Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/215/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Dopravné stavby, a. s., so sídlom Námestie sv. Michala 171/4, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 36 834 921, v konaní právne zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, za účasti intervenienta na strane žalovaného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská republika IČO: 47 251 336, v konaní právne zastúpený HMG LEGAL, s. r. o., so sídlom kancelárie Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, v konaní o zaplatenie 1.040.572,79 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Intervenient má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.040.572,79 € s príslušenstvom.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v rámci svojho predmetu podnikania (stavebná činnosť), pod pôvodným obchodným menom HANT BA DS, a. s. (do XX.XX.XXXX) žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela "Odstránenie následkov povodní na mostoch v PSK - východ". Dielo pozostávalo z nasledovných úsekov ďalej členených na stavebné objekty:

- úsek č. 1 „F. - U.“:

(i) SO 01 - Rekonštrukcia mostného objektu XXXXXX-XXX, (ii) SO 02 - Modernizácia cesty C.;

- úsek č. 2 „F. M. - M.“:

(i) SO 01 - Rekonštrukcia mostného objektu XXX/XXXXXX-XXX, (ii) SO 02 - Modernizácia cesty C.;

- úsek č. 3 „X. - M.“:

(i) SO 01 - Rekonštrukcia mosta v obci M. v km 17,450 - 17,472, (ii) SO 02 - Modernizácia cesty C., (iii) SO 03 - Rekonštrukcia jestvujúceho priepustu na rámový z dôvodu malej prietočnosti;

- úsek č. 4 „F. - V.“:

(i) SO 01 - Rekonštrukcia mosta, (ii) SO 02 - Modernizácia cesty C..

3. Žalobca dohodnuté dielo riadne vykonal, o čom boli vo vzťahu k jeho jednotlivým úsekom a stavebným objektom vyhotovené zisťovacie protokoly, krycie listy čerpania a súpisy vykonaných prác. Riadne vykonanie diela potvrdili svojimi podpismi okrem zástupcov žalobcu aj zástupcovia žalovaného a tiež stavebný dozor C.. R. M..

4. Na základe podpísaných dokumentov, ktorými bola odsúhlasená aj konečná cena za vykonanie diela, žalobca vystavil žalovanému faktúru zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXX na sumu 1.040.572,79 €. Faktúra bola splatná dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalovaný cenu za zhotovenie diela vyúčtovanú predloženou faktúrou žalobcovi do dnešného dňa neuhradil. Podľa vedomostí žalobcu žalovaný fakturovanú sumu poukázal na účet tretej osoby - obchodnej spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová l/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 - po doručení oznámenia o vzniku záložného práva.

