Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/191/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. (adresa na doručovanie P. O. Q. XXXX/XX, M.), o zaplatenie 176,10 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -101 zo dňa 09. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I. výrok), konanie v časti o zaplatenie sumy 526,80 Eur zastavil (II. výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , , , , , (ďalej len „OZ“ alebo „“), , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „“), nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , (ďalej len „“).

1.3. Súd prvej inštancie vykonám dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 22.02.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 700 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť žalobcovi zvýšenú o poplatok 680 Eur, t.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 1 380 Eur v jednej splátke po 1 380 Eur. Celkový poplatok dlžníka spojený s úverom bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 279,05 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 405,95 Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1 380 Eur do 15.02.2014 na účet veriteľa s tým, že zobral na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 97,11 %. Zo žiadosti o úpravu splátkového kalendára na čl. 6 vyplýva, že žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 36 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 15.08.2013, ktorá žiadosť bola podaná 02.08.2013. Zo všeobecných podmienok poskytnutia zmluvy na čl. 9 vyplýva z bodu 15, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle , že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať s tým, že táto

zmluva sa uzatvára podľa ako nepomenovaná zmluva. Z kópie doručeniek na čl. 87 vyplýva, že žalovaný plnil žalobcovi po podaní žaloby čiastky 30 Eur a to dňa 22.08.2017, 22.09.2017, 19.12.2017, 16.02.2018, 20.03.2018, 25.04.2018. Nakoľko po podaní žaloby zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 526,80 Eur, žalobca navrhol konanie v tejto časti zastaviť, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Ďalej konštatoval, že žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v , ktorý je k ustanoveniam s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru súdu prvej inštancie ide aj v prípade predmetnej pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené , použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia . Aj podľa prvej vety , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona () v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere č. 401300380 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. nasl. a to vzhľadom na povahu jej účastníkom, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu, za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb. Ďalej uviedol, že zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 15 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodných zákonníkom a táto zmluva sa uzatvára podľa ako nepomenovaná zmluva. Ako už bolo hore uvedené, v tomto prípade sa však jedná o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia a nasl. . V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je spotrebiteľský spor - poskytnutie peňažného úveru, kde súd z úradnej povinnosti musí použiť normy spotrebiteľského práva ako aj ostatné právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a to bez ohľadu na to, či sa jedná o tzv. absolútny obchod a pod. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníka iným normám. Súd má ex, offo podľa slovenského a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť jeho ochranu v rámci súdneho konania. Toto je aj v súlade s judikatúrou EÚ aj súdov SR (pozri napr. Uznesenie ÚS SR sp. zn. - 10 z 19.06.2013). Žalobca vo svojom žalobnom návrhu jednoznačne uviedol, že predmetná čiastka mala byť zaplatená v 12 mesačných splátkach po 115 Eur, avšak žalobca nepreukázal, že takto určená splátka, resp. aká časť jeho splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, príp. aká časť pripadá na splátku úrokov a teda v tomto prípade ide o absenciu náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v , pričom absencia takejto náležitosti, resp. dôsledok porušenia tejto povinnosti je ten, že poskytnutý spotrebiteľský úver s a v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 700 Eur, a ku dňu pojednávania uhradil žalovaný sumu 1 050,70 Eur, je zrejmé a preukázané, že splatil istinu t.j. poskytnutú pôžičku vo výške 700 Eur a preto žalobu zamietol. Taktiež poukázal na to, že celá zmluva o úvere je na predpísaných žalobcom predpísaných tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru na čl. 9 pritom nie sú ani podpísané účastníkmi a tento listinný dôkaz ani nie je datovaný. Konštatoval, že dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké konkrétne administratívne činnosti ide a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Žalovaný ako spotrebiteľ nebol z jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Pokiaľ ide o poplatok 680 Eur, tento poplatok podľa všeobecných podmienok bodu 10 tvorí v jednej tretine úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Prvoinštančný súd tento poplatok považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre jej netransparentnosť, pretože nie sú známe reálne vynaložené náklady vo výške 405,95 Eur t. j. za aké úkony a čomu zodpovedajú 2/3 nákladov, za aké konkrétne náklady sú žiadané z tohto poplatku. Žalobca v podmienkach zmluvy nezdôvodňuje, prečo výška tohto poplatku a týchto nákladov závisí od výšky poskytnutého úveru, keď že je pohyblivá a je určovaná podľa pomeru

