Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-19-2018.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobkyne: O. L., rodená D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, Y., Česká republika, zast. Mgr. Romanom Kerakom, advokátom so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovanej: R. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, Bratislava o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor v katastrálnom území K., okres: Bratislava IV, obec: Bratislava mestská časť K. na liste vlastníctva č. XXXX a to: byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcelách „C“ KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vchod: G. XX; spoluvlastníckeho podielu na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 6502/464658 a spoluvlastníckeho podielu vo výške 6502/464658-inách na pozemkoch: parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, sa zrušuje.
II. Nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor v katastrálnom území K., okres Bratislava IV, obec Bratislava mestská časť K. na liste vlastníctva č. XXXX a to: byt č. XX na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcelách „C“ KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vchod: G. XX; spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 6502/464658 a spoluvlastnícky podiel vo výške 6502/464658-inách na pozemkoch: parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne O. L., rod. D., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, Y., Česká republika.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 56.000 €, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2018 domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava v katastrálnom území K., okres Bratislava IV, obec BA-m.č. K. na liste vlastníctva č. XXXX a to: bytu č. XX na X. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcelách „C“ KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vchod: G. XX; spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 6502/464658 a spoluvlastníckeho podielu vo výške 6502/464658-inách na pozemkoch: parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Ďalej, aby súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 56.000 €, ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielové spoluvlastníčky v podiele 1 na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo v podiele 1 k uvedeným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV poverenou súdnou komisárkou - notárkou I.. I. Y. po nebohom poručiteľovi - otcovi W. D., rod. D., nar. X.X.XXXX. Žalobkyňa sa z dôvodu, že nemôže vyššie uvedené nehnuteľnosti reálne užívať snažila opakovane o dohodu so spoluvlastníčkou - žalovanou, ktorá dlhodobo predmetné nehnuteľnosti užíva a býva v nej. Avšak napriek opakovanej a dlhodobej snahe žalobkyne nedošlo k dohode na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. K samotnej hodnote nehnuteľností žalobkyňa uviedla, že táto bola v dedičskom konaní stanovená na sumu 50.000 € a túto sumu aj požadovala od žalovanej. Žalobkyňa si pre účely súdneho konania dala vypracovať aj Znalecký posudok na ohodnotenie vyššie uvedených nehnuteľností znalcom W.. I. E. z odboru: stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, v ktorom bola celková hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 112.000 €.
3. Žalovaná uviedla, že žalobkyni ponúkala sumu 50.000 € ako vyrovnací podiel, avšak žalobkyňa túto sumu odmietla a dala si vypracovať znalecký posudok na stanovenie výšky nehnuteľností. Uviedla, že je po operácii a je obmedzená pohybom.
4. Žalobkyňa v rámci repliky uviedla, že najprv súhlasila s dohodu na sume 50.000 € avšak nerealizácia tejto dohody bola spôsobená tým, že žiadny peňažný ústav nechcel dať žalovanej úver/pôžičku v takej sume a žalovaná nevedela zaručiť vyplatenie tejto sumy. Žalovaná následne ponúkala vyplatiť žalobkyňu sumou 40.000 € z hypotetického úveru, ktorý by mohla dostať jej dcéra. S touto ponukou však žalobkyňa nesúhlasila. Žalobkyňa dávala robiť znalecký posudok na ohodnotenie predmetných nehnuteľností aj pre možné mimosúdne riešenie tejto situácie cestou predaja nehnuteľností žalobkyňou a žalovanou potencionálnemu kupujúcemu. Aj túto možnosť žalovaná v konečnom dôsledku neakceptovala. Jediným dôvodom prečo žalobkyňa podala žalobu na vyporiadanie spoluvlastníctva na súd je, že napriek opakovanej a dlhodobej snahe žalobkyne nedošlo k dohode na vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam. Žalovaná naďalej užíva nehnuteľnosť. Žalobkyňa, uvedomujúc si aj nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, vždy dávala možnosť žalovanej na mimosúdnu dohodu a dostatok priestoru, avšak bezúspešne.
5. Žalovaná v rámci dupliky uviedla, že predmetnom byte býva a má tam aj trvalý pobyt už 44 rokov a preto si hľadá v tejto lokalite menší byť, čo sa jej ale zatiaľ nepodarilo nájsť. Peniaze momentálne nemá.
6. V priebehu konania žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene petitu tak, že žiadala, aby bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne a aby súd žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 56.000 € žalovanej. 7. Súd uznesením č.k. 18C 19/2018-123 zo dňa 18.12.2019 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene petitu v zmysle návrhu žalobkyne. 8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: Znalecký posudok č. 108/2017, výpis LV č. XXXX, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.3.2017, predžalobná komunikácia, ústne a písomné vyjadrenia strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav: 8.1. Zo znaleckého posudku č. 108/2017 vypracovaného dňa 28.11.2017 W.. I. E., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností (pozn. súdu: išlo o súkromný znalecký posudok doložený žalobkyňou), súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností je po zaokrúhlení vo výške 112.000 €.
