbytočné zaoberať sa výškou uplatňovanej škody, ktorá takisto relevantne vyčíslená nebola.

8. Súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal problematikou zodpovednosti advokáta spôsobenú škodu, nakoľko takto predovšetkým bola žaloba koncipovaná. Mal však za to, že medzi žalobcami a žalovaným došlo dňom 29.11.2012 k ukončeniu spolupráce a následne ich vzťah už nebol vzťahom advokát

- klient. Tieto skutočnosti boli preukázané jednak tvrdením žalovaného, ktorý žalobcom v ten deň odovzdal originál rozsudku, neskôr potom celý spisový materiál, čo potvrdili aj sami žalobcovia a taktiež výpoveďami svedkov JUDr. W. Q. a JUDr. F. S., vtedajších koncipientov žalovaného, ktorí niečo z rozhovoru žalobcov a žalovaného z vedľajšej kancelárie počuli, ale hlavne si pamätali, že po odchode žalobcov v druhom a treťom rade prišiel žalovaný do ich kancelárie, kde sa o tejto veci rozprávali s tým, že klientom odovzdal rozsudok, dohodli sa, že odvolanie podávať proti nemu nebude a ukončili spoluprácu.

9. Za danej dôkaznej situácie, aj keby išlo o zodpovednosť žalovaného podľa všeobecných predpisov, teda podľa , ako sa to v jednej pasáži žaloby tiež uvádza, podmienky na náhradu škody z vyššie uvedených dôvodov by rovnako splnené neboli.

10. Podľa ust. , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej zodpovednosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinností) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. nevymedzuje pojem „zavinenie“. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že „zavinenie“ je určitý psychický vnútorný vzťahu škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t. j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, teda škodou.

12. Ust. o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípade záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých predpokladov tejto zodpovednosti. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany žalobcov, nesúcich dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie predpokladu vzniku škody. Aj keď je pravdou, že žalovaný bol v disciplinárnom konaní uznaný vinným, že nepodal odvolanie a bol disciplinárne postihnutý za disciplinárne previnenie podľa o advokácii, uvedené nič nemení na tom, že žalobcovia nepreukázali splnenie všetkých atribútov potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody.

13. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. a , .

15. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedli, že pri odôvodnení rozhodnutia súd síce uviedol, že zodpovednosť advokáta je objektívnou zodpovednosťou, avšak skutkové zistenia vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti posudzoval ako zodpovednosť subjektívnu a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaný nenaplnil znaky objektívnej zodpovednosti, a to z dôvodu, že konanie žalovaného neposudzoval ako objektívnu zodpovednosť za škodu, ale subjektívnu zodpovednosť za škodu, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Keď súd skúmal zavinenie advokáta za zavinenie škody, v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť advokáta, ktorá spočíva v tom, že tento zastupoval žalobcov v právnej veci na základe plnej moci, pričom žalobcovia

jednoznačne požiadali žalovaného, aby proti rozhodnutiu súdu podal odvolanie, čo však žalovaný odmietol. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aby zastúpenie zaniklo dňom 29.11.2010 ako tvrdí, keďže je nesporné, že v tento deň došlo iba k odovzdaniu rozsudku, nie spisového materiálu. Je zrejmé, že samotný advokát nedal možnosť žalobcom bez súdneho spisu zabezpečiť si vyhotovenie odvolania iným advokátom. Neexistuje ani žiadny listinný dôkaz o vypovedaní plnej moci k 29.11.2012 zo strany žalovaného alebo zo strany žalobcov. Žalovaný pritom zastupoval aj ďalších žalobcov, s ktorými žiadnym spôsobom nekomunikoval a ukončenie zastúpenia im do dnešného dňa neoznámil. Zastúpenie skončilo vypovedaním plnej moci zo strany žalobcov a nie zo strany žalovaného, a to listom zo dňa 06.02.2013.

