Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-1-2020.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, P. O. BOX 52, IČO: 00165565, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00606707, zastúpenému Advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ & spol. advokátska kancelária, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, IČO: 17072760, o zaplatenie 608.873,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.4.2019, č. k. 33Cb/149/2015-129 v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 18.11.2019, č. k. 33Cb/149/2015-176 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 608.873,73 € (výrok I.), stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu dňa 16.6.2015 a doplnenou písomným podaním doručeným súdu dňa 18.6.2015 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 608.873,73 € titulom nezaplatenia úrokov z omeškania na účet vedený v A. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením konštantného a variabilného symbolu. Žalobca v opísaní skutkového a právneho stavu uviedol, že zmluvný vzťah medzi Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej MZ SR) - veriteľom, Ministerstvom financií SR (ďalej MF SR) a žalovaným - dlžníkom vznikol Zmluvou o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/06- FNKE poskytovanej v súlade s § 13 a § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 100a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 192/2009 Z. z. dňa 17.12.2009.
3. Uviedol, že žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, poukázal na § 100a zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. a na nemožnosť presunu kompetencií z MF SR na MZ SR a na prednosť verejnoprávnych predpisov pred zmluvnými ustanoveniami, na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu z dôvodu vymáhania predmetnej pohľadávky a z dôvodu, že predmetnú pohľadávku mala vymáhať Slovenská republika v zastúpení niektorého kompetentného štátneho orgánu a nechával na zvážení súdu, ako sa vysporiada s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu s tým, že MZ SR nie je nositeľom hmotnoprávneho nároku a nositeľ daného nároku je Slovenská republika s poukazom na odborné publikácie a škodový nárok, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR. Žalovaný ďalej poukázal na 3. námietku, na splatnosť úrokov z omeškania a na oznámenie o odpustení návratnej finančnej výpomoci, na list zo dňa 13.1.2012.
4. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, obsahom fotokópií predložených listinných dôkazov a zistil skutkový stav veci, podľa ktorého medzi stranami nebolo sporné, že na základe Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/06/ FNKE bola z účtu MZ SR č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutá finančná výpomoc v prospech účtu žalovaného - dlžníka. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vrátil návratnú finančnú výpomoc - časť po lehote splatnosti na účet MZ SR č. XXXXXXXXXX/XXXXX - depozitný účet vedený v A. M. v S.. Konštatoval, že Zmluva o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/06/FNKE (ďalej „Zmluva“) bola uzatvorená podľa § 13 a § 19 zákona NR SR č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších zmien a doplnkov, § 100a zákona NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom zmluvnými stranami boli MZ SR - veriteľ, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. M., MF SR, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. M. a žalovaný - dlžník, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. M.
5. Súd prvej inštancie citoval články Zmluvy ( konkrétne čl. 1, 2, 2.3., 2.4., 2.6., 2.7., 2.8., 3.1., 3.2., 3.3.) a uviedol, že z nich vyplýva dohoda medzi stranami sporu o dni splatnosti úrokov a spôsobu výpočtu úrokov z omeškania, pričom posledné úrokové obdobie sa malo skončiť dňom konečnej splatnosti návratnej finančnej výpomoci. Poukázal na to, že žalovaný porušil dohodnuté zmluvné ustanovenia s tým, že nesplnil dohodnutý splátkový kalendár, ktorý tvorí Prílohu č. 2 k Zmluve a aj keď mal právo navrhnúť zmenu splátkového kalendára, toto právo nevyužil. Okresný súd ďalej uviedol, že listom zo dňa 13.1.2012 žalobca oznámil žalovanému, že na základe príslušných ustanovení uznesenia Vlády č. 938 zo dňa 17.12.2008 bolo odpustenie splácania návratných finančných výpomocí s tým, že z titulu odpustenia splácania návratných výpomocí a zníženia štátnych finančných aktív v sume 128.397.139,71 € došlo k odpusteniu splácania návratných výpomocí, avšak všetky práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci ku dňu 17.8.2011 zostávajú v platnosti. Poukázal na Uznesenia Vlády č. 938 zo dňa 17.12.2008, z ktorého malo vyplynúť, že odpustením splácania návratných finančných výpomocí zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci zo štátnych finančných aktív ku dňu 17.8.2011 s výnimkou práv a povinností, ktoré zostali v platnosti a zmluvné strany sú nimi viazané. Na základe vyššie uvedeného, súd prvej inštancie uzavrel že žalovaný bol okrem príslušných úrokov povinný do dňa odpustenia návratnej finančnej výpomoci povinný odviesť úroky v súlade s uzatvorenou zmluvou, vyčíslené MZ SR a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovaných úrokov z omeškania.
