Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/X, XXX XX I., zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zaplatenie 11.100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. októbra 2018 č. k. - 178, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. Žalobcu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , . V dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého zistil, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 11.100 eur spolu s úrokmi z omeškania nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 11.100 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke ústne uzavretej dňa 30.12.2015, na základe ktorej mal žalovanému požičať sumu 11.100 eur a žalovaný sa mal zaviazať peniaze vrátiť do 31.3.2016.

1.2 Súd prvej inštancie poukázal na znenie ustanovenia , z ktorého výkladu je zrejmé, že povinnosťou žalobcu v tomto súdnom konaní bolo preukázať jeho tvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným a zároveň aj tvrdenie o odovzdaní peňazí v konkrétnej výške žalovanému. Žalobca však ani jednu z týchto podmienok uzavretia zmluvy o pôžičke nepreukázal. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal v súdnom konaní reálne odovzdanie peňazí v určitej výške žalovanému za účelom poskytnutia pôžičky a túto skutočnosť nemal súd za preukázanú ani z výpovede svedka R., ktorá bola značne nevieryhodná a to nielen s poukazom na kamarátsky a určitý príbuzenský vzťah žalobcu k svedkovi, ale aj skutočnosť, že svedok nevedel vysvetliť a preukázať, že pri návšteve žalobcu disponoval sumou 3.000 eur v hotovosti a taktiež ani nevedel objasniť okolnosti vrátenia sumy 3.000 eur zo strany žalobcu v lehote 3 mesiacov. Okrem toho svedok iba všeobecným a nejasným spôsobom opisoval stretnutie žalobcu so žalovaným a odovzdanie peňazí, pričom sa nevedel vyjadriť k výške odovzdávaných peňazí ani ku komunikácii medzi žalobcom a žalovaným. Uviedol, že výpoveď svedka R. mala byť jediným dôkazom žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke a následnom odovzdaní peňazí žalovanému, avšak týmto jediným dôkazom žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nevedel preukázať ani tvrdenie, že svedkovi R. H. vrátil sumu 3000 eur do 3 mesiacov, keď z dokladov, ktoré žalobca predložil a ktorými dokladoval prevody peňazí zo svojho

účtu na účet Q. K. vyplynulo, že žalobca v tom čase takouto finančnou čiastkou ani nedisponoval. Prakticky všetky peniaze, ktoré mal na účte v období od začiatku februára 2016 do konca júla 2016 boli zaslané žalovanému prostredníctvom účtu brata žalovaného, za ktoré potom žalobca podával stávky cez tipovacie účty žalovaného.

1.3 Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným, ktorá by mala konkrétny obsah, i keď v tomto smere bolo na ňom dôkazné bremeno a rovnako tak nepreukázal, že v čase, keď podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňazí disponoval potrebnou finančnou hotovosťou. Ďalším nepreukázaným tvrdením žalobcu bola aj dohoda so žalovaným o vrátení peňazí do 31.3.2016 a následne do 31.12.2016. Podľa súdu prvej inštancie, tvrdeniu žalobcu o poskytnutí pôžičky nezodpovedajú ani doklady na sumu 7.600 eur a na sumu 3.500 eur, podľa ktorých sa mal žalovaný pokúšať tieto peniaze vrátiť na účet žalobcu, pričom z týchto dokladov nie je možné zistiť, kedy boli vyhotovené a žalovaný ich existenciu vysvetlil tým, že žalobca mal dlhy v Anglicku a týmito dokladmi sa pokúšal oddialiť žiadosť veriteľa o vrátenie peňazí. Súd ďalej dôvodil, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že v čase, keď mal žalovanému poskytnúť pôžičku, disponoval sumou 7.000 libier, ktorú podľa jeho tvrdenia mal mať doma v hotovosti. Tvrdenie žalobcu o zámene sumy 7.000 libier na eurá a následne o odovzdaní celej zamenenej sumy žalovanému spochybňuje aj skutočnosť, že v čase, keď malo dôjsť k zámene sumy 7.000 libier by podľa kurzového lístka žalobca obdržal v zmenárni sumu okolo 9.500 eur a nie 8.100 eur. Rovnako súd zdôraznil, že žalobca sa vôbec vo svojej internetovej komunikácii so žalovaným o tejto pôžičke, ako aj jej vrátení nezmieňoval, ale na druhej strane sa neustále bavili o peniazoch a všetka ich komunikácia bola nasmerovaná len k peniazom používaným na tipovanie. Súd dospel k záveru, že žalobca na svoje tvrdenia ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke ako aj reálneho odovzdania peňazí neprodukoval žiadne konkrétne dôkazy a zabezpečenie žiadnych dôkazov zo strany súdu ani nenavrhoval, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Záverom poznamenal, že z obsahu predloženej internetovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným skôr vyplýva poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému za účelom ich použitia do stávky alebo hry, čo rieši ustanovenie . Predmetom sporu však bola pohľadávka žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke, ktorá preukázaná nebola. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný v priebehu konania nenamietal, že od žalobcu prevzal ako pôžičku uvedenú sumu, teda súd odôvodňoval niečo, čo medzi účastníkmi nie je sporné. Žalovaný iba tvrdil, že pôžičku žalobca poskytol na účely hazardnej hry zo stávkovania. Namietal, že súd vyjadrenia žalovaného vyhodnotil bez ďalších dôkazov ako pravdivé, a to bez preukázania toho, aké sumy z prostriedkov od žalobcu žalovaný „investoval“ na stávky na zápasy, kedy a akým spôsobom. Poukázal na konštatovanie súdu, že v danej veci išlo skôr o poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu za účelom ich použitia do stávky alebo hry, pričom súd už poskytnutie peňazí spochybňuje len do účelu použitia týchto prostriedkov. Bránil sa tým, že z predloženej komunikácie zo strany žalobcu jednoznačne vyplýva, že peniaze boli žalovanému poskytnuté a tieto žalovaný mal vrátiť. Žalovaný zaslal žalobcovi aj správu s obsahom výpisu z účtu, s tým že peniaze v dojednaných výškach zasiela žalovaný na účet žalobcu. Uviedol, že žalovaným predložená komunikácia nikdy neprebehla a tieto podklady považoval za účelovo vyhotovené. Poukázal na obsah podaného odporu žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalovaný prevzatie sumy 11.100,- eur nespochybňoval, namietal len, že sa malo jednať o pôžičku. V takom prípade mohol súd vec posúdiť ako konanie o náhradu spôsobenej škody, prípadne bezdôvodné obohatenie, pretože právne posúdenie veci je výlučne na úvahe sudu. Súd prvej inštancie preto danú vec nesprávne právne posúdil, pričom nevykonal všetky dôkazy, preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny a preto ho potvrdil podľa . Zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za podrobne a riadne odôvodnené a plne sa s jeho odôvodnením stotožňuje, preto nepovažuje za potrebné sa opätovne vyjadrovať k všetkým tvrdeniam žalobcu uvedeným v konaní. Na doplnenie dodáva:

6. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či došlo k jej poskytnutiu - odovzdaniu peňazí. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas.

7. Súd prvej inštancie v konaní dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke so žalobcom, ktorému mal odovzdať sumu 11.100 eur. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Z tohto bremena mal povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca uviedol iba svedka R., ktorý mal potvrdiť, že došlo k odovzdaniu sumy pôžičky. Súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď tohto svedka ako nevierohodnú a účelovú a to nielen z dôvodu nepriameho príbuzenského pomeru k žalobcovi, ale aj z dôvodu, že svedok nevedel objasniť niektoré základné skutočnosti týkajúce sa výšky údajne odovzdávanej sumy a jej účelu. Navyše žalobca tohto svedka vôbec nespomenul v písomnej žalobe, neuviedol žiadnu skutočnosť o tom, kde a ako malo dôjsť k odovzdaniu peňazí.

8. Žalobca v celom konaní, ale i podanom odvolaní poukazoval len na písomnú komunikáciu so žalovaným a na listiny, podľa ktorých mu mal žalovaný zo svojho účtu zasielať sumu 7600 eur a sumu 3500 eur. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, uvedená komunikácia nepreukazovala, že by medzi stranami sporu bola niekedy uzavretá zmluva o pôžičke, práve naopak, nebolo o nej žiadna zmienka. Z následnej sms - komunikácie predloženej zo strany žalovaného vyplynulo, že strany sporu v uvedenom období komunikovali ohľadne tipovania , keď žalobca zasielal rôzne čiastky žalovanému za účelom tipovania západov. Skutočnosť, že medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadne tipovania zápasov, ako aj posielanie rôznych súm na účet brata žalovaného za účelom tipovania, potvrdil aj žalobca.

9. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vyjadrenia žalovaného vyhodnotil ako pravdivé bez preukázania toho, aké sumy z finančných prostriedkov od žalobcu žalovaný „investoval“ na stávky na zápasy, kedy a akým spôsobom, považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Tak ako bolo uvedené vyššie dôkazné bremeno v prípade uzatvorenia ústnej zmluvy o pôžičke je na strane veriteľa - žalobcu a nie strane žalovaného. Predmetom konania nebolo prevzatie finančnej sumy za účelom jej použitia do stávky a hry, preto ani nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa výškou týchto finančných čiastok a ich následným použitím zo strany žalovaného. Rovnako nedôvodná bol námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mohol vec posúdiť aj na základe iného právneho titulu, teda ako konanie o náhradu spôsobenej škody, prípadne bezdôvodné obohatenie. Žalobca svoj žalobný nárok na zaplatenie sumy 11.100 eur založil tom na skutkovom tvrdení, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke. Keďže uzatvorenie uvedeného zmluvného vzťahu žalobca nepreukázal a ani netvrdil, že by medzi stranami sporu došlo k inému zmluvnému alebo mimozmluvnému vzťahu, súd prvej inštancie nemohol posudzovať danú vec na základe úplne iných skutkových okolností, keďže ťažisko dôkazného bremena je na strane žalobcu. Odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Neoznačenie dôkazov však nie je vadou

konania. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.

10. Pre vrátenie finančných prostriedkov titulom poskytnutej pôžičky, je nevyhnutné, aby súd mal za preukázanú najmä existenciu zmluvy o pôžičke, skutočné odovzdanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, a v prípade pochybností aj solventnosť veriteľa v čase poskytnutia pôžičky, ako aj okolnosť, či dlžník v čase poskytnutia pôžičky na poskytnutie nebol odkázaný. Ako už bolo uvedené vyššie, v predmetnej veci žalobca nepreukázal svoje základné tvrdenia, a to uzavretie zmluvy o pôžičke a faktické odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému.

11. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to s poukazom na ust. ako vecne správny.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).