8.2. Podľa LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností o veľkosti podielu jedna polovica každá. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel titulom Kúpy V-XXXXX/XX zo dňa 31.12.1996 a žalobkyňa nadobudla
spoluvlastnícky podiel titulom dedenia na základe Uznesenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX-XX, K. XX/XXXX zo dňa 21.3.2017, Z-5290/2017.
8.3. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 65D XXX/XXXX-XX, K. XX/XXXX zo dňa 21.3.2017, vydaného poverenou notárkou I.. I. Y., ako súdnou komisárkou, súd zistil, že žalobkyňa ako jediná dedička nadobudla okrem hnuteľnosti aj nehnuteľnosti (špecifikované v bode 1. odôvodnenia), ktoré sú predmetom tohto konania a to v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu vo všeobecnej hodnote vo výške 50.000 €, ku dňu smrti poručiteľa W. D., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy trvale bytom Y. X/A, Bratislava, ktorý bol otcom žalobkyne.
8.4. Z predžalobnej komunikácie vyplýva, že žalobkyňa v záujme vzájomného vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sa niekoľko krát pokúšala dohodnúť so žalovanou, avšak bezúspešne. Žalobkyňa bola ochotná poskytnúť súčinnosť pri predaji nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie a následnom vyplatení podľa spoluvlastníckych podielov, prípadne bola ochotná byť vyplatená zo strany žalovanej za jej podiel podľa znaleckého posudku. Žalobkyňa by súhlasila aj s uzatvorením dohody tak, že by nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovaná by titulom vyrovnania zaplatila žalobkyni cenu stanovenú v dedičskom konaní vo výške 50.000 €. V emailovej komunikácii žalovaná uviedla, že v banke jej mohli poskytnúť len 3.000 €, jej dcéra by si však zobrala úver 40.000 €, avšak žalobkyňa s uvedenou sumou nesúhlasila.
8.5. Žalovaná vo svojich výpovediach pred súdom uviedla, že sa chcela dohodnúť, avšak problémom sú financie. Taktiež uviedla, že premýšľala, že by si podala žiadosť do domova dôchodcov, avšak bližšie skutočnosti neuviedla. Súd taktiež poskytol stranám sporu lehotu na mimosúdne rokovania, aj za súčinnosti dcéry žalovanej, ktorá by jej mohla pomôcť v otázke zabezpečenia bývania alebo financií, avšak nedospeli k žiadnej dohode.
9. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
10. S poukazom na citované ustanovenie je zrejmé, že pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodne o tejto otázke súd. Zákon striktne stanovuje, v akom poradí z hľadiska priority má súd zvažovať spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a tiež hľadiská, ku ktorým má súd pri rozhodnutí o vyporiadaní prihliadať. Ako prvé zákon uvádza rozdelenie veci a ak toto nie je dobre možné, či už z hľadiska účelného využitia veci, prípadne z iných dôvodov, prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Ak ani to nie je možné, ako krajné riešenie prichádza do úvahy nariadenie predaja veci a rozdelenia výťažku z predaja.
11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor v katastrálnom území K., okres Bratislava IV, obec BA-m.č. K. na liste vlastníctva č. XXXX a to: bytu č. XX na X. p. bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na parcelách „C“ KN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vchod: G. XX; spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 6502/464658 a spoluvlastníckeho podielu vo výške 6502/464658-inách na pozemkoch: parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 191 m2, parc. „C“ KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 190 m2. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva, pričom ich podiely sú rovnaké vo veľkosti jednej polovice u každej. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú výpisom z LV č. XXXX a z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXD XXX/XXXX-XX, K. XX/XXXX zo dňa 21.3.2017.
12. Taktiež súd považoval za nesporné samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva, nakoľko žalovaná túto skutočnosť nerozporovala. Sama žalovaná v konaní uviedla, že v byte býva a má tam aj
trvalý pobyt už 44 rokov a preto si hľadá v tejto lokalite menší byt, čo sa jej ale zatiaľ nepodarilo nájsť. Taktiež uviedla, že premýšľala, že by si podala žiadosť do domova dôchodcov. Žalovaná prejavila ochotu dohodnúť sa so žalobkyňou a preto im aj súd poskytol priestor na mimosúdne rokovania za účasti dcéry žalovanej, ktorá by jej vedela pomôcť, avšak strany sporu nedospeli k žiadnej dohode, nakoľko hlavným problémom boli nedostatočné finančné prostriedky žalovanej, ktorá by v prípade, ak by sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nevedela vyplatiť žalobkyni požadovaný vyrovnací podiel. Vzhľadom na to, že strany sporu nedospeli k spoločnej dohode, súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej je potrebné zrušiť a vyporiadať, nakoľko od nich nemožno spravodlivo očakávať ďalšie zotrvanie v ich spoluvlastníckom vzťahu. Obom spoluvlastníčkam totiž z predmetnej nehnuteľnosti plynú rovnaké práva a povinnosti keďže nehnuteľnosti užíva žalovaná, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na vyrovnanie svojho podielu, pričom žalobkyňa má záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nakoľko je povinná znášať náklady spojené s nehnuteľnosťou napriek tomu, že ju neužíva a v spoluvlastníckom vzťahu nemá záujem zotrvať a v prípade, že by jej bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, mala by finančné prostriedky na vyrovnanie podielu žalovanej.