6. Žalobca si je vedomý, že zálohom zabezpečujúcim pohľadávku záložného veriteľa môže byť aj peňažná pohľadávka záložcu voči svojmu dlžníkovi, tzv. poddlžníkovi. Zároveň je ale v tejto súvislosti v stanovená podmienka, podľa ktorej (rovnako ako v prípadoch, kedy je zálohom nejaká vec) musí sa jednať o pohľadávku prevoditeľnú, t. j. takú, ktorú je možné postúpiť tretej osobe podľa . Žalobca poukázal na znenie článku 16 bodu 16.3 Zmluvy: "Žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany previesť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy na inú osobu." Z citovaného ustanovenia Zmluvy vyplýva, že medzi stranami sporu bol v zmluve dohodnutý zákaz postúpenia vzájomných pohľadávok v zmysle ustanovenia . Tento zákaz má za následok aj to, že žalovaná pohľadávka nie je prevoditeľná na tretie osoby, a teda ani nie je spôsobilá byť zálohom. Žalovaný, nakoľko bol jedným z účastníkov zmluvy, o tomto zákaze nepochybne vedomosť mal, a preto musel vedieť, že na žalovanú pohľadávku sa záložné právo banky nevzťahovalo. Poukázaním finančných prostriedkov banke preto nedošlo ani k čiastočnej úhrade žalovanej pohľadávky, s ktorej úhradou je preto žalovaný do dnešného dňa v omeškaní. Zálohom pritom nemôže byť vec, ktorá nie je prevoditeľná, vylúčená zo scudzenia, alebo neprevoditeľné právo (napr. právo požívať plody a úžitky veci, užívacie právo) ani nepostupiteľná pohľadávka. Za prevoditeľnú pohľadávku možno považovať len takú pohľadávku, ktorú možno platne postúpiť (previesť na iného). Postúpiť nemožno pohľadávky uvedené v . Pohľadávka je spôsobilým predmetom záložného práva za predpokladu, že je prevoditeľná, teda ak je prípustné postúpiť ju na iného bez súhlasu dlžníka ( ). Podmienka, že záloh musí byť prevoditeľný, vyplýva z . Pohľadávky, ktoré nie je možné postúpiť, nie je možné ani založiť. Návrh zmluvy o dielo, vrátane jej bodu 16.3., predložil žalovaný, pričom žalobca ako účastník verejného obstarávania nemal žiadnu možnosť meniť obsah zmluvy, iba bez výhrad prijať návrh zmluvy vypracovaný žalovaným, ináč by sa na jeho ponuku neprihliadalo. Preto akékoľvek jeho konanie rozhodne nemožno považovať za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, a to z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanému, v pozícii poddlžníka, zo strany UniCredit Bank Slovakia a. s. ako záložného veriteľa doručené Oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré v jeho prospech zriadil žalobca pod pôvodným obchodným menom. Z oznámenia vyplýva, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXXXXB/CORP/XX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi bankou a žalobcom, bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa XX.XX.XXXX. Záložný veriteľ zákonom predpísaným spôsobom preukázal poddlžníkovi vznik záložného práva, čím sa záložné právo na pohľadávku, ktorú mal právny predchodca žalobcu voči žalovanému, stalo voči nemu ako poddlžníkovi účinným. V súlade s vznikla žalovanému zákonná povinnosť plniť namiesto žalobcovi záložnému veriteľovi. V opačnom prípade by sa bol žalovaný vystavil riziku, že

záložný veriteľ začne výkon záložného práva voči nemu ( až 151ma ). Od času preukázania záložného práva poddlžníkovi nie je poddlžník oprávnený splniť svoj dlh záložcovi bez súhlasu záložného veriteľa.

8. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetná pohľadávka nebola spôsobilým zálohom z dôvodu jej neprevoditeľnosti dohodnutej medzi žalobcom a žalovaným. V tejto súvislosti považuje za jeden z rozhodujúcich momentov ten, že záložné právo k pohľadávke bolo zriadené ešte pred jej vznikom. Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/OOD bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa XX.XX.XXXX - skoro štyri roky po vzniku záložného práva. Je preto otázne, prečo žalobca následne dojednal so žalovaným bod 16.3. zmluvy v znení: „Žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany previesť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy“, ak vedel o existencii záložného práva na budúce pohľadávky a vedel, že v prípade nepostúpiteľných pohľadávok je záložné právo vylúčené. Je preto irelevantné zo strany žalobcu podanou žalobou apelovať na to, že žalovaný ako jeden z účastníkov zmluvy o dielo nepochybne mal vedomosť, že na žalovanú pohľadávku sa záložné právo banky nevzťahovalo, keď sám žalobca v čase, keď predmetnú pohľadávku „urobil“ nepostúpiteľnou, a teda nespôsobilou byť predmetom zálohu, vedel o existencii záložného práva.

9. Žalobca pritom neupovedomil žalovaného pri uzatváraní zmluvy o založení pohľadávky v súlade s . Neupovedomil žalovaného o založení pohľadávky ani v čase začatia výkonu záložného práva, ale až na základe oznámenia o vzniku záložného práva zo strany banky potvrdil existenciu záložného práva na budúce pohľadávky doručením Oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX. Ak namietal nezákonnosť postupu banky v čase začatia výkonu záložného práva (Oznámenie o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX) a vedel o nespôsobilosti zálohu, nevyužil bez zbytočného odkladu efektívne všetky právne prostriedky, aby zabránil výkonu záložného práva zo strany banky (napr. podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa a nasl. proti banke).

