Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-136-2019.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/136/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. Q., N.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky Q. Q., N.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S., právne zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22, Humenné, o návrhu otca J.. K.N. Q., N.. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, S., na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. dcére, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/169/2018-136 zo dňa 19.6.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III. a IV.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností voči mal. Q.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/85/2017-32 zo dňa 24.11.2017 vo výroku II. tak, že z v e r u j e mal. Q. Q., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. II. Matku z a v ä z u j e prispievať na jej výživu sumou po 100,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 07.05.2018. III. D l ž n é výživné za obdobie od 07.05.2018 do 15.06.2019 vo výške 1040,60 eur povoľuje matke zaplatiť do 31.12.2020. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania. “ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10P/85/2017 zo dňa 24.11.2017 bolo manželstvo rodičov mal. Q. rozvedené a maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa mala realizovať v týždenných intervaloch. Výživné súd neurčoval. Z obsahu spisu, ako aj vykonaného dokazovania bolo zistené, že u mal. Q. sa po rozvode manželstva striedavá osobná starostlivosť nerealizovala a maloletá od odchodu matky zo spoločnej domácnosti žije s otcom. Vzhľadom na to, že obaja rodičia súhlasili s tým, aby mal. Q. naďalej zabezpečoval osobnú starostlivosť otec a aj maloletá, ktorá má takmer 17 rokov pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že chce zostať v osobnej starostlivosti otca, preto súd na pojednávaní dňa 19.06.2019 zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/85/2017-32 zo dňa 24.11.2017 vo výroku II. tak, že zveril mal. Q. Q. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej pracuje ako obchodný zástupca pre spoločnosť NCH Slovakia a v konaní uvádzal, že dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1000,- eur. K tomu poberá daňový bonus
na mal. dcéru a rod. prídavky. Má výdavky na bývanie vo výške 120,- eur mesačne, inkaso 45,- eur mesačne, internet a televízia 17,- eur, životné poistenie 62,- eur a telefón 18,- eur, odvody 212,- eur mesačne. Dcére uhrádza náklady na stravu vo výške 150,- eur mesačne, ošatenie 30,- eur mesačne, kozmetika 10,- eur mesačne, ZUŠ 12,- eur , psychoterapia 80,- eur, dcére uhrádzal doučovanie z matematiky ( dec 2017 - mar 2018) vo výške 120,- eur. Matka maloletej súdu doložila pracovnú zmluvu zo dňa 21.02.2019 uzavretú so spoločnosťou GRANDKER, s.r.o. Bratislava, v ktorej je uvedená hrubá mzda vo výške 65,- mesačne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka od 09.10.2017 - 29.05.2018 pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Š. V., kde dosahovala vymeriavací základ vo výške 42,50 eur až 58,80 eur mesačne. Od 30.05.2018 do 31.12.2018 pracovala u toho istého zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce a od 05.12.2018 do 31.12.2018 pracovala aj ako zamestnanec pre V. X. Z. - X.. Pokiaľ ide o určenie výživného pre mal. Q. zo strany matky, v konaní bolo zistené, že takmer všetky potreby maloletej uhrádza jej otec. Mal. Q. má 17 rokov, jej náklady sú už porovnateľné s nákladmi dospelého človeka a matka nemôže požadovať, aby celá ťarcha výživy a zabezpečenia potrieb dcéry bola na otcovi. Ako správne poznamenal kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 02.11.2018 - matka už v čase rozvodového konania uvádzala, že dosahuje čistý príjem len vo výške 220,- eur mesačne. Odvtedy uplynul