6. K žalovaným namietanej aktívnej legitimácii žalobcu, okresný súd uviedol, že v predmetnej zmluve strany sporu dohodli aj s odkazom na § 100a zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, že žalobca je v postavení veriteľa, žalovaný v postavení dlžníka a MF SR na základe tejto zmluvy určilo žalobcu ako veriteľa, ktorý poskytuje finančné prostriedky žalovanému a žalovaný tieto finančné prostriedky vráti žalobcovi na uvedené číslo účtu. Žalovaný so všetkými podmienkami zmluvy súhlasil, na účet mu bola pripísaná finančná výpomoc od MZ SR a časť finančných prostriedkov žalovaného bola vrátená na účet MZ SR. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný súhlasil s týmito podmienkami v prípade MF SR a veriteľa, ústredné orgány štátnej správy, ktoré sú napojené na štátny rozpočet a dohoda medzi nimi bola akceptovaná žalobcom a podľa názoru súdu žalobca je v predmetnej právnej veci aktívne legitimovaný a žiadnym spôsobom nedošlo k porušeniu zákona. Aj uvedené čísla účtov a úprava vzťahom medzi MF SR, MZ SR a žalovaným bola do dňa podania žaloby akceptovaná žalovaným ako dlžníkom. Nakoniec v tomto smere prvoinštančný súd uviedol, že nedošlo k porušeniu verejnoprávnych predpisov o správe pohľadávok z dôvodu, že obidve ministerstvá sú financované štátnym rozpočtom a vzťahy medzi nimi v predmetnej zmluve boli vyriešené a ustanovenia § 100a vyššie uvedené zákona neboli porušené.
7. K namietanému premlčaniu uplatneného nároku žalovaným, okresný súd konštatoval, že nedošlo k premlčaniu ani časti uplatneného peňažného nároku žalobcu a poukázal na to, že príslušný zmluvný vzťah sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a teda aj premlčanie a k námietke žalovaného o odpustení návratnej finančnej výpomoci zo dňa 13.1.2012, uviedol, že sa netýka vyúčtovaných úrokov z omeškania a uplatneného nároku žalobcu aj v predmetnom liste žalobcu je uvedené existencia a účinnosť jednotlivých ustanovení zmluvy a odpustenie návratnej finančnej výpomoci.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo ak dospeje k záveru, že nie je dôvod na jeho zamietnutie, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom ako odvolacie dôvody uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
9. Vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku identifikoval pri troch zásadných námietkach a to pri posúdení otázok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, premlčania a zániku záväzku dissolúciou.
