Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-31-2019.pdf
PDF · 86.01 KB
No categories available
14P/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. I., G.. XX.X.XXXX, K. O. Š. XXXX/X/B, I., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka A. L., P.. Y., G.. XX.X.XXXX, K. O. Š. XXXX/X/B, I. a otec M. I., G.. X.X.XXXX, K. Z. XXXX/XE, I., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého M., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 29.5.2019.
Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 29.5.2019 do 29.2.2020 v sume 909,68 eur v pravidelných splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 29.5.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu keď navrhovala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 100 eur mesačne.
2. Návrh bol otcovi doručený dňa 11.2.2020, ku ktorému sa otec vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.2.2020 a uviedol, že s návrhom na úpravu práv a povinností rodičov voči dieťaťu súhlasí, rovnako tak aj s výškou výživného, i keď v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody. Po prepustení z výkonu trestu chce sa s maloletým stretávať.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, s rodným listom maloletého dieťaťa, so sobášnym listom matky dieťaťa, s rodným listom maloletého V. L., s potvrdeniami o pracovných príjmoch a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý mal predvolanie riadne doručené, v súčasnej dobe je vo výkone trestu a o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nežiadal, ako aj v neprítomnosti procesného
opatrovníka dieťaťa, ktorý mal predvolanie taktiež doručené, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
4. Matka uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do jedného roka veku dieťaťa. Po tom, ako sa rozišli, spočiatku jej otec prispieval na výživu dieťaťa pravidelne sumou 100 eur mesačne po dobu asi jedného roka, následne jej začal platiť sporadicky sumu 100 eur, až prestal platiť úplne a krátku dobu pred tým, ako otec nastúpil na výkon trestu, jej zaplatil sumu 900 eur. Otec sa s dieťaťom stretával sporadicky približne do jeho troch rokov, v ďalšom období už nejavil o stretnutie záujem. I keď jej po svojej matke odkazoval, že si po dieťa príde, neurobil tak. Maloletý M. bude mať teraz 6 rokov a svojho otca dlho nevidel, takže matka bola toho názoru, že by ho už ani nespoznal. Dieťa otca nespomína, i keď vie, ako sa jeho otec volá. Dňa 18.5.2019 matka uzavrela manželstvo s V. L., z tohto manželstva sa dňa 1.10.2019 narodil maloletý Dávid. Spolu s deťmi a s manželom matka býva v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý majú s manželom v BSM. Matka je od 28.8.2019 na rodičovskej dovolenke s maloletým V. a poberá materské dávky vo výške 1.400 eur. Do nástupu na materskú dovolenku bola zamestnaná v spoločnosti REBECCITA, s.r.o. Hlohovec, kde dosahovala čistý príjem okolo 1.300 eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve deti v sume 48,68 eur. Ďalší príjem nemá. Manžel matky je konateľom spoločnosti KLIMATER, s.r.o. so sídlom v Hlohovci. Jeho príjem je cca 700 - 1.000 eur mesačne v čistom. Výdavky na výživu maloletého M. sú bežného charakteru, chodí do škôlky v Hlohovci, kde mu matka mesačne platí 20 eur na stravu a fond v škôlke, výdavky na oblečenie odhaduje na 50 eur a na stravu 50 eur mesačne. Dieťa chodí na futbalový krúžok, kde sa platí 15 eur mesačne. Výdavky na domácnosť má matka vo výške 19 eur za plyn, 30 eur preddavok na elektrinu, splácajú úver sumou 264,58 eur. Matka upraviť styk otca s dieťaťom nežiadala, po prepustení otca z výkonu trestu, mu nebude brániť v styku s dieťaťom, ak o to prejaví záujem. Bola toho názoru, že na styku otca s dieťaťom sa spoločne dokážu dohodnúť.
5. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
6. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V predmetnej veci mal súd preukázané, že maloletý M. sa narodil zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželia nikdy neboli. Rodičovské práva vo vzťahu k dieťaťu doposiaľ žiadnym spôsobom upravené neboli. Rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária od jedného roka dieťaťa. Matka medzičasom dňa 18.5.2019 uzavrela manželstvo s V. L., a z tohto manželstva sa dňa 1.10.2019 narodil maloletý V., otec dieťaťa je v súčasnej dobe od 20.7.2019 vo výkone trestu odňatia slobody. Spočiatku matke na výživu dieťaťa prispieval sumou 100 eur mesačne, následne
po dlhšej dobe neplatenia zaplatil pred nástupom na výkon trestu 900 eur mesačne a od tej doby neplatí výživné vôbec. O maloletého M. sa po celú dobu stará matka, ktorá riadne zabezpečuje jeho výchovu, a pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa, súd nevidel dôvod aby menil jeho výchovné prostredie. Z toho dôvodu maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Otec s výškou výživného súhlasil, z čoho súd usudzuje, že výživné v takejto výške aj bude schopný platiť. Okrem iného súd poukazuje taktiež na to, že tým, že otec bol odsúdený pre trestný čin a v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody, sa vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak mal možnosť dosahovať z pracovnej činnosti a z ktorého by mal možnosť platiť maloletému výživné. Toto je však dôvod, ktorý nemôže byť na ťarchu maloletého, keď sa otec svojim nezodpovedným prístupom k plneniu si vyživovacej povinnosti pripravil o pracovný príjem. Táto skutočnosť za žiadnych okolností by nemohla mať za následok určenie vyživovacej povinnosti na maloletého zo strany otca v nižšej výške, keď v zmysle ustanovení Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami rodičov a otec si musí byť vedomý toho, že v prvom rade si musí zabezpečiť príjem tak aby mohol pravidelne a včas uhrádzať výživné na maloletého a až potom si uhrádzať ďalšie náklady. Aj z tohto dôvodu by súd nemohol určiť výživné na maloletého M. v nižšej výške, keď bol preukázaný vek dieťaťa a aj jeho potreby v takej výške, ktorá odôvodňovala určiť výživné v matkou požadovanej sume. Okrem iného, z oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany mal súd preukázané, že otec dieťaťa ani v období pred nástupom na výkon trestu nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podporu v nezamestnanosti nepobral, rovnako tak ani dávku v hmotnej núdzi. Z toho je možné usudzovať, že pred nástupom na výkon trestu, otec mal príjem z nejakej pracovnej činnosti, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že matke krátko pred nástupom do zariadenia na výkon trestu dal jednorazovo sumu 900 eur, pričom práve nástupom do tohto zariadenia sa vlastným pričinením o tento príjem pripravil.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrhu matky vyhovel, maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške, s ktorou otec súhlasil.
13. Súd upravil práva a povinnosti rodičov voči dieťaťu odo dňa podania návrhu na súde, teda od 29.5.2019, a to s poukazom na citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od podania návrhu. Otec v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 29.5.2019 do 29.2.2020, si výživné na dieťa neplatil riadne, z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné v sume 909,68 eur ( za 9 mesiacov od júna 2019 do februára 2020 v sume 100 eur mesačne, spolu 900 eur, a za 3 dni mesiaca máj 2019 čo predstavuje sumu 9,68 eur, teda výživné za celé obdobie v sume 909,68 eur ). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné, v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené do 3 rokov.
14. Súd zároveň styk otca s maloletým dieťaťom neupravil, keď bol toho názoru, že táto úprava je v súčasnej dobe, teda v dobe, kedy je otec dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody, nadbytočná. Matka uviedla, a v podstate to aj otec potvrdil vo svojom písomnom podaní, že otec sa v minulosti s dieťaťom stretával a matka mu styk umožňovala, pokiaľ o to otec prejavil záujem. Aj v čase rozhodovania súdu, matka prezentovala svoju vôľu otcovi styk s dieťaťom umožňovať, poukázala však na to, že dieťa svojho otca už nepozná. Aj z toho dôvodu súd nevidel dôvod, aby upravoval styk otca už v súčasnej dobe (počas výkonu trestu zo strany otca), keď až po jeho prepustení na slobodu, bude potrebné najskôr zistiť, či si dieťa na svojho otca spomína a spoznáva ho, či otec bude prejavovať záujem o stretávanie sa s dieťaťom a aký postoj k tomu zaujme matke, a až potom, s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, buď sa dokážu rodičia ohľadom styku s dieťaťom dohodnúť, prípadne bude potrebné, aby rozhodol súd.
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd
nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).