Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobkyne: M. O., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX XX M., Š. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 216/7 proti žalovanej: A., O.. U.. L.., Y.: XX XXX XXX, O. O. XXX XX M.

- A., Q. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Mária Dideková, advokátka, IČO: 52 866 742, so sídlom 058 01 Poprad, Zdravotnícka 2 o zaplatenie 1 300 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 357,50 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 942,50 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 300 eur od 21.6.2019 do 28.6.2019 a zo sumy 942,50 eur od 29.6.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 26.6.2019 a svoj návrh odôvodňuje tým, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2015 na pracovnú pozíciu zdravotná sestra a administratívna a sanitárna pracovníčka, pričom každú funkciu vykonávala v polovičnom úväzku. Na základe návrhu žalovanej došlo k ústnej dohode so žalobkyňou, že žalovaná pre žalobkyňu prefinancuje kúpu osobného automobilu Opel Corsa, ŠPZ: M. s tým, že uvedený osobný automobil značky Opel Corsa bude formálne vo vlastníctve žalovanej a po úhrade celej kúpnej ceny vo výške 3 000 eur zo strany žalobkyne, bude uvedený automobil prevedený do vlastníctva žalobkyne. Automobil Opel Corsa ŠPZ: M.:XXXBZ bol zakúpený na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 30.8.2018 a následne dňa 10.9.2018 bolo vyhotovené a podpísané splnomocnenie, na základe ktorého žalovaná splnomocnila žalobkyňu k užívaniu služobného motorového vozidla Opel Corsa. Žalobkyňa 14.1.2019 vyplatila žalovanej zálohu za automobil Opel Corsa ŠPZ: M. vo výške 1 300 eur. Okrem toho žalobkyňa zaplatila žalovanej aj sumu 3 x 100 eur postupnými splátkami. Žalobkyňa dala žalovanej výpoveď v zmysle z pracovného pomeru dňa 29.4.2019 s tým, že pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby 30.6.2019. Keďže došlo k ukončeniu pracovného pomeru a žalobkyňa za automobil Opel Corsa zaplatila zálohu a uvedený automobil zostal aj naďalej vo vlastníctve žalovanej, ktorá zálohu za automobil Opel Corsa žalobkyni nevrátila, žalobkyňa sa pokúsila mimosúdnym prípisom zo dňa 6.6.2019 o mimosúdne vybavenie veci, ktorým navrhla žalovanej: 1. buď odkúpenie osobného automobilu Opel Corsa alebo alternatívne vrátenie, keďže nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu, vrátenie zálohy 1 300 eur. Keďže žalovaná nesúhlasila ani s jednou alternatívou, ktorú navrhla žalobkyňa, žalobkyňa podala dňa 25.6.2019 žalobu na tento súd. Následne

