Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-113-2019.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky J. W. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, proti osobe povinnej z platenia výživného: Z.. H.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., P. 6, R., o zvýšenie výživného, na dobu do dosiahnutia plnoletosti navrhovateľky za účasti matky H.. J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29P/222/2018-89 zo dňa 09.04.2019, takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre oprávnenú J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne, t.j. 66,39 Eur mesačne na sumuj 240,- Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2018 do budúcna, ktoré je p o v i n n ý platiť k rukám matky oprávnenej do dovŕšenia plnoletosti oprávnenej, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20C/222/2003 -45 zo dňa 26.11.2004 vo výroku o výživnom.
II. Počnúc dňom 21.09.2019 je otec p o v i n n ý platiť zvýšené výživné vo výške 240,- Eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej J..
III. Z r u š u j e výživné vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. J. zo sumy 66,39 eur na sumu 400,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2018 do budúcna.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 20 C 222/2003-45 zo dňa 26.11.2004 vo výroku o výživnom tak, že: z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. J. J., nar. XX.X.XXXX zo sumy 2 000 Sk mesačne, t.j. 66,39 Eur mesačne na sumu 180 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2018 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2019 pre mal. J. vo výške 795,27 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 100 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a , žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 121 Civilného mimosporového poriadku, § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, 14 rokov, podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej J., ako aj jej rodičov. Z pôvodnej návštevy materskej školy je J. v súčasnosti študentkou gymnázia, čím nepochybne došlo k navýšeniu jej výdavkov, spočívajúcich v kúpe ošatenia, obuvi, stravy, hygienických a kozmetických potrieb, kultúrnych a voľno-časových aktivít. Zvýšené výdavky má J. aj na cestovné, v súvislosti so zdravotným stavom nosí okuliare a užíva lieky na alergie. Obaja rodičia pracujú na Krajskej prokuratúre v Prešove, došlo však k navýšeniu ich čistého mesačného príjmu, u matky o 2.479,77 Eur, u otca o 989,47 Eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k 11-ročnej dcére, uzavrel nové manželstvo.
5. Vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletej a jej otca, považoval súd za dôvodné výživné zo strany otca navýšiť. Pri určovaní výšky výživného vychádzal nielen z preukázaných a odôvodnených potrieb maloletej, ktoré matka vyčíslila približne na sumu okolo 400,- Eur, ale aj z možností a schopností na strane otca, z jeho navýšeného príjmu a majetku, keďže je vlastníkom viacerých nehnuteľností. V prípade, že je otec schopný po finančnej stránke sa úverovo zaťažovať, o to viac je jeho povinnosťou prispievať na výživu svojej maloletej dcéry primeraným výživným. Za primeranú výšku výživného považoval súd sumu 180,- eur, a v tomto rozsahu návrhu matky vyhovel. V prevyšujúcej časti návrh matky o zvýšenie výživného zamietol.
6. Pri zvýšenom výživnom vznikol otcovi počnúc dňom 01.09.2018 dlh v celkovej výške 795,27 Eur. Dlžné výživné povolil súd otcovi splácať v 100,- Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania matky
8. Proti rozsudku podala odvolanie matka. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu uviedla, že už v čase pôvodného rozhodnutia bola vymenovaná do funkcie prokurátorky s nástupným mesačným platom vo výške 1.341,23 eur, teda nie 402,04 eur ako to uvádza súd v odôvodnení rozhodnutia. Otec je vlastníkom bytu, v ktorom v súčasnosti žije, taktiež je vlastníkom rodinného domu, ktorý neobýva, napriek tomu, že dom je riadne skolaudovaný, pričom argumentuje nedostatkom vody. Matka vníma toto správanie otca ako účelové, aby si nezvýšil počas súdneho konania svoj príjem z prenájmu bytu. Otec je navyše vlastníkom viacerých nehnuteľností, rozparcelovaných, zapracovaných do zastavaného územia obce, vhodné na predaj ako stavebné pozemky. Stavebné sporenie, založené v prospech J. ešte v roku 2001 previedol otec v roku 2016 na seba a peňažné prostriedky použil bez vedomia a súhlasu pre vlastnú potrebu. V súčasnosti je vedené konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 11 C 9/2019. Pôžičku, ktorú mal otec údajne brať od svojej sestry, žiadnym spôsobom nepreukázal, na jej splatenie si mal zobrať ďalší úver, čím sa neprimerane zadlžuje, aby nemohol preukázať dostatočný príjem na prípadné zvýšenie vyživovacej povinnosti. V roku 2010 bolo vyporiadané BSM rodičov, otcovi bola na základe dohody vyplatená suma 48.131,18 eur, použitá na výstavbu rodinného domu. Keďže výdavky matky na dcéru sú podstatne vyššie ako tie otcove, navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zvyšuje výživné zo strany otca na J. zo sumy 66,39 eur na sumu 240,- eur, počnúc dňom 01.09.2018, opakovane do budúcna, ktoré je otec povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2018 povolí súd otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka v čase pôvodného rozhodnutia svoje vymenovanie do funkcie prokurátorky zamlčala, preto súd vychádzal z jej podstatne nižšieho príjmu. Vo vzťahu k bytu je otec len spoluvlastníkov v podiele 1, obdobne je tomu aj v prípade rodinného domu, ten je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Otec vyvracia tvrdenia matky o jeho účelovom konaní zotrvania v byte. V dome sú už na skúšku, byt je však zatiaľ prázdny, nevedia ako sa vyvinie situácia s vodou. Pozemky vo vlastníctve otca boli zapracované do územného plánu obce už v roku 2014, nachádzajú sa však v extraviláne obce, nemôže byť kvalifikované ako stavebné pozemky, nie je k nim prístupová cesta, sú v ochrannom pásme cesty III. triedy. Úvery, ktorými sa otec zaťažil, boli účelovo použité na dostavbu rodinného domu, splátky sú platené zo spoločných prostriedkov rodiny. Konštatovanie súdu o tom, že otec je schopný sa úverovo zaťažiť, zdá sa neobjektívne, pretože inú možnosť zabezpečiť si bývanie, nemal. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa uspokojil aj s nižšou sumou vyporiadacieho podielu práve z dôvodu, že dom ostane aj tak dcéru a v budúcnosti bude kompenzovať výživné. Otec je vlastníkom dvoch motorových vozidiel, jedno 7-miestne, 14 rokov staré, vo vlastníctve otca viac ako 10 rokov, druhé 7-ročné, vo vlastníctve otca ako 2,5 roka. Nie je preto pravdou, že otec často motorové vozidlá mení. Po ďalšej argumentácii, týkajúcej sa dovoleniek otca a jeho plánovaných investícii, zotrval otec na svojom návrhu zvýšiť výživné na sumu 120,- eur. Keďže J. mala v septembri nadobudnúť plnoletosť, navrhol preskúmať či platenie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že J. v priebehu konania dosiahla plnoletosť, bola vyzvaná na vyjadrenie sa či súhlasí s podaným návrhom matky o zvýšenie výživného. K tomuto sa pripojila, plne sa stotožnila s podaným odvolaním matky. Uviedla , tiež, že bolo by pre ňu lepšie, ak by jej výživné bolo zasielané na účet matky, keďže žijú v spoločnej domácnosti a všetky výdavky na stravu, bývanie a potreby J. hradí matka.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodné.
12. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovení § 111 až § 122 CMP. Okruh účastníkov tohto konania treba posúdiť podľa ustanovenia § 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka bola účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka získala spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. Odvolací súd tak pokračoval vzhľadom na jej súhlas v konaní s navrhovateľkou.
13. J. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o
výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že rodičia J. nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť jej zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieval na jej výživu sumou 66,39 eur, posledná úprava výživného bola vykonaná pred viac ako 14 rokmi. Súd prvej inštancie správne skúmal odôvodnené potreby J., tieto jej matka vyčíslila na sumu 400,- eur mesačne. Prihliadať je potrebné aj na objektívny nárast životných nákladov, súvisiaci s dospievaním J.. Zvýšené výdavky vynakladá matka na stravné, ošatenie, obuv, hygienické a kozmetické potreby. Zdravotný stav J. vyžaduje nákup liekov na alergiu, nepravidelne sa vyskytujú aj výdavky na okuliare, ktoré J. nosí.
16. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie takto zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám J., otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, otca.
17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, jeho príjem narástol o sumu 989,47 Eur. Znovu sa oženil, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. dcére. V spoločnej domácnosti žije aj s manželkou a jej dvoma ďalšími plnoletými dcérami, pochádzajúcimi z jej predchádzajúceho manželstva. Otec je spoluvlastníkom bytu v podiele 1, v bezpodielovom spoluvlastníctve má rodinný dom, vo svojom vlastníctve má ďalšie nehnuteľnosti v extraviláne obce.
18. Príjem matky od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti narástol o 2.479,77 Eur, žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.
19. Aj napriek plnoletosti J., tá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia, súvisiace s chodom domácnosti. Za inkaso platí matka 182,- eur, je preto len spravodlivé, že na J. pripadá pomerná suma 91,- eur. Okrem toho je J. zo strany matky poskytovaná osobná starostlivosť, možno predpokladať, že matka jej poskytuje bezplatne aj služby prania, žehlenia, varenia a pod.. Tieto plnenia materiálnej aj nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov J..
20. Vychádzajúc z bodu 8 odôvodnenia súdu prvej inštancie, matka vynakladá mesačne na J. v priemere zhruba 400,- eur. Otec síce rozporuje výšku odôvodnených potrieb J., v týchto však odvolací súd nevzhliadol prehnanosť. Najväčším výdavkom je nákup oblečenia, obuvi a hygienických potrieb, totožnú výšku však uviedol aj otec pri výdavkov svojej mal. dcéry, v podstatne nižšom veku ako J., čím len potvrdil objektívnu potrebu ich vynaloženia. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb oprávnenej je treba uviesť, nie všetky výdavky oprávnenej osoby , najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky , musia byť exaktne preukázané , najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe ako sú bežné výdaje na stravu , obliekanie ,obuv ,hygienické potreby , školské potreby . Pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia objektívneho nárastu životných nákladov J. odvolací súd nemieni bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivo vynakladaných výdavkoch, do pozornosti preto dáva rozhodovaciu prax súdov Českej republiky. Vzhľadom na podobnosť právneho prostredia je vhodné pri určovaní výšky výživného zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom
„Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka- agenda). V jeho zmysle, v čase poslednej úpravy výživného bola J. vo vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 0-5 rokov, čomu zodpovedalo výživné v podiele 11-15% čistého príjmu rodiča. Pri súdom upravenej sume výživného 66,39 eur a deklarovanom čistom príjme otca 628,86 eur, toto predstavovalo po zaokrúhlení podiel 11%, teda dolnú hranicu percentuálneho rozdielu.
