Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-2-2020.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484, proti povinnému: STEP IN Slovakia, spol. s r.o. (pôvodne HANKIN MODE, spol. s r.o.,), 062 01 Vysoké Tatry, Starý Smokovec 28, IČO: 36 470 139, o vymoženie 5.969,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/212/2006-8 zo dňa31.05.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
Vo výroku o trovách exekútora vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
2. Exekútorovi priznal náhradu trov konania vo výške 733,92 Eur a zaviazal oprávneného k ich úhrade do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
3. Vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov (oprávnený a povinný) nemá právo na náhradu trov konania.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku, §§ 57 ods. 1 písm. h); 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
5. Konštatoval, že dňa 22.01.2013 súdny exekútor súdu prvej inštancie doručil návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného - jeho výmazu z obchodného registra. Súdny exekútor súčasne predložil špecifikáciu trov exekúcie v sume 737,90 Eur a predmetný exekučný spis. Súčasne uviedol, že povinný uhradil dňa 28.03.2006 sumu istiny 5.969,06 Eur, t.j. uhradil čiastočne (len pohľadávku oprávneného, nie však trovy exekúcie) po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynula lehota na podanie námietok.
6. Súd prvej inštancie lustráciou obchodného registra zistil, že tu povinný bol dňa 09.01.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.
7. Jednou z procesných podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, niet tu teda ani subjektu, na ktorý by prešla povinnosť z exekučného titulu. Keďže právnická osoba zaniká dňom výmazu z obchodného registra (§ 20a OZ), čím zanikne jej spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda stratí procesnú spôsobilosť, táto neprešla ani na iný subjekt, nemožno v jej neprospech exekúciu vykonať. Skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu je situáciou, ktorá súdu odôvodňuje zastaviť exekúciu z dôvodu, že tu nie je ani majetok, z ktorého by mohli byť uspokojené aspoň trovy exekúcie.
8. Súd prvej inštancie vzhľadom na overené skutočnosti exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného (povinný, ktorý neexistuje nemôže vlastniť ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie), ktorý síce uhradil pohľadávku oprávneného, ale neuhradil trovy exekúcie (v tomto prípade trovy exekútora), zastavil.
9. Výrok o trovách súdneho exekútora odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. §§ 200 a 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
10. Konštatoval, že trovy exekúcie vyúčtované súdnym exekútorom považoval za trovy nárokované pre úkony uskutočnené a hodiny i výdavky vynaložené účelne, hospodárne a nárokované v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z.z. . Preto súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 733,92 eur a v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal tieto zaplatiť oprávneného.
11. O trovách ostatných účastníkov (§ 37 ods. 1 EP), t.j. oprávneného a povinného, súd prvej inštancie rozhodol postupom podobným § 146 ods. 1 písm. c) OSP.
12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
13. V odvolaní namietal, že návrh na vykonanie exekúcie podal dňa 25.02.2006 a súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora dňa 13.06.2006. Povinný dňa 28.03.2006 uhradil prevodom z účtu pohľadávku oprávneného. Oprávnený mal za to, že nakoľko v tom čase bol povinný majetný a k výmazu povinnej spoločnosti ex offo z obchodného registra došlo až po štyroch rokoch od začatia exekučného konania, dňom 09.01.2010, na danú vec nie je adekvátne uplatniť § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Je potrebné uplatniť ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zánik povinného oprávnený nemohol predvídať, preto na danú vec nie je možné aplikovať ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto sa oprávnený nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že práve jemu by mala byť uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Tie si mal súdny exekútor vymôcť od povinného. Taktiež dňa 08.02.2007 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a súdny exekútor mal možnosť prihlásiť si vyčíslené trovy ako svoju pohľadávku do konkurzného konania v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu, resp. ako pohľadávku proti podstate. Preto oprávnený navrhol, aby súd trovy exekútorovi nepriznal.
14. Oprávnený tiež nesúhlasil s výšku trov exekúcie. Poukázal na ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou novely Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z., keďže táto neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, a teda je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej nové procesné predpisy sa uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení.
15. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený uviedol, že trvá na zmene uznesenia, t. j. aby súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a v časti o priznaní trov exekúcie žiadal, aby súd náhradu trov konania súdnemu exekútorovi nepriznal, resp. aby ju znížil na iba účelne vynaložené trovy exekúcie.
16. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s názorom oprávneného, že súd mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú. Súd sa má pri svojom rozhodovaní zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného, a teda následne aj zvážiť dôvod zastavenia exekúcie. Zo spisu ako aj z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 2K/32/2006-241 vyplýva, že konkurz na povinného bol zrušený pre nedostatok majetku, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Túto teóriu potvrdzuje aj niekoľko súdnych rozhodnutí (NS SR 3MCdo/10/2011). Povinný bol nemajetný, k čomu sa v priebehu exekučného konania dostal aj exekútor. Pokiaľ ide o nárok na trovy exekúcie, exekučné konanie sa začalo v roku 2004 podaním návrhu na Okresný súd Kežmarok. Zmenou zákona oprávnený v zmysle ust. § 251 ods. 1 OSP v znení zák. č. 341/2005 Z. z. v súlade s ust. § 372 zákona podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorský úrad dňa 03.03.2006. To znamená, že exekučné konanie iba pokračovalo na exekútorskom úrade, pričom ostali zachované všetky predchádzajúce úkony okresného súdu. Počas exekúcie bolo zo strany povinného
dobrovoľné plnenie, ktoré zakladá právny nárok na priznanie trov exekúcie exekútorovi buď podľa ust. § 47 Exekučného poriadku, resp. ust. § 16 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
17. Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vo výroku o trovách exekúcie vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Podľa ustanovenia § 48 zák. č. 7/2005 Z. z., na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
20. Odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov sp.zn. 2K/32/2006 zo dňa 08.02.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
21. Na základe uvedeného došlo k zastaveniu predmetného exekučného konania ex lege - vyhlásením konkurzu. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného preto v danom prípade neprichádza do úvahy.
22. Súd prvej inštancie preto nesprávne postupoval, pokiaľ zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného došlo k zastaveniu exekúcie ex lege.
23. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosť, že v danom prípade sa exekúcia zastavila z iného dôvodu, než z toho, pre ktorý ju zastavil súd prvej inštancie, výrok o trovách konania bude závisieť od tejto okolnosti.
24. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že je potrebné posúdiť, či v danom prípade je splnená podmienka pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Javí sa dôvodnou byť odvolacia námietka oprávneného, že súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie v rámci konkurzu, nakoľko súdnemu exekútorovi ku ňu vyhlásenia konkurzu vznikol nárok na náhradu trov exekúcie.
25. V zmysle základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve sa na procesné úkony v súdnom konaní zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu.
26. Exekučný súd má vychádzať zo skutočnosti, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd teda pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal vychádzať z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorých je zrejmé, že konkurzné konanie nahrádza nielen základné civilné konanie, ale aj exekučné konanie, pretože v konkurznom konaní sa pohľadávky veriteľov nielen zisťujú, ale aj uspokojujú.
27. Keďže iný dôvod zastavenia exekúcie má priamy dopad na rozhodnutie o trovách exekúcie, odvolací súd výrok o trovách exekúcie zrušil vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí zohľadní náležite okolnosti vyššie popísané a opätovne rozhodne o trovách exekúcie tak, aby rozhodnutie o dôvodoch zastavenia exekúcie a trovách exekúcie na seba logicky nadväzovali.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).