určitý čas a matka mala priestor pokúsiť sa nájsť si primeranú prácu aspoň za minimálnu mzdu, ktorá by jej umožňovala prispievať na výživu dcéry v primeranom rozsahu. Súd požiadal úrad práce o zaslanie ponuky voľných pracovných miest, z ktorej bolo zistené, že je možné zamestnať sa v Humennom aj s vyšším príjmom ako je minimálna mzda a v súdu zaslanej ponuke práce sú aj zamestnania, ktoré by matka bola schopná s ohľadom na jej zdravotný stav vykonávať. Na pojednávaní dňa 02.11.2018 uviedla, že uhrádza náklady na bývanie vo výške 150,- eur mesačne (290,- eur na polovicu s priateľom) a na otázku súdu, ako sa dá vyžiť z ňou uvádzaného čistého príjmu 207,- eur mesačne, keď len náklady na bývanie znáša vo výške 150,- eur mesačne dodala, že jej pomáhajú rodičia. K tomu je potrebné uviesť, že je nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou matky v prvom rade zamestnať sa s príjmom, ktorý jej umožní podieľať sa na výžive a úhrade potrieb dcéry, pretože dcéra je maloletá a zatiaľ nie je schopná živiť sa sama a aj finančné prostriedky, ktoré matke poskytujú jej rodičia by v prípade riadneho zamestnania a príjmu mohla použiť pre dcéru, ktorá sa ešte len pripravuje na budúce povolanie a je finančne odkázaná na rodičov. Na základe týchto dôvodov súd zaviazal matku prispievať na výživu dcéry sumou po 100,- eur mesačne počnúc dňom 07.05.2018. Dlžné výživné za obdobie 07.05.2018 do 15.06.2019 súd vyčíslil na sumu 1040,60 eur, pretože matka má zaplatiť výživné za uvedené obdobie takto : 80,60 eur za máj 2018, 1200,- eur za obdobie 06/2018
- 05/2019 a 50,- eur za 06/2019, spolu vo výške 1330,60 eur, pričom doložila súdu doklady o tom, že za uvedené obdobie zaplatila sumu 290,- eur ( júl 2018 suma 20,- eur, 08 - 11/2018 4 mesiace po 30,- eur, 12/2018 - 03/2019 4 mesiace po 30,- eur a máj 30,- eur, spolu matka zaplatila na výživnom sumu 290,- eur, ktorú súd odpočítal zo sumy 1330,60 eur. Súd povolil matke vzhľadom na výšku sumy uhradiť dlžné výživné do 31.12.2020. 4. Poukázal na ust. § 25, ods. 1,2, § 36, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1,2 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 6. Proti výrokom rozsudku II., III. podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní ďalej uviedla, že súd nijakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že matka zamestnania, ktoré vykonávala v minulosti, a ktoré v návrhu uvádzal aj otec maloletej, prestala vykonávať z dôvodov na strane zamestnávateľa, kedy zamestnávateľ nemal možnosť a potrebu ju ďalej zamestnávať. Súd nevyhodnotil ani to, ktoré zo zamestnaní uvádzaných v ponuke práce predloženej úradom práce je pre matku vzhľadom na jej zdravotný stav údajne vhodná a možná. Súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že matke ani počas evidencie na úrade práce nebola ponúknutá žiadna vhodná práca a iba sama matka si zabezpečila aspoň nejakú prácu, pri ktorej existuje možnosť ďalšieho rozširovania pracovného úväzku a doby zamestnania. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že matka udávala, že sa zamestnať pokúšala, avšak neúspešne. Až po vyhlásení rozsudku a jeho písomnom doručení, kedy matka zistila, že súd má za preukázané, že pracovná ponuka predložená úradom práce je pre súd smerodatná a považuje sa za preukázanú, sa matka dožadovala aspoň u niektorých zamestnávateľov, uvedených v ponuke práce, u ktorých sa pokúšala získať prácu a bola odmietnutá, aby jej túto skutočnosť potvrdili písomne, keďže to je potrebné na súdne účely - podanie odvolania. Toto v minulosti potencionálni zamestnávatelia - t.j. písomné potvrdenie o neprijatí , resp. o odmietnutí, nevydávali, keďže matka nebola evidovaná na úrade práce, a teda záujem o zamestnávanie nepotrebovala dokladovať. Matka tak ako nový dôkaz predkladá 5x potvrdenie o tom, že sa o prácu pokúšala u zamestnávateľov uvedených v ponuke práce úradu