10. K posúdeniu otázky aktívnej legitimácie žalobcu odvolateľ uviedol, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie, bola z jeho strany prezentovaná rozsiahla argumentácia týkajúca sa aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú je možné zjednodušene zhrnúť nasledujúco: Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na vedenie súdneho sporu z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku štátu, a teda žalobcom mala byť správne Slovenská republika v zastúpení príslušného ústredného orgánu štátnej správy a zároveň žalobcom nemôže byť Ministerstvo zdravotníctva SR, keďže pohľadávky štátu spravuje Ministerstvo financií, ktoré je aj treťou stranou Zmluvy o návratnej finančnej výpomoci, a na základe Zmluvy nie je možné delegovať kompetenciu medzi štátnymi orgánmi, teda „pravým“ veriteľom je Ministerstvo financií SR. Argumentácia vyplýva z jednej základnej skutočnosti, a to, že Zmluva o nenávratnej finančnej výpomoci bola uzatvorená na základe verejnoprávnych predpisov, konkrétne na základe zákona č. 523/2004 Z. z. a zákona č. 578/2004 Z. z. S uvedenou námietkou sa vysporiadava súd prvej inštancie v rámci odseku 14., kde uvádza právnu úpravu, na základe ktorej bola Zmluva uzatvorená, v rámci odseku 36. kde uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na postavení zmluvných strán ako veriteľ a dlžník, v rámci odseku 38. kde uvádza, že žalovaný súhlasil s podmienkami a podľa jeho názoru žiadnym spôsobom k porušeniu zákona nedošlo, v rámci odseku 39. kde uvádza, že keďže obidve ministerstva sú napojené na štátny rozpočet, tak vzťahy v zmluve boli medzi nimi vyriešené. Ďalšie odôvodnenie napadnutý rozsudok neobsahuje. Zhrnutím je teda možno uviesť, že okresný súd sa s argumentáciou žalovaného vysporiadal tým spôsobom, že keďže MZ SR aj MF SR sú napojené na štátny rozpočet a uzatvorili medzi sebou dohodu, tak porušený zákon nebol. Argumentáciou uvedenou v predchádzajúcom odseku súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereaguje na námietku nami prezentovanú, keďže ten posudzoval „porušenie zákona“ pri uzatvorení samotnej Zmluvy, čo je však v priamom rozpore s tým čo sme argumentovali. Konštantne sme tvrdili, že Zmluva je platná, keďže MZ SR je len „platobným miestom“ a MF SR má oprávnenie uzatvárať zmluvy na poskytovanie finančných prostriedkov. Naše argumentácie smerovali výlučne proti aktívnej vecnej legitimácií žalobcu, pričom vychádza z úpravy, že štátne orgány môžu konať len to, na čo sú zmocnené zákonom a keďže MZ SR nemá takéto oprávnenie (zákonné zmocnenie), keďže nie je správcom pohľadávky štátu, tak nemôže pred súdom uplatňovať práva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Je potrebné zdôrazniť, že vzájomný vzťah založený Zmluvou nie je súkromnoprávny a nespravuje sa súkromnoprávnym predpisom (okrem napr. otázky premlčania), čo výslovne vyplýva z ustanovenia bodu 4.5. Zmluvy. V rámci námietok sme rozsiahlo argumentovali o spôsobe aplikácie právnych predpisov na právny vzťah, čo však okresný súd nezohľadnil a s uvedenou argumentáciou sa vysporiadal strohým konštatovaním, že žalobca je aktívne legitimovaný. Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné, pre nezohľadnenie/ nevysporiadanie sa z hlavnými námietkami, keďže neobsahuje ani základné vysvetlenie právnej úvahy, ako mali byť predmetné právne predpisy zo strany súdu prvej inštancie aplikované. Podstatnou časťou námietky je aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy je pohľadávkou štátu, a teda aktívne vecne legitimovaným je Slovenská republika. S touto námietkou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani nezohľadnil nami prezentovanú argumentáciu. Námietka je zásadného charakteru, keďže jej zodpovedanie je nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti žaloby ako takej. Rovnako je možné poukázať aj rozpory uvedené v odôvodnení, keďže okresný súd raz uvádza, že právny vzťah sa riadi verejnoprávnymi predpismi (odsek 12.) a na druhom mieste uvádza, že sa jedná o zmluvný vzťah podľa § 497 ObZ (ustanovenia Zmluvy o úvere), teda súkromnoprávny vzťah. Uvedená skutočnosť je významná z toho dôvodu, že protirečivé závery arbitrárneho charakteru sa premietajú aj do nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vo výsledku znamená, že napriek tomu, že súd prvej inštancie mal názor o verejnoprávnom charaktere zmluvného vzťahu, tak pristúpil k rozpornému posúdeniu, keď založil „súkromnoprávnu“ aktívnu legitimáciu žalobcu.
