Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-3-2020.pdf
PDF · 72.46 KB
Case nature
Subarea
7CoE/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K. R., S. č. XXX, o vymoženie sumy 9,96 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.11.2019 č.k. 3Er 241/2007 - 21 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, PhD., so sídlom vo Vranove nad Topľou, na ul. Hronského č. 1811, trovy exekúcie vo výške 23,92 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a povinný nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 23,92 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie preto v súlade s ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil.
3. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, na náhradu nevyhnutných trov exekúcie bol v súlade s ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku zaviazaný oprávnený.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvod uviedol, že exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal počas exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať v lehote 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Ide o prekluzívnu lehotu k uplynutiu ktorej musí súd prihliadať ex offo. Jej uplynutím stratil exekučný titul účinnosť a z tohto dôvodu dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie začala plynúť 09.12.2004 a uplynula dňa 09.12.2007. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote.
5. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, na ich zaplatenie nemal byť zaviazaný oprávnený. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z prelomenia zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku).
6. Použitie prvej výnimky v tomto konkrétnom prípade nie je možné, nakoľko podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.07.2010 vydaného vo veci 2MCdo 10/2009 neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemôže nijako ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.
7. Rovnako nie je možné akceptovať použitie druhej výnimky z dôvodu, že exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
8. Podobne ani uplatnenie tretej výnimky zo zásady platenia trov exekúcie povinným neprichádza do úvahy, a to preto, lebo k zastaveniu exekúcie nedošlo vyhlásením konkurzu, ale skôr na základe inej právnej skutočnosti.
9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie nie je opodstatnené, aj keď s dôvodmi vedúcimi k zastaveniu exekúcie sa stotožniť nedá.
10. V danom prípade exekučné konanie sa začalo pred 01.04.2017, a preto ho bolo potrebné v súlade s ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku dokončiť podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
11. Ustanovenie § 387 ods. 1 C.s.p. ukladá odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, ak je vo výroku vecne správne. Potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak viazané na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie Obvodného úradu v Starej Ľubovni zo dňa 19.10.2004. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2004 a vykonateľnosť dňa 09.12.2004.
12. V zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinným od 01.09.2008 nachádzala v ust. § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Trojročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula v dôsledku čoho rozhodnutie tvoriace podklad pre exekúciu stratilo účinnosť, a preto exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nie podľa ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedené pochybenie však vplyv na správnosť výroku o zastavení exekúcie nemá, nakoľko tento výrok je vecne správny.
13. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie vo výroku o zatavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
14. Zároveň zmenil uznesenie (§ 388 C.s.p.) vo výroku o trovách exekúcie tak, že na náhradu trov exekúcie vo výške 23,92 eur súdnemu exekútorovi zaviazal povinného.
15. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času čo je zrejmé z ust. § 196 EP. Odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200 ods. 1, 1. veta Exekučného poriadku).
16. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. § 200 ods. 1, 2. veta Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. Oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. § 203 ods. 1 EP. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
17. Skutočnosť, podľa ktorej rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak mohol byť zaviazaný iba povinný.
18. Pokiaľ ide o JUDr. Z. O., s týmto odvolací súd ako so správcom konkurznej podstaty povinného ďalej nekonal, nakoľko uvedený subjekt už nie je oprávnený konať v mene povinného. Podľa oznamu vydaného dňa 15.02.2019 v obchodnom vestníku č. 33/2019 bol konkurz na majetok povinného zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Zrušením konkurzu tak zanikla funkcia správcu v zmysle ust. § 167v ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
19. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní oprávnenému žiadne trovy v jeho priebehu nevznikli a povinný na ich náhradu právo nemá.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).