13. Súd dospel k záveru, že nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by nebolo možné rozdelením veci, v danom prípade prichádza do úvahy prikázanie veci do výlučného vlastníctva jednej zo spoluvlastníčok. I keď žalobkyňa najprv žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 56.000 € titulom vyrovnania podielov a neskôr v priebehu konania žiadala, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 56.000 € titulom vyrovnania podielov, súd uvádza, že v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka nie je viazaný návrhom na vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi.
14. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Právna úprava zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je v súlade s článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, keďže ustanovuje. že súd prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Primeranou náhradou pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci /stanovisko občianskoprávneho kolégia NSSR sp.zn. Cpj 30/97, R 43/1997/. Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej je potrebné zrušiť, nakoľko obe strany sporu prejavili záujem na zrušení ich spoluvlastníctva. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností a na základe vykonaného dokazovania, súd napokon rozhodol o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne. Závažným dôvodom pre takéto rozhodnutie bola najmä skutočnosť, že ak by súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a žalovanú zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 56.000 €, žalovaná by tak, ako v konaní uviedla, nemala finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu a preto by sa takého rozhodnutie stalo exekučným titulom, pričom vzhľadom na to, že žalovaná poberá len invalidný dôchodok, možno dôvodne predpokladať, že výkon exekúcie by bol realizovaný predajom predmetnej nehnuteľnosti. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj fakt, že žalovaná býva v byte už 44 rokov, avšak podľa jej vyjadrení netrvala na tom, aby jej bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva, práve naopak, prejavila vôľu dohodnúť sa so žalobkyňou na vzájomnom vysporiadaní, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov k dohode nedošlo. Keďže žalovaná počas konania sama uviedla, že si mieni podať žiadosť do domova dôchodcov a zároveň má aj dcéru, ktorá jej vedela pomôcť s bytovou otázkou vo forme hypotekárneho úveru, súd má za to, že takéto vyporiadanie, kedy žalobkyňa vyplatí žalovanej sumu 56.000 € na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu, bude s ohľadom na dané okolnosti spravodlivé pre obe strany sporu.
16. Čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu, túto žalovaná v konaní nerozporovala. Súd pri rozhodovaní o určení výšky sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo súkromného znaleckého posudku č. 108/2017 vypracovaného W.. I. E., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 112.000 €. Vzhľadom na to, že žalovaná uvedenú sumu nespochybnila a ani nedoložila iný doklad preukazujúci hodnotu nehnuteľnosti, súd s poukazom na princípy civilného sporového konania, mohol vychádzať len z dostupných informácii preukázaných vykonaným dokazovaním. Vzhľadom na výšku spoluvlastníckych podielov (každá v jednej polovici) a napokon aj nespornosť tvrdení strán sporu, súd uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanej titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 56.000 €, ako polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti sa táto suma javí súdu ako spravodlivá.
17. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o civilné sporové konanie, ktoré kladie dôraz na kontradiktórnosť posilnenú účinnosťou novej procesnej úpravy, kedy dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, súd za stranu nevyhľadáva dôkazy, a v zásade ani nevykonáva dôkazy nad mieru procesných návrhov strán sporu. Dôkazné bremeno spočíva v splnení dôkaznej povinnosti v tom smere, že strana označí dôkazy, resp. predloží dôkazné prostriedky na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazné prostriedky a tým nepreukáže pravdivosť tvrdení, neunesie dôkazné bremeno a musí znášať nepriaznivé následky dôkaznej povinnosti.
18. Aj napriek tomu, že súd poučil strany sporu podľa § 153 a 154 C. s. p., žalobkyňa a žalovaná však nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie a preto súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenie zákona, podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej zrušil a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo výške 56.000 €.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1,2 C. s. p. Vzhľadom na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (tzv. iudicium duplex), nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal žalobu, nakoľko ide o spor, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka /porov. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 288/2017 zo dňa 19.7.2018/. Nakoľko v danom prípade ani jedna strana sporu nemala plný úspech a každá strana má úspech len čiastočný, súd v poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.