11. K otázke premlčania odvolateľ uviedol, že námietka premlčania bola z jeho strany uplatnená vo vzťahu k časti úrokov, keďže žaloba bola doručená súdu bez zaručeného elektronického podpisu dňa 16.6.2015 a podpísaná až 18.6.2015, pričom splatnosť časti úrokov nastala dňa 17.12.2010 a 17.6.2011. Súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou vysporiadava výlučne v rámci jediného odseku 40., kde uvádza, že premlčanie nenastalo, keďže vzájomný vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom. Žiadne bližšie zdôvodnenie neuvádza a neuvádza ani to, prečo by nemali byť úroky premlčané, ak uplynula aj premlčacia lehota v zmysle ObZ, teda štvorročná. Uvedené vníma ako zásadnú svojvôľu zo strany súdu prvej inštancie, keďže predmetná otázka, bola riešená aj v rámci pojednávania, na ktorom zákonná sudkyňa uviedla, že časť úrokov je premlčaná, pričom opakovane vyzývala právneho zástupcu žalobcu, aby sa k uvedenému vyjadril, čo ten neuskutočnil.
12. Nakoniec žalovaný v odvolaní, k zániku záväzku odpustením uviedol, že predmetnú námietku odôvodnil tým, že žalobca v liste zo dňa 13.1.2012 uvádza, že všetky práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti s poskytnutím NFP zanikajú ku dňu 17.8.2011, teda záväzok zanikol dissolúciou podľa ustanovenia § 572 ods. 2 OZ, keďže nato, aby žalobca mohol úspešne uplatniť svoj nárok musí tento nárok v prvom rade vzniknúť a musí byť splatný, konkrétne v našom prípade nárok na zaplatenie úrokov vzniká 17.12.2011, či po zániku záväzku jeho zrušením. S uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie „vysporiadal“ v rámci odseku 43., kde cituje obsah predmetného listu a uvádza, že z toho dôvodu sa to týka aj vyúčtovaných úrokov. Bližšie odôvodnenie nie je obsahom odôvodnenia. Poukazujúc na uvedené je možné uviesť, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, keďže okresný súd žiadnym spôsobom „neodpovedá“ na argumentáciu, že právo na zaplatenie úrokov nevzniklo, teda na základe predtým uskutočnenej dissolúcie zanikol záväzkový vzťah a nové práva nemohli vznikať.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného opätovne poukázal na obsah svojich písomných podaní učinených v priebehu konania. Mal za to, že prvoinštančný súd sa vysporiadal s podstatnými právnymi a skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre priznanie nároku.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
15. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré sa dotýka otázky aktívnej legitimácie žalobcu a v tomto smere sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v tejto časti poukazuje súd i na samotnú citáciu ust. § 100a ods. 1 písm. a) a ust. § 100a ods. 2,3 a 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, z ktorej aktívna legitimácia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky priamo vyplýva.
16. V smere premlčania a zániku záväzku dissolúciou, je však nevyhnutné prisvedčiť dôvodom, ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pri posúdení premlčania sa súd prvej inštancie uspokojil len so suchou konštatáciou, že k premlčaniu uplatneného nároku nedošlo, s poukazom na príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva ako a na základe čoho k takémuto záveru dospel, ktoré splatné záväzky posudzoval a to v nadväznosti na premlčaciu dobu. Rovnako absentuje i zdôvodnenie priznania záväzku splatného k 17.12.2011, keď sám súd prvej inštancie uzavrel, že záväzky zanikajú 17.8.2011 na základe uznesenia Vlády SR č. 548 zo dňa 17.8.2011. Už len na záver odvolací súd v zhode s odvolateľom uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd používa pojem úroky z omeškania, ak tieto predmetom tohto konania nie sú.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zrušil, pretože súd prvej inštancie tým, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, bude predovšetkým vymedziť splatnosť jednotlivých záväzkov uplatňovaných žalobcom v konaní a tieto z hľadiska žalovaným uplatnenej námietky
premlčania i posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj prijať relevantný záver o zániku záväzku z hľadiska logickej i časovej postupnosti s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu uvedený v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 2 C. s. p.).
19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).