práce predloženej súdu, avšak táto jej nebola ponúknutá, resp. bolo jej potvrdené, že je neaktuálna. Samotné predloženie ponuky práce zo strany kolízneho opatrovníka, tak podľa nášho názoru nie je možné považovať za dôkaz preukazujúci možnosť matky sa zamestnať s takým príjmom, aby mohla určené výživné na mal. dcéru pravidelne platiť. Rovnako súd skutočne nijako nevyhodnotil, že určené výživné je v súčasnosti pre matku likvidačné, vystavuje ju neprimeranému riziku tak exekučného i trestného stíhania. Zo strany otca je výživné zabezpečované, dcéra netrpí núdzou a neplnenie výživného vo výške tak ako určil súd, nemalo na dcéru negatívny dopad. 7. Matka a kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Otec zabezpečuje o mal. Q. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Maloletá Barbora? je v celodennej starostlivosti matky. 10. Matka v odvolaní namieta správnosť záveru súdu o tom, že pri určení výšky výživného vychádzal z potenciálneho príjmu matky. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, matka mal. Q. je vyučená krajčírka. Jej zdravotný stav je zhoršený, trpí na astmu, podľa jej vyjadrenia v dôsledku arytmie srdca nemôže pracovať v noci. Ako to vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni ( čl. 96-97), matka od zamestnaná u zamestnávateľa S. A. od 05/2017 do 11/2018 na dohodu o vykonávaní práce, jej vymeriavací základe predstavoval 240 Eur mesačne, od 5.12.2018 u zamestnávateľa V. X. ELI-GM ako zamestnanec. Od 10.1.2019 do 27.2.2019 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie na čl. 122) a od 25.2.2019 uzavrela pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so spoločnosťou GRANDKER, s.r.o. ako pomocná kuchárka, čašníčka, v rozsahu 5 hodín týždenne s dohodnutou mzdou 65 Eur mesačne. Ako vo vyplýva z ponuky pracovných miest ÚSPVaR Humenné, v ponuke pracovných miest v okrese Humenné sa nachádzalo 5 pracovných miest na pozíciu kuchár čašník s platom od 500 do 700 Eur mesačne a jedna pracovné miesto na pozíciu šička s platom 480 Eur mesačne ( čl. 50). 11. Za potenciálny príjem je možné považovať len taký príjem, ktorý na jednej strane zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného, a na druhej strane ponuke na regionálne určenom trhu práce, ktorá je schopnostiam a možnostiam povinného adekvátna. Je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľky, že samotná ponuka potenciálnych pracovných miest na úrade práce nezaručuje, že by matka bola niektorým zo zamestnávateľov skutočne aj zamestnaná. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že matka bola z evidencie úradu práce vyradená po veľmi krátkej dobe práve z dôvodu, že uzavrela pracovnú zmluvu a zamestnala sa. Je však potrebné uviesť, že pracovný pomer uzavrela len na pracovnú dobu v rozsahu 5 hodín týždenne. Matka v priebehu konania nevysvetlila, prečo si nevybrala prácu na plný pracovný úväzok. Hoci má zdravotné obmedzenia, nebolo v konaní preukázané, že tieto by jej bránili vo výkone práce na plný úväzok. Ponuky na úrade práce zodpovedali rovnakým
pracovným pozíciám, na akú bola matka zamestnaná na čiastočný úväzok a v dôsledku toho z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená. Z uvedeného dôvodu má odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie za to, že nič nebráni matke dosahovať príjem na úrovni aspoň minimálnej mzdy, ktorá v roku 2019 predstavovala 520 Eur v hrubom / 247,11 Eur v čistom. 12. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 15 - 17 rokov by mala predstavovať 16 - 22 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z čistého príjmu otca, ktorý dosahoval a v ktorého možnostiach je dosahovať vo výške 427,11 Eur mesačne, výška výživného na jedno dieťa predstavuje 23 % z tohto príjmu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam matky a zároveň oprávneným potrebám mal. Q., ktorá má XX rokov. 13. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).