16. O porušení povinnosti žalovaného rozhodovala Slovenská advokátska komora, ktorá konštatovala, že žalovaný porušil svoje povinnosti advokáta podľa ust. § 18 ods. 1,2 Zákona o advokácii, keď nepodal odvolanie, a teda všetky tvrdenia, ktoré sú prezentované v odôvodnení rozsudku sú snahou súdu ospravedlniť konanie žalovaného napriek existujúcemu rozhodnutiu Slovenskej advokátskej komory. Je teda zrejmé, že súd konal zjavne zaujato v snahe nadržať protistrane, keď sa v odôvodnení rozsudku vyhol tomu, aby odôvodnil, prečo považuje rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory o disciplinárnom postihu za nesprávne alebo nezákonné. Je nesporné, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie, keďže žalovaný bol za toto svoje konanie disciplinárne postihnutý. Tým bola založená objektívna zodpovednosť žalovaného.

17. Čo sa týka skutkového základu, ide tu o otázku posúdenia možnosti úspechu žalobcov v danej právnej veci. Je síce pravdou, že sa súd pokúša odôvodniť skutočnosť, že žalobcovia v tejto právnej veci nemohli dosiahnuť úspech a teda im nemohla vzniknúť nepodaním odvolania škoda, avšak proti tomuto odôvodneniu stoja objektívne dôkazy, a to skutočnosť, že žalobcom rozhodnutiami súdu a iných orgánov boli navrátené rodinný dom a záhrada, ktoré spolu s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. , tvorili jeden funkčný celok. Rodinný dom ako aj záhrada boli žalobcom odňaté jedným rozhodnutím, zdieľali spoločný právny osud a tvoria spolu jeden funkčný celok. Je tu teda odôvodnený predpoklad, že v prípade riadneho konania vo veci a správneho právneho posúdenia, by mali byť navrátené všetky tri nehnuteľnosti žalobcom. Ak sa tak nestalo, tak zrejme ide o prioritnú chybu žalovaného. Aj rodinný dom č. súpisné XX, ktorý je postavený na parcele č. XXX, v spore, v ktorom zastupoval žalobcov žalovaný, prvým rozhodnutím nebol žalobcom vydaný a až následne v ďalšom konaní, ktoré prebiehalo už paralelne s týmto súdnym konaním bol dom vrátený rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok zo dňa 03.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2015 žalobcom. Z toho možno teda vyvodiť relevantný predpoklad, že v prípade riadneho poskytnutia právnej pomoci žalobcom, bol by pozemok s parcelným číslom XXX vrátený žalobcom. K tomu nedošlo predovšetkým preto, lebo žalovaný nepodal odvolanie vo veci Okresného súdu Kežmarok. Ak za takejto situácie sa dospelo k záveru, že žalovaný svojím konaním nespôsobil škodu, nemožno rozhodnutie súdu hodnotiť inak ako zjavne nespravodlivé.

18. Žalovaný a intervenient navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré, s výnimkou záveru o ukončení právneho zastupovania žalobcov k 29.11.2012, v plnom rozsahu odkazuje.

21. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené ukončenie právneho zastupovania k 29.11.2012, toto nebolo ničím právne významným preukázané. Navyše samotný žalovaný poukazoval na to, že dňa 29.11.2012 sa vo svojej kancelárii stretol iba so žalobcami v druhom a treťom rade, a preto len vo vzťahu k týmto žalobcom mohlo dôjsť k prípadnému ukončeniu právneho zastupovania. Vo vzťahu k ďalším žalobcom žalovaný ani len neuviedol, akým spôsobom malo dôjsť k ukončeniu ich zastupovania. Uvedené pochybenie však vplyv na správnosť napadnutého rozsudku nemá.

22. Čo sa týka námietky, podľa ktorej konanie žalovaného sa neposudzovalo z hľadiska objektívnej zodpovednosti za škodu, ale z hľadiska subjektívnej zodpovednosti za škodu, s touto sa nemožno stotožniť. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, zodpovednosť za škodu bola prioritne posudzovaná z hľadiska ust. o advokácii v znení neskorších predpisov, pričom súd prvej inštancie len na doplnenie uviedol, že nárok žalobcov by nebol dôvodný ani za predpokladu aplikácie ust. a .