21. Odvolací súd reflektuje rozdielnosť príjmov rodičov, zohľadňujúc ale už zmienenú osobnú starostlivosť matky, ktorá v dôsledku stúpajúceho veku a samostatnosti J., síce nie je tak markantná, ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju však opomínať. Ak J. žije v spoločnej domácnosti s matkou, nemožno konštatovať jej osamostatnenie a nezávislosť. Pre zovšeobecnenie odvolací súd kompenzuje starostlivosť matky percentuálnym podielom 30% na komplexných výdavkov maloletej (400*0,3 = 120,- eur). Pričítajúc k tomu zmienených 91,- eur, ktoré hradí matka na inkaso, pri zvýšenej výške vyživovacej povinnosti otca na sumu 240,- eur, matka uhrádza celkovo 371,- eur (120+160+91). V tomto ponímaní, pomer, akým sa rodičia podieľajú na úhrade výdavkov J., zodpovedá ich príjmovým pomerom.
22. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
23. Vracajúc sa k skôr zmienenému materiálu tabuľkového výživného z prostredia Českej republiky, pri terajšom čistom príjme otca vo výške 1.618,33 eur a vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku 18 a viac rokov, minimálny podiel výživného predstavuje 19%, v peňažnom vyjadrení 307,- eur, presahujúc tak odvolací návrh. K argumentácii otca, týkajúcej sa jeho majetkových pomerov, odvolací súd uvádza, že pri dosahovanej výške jeho príjmov, nie je rozhodujúci režim vlastníctva k rodinnému domu alebo bytu. Zvýšené výživné zodpovedá príjmovým pomerom otca, rešpektujúc pritom prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Len na margo odvolací súd uvádza, že otec má potenciál zvýšiť svoj príjem z prenájmu bytu, vo vzťahu ku ktorému je spoluvlastníkom v podiele 1, ak sa preukáže, že rodinný dom, ktorý v súčasnosti obýva, má dostatok vody pre jeho prevádzku. Obdobne je tomu aj prípade nehnuteľností, ktoré otec vlastní. Odvolací súd nebude venovať pozornosť možnosti ich kvalifikácie na stavebné pozemky, aj bez toho majú svoju finančnú hodnotu, navyše ich odpredaj pre účely riadneho plnenia výživného sa nejaví ako potrebný.
24. Odvolací súd zároveň skúmal či výživné na plnoleté dieťa možno priznať cez prizmu kategórie dobrých mravov. Je zrejmé, že J. si po nadobudnutí plnoletosti zmenila priezvisko a zrušila najbližšiu návštevu otca, to však ešte nepostačuje na tvrdenie, že dieťa sa správa voči svojmu rodičovi v rozpore s dobrými mravmi. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené, tomu neprispieva ani prebiehajúce súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa ale domnieva, že všetci účastníci konania majú rovnaký podiel viny na vzniknutej situácii, nie je preto spravodlivé, aby súdne rozhodnutie o nepriznaní výživného šlo len na ťarchu J.. Odvolací súd apeluje na členov rodiny, aby vzájomne pracovali na zlepšení komunikácie a rozvoji vzájomných citových väzieb. Nie je vylúčené, že pretrvávajúci stav a konanie účastníkov konania v budúcnosti bude viesť k vysloveniu priznania výživného v rozpore s dobrými mravmi, nateraz to však preukázané nebolo.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok, vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, zmenil postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodnej sumy 66,39 na sumu 240,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2018.
26. Keďže J. v priebehu odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, otec je povinný počnúc dňom jej plnoletosti platiť výživné k rukám J.. Tá má zriadený vlastný bankový účet, nie je preto dôvodné, aby otec bol naďalej povinný platiť výživné k rukám matky. Popieral by sa tým účel výživného, ktoré má slúžiť výlučne na úhradu odôvodnených potrieb plnoletej J., nie domácnosti matky a jej iných potrieb.
27. Vychádzajúc zo skutočnosti, že odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť nad rámec zvýšenia súdom prvej inštancie, je zrejmé, že výrok o dlžnom výživnom otca nezodpovedá faktickému stavu. Keďže jeho vecná správnosť vyžaduje vykonanie dokazovania, v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd zrušil v tomto rozsahu rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP).
28. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie nanovo rozhodnúť o dlžnom výživnom otca, za obdobie počnúc dňom 01.09.2018 do vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu, zisťujúc pritom výšku výživného, ktorú platil otec po rozhodnutí súdu prvej inštancie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).