10. Žalovaný mal za to, že uvedená nečinnosť žalobcu je dôkazom úmyselného nezákonného konania žalobcu. Podanou žalobou si žalobca - v lepšom prípade kompenzuje vlastné riziko pri obchodovaní, vlastnú nepozornosť a nedbanlivosť. Čo však žalovaný považuje za pravdepodobnejšie, žalobca v prípade zmluvného dojednania nepostúpiteľnosti pohľadávky konal vedome a v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Podľa zákon takýto výkon práva nebráni. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zákon postihuje tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Konanie žalobcu vykazuje prvky zneužitia práva, keď účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodnoprávnym záväzkom, ale snaha znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Zákon chráni dobromyseľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, a preto nie je akceptovateľné priznať žalobcovi uplatnený nárok.

11. Žalobca považuje za základnú právnu otázku, od ktorej závisí meritórne rozhodnutie súdu o tejto žalobe, či sa na peňažnú pohľadávku, vo vzťahu ku ktorej bol dohodnutý zákaz jej postúpenia, môže vzťahovať záložné právo zriadené na všetky pohľadávky záložcu z obchodného styku. Žalovaný považuje za základnú právnu otázku, od ktorej závisí meritórne rozhodnutie súdu o tejto žalobe, či je možné platne dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky v čase, kedy už záložca zriadil záložné právo v prospech záložného veriteľa na všetky, aj budúce, pohľadávky záložcu z obchodného styku. Žalovaný má za to, že na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, možno platne zriadiť záložné právo, pretože takéto dojednanie o zákaze postúpenia je neplatné. Záložný veriteľ a záložca zriadia v súlade s záložné právo na pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti. Ak by však pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávky vzniká, došlo medzi záložcom a poddlžníkom k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva. Takýto postup vedie k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Avšak v prípade prijatia interpretácie, že záložca môže dohodou o nepostúpiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by sa záložcovi priznala možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Je na mieste domnievať sa, že takáto interpretácia by bola v rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

12. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Úmyslom zákonodarcu bolo, podľa dôvodovej správy k novele , vykonanej , chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých nemohol vedieť. Záložný veriteľ zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. O to viac, ak takúto dohodu vedome uzavrie záložca v čase, keď už záložné právo je zriadené. Neplatným preto bude také zmluvné ustanovenie, ktoré svojím účelom obchádza zákon. Z uvedeného vyplýva, že bod 16.3. Zmluvy o dielo, ktorým bol medzi záložcom a poddlžníkom dohodnutý zákaz postúpenia vzájomných pohľadávok (vopred zabezpečených záložným právom v prospech záložného veriteľa) je neplatný. Podľa bodu 16.5. Zmluvy o dielo, ak sa zistí neplatnosť, neúčinnosť, alebo neúplnosť niektorého ustanovenia tejto zmluvy, nebude tým dotknutá platnosť alebo účinnosť ostatných ustanovení tejto zmluvy.

13. Nie je pritom pravdivé tvrdenie žalobcu, že poukázaním finančných prostriedkov banke nedošlo ani k čiastočnej úhrade pohľadávky v jeho prospech. Ako vyplýva z Oznámenia o splnení peňažného záväzku poddlžníkmi zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré tak žalobcovi, ako aj žalovanému zaslal záložný veriteľ žalobcu (UniCredit Bank, a. s.), poddlžník (žalovaný) dňa XX.XX.XXXX uhradil banke z titulu existencie záložného práva peňažný záväzok žalobcu vo výške 1.040.572,79 €. Časť peňažného plnenia od žalovaného vo výške 275.143,52 € použila banka na úhradu splatnej pohľadávky, ktorú žalobca banke riadne a včas nezaplatil a zostatok peňažného plnenia od žalovaného (poddlžníka) vo výške 765.429,27 € banka v súlade s poukázala žalobcovi na jeho bežný účet vedený v banke. Žalovaný má za to, že žalovaná suma bola žalobcovi riadne a včas uhradená v celom rozsahu. Žalovaný plnil v pozícii poddlžníka v súlade s záložnému veriteľovi žalobcu a záložný veriteľ časť peňažného plnenia nad rozsah zabezpečenej pohľadávky poukázal priamo žalobcovi.

14. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, v znení platnom v čase vykonávania verejného obstarávania, k predmetu zákazky predmetnej zmluvy o dielo platilo, že nebolo možné meniť predložený návrh zmluvy (aj uzavretú zmluvu), ak by sa menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, dopĺňali alebo menili podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v procese verejného obstarávania umožnili účasť iných záujemcov alebo uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku. Ak by teda boli na strane žalobcu voči navrhovanému textu zmluvy výhrady, ktoré neboli z hľadiska verejného obstarávania podstatné, na strane žalovaného by neexistoval právne relevantný dôvod neprihliadať na ním predloženú ponuku.