k výške poskytnutého úveru a čím je úver vyšší, tým je poplatok vyšší. A preto ju v zmysle § 53 ods.5 Obč. zákonníka považoval za neprijateľnú, a teda neplatnú. Nárok žalobcu na trovy mediačného konania vyčíslené v sume 226,43 Eur ako nepreukázané zamietol. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 13, ktoré jednostranne zaväzujú spotrebiteľa uhradiť náklady v súvislosti s trovami mediácie bez platného preukázania takejto dohody, bez preukázania, či vôbec mediácia prebehla, na koho podnet a s akým výsledkom, či vôbec a aké vznikli výdavky na mediáciu, či boli účelne vynaložené, nemôžu založiť právny nárok žalobcu na takéto plnenie. Mediačná dohoda, výber mediačného centra, procesný postup mediačného konania určil žalobca jednostranne vo svojich všeobecných podmienkach, nemôže ísť o platné zmluvné dojednanie, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa. Žaloba však bola zamietnutá predovšetkým z dôvodu nepreukázania toho, že žalobcovi vôbec takýto výdavok účelne vznikol, pretože žalobca sa obmedzil na konštatovanie tohto nároku len v žalobnom návrhu. Z rovnakého dôvodu ako nepreukázaný súd zamietol návrh na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 36 Eur. Žalobca nepreukázal, že upomienky žalovanému zasielal a že mu takýto náklad vznikol. V konaní úspešnému žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnil.

2. Vyššie uvedený rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca dôvodiac ust. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ďalej v ust. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.), v ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a napokon v ust. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Tvrdil, že zmluva bola uzatvorená v zmysle a nasl. , preto aplikácia iného zákona na daný zmluvný vzťah by bola v rozpore so zákonom. Uviedol, že súdna prax určila použitie nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Vzťah Obchodného a je založený na subsidiárnom základe, teda je vo vzťahu k všeobecným a podporným právnym predpisom. Vylúčiť aplikáciu ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ - danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom, - vylučuje aplikáciu alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. vylučujúci aplikáciu ),

- dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia . Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať; nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Ďalej uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014; u pôžičky poskytnutej na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014 sa obmedzenie výšky odplaty nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi , v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere so žalobcom, slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom. Dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá sa nepochybne týka predmetu plnenia či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Hlavným predmetom Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (navrhovateľa) dlžníkovi (odporcovi), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie je podľa neho primerané a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. V zmluve o úvere č. 401300380 je na prednej strane uvedené nasledovné: „Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680 Eur, t .j. celkovo zaplatí čiastku 1 380 Eur v 1 splátke po 1380 Eur.

Následne zatvoril zo žalobcom dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa zaviazal zaplatiť sumu 1 380 Eur v 12 mesačných splátkach po 115 Eur počnúc 15.03.2013.“ Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 1 splátky po 1 380 Eur s termínom splatnosti dňa 15.02.2014, resp. v 12 mesačných splátkach po 115 Eur počnúc 15.03.2013. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka. K tvrdeniam súdu, týkajúce sa konečnej splatnosti úveru, uviedol aj Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Ďalej uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou totiž je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky (bez uvedenia ich výšky). Podľa odbornej literatúry totiž Kromě podstatných částí bude v praxi smlouva o úvěru zpravidla obsahovat i úpravu řady dalších otázek, jsou to např. ůsob a lhůta poskytnutí peněžních prostředků, účel úvěru, výše úroků, lhůta k vrácení úvěru, smluvní pokuta za porušení povinností dlužníkem... V této souvislosti je třeba zdůraznit, že k podstatným částem smlouvy o úvěru nepatří dohoda o výši úroků. (ŠTENGLOVÁ, I., PLÍVA, S., TOMSA, M. a kol. Obchodní zákoník. Komentář. 12. vydání. Praha : C. H. Beck 2009, s. 1078-1079). Ujednání o termínu poskytnutí úvěru, termínu vrácení úvěru ani sjednání výše úroků nejsou podstatní náležitostí smlouvy (ELIÁŠ, K., DVOŘÁK, T. a kol. Obchodní zákoník. Praktické poznámkové vydání s výběrem z judikatury od roku 1900. 5. přepracované a rozšířené vydaní. Praha : Linde 2006, s. 783). Dohoda o výši úroku nemusí být ve smlouvě obsažena, protože zákon má dispozitivní pravidlo v (PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k obchodnímu zákoníku. 4. díl. Praha : Linde 1997, s. 375). Jestliže by byl ve smlouvě sjednán úrok tak nepřiměřene vysoký, že by odporoval zásadám poctivého obchodního styku, nepožíval by úrok přesahující výši odpovídající tomuto styku právní ochranu (KOPÁČ, L.: Obchodní kontrakty. II. díl. Praha : Prospektrum 1994, s. 464).

