Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: SILOMETAL spol. s r.o., Kollárová 4, 078 01 Sečovce, IČO: 31 660 771, v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 02.09.2015 je neplatné.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 02.11.2015 na tunajší súd podanie označené ako žaloba o určenie neplatnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi podľa , . V predmetnom podaní uviedol, že žalovaný dňa 06.02.2012 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Rozsudkom Okresného súdu Košice II., sp. zn. zo dňa 22.06.2015 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 06.02.2012 je neplatné. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2015, ale súd jeho právoplatnosť vyznačil až 25.08.2015 napriek tomu, že žalobca bol na súde opakovane a žiadal rozsudok správoplatniť. Žalobca nemal vedomosti, či žalovaný napadol rozsudok. Žalovaný mu to neoznámil a súd nemal vyznačenú právoplatnosť. Tvrdenie žalovaného považuje za irelevantné. Prvý výrok žalovaného z jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru z 8.9.2015 doručené žalobcovi dňa 10.9.2015, druhý výrok žalovaného z jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru z 8.9.2015 doručené žalobcovi dňa 10.09.2015 je neospravedlniteľné, založené na nepravdivom základe, t. j. okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. (žalobca nebol odsúdený za žiadny trestný čin). Žalobca má čistý trestný register, zo strany žalovaného došlo k poškodeniu do jeho dobrého mena, začo žiada od žalovaného satisfakciu vo výške 6.000 Eur.

2. Na výzvu súdu žalobca dňa 01.02.2019 doručil súdu doplnenie k žalobe a to opísanie rozhodujúcich skutočností pre uplatnenie nárokov na satisfakciu, v ktorom uviedol, že po určení neplatnosti výpovede na súdnom pojednávaní OS Košice II. dňa 22.06.2015, kde žalobca potvrdil záujem naďalej pracovať vo firme Silometal, s.r.o. Sečovce čakal na právoplatnosť rozsudku po urgenciách do 25.08.2015. Do toho času mu nebolo umožnené pracovať. Od 26.08.2015 mal zdravotné problémy a od 02.09.2015 do 31.10.2015 bol práceneschopný. Všetky potvrdenia boli zaslané zamestnávateľovi. Aj napriek ochrannej dobe podľa ods. l písm. a) dostal dva výpovede, na ktoré podal žaloby o neplatnosti výpovede dňa 31.10.2015 na Okresný súd Trebišov. Prvá žaloba - výpoveď z 02.09.2015 podľa , sp. zn. , druhá žaloba - výpoveď z 08.09.2015 podľa

, sp. zn. . Vo výpovedi z 02.09.2015 podľa sa uvádza ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odsúdenie pre úmyselný trestný čin. Žalobca nikdy nebol odsúdený, preto tento dôvod ukončenia pracovného pomeru považuje za urážku a preto žiada o peňažnú satisfakciu za zníženie dôstojnosti ust. . Vďaka svojej dobrej povesti bol v zamestnaní vybraný a pôsobil ako člen zamestnaneckej rady. Pred 25 rokmi bol zvolený a zúčastňoval sa na súdnych pojednávaniach ako prísediaci. Vždy veril v spravodlivosť. Teraz dostáva zálohu na dôchodok 400 Eur.

3. Žalovaný k žalobe podal vyjadrenie zo dňa 11.11.2019, kde uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a túto navrhuje zamietnuť, nakoľko pri podaní výpovedí žalobcovi zamestnávateľ urobil zrejmú pisársku chybu čo následne je zrejmé z druhého podania zhodného okamžitého zrušenia pracovného pomeru, v ktorej to aj uvádza. Žalobca nepreukázal, že by k zníženiu jeho dôstojnosti, či jeho vážnosti v spoločnosti došlo v značnej miere, a to či už v rodine, v mieste bydliska, odbornom svete, v politickom či inom verejnom živote, teda v ktorejkoľvek sfére jeho uplatnenia. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, alebo dopad a dôsledky sa považuje za značnú. Pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity ako sú v tomto danom prípade, ale objektívne hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. V danom prípade nárok na nemajetkovú ujmu nie sú dôvodné, nedošlo k naplneniu zákonných podmienok , . Tvrdenie žalobcu nie sú dôvodom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Nároky na nemajetkovú ujmu - škoda sa neriadi ako sa odvoláva žalobca na , ale riadi sa režimom a .