15. Žalovaný má za to, že žalobca si v procese uzatvárania zmluvy o dielo nesplnil ďalšiu z povinností - notifikačnú povinnosť uvedenú v . Oznamovacia povinnosť je jednou z prevenčných povinností. Strana, ktorá porušuje alebo zrejme poruší svoju povinnosť, musí oznámiť tieto skutočnosti druhej strane za účelom eliminácie škôd. Oznámenie musí obsahovať informácie, ktoré sú povinnej strane dostupné v rozsahu jej činnosti. Momentom, od ktorého táto povinnosť vzniká, je čas, kedy sa povinný o prekážke preukázateľne dozvedel, alebo sa pri náležitej starostlivosti dozvedieť mohol. Pokiaľ si povinný túto povinnosť nesplní, nemôže sa dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť. V čase procesu uzatvárania zmluvy o dielo mal žalobca vedomosť o „nepostúpiteľnosti„ pohľadávky, ktorá existovala cca - roky, žalovaného na prípadnú neplatnosť dojednania bodu 16.3. neupozornil a pri plnení prevenčných povinností bol nečinný.

16. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

17. Podaním zo dňa 14.05.2019 UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom: Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom: Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 251 336 navrhla svoj vstup ako intervenienta do konania v súvislosti s oznamom žalovaného o predmetnom konaní s upozornením, že v prípade, ak žalovaný nebude v tomto súdnom konaní úspešný, uplatní si voči banke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s a nasl. . Ako zároveň uviedla, banka ako záložný veriteľ na základe Oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX oznámila žalovanému ako poddlžníkovi vznik záložného práva k pohľadávkam žalobcu a zároveň vyzvala žalovaného ako poddlžníka, aby všetky svoje záväzky voči žalobcovi, ktoré sú predmetom záložného práva, uhradil na účet banky, číslo účtu: C.:

F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX. Následne dňa XX.XX.XXXX bola na vyššie uvedený účet banky pripísaná bezhotovostná platba od žalovaného ako poddlžníka vo výške 1.040.572,79 €. O uvedenej skutočnosti bol upovedomený aj žalobca, a to podaním intervenienta zo dňa XX.XX.XXXX, označeným ako „Oznámenie o splnení peňažného záväzku poddlžníkmi". Z predmetného podania intervenienta zároveň vyplýva, že uvedená suma bola následne poukázaná v prospech žalobcu, a to tak, že časť úhrady vo výške 275.143.52 € bola použitá na splnenie splatnej pohľadávky intervenienta voči žalobcovi, ktorá vznikla z titulu uplatnenia bankovej záruky vystavenej intervenientom na príkaz žalobcu v prospech obchodnej spoločnosti RAVEN, a. s. Pohľadávka z titulu uplatnenia uvedenej bankovej záruky bola evidovaná na osobitných účtoch číslo: XXXXXXXXXX/XXXX (istina) a XXXXXXXXXXXX/ XXXX (úroky z omeškania), takže z celkovej sumy 275.143,52 € bola časť vo výške istiny 273.909,04 € poukázaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX a časť vo výške úrokov z omeškania 1.234,48 € na účet XXXXXXXXXXXX/XXXX; časť úhrady vo výške 765.429.27 € bola dňa XX.XX.XXXX poukázaná na bežný účet žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Preto navrhol žalobu zamietnuť v celom uplatnenom rozsahu.

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán a intervenienta, oboznámením žaloby, Zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, XXX/XXXX/XXD, Zisťovacích protokolov o vykonaných stavebných prácach, Krycích listov čerpania, Rekapitulácie objektov stavby, Súpisov vykonaných prác, faktúry zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXXX, oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z bežného účtu žalobcu, ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav vyplývajúci z prednesov strán.