svojím podaním zo dňa 6.8.2019 zobrala v časti o zaplatenie sumy 357,50 eur späť žalobu z dôvodu toho, že žalovaná v tejto výške čiastočne zaplatila žalobkyni. Z tohto dôvodu trvá na podanej žalobe. 2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že nespochybňuje ani nespochybňovala prijatie sumy 1 300 eur a z jej pohľadu je v zásade jedno, či boli označené ako zábezpeka alebo záloha. Podstatným je to, že vozidlo bolo kúpené ako služobné, na ten účel malo byť využívané, avšak nebolo. Podľa jej názoru sa treba v prvom rade vysporiadať s úkonom jednostranného zápočtu pohľadávky žalovanej voči pohľadávke žalobkyne. Žalovaná preukazuje a tvrdí, že suma, ktorú si započítala zo sumy 1 300 eur je skutočne vynaložená suma, ktorej škoda, resp. ktorú musela vynaložiť. K tej amortizácii vozidla aj v zásade ku škode došlo. Žalobkyňa vozidlo neodovzdala ani po tom, čo bola vo výpovednej lehote, pričom nevysvetlili, prečo tak neurobili skôr, napriek tomu, si počas celú dobu plynutia výpovednej doby vozidlo ponechala, užívala na súkromné účely a opätovne tak urobila zadarmo, na náklady žalovanej, preto si túto sumu vo forme požičovného, resp. nájomného žalovaná započítala. Po zápočte bol zvyšok žalovanou zaplatený, a preto má za to, že žiadna pohľadávka žalobkyne v danom momente už neexistuje a žaloba je preto nedôvodná. Navrhujeme žalobu zamietnuť a uplatňuje si trovy konania. 3. Súd na základe listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2015, kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.8.2018, splnomocnenia zo dňa 10.9.2018, vyplatenia zálohy za auto zo dňa 14.1.2019, pokusu o zmier, výpovede, zistil nasledovný skutkový stav: 4. Súd mal preukázané, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovanej odo dňa 2.2.2015 do 30.6.2019, kedy žalobkyňa ukončila pracovný pomer výpoveďou podľa . Predmetom konania je zaplatenie istiny 1 300 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Súd zistil, že žalovaná uzatvorila kúpno-predajnú zmluvu dňa 30.8.2018, kde predmetom kúpy bol osobný automobil značky Opel Corsa-D, rok výroby: 2008, Typ: O.-Q. I., VIN: E.. Z výsluchu konateľky spoločnosti súd zistil, že osobné motorové vozidlo bolo zakúpené na služobné účely, čo bolo potvrdené splnomocnením zo dňa 10.9.2018. Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, že žalovaná splnomocňuje žalobkyňu - zamestnanca k užívaniu služobného motorového vozidla Opel Corsa, ŠPZ: M.. 5. Žalovaná nespochybňuje, že vozidlo je jej súkromným majetkom a že so žalobkyňou mala ústnu dohodu, že po uplynutí piatich rokov bude vozidlo na ňu prevedené. Doba bola dohodnutá tak, aby bola ekonomicky výhodná pre žalovanú s ohľadom na dobu odpisovania a amortizáciu. Žalovaná uznáva, že jej žalobkyňa uhradila sumu 1 300 eur, ale chápala to ako zábezpeku za predmetné vozidlo, ktoré mohla žalobkyňa užívať na súkromné účely. Žalovaná si zarátala dobu amortizácie za obdobie odpisovania, položka 500 eur je suma, ktorá by inak bola daná do daňových výdavkov. Žalovaná odôvodnila prevzatie finančných prostriedkov ako zábezpeku z dôvodu, že motorové vozidlo nemalo uzavreté havarijné poistenie. 6. Žalovaná dala ústny súhlas na používanie motorového vozidla pre súkromné účely, nakoľko vedela na aké účely sa vozidlo používa. Súd žiadne započítanie tak ako uviedla žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.6.2019, a to amortizácia za 8 mesiacov - 500 eur, požičané 59 dní x 15 eur = 885 eur, neakceptuje, a to z dôvodu, že sumy sú nedôvodné, pretože žalovaná žalobkyni nepožičala motorové vozidlo, ale na základe zmluvy - splnomocnenia jej ho odovzdala ako služobné vozidlo a čo sa týka amortizácie sama žalovaná uviedla, že ak by dala auto do nákladov, tých 62,50 eur ako vychádza amortizácia mesačná, je suma, ktorú musí vyrobiť, preto to nedala do nákladov. 7. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 8. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 9. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy ( a ). Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž

zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. 10. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. 11. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 12. Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja chápaných ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti. Hoci priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. 13. Zneužitie práva je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok, napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere mal súd za to, že konanie žalovanej bolo voči žalobkyni šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. 14. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 15. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. 17. Podľa Nariadenia vlády SR , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Súd konanie žalovanej považuje v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom. Súd má za to, že zo strany žalovanej sa jedná o obštrukcie, ktoré sú nezákonné. Žalovaná tieto obštrukcie začala robiť až od doby, kedy žalobkyňa podala výpoveď. Dôvody, ktoré žalovaná uviedla pri prijatí finančných prostriedkov od žalobkyne sú nezákonné, nakoľko havarijné poistenie je povinný uhradiť majiteľ vozidla. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a súd sa stotožnil s tým, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila o sumu 942,50 eur. Žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobkyni sumu 357,50 eur a vzhľadom k späťvzatiu žaloby o túto sumu (357,50 eur) zo strany žalobkyne, súd v tejto časti konanie zastavil. 19. Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 942,50 eur spolu s príslušenstvom. Príslušenstvo tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 300 eur odo dňa 21.6.2019 do 28.6.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni 20.6.2019, dokedy mala žalovaná uhradiť dlžnú sumu žalobkyni v zmysle pokusu o zmier zo dňa 6.6.2019 do dňa, kedy žalovaná žalobkyni uhradila sumu 357,50 eur a od 29.6.2019 zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 942,50 eur do zaplatenia. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. V danom prípade súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná. 23. V zmysle o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.