Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovanej: Q. K., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 4.777,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/200/2019-138 zo dňa 21. novembra 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v celom rozsahu a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol takto: „I. Konanie zastavuje v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 4.717,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.934,22 Eur od 18.12.2018 do 22.02.2019, 2.919,22 Eur od 23.02.2019 do 08.03.2019, 2.904,22 Eur od 09.02.2019 do 08.04.2019, 2.889,22 Eur od 09.04.2019 do 09.05.2019, 2.874,22 Eur od 10.05.2019 do 07.06.2019, 2.859,22 Eur od 08.06.2019 do 08.07.2019, 2.844,22 Eur od 09.07.2019 do 08.08.2019, 2.829,22 Eur od 09.08.2019 do 06.09.2019, 2.814,22 Eur od 07.09.2019 do 08.10.2019, 2.799,22 Eur od 09.10.2019 do 08.11.2019, 2.784,22 Eur od 09.11.2019 až do zaplatenia. II. Žalobu v celom rozsahu zamieta. III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), § 7 ods. 1 v znení účinnom do 09.06.2013 a § 11 ods. 2 v znení účinnom do 31.03.2015 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca nepredložil súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovanej, preto je zrejmé, že spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníčky žalobca nepostupoval (nezaujímali ho príjmy a ani výdavky žalovanej a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru; nepreveril ju v úverových registroch a pod.). Poskytnutý úver je preto bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Žalobcovi by tak patrila iba suma rovnajúca sa rozdielu medzi istinou splatnou ku dňu rozhodovania súdu a sumou zaplatenou žalovanou. Navyše 17.12.2018 malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na žalobcu, ktoré však spôsobilo, že žalobe nemôže byť vyhovené ani čiastočne. Podstatnou otázkou pri každej žalobe je to, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, určujúci či strany sporu boli zároveň účastné aj hmotnoprávneho vzťahu, nárokov z ktorého sa žalobca domáha. Postup a teda aj podmienky platnosti postúpenia takejto pohľadávky sú uvedené v § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, preto nemohla byť pohľadávka z neho predmetom postúpenia a tak aktívna vecná legitimácia žalobcovi nesvedčí.
4. Po citácii ustanovení § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd o trovách konania rozhodol tak, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej súd tento nárok nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu jeho výroku o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca tvrdil, že výklad ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch súd poňal formalisticky a striktne, čo malo za následok vyvodenie nesprávneho právneho záveru súdu. Súčasne zdôraznil, že zo skutočností uvedených v napadnutom rozsudku je zrejmé, že ani samotná žalovaná nespochybňovala v čase uzavretia zmluvy svoju schopnosť splatiť poskytnutý úver, na základe čoho je právne posúdenie súdu o nedostatku odbornej spôsobilosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní schopnosti žalovanej splatiť úver neopodstatnená a absurdná. Takýto postup súdu a výklad zákona má podľa názoru žalobcu za cieľ zbaviť spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje a výrazne sa týmto narušuje právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že na ním predložené dôkazy a uvedené skutočnosti ohľadom bonity klienta súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadal a zároveň nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ak by sa aj odvolací súd stotožnil s neprípustnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (čo žalobca v celom rozsahu rozporuje), žalobcovi stále prináleží nárok vo forme nesplatených splátok úveru. Nakoľko podľa názoru žalobcu postupca konal s odbornou starostlivosťou, nemožno vyvodiť záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol odvolateľ v tom, že v rozsudku absentuje akékoľvek odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo otázky podstatné pre konanie. Postup súdu, vzhľadom na neakceptovanie niektorých ním predložených dôkazov a extenzívny výklad pojmu „odborná starostlivosť“ považoval za nesprávny, dosahujúci takú intenzitu, že k porušeniu práva na spravodlivý proces na jeho úkor preukázateľne došlo. Napokon žalobca dospel k záveru, že nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania mu vznikol a svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Trval na tom, že zmluva je platná, pričom súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vôbec neprihliadol, napriek tomu, že postupca a žalovaný si v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka dohodli postup v prípade omeškania žalovanej. Splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca v konaní preukázal prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, platobnou históriou úveru ako aj výzvami zo strany postupcu. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania vo výške 503,42 Eur, ktoré aj následne špecifikoval.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a cotrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
9. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Keďže odvolanie žalobcu smeruje iba proti výroku o zamietnutí žaloby, výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 4.717,04 Eur s príslušenstvom nadobudol v súlade s § 367 ods. 2 CSP právoplatnosť.
11. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie , vrátane ich právnej kvalifikácie. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.
12. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepostupoval dôsledne podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
13. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
14. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
15. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48, t.
j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K.).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Žalobca súdu však žiadne doklady o skúmaní bonity žalovanej nepredložil. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalovaná je slobodná, býva u rodičov, pracuje ako robotníčka a jej príjem zo závislej činnosti predstavuje sumu 500,- Eur. Žiadne iné údaje umožňujúce vyhodnotiť jej schopnosť splácať úver v žiadosti uvedené nie sú. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že žalobca síce zhromaždil o žalovanej isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, nakoľko vôbec nepoznal výšku jej mesačných výdavkov. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
18. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh zo zmluvy.
19. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia výšky výdavkov žalovanej) a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).
20. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ustanovením. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozsudku pod sp. zn. 6Co/171/2016, v zmysle ktorých, „... dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“
22. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je správny.
23. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu postúpenia uplatnenej pohľadávky (17.12.2018) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
24. Podľa § 11 ods. 2, veta prvá citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
25. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vôbec neprihliadol, odvolací súd poukazuje na odsek 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s predmetnou otázkou. Navyše uvádza, že v prípade, ak zákon zakazoval právnemu predchodcovi žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nesplnenie podmienky konať s odbornou starostlivosťou a tento napriek tomu k danému právnemu úkonu pristúpil, je jeho právny úkon v rozpore so zákonom a teda neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedošlo tak k splneniu podmienky potrebnej pre platné postúpenie pohľadávky v znení ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. a žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný v predmetnom spore.
26. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana mala v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).