19. V priebehu konania bol zo strany intervenienta predložený ako dôkaz výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že časť úhrady vo výške 765.429.27 € bola dňa XX.XX.XXXX poukázaná na bežný účet žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu bol v tom čase tento jeho účet v mínusovom zostatku cca -1.413.000 €, takže pripísaním uvedenej sumy iba došlo k zníženiu mínusového zostatku, ale v dôsledku výpovede úverového limitu s finančnými prostriedkami na účte nemohol disponovať. Preto žalobca považuje uplatnenú pohľadávku aj naďalej za neuhradenú, a to v celom rozsahu.

20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

21. Podľa ods. l , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

22. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh) ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

23. Podľa , a , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

24. Podľa , záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

25. Podľa , záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

26. Podľa , ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej

záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom

29. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Podľa , a , prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako a i následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povalia vecí.

31. Podľa (ďalej len ), intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

32. Podľa , a , intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania.

33. Podľa , súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

34. Podľa , ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa .

35. Podľa , ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo podľa , vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany; inak na ne súd neprihliada.

36. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

37. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

38. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.040.572,79 € s príslušenstvom, a to titulom nezákonného konania žalovaného a v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo, v súvislosti s uplatnením záložného práva zo strany intervenienta.

39. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva („záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená ( a nasl. ). Záložné právo ako právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky. teda dáva možnosť, aby si záložný veriteľ a záložca dohodli v zmluve o zriadení záložného práva iný spôsob jeho výkonu, ako je predaj na dražbe. Úkony vykonávané záložným veriteľom sú naplnením oprávnení, ktoré pre neho vyplývajú z inštitútu záložného práva - domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva.

40. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo strany žalovaného ako poddlžníka bola v prospech intervenienta na základe Oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX na účet banky pripísaná bezhotovostná platba vo výške 1.040.572,79 €, z čoho časť úhrady vo výške 275.143.52 € bola použitá na splnenie splatnej pohľadávky intervenienta voči žalobcovi, ktorá vznikla z titulu uplatnenia bankovej záruky vystavenej intervenientom na príkaz žalobcu v prospech obchodnej spoločnosti RAVEN, a. s. a časť úhrady vo výške 765.429.27 € bola dňa XX.XX.XXXX poukázaná na bežný účet žalobcu číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Poukázaná suma predstavuje odplatu z predmetnej zmluvy o dielo. Poddlžnícky vzťah žalovaného voči intervenientovi vychádza zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a intervenientom (bankou) z roku XXXX, ktorého predmetom bol vznik záložného práva v prospech banky (zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa XX.XX.XXXX). V článku 16 bod 16.3. zmluvy o dielo žalobca so žalovaným uzavreli dohodu, podľa ktorej žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany previesť svoje práva a záväzky podľa tejto zmluvy na inú osobu. Ustanovenie pritom stanovuje určitú ochranu záložného veriteľa proti akýmkoľvek špekulatívnym konaniam zo strany veriteľa a dlžníka vo vzťahu, kde vystupuje záložný veriteľ. Uvedená dohoda strán zakazujúca postúpenie pohľadávok je preto zjavne v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, ktoré vylúčenie postúpiteľnosti s dôsledkami nemožnosti založenia pohľadávky vo vzťahu k záložnému veriteľovi neguje, a preto prechod práva v prospech záložného veriteľa nie je nespôsobilým predmetom (zálohu) záložného práva podľa . V danom prípade záložné právo vzniklo ešte pred vznikom pohľadávky, a preto takéto obmedzenie je voči záložnému veriteľovi neúčinné, keďže záložný veriteľ nemôže dopredu predpokladať, že dlžník a veriteľ sa nejakým spôsobom bude snažiť špekulatívne obísť zabezpečenie pohľadávky. Prejav vôle strán zmluvy pri vzniku záložného práva bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, a preto by sa mal vykladať podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako i následného správania strán. Skutočnosť, že účet žalobcu bol medzičasom, pred poukázaním finančných prostriedkov, v mínusovom zostatku, nebola spôsobená intervenientom a ani žalovaným, ale práve žalobcom, ktorý čerpal kontokorentný úver, a preto táto argumentácia nemôže byť na ťarchu žalovaného a intervenienta. Inštitút záložného práva pritom uprednostňuje záložného veriteľa na uspokojenie pohľadávky z predmetu záložného práva pred ostatnými veriteľmi.

41. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému a intervenientovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.