23. Podľa ust. v znení neskorších predpisov, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia prvým predpokladom vzniku tejto objektívnej zodpovednosti je existencia škody.

25. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že došlo k vzniku škody, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ide o tvrdenie žalobcov, a preto bolo ich povinnosťou toto tvrdenie preukázať.

26. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

28. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. V prejednávanej veci žalobcovia ničím právne významným nepreukázali svoje tvrdenie o existencii škody. V tomto smere si teda nesplnili svoju procesnú dôkaznú povinnosť, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena. Už len nesplnenie tohto predpokladu zodpovednosti za škodu je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

30. Dôkazom opaku nie je ani rozhodnutie IV. disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 25.04.2014 v spojení s rozhodnutím II. odvolacieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 15.10.2014. Týmito rozhodnutiami bol žalovaný ako advokát ako uznaný za vinného, že vo veci svojej klientky nepodal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Kežmarok vydaného dňa 19.11.2012 vo veci . Tým sa dopustil disciplinárneho previnenia, za čo mu bolo uložené

disciplinárne opatrenie, a to peňažná pokuta vo výške 100,- eur. Tieto rozhodnutia teda vôbec neriešili otázku, či nepodaním odvolania zo strany žalovaného k vzniku škody došlo. Porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta totiž bez ďalšieho neznamená, aby v dôsledku nepodania odvolania zo strany žalovaného vznikla žalobcom škoda, nakoľko ani v prípade odvolania podaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -136 zo dňa 19.11.2012 nemohli mať istotu ohľadne úspechu v konaní pred odvolacím súdom najmä, ak súd prvej inštancie sa riadil pri rozhodovaní záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v skoršom zrušujúcom uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok vydaný v súlade so žalobcami uplatneným nárokom.

31. Na prejednávanú vec nemá vplyv ani tvrdenie žalobcov, podľa ktorého rodinný dom č. súp. XX, postavený na parcele č. XXX, ktorá bola predmetom sporu vo veci Okresného súdu Kežmarok, bol žalobcom vrátený na základe rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok zo dňa 03.03.2015. Uvedené rozhodnutie sa týkalo len rodinného domu a nie aj pozemku pod nim. Rodinný dom a pozemok sú v právnom zmysle samostatné veci, a preto nie je vylúčené, aby vlastníkmi týchto vecí boli rozdielne osoby. Samostatnosť stavby a pozemku je zvýraznená v ust. , podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku.

32. Vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok zo dňa 03.03.2015 je potrebné dodať, že toto rozhodnutie nebolo prvým rozhodnutím vo veci uplatneného reštitučného nároku podľa o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Skôr vydaným rozhodnutím zo dňa 05.12.2005 bolo rozhodnuté o vydaní nielen rodinného domu súp. č. XX, ale aj o vydaní pozemku s parcelným číslom XXX, na ktorom bol tento dom postavený. V rámci preskúmania tohto rozhodnutia Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.01.2008, č. k. -50 rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k parcele č. XXX poukázal, že táto parcela bola D. R. a jej už nebohému manželovi pridelená do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru Okresného národného výboru v Poprade zo dňa 30.01.1990 v spojení s Dohodou o zriadení osobného užívania pozemku zo dňa 05.07.1990 a následne účinným od 01.01.1992, ktorým sa novelizoval , prešla do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Čo sa týka domu č. XX, tento, s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.07.2003 vydaný vo veci sa nachádzal vo vlastníctve obce S.. Z ust. , a vyplýva, že povinnou osobou môže byť len štát alebo právnická osoba s tým, že pozemky nemožno vydať, ak sú vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v . Správny orgán aj napriek tomu nezákonne rozhodol o vydaní pozemku oprávnenej osobe.

33. S prihliadnutím na uvedené nemožno konštatovať, že ak Okresný úrad Kežmarok rozhodnutím zo dňa 03.03.2015 rozhodol o vrátení rodinného domu č. súp. XX žalobcom, rovnaké rozhodnutie malo byť vydané aj vo veci Okresného súdu Kežmarok vo vzťahu k parcele č. XXX za predpokladu riadneho poskytnutia právnej pomoci žalovaným.

34. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).