4. K žalobe žalobca nepripojil žiadny listinný dôkaz. Na výzvu súdu doručil dňa 01.02.2019 okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.09.2015.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.02.2020, na ktoré sa dostavil žalobca, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Na pojednávanie sa dostavil advokát JUDr. Igor Varga, ktorý uviedol, že je právnym zástupcom žalovaného. Súdu však nepredložil splnomocnenie na zastupovanie žalovaného, preto ho súd nepripustil ako zástupcu. Taktiež nepožiadal súd o odročenie pojednávania, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

6. Žalobca pred súdom zotrval na podanej žalobe a ďalej uviedol, že dňa 03.09.2015 mu bola doručená výpoveď zo strany žalovaného podľa , z čoho ostal v šoku, pretože čakal pozvanie do práce. Zamestnávateľ mu dal výpoveď zo zamestnania podľa písm. a), čo znamená, že mal byť právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Chápal, že to mohol byť omyl zo strany zamestnankyne, ktorá vyhotovovala výpoveď. Túto výpoveď zamestnávateľ stiahol s odôvodnením, že nie je platná táto výpoveď z 02.09.2015, tom, čo ho nato žalobca upozornil. Dňa 10.09.2015 dostal druhú výpoveď zo dňa 08.09.2015 podľa ust. , pričom v tom čase bol práceneschopný. Práceneschopný bol do konca októbra 2015. Nesúhlasil s tým, čo mu uviedol zamestnávateľ, že má prvú výpoveď z 02.09.2015 považovať za neplatnú a na tejto netrvajú, nakoľko sa stotožnili so stanoviskom žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa je neplatné a na tomto netrvajú. Následne mu bola doručená nová výpoveď zo dňa 08.09.2015 podľa . K žiadanému nároku o priznanie satisfakcie vo výške 6.000 Eur uviedol, že takúto sumu navrhol jeho zástupca. Zákon toto priznanie ponecháva na voľnú úvahu súdu. Svojmu ošetrujúcemu lekárovi nepovedal, že dostal výpoveď a že z tohto dostal šok. Mal štyri dni hnačky a potom problémy s chrbticou.

7. Súdu predložil na pojednávaní 27.02.2020 okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.09.2015 a list žalovaného zo dňa 08.09.2015.

8. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k takémuto skutkovému a právnemu záveru:

9. Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

10. Podľa , , Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote

dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20200101>.

11. Podľa , Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

12. Podľa , Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že výpoveď, na rozdiel od dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranný adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Výpoveď z pracovného pomeru zrušuje vznik budúcich povinností zmluvných strán, ktoré im vyplývali z pracovného pomeru.

15. Výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon, alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Výpoveď ako právny úkon musí byť určitá. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov zakotvených v . V prejave vôle zamestnávateľa musí byť predovšetkým uvedený dôvod. Výpoveď a jej platnosť je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení a právnych úkonoch v zmysle a , t.j. nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok výpovede ako ich ustanovuje , ale aj z hľadiska náležitosti právnych úkonov, ako ich zakotvuje , to znamená aj z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi. Platnosť výpovede nemožno viazať na splnenie podmienky. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti. ustanovuje nielen povinnosť zamestnávateľa výpovedný dôvod skutkovo vymedziť, ale súčasne zakotvuje aj požiadavku na spôsob tohto vymedzenia. Je povinný výpovedný dôvod vymedziť skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové okolností výpovedného dôvodu uvedené tak, že sa v svojom súhrne tvoria skutok nezameniteľný s inými skutkami. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

16. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec: a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžite môže skončiť pracovný pomer ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec. Ide o pomerne radikálny spôsob ukončenia pracovného pomeru spôsobujúci vážny zásah do postavenia dotknutého subjektu, ktorého účinky nastávajú okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Vzhľadom na túto skutočnosť zákon umožňuje okamžite skončiť pracovný pomer len z taxatívne stanovených dôvodov. Praktická aplikácia okamžitého skončenia pracovného pomeru je z dôvodu jej závažnosti ako aj striktne stanovených podmienok jej uplatnenia, skôr výnimočná.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 04.12.1992 v pracovnom zaradení strojný zámočník. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. zo dňa 22.06.2015 súd určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným Silometal spol. s r.o. žalobcovi listom zo dňa 06.02.2012 je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.08.2015.

18. Z obsahu výpovede zo dňa 02.09.2015 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Košice II. , č. k. -148 zo dňa, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2015, jeho pracovný pomer v spoločnosti SILOMETAL spol. s r.o. naďalej trvá a jeho povinnosťou bolo po prevzatí rozsudku nastúpiť do práce počnúc dňom 05.08.2015. Z dôvodu, že žalobca do práce nenastúpil, zamestnávateľovi nepredložil žiadne relevantné ospravedlnenie svojej neúčasti v práci, svojim konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Z toho dôvodu s nim okamžite končia pracovný pomer podľa ustanovenia . Pracovný pomer končí dňom doručenia tohto rozhodnutia.

19. Pre platné skončenie pracovného pomeru podľa sa vyžaduje, aby bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, bez ohľadu na to, či trestná činnosť zamestnanca súvisí s plnením pracovných úloh alebo je v priamej súvislosti s týmto plnením. Nepostačuje však spáchanie trestného činu z nedbanlivosti. Z pohľadu praktickej aplikácie je vymedzenie tohto dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru jednoznačné a jeho uplatňovanie nespôsobuje problémy.

20. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trest, preto nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , tak ako ho vymedzil vo svojej výpovedi žalovaný. Listom zo dňa 08.09.2015 žalovaný síce oznámil žalobcovi, že sa stotožňuje s jeho stanoviskom, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré od žalovaného žalobca obdŕžal z dôvodu podľa je neplatné a žalovaný na ňom preto netrvá. Zároveň žalovaný osobitným listom zo dňa 08.09.2015 doručil žalobcovi okamžité končenie pracovného pomeru s rovnakým obsahom ako výpoveď zo dňa 02.09.2015. Žalovaný zmenil iba dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a to podľa písm. b), . Odôvodnil to skutočnosťou, že pri podaní výpovede žalobcovi zamestnávateľ urobil zrejmú pisársku chybu. Žalobca s takýmto postupom žalovaného nesúhlasil, pričom v zmysle , výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Ako už súd vyššie uviedol, žalovaný odvolal výpoveď zo dňa 02.09.2015 danú žalobcovi listom zo dňa 08.09.2015, avšak bez písomného súhlasu žalobcu, ktorý bol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákonnou podmienkou pre platné odvolanie výpovede. Preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.09.2015 podľa je neplatné.

21. Žalobca v konaní žiadal priznať satisfakciu vo výške 6.000 Eur s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , ktoré mu bolo dané zo strany žalovaného je neospravedlniteľné, založené na nepravdivom základe, nakoľko nikdy nebol odsúdený za žiadny trestný čin, má čistý register a zo strany žalovaného došlo k poškodeniu jeho dobrého mena. Pred súdom žalobca uviedol, že k výške satisfakcie 6.000 Eur dospel jeho zástupca (zástupca nepripustený uznesením zo dňa 29.06.2016, čl. 28 spisu). Výšku ponechal na úvahe súdu. Ďalej žalobca uviedol, že doručením výpovede zo strany žalovaného utrpel šok, mal štyri dni hnačky a potom mal problémy s chrbticou. Toto považuje za svoju ujmu. 22. Ustanovenie už pri demonštratívnom výpočte dôvodov priznania peňažnej satisfakcie uvádza jednak zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti. Už pri jazykovej analýze uvedeného spojenia možno dospieť k záveru, že pojem „dôstojnosť“ sa neviaže so spojením „v spoločnosti“, s ktorým sa viaže jedine slovo „vážnosť“. Predpokladom priznania peňažného zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol takej povahy, intenzity alebo takého trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). Pritom je irelevantné, či k zníženiu dôstojnosti došlo v spoločnosti alebo inde, podstatné je, že išlo o taký zásah, ktorý (pri objektívnom vnímaní) podstatne znížil dôstojnosť dotknutej osoby. Povedané jednoduchým príkladom - aj dehonestujúce zaobchádzanie lekára s pacientom v úplnom súkromí ambulancie, ktorého svedkom nebol nikto iný, ani sestra, môže znižovať dôstojnosť pacienta. 23. Ustanovenie pritom zaručuje každému človeku právo na ochranu viacerých zložiek osobnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení zoradené za sebou bez vytvorenia zreteľného vzťahu hierarchie medzi nimi, potom je logické, že aj práva zaručené v musia byť v rovnakej miere prístupné každému, do čiej osobnosti bolo zasiahnuté, a to bez

ohľadu na to, do ktorej konkrétnej zložky bolo zasiahnuté. Pritom je rovnako logické, že pri zásahu do niektorých zložiek vymedzených v § 11 už takpovediac z podstaty veci nemôže nastať zníženie vážnosti v spoločnosti, a niekedy nenastane ani zníženie dôstojnosti. Rozhodovanie o výške náhrady nemajetkovej ujmy zákon ponecháva na voľnú úvahu súdu. „Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.“ (SVOBODA, J. a kol. . Komentár a súvisiace predpisy. V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie. Bratislava: Eurounion, 2004, s. 46). Preto navrhovateľa v tomto smere zaťažuje len povinnosť v žalobe uviesť výšku náhrady, ktorú požaduje (nález Ústavného súdu SR zo 6. novembra 2014, sp. zn. -69). 24. S poukazom na obsah žaloby a predmet konania súd skúmal, či konkrétnym konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda, resp. či došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej a ľudskej dôstojností, ako aj súkromia žalobcu v takom rozsahu, aby mu vzniklo právo na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd vychádzal pri rozhodovaní, najmä z výpovedí žalobcu, ktoré hodnotil ako dôkaz, nakoľko iné listinné dôkazy (okrem potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti), do spisu doložené neboli. Vo svojej výpovedi žalobca iba uviedol, že výpoveďou zo strany žalovaného utrpel šok, hnačkoval 4 dní a potom ho rozbolela chrbtica. 25. Za tejto situácie súd návrh žalobcu na priznanie satisfakcie vo výške 6.000 Eur zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno možno urobiť vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožňuje súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenia účastníkov a ani o tom, že by bolo nepravdivé. V prejednávanej veci žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, akým spôsobom bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. 26. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto konaní súd rozhodoval o dvoch nárokoch žalobcu, pričom žalobe v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 6.000 Eur žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu a žalovaného bol v podstate rovnaký, preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.