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy (vydania platobného rozkazu) zostatku istiny v sume 176,10 Eur, poplatku v sume 462,40 Eur, trov mediačného konania vo výške 226,43 Eur, poplatku za upomienky vo výške 36 Eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 700 Eur od 22.02.2013 do 19.11.2013 v sume 165,7 Eur, 585 Eur od 20.11.2013 do 19.08.2014 v sume 139,50 Eur, 535 Eur od 20.08.2014 do 11.09.2014 v sume 10,32 Eur, 485 Eur od 12.09.2014 do 16.10.2014 v sume 14,46 Eur, 435 Eur od 17.10.2014 do 18.11.2014 v sume 12,20 Eur, 320 Eur od 19.11.2014 do 15.12.2014 v sume 7,29 Eur, 296,1 Eur od 16.12.2014 do 21.03.2017 v sume 214,43 Eur, 266,10 Eur od 22.03.2017 do 20.04.2017 v sume 6,77 Eur, 236,10 Eur od 21.04.2017 do 26.05.2017 v sume 7,24 Eur, 206,10 Eur od 27.05.2017 do 22.06.2017 v sume 4,7 Eur, 176,10 Eur od 23.06.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 047,4 Eur od 09.08.2014 do 19.08.2014 v sume 1,43 Eur, 997,40 Eur od 20.08.2014 do 11.09.2014 v sume 3,01 Eur, 947,40 Eur od 12.09.2014 do 16.10.2014 v sume 4,41 Eur, 897,40 Eur od 17.10.2014 do 18.11.2014 v sume 3,93 Eur, 782,40 EUR od 19.11.2014 do 15.12.2014 v sume 2,79 Eur, 758,50 Eur od 16.12.2014 do 21.03.2017 v sume 85,82 Eur 728,50 Eur od 22.03.2017 do 20.04.2017 v sume 2,89, Eur 698,50 Eur od 21.04.2017 do 26.05.2017 v sume 3,35 Eur, 668,50 Eur od 27.05.2017 do 22.06.2017 v sume 2,38 Eur, 638,50 Eur od 23.06.2017 do

zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba, ktorý spolu uzatvorili zmluvu o úvere č. 401300380 zo dňa 22.02.2013 podľa ako nepomenovanú zmluvu v platnom znení, na základe ktorej veriteľ (žalobca), poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 700 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 680 Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 115 Eur, počnúc dňom 15.03.2013. Dňa 09.07.2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť celý úver uhradený dňa 15.07.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 523,90 Eur. Taktiež si uplatnil náklady na uskutočnenie mediačného konania vo výške 226,43 Eur (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. v platnom znení, a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 €). Žalobca vo vyjadrení na č. l. 56 uviedol, že žalovaný po podaní návrhu uhradil sumu vo výške 526,80 Eur. Následne súd prvej inštancie žalobu zamietol a konanie v časti o zaplatenie sumy 526,80 Eur zastavil.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ) po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalobcu nie sú dôvodné.

9. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Je to charakteristické najmä pri predaji tovaru v obchode. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné ( ). Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v a v smernici 93/13/EHS, bez ohľadu na to, či je upravená , alebo iným osobitným zákonom. Z toho vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva (napr. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, o elektronických komunikáciách). Právnu úpravu o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj v prípade zmiešaných zmlúv, ktoré obsahujú prvky rôznych typov zmlúv. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa v neposlednom rade týkajú aj nepomenovaných zmlúv, ktoré boli uzavreté na základe ustanovenia alebo .

10. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne spĺňala podmienky spotrebiteľského úveru definovaného v v znení účinnom do 09.06.2013, a preto odvolací súd považuje za správny, záver súdu prvej inštancie, že na predmetný zmluvný vzťah sa aplikujú ustanovenia spotrebiteľského práva, vrátane Žalobca nemohol vylúčiť aplikáciu spotrebiteľských právnych noriem len označením zmluvy o úvere ako zmluvy nepomenovanej, uzavretej podľa ustanovení a pokiaľ chcel žalobca touto zmluvnou podmienkou o voľbe obchodného práva dosiahnuť vylúčenie aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a , ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná a nevylúčenie tejto zmluvnej podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa z dôvodu, že by mu bola odopretá ochrana poskytovaná práve ustanoveniami

11. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci bolo, či zmluva o úvere má náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch a či žalobcu stíha sankcia podľa vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje povinný údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v zmluve o úvere č. 401300380 je na prednej strane uvedené nasledovné: Veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 700 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680 Eur, t .j. celkovo zaplatí čiastku 1 380 Eur v 1 splátke po 1 380 Eur. Následne žalovaný uzatvoril zo žalobcom dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa zaviazal zaplatiť sumu 1 380 Eur v 12 mesačných splátkach po 115 Eur počnúc 15.03.2013. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ani v konaní pred súdom prevej inštancie, ani v odvolacom konaní nepredložil dohodu, ktorou malo dôjsť k zmene splatnosti úveru, a preto sa v plnej miere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a na tieto odkazuje (bod 9 napadnutého rozsudku). Taktiež má odvolací súd za to, že je potrebné poukázať na rozhodnutie F. C. W. F. L. zo 7. júna 2016 č. , ktorým bolo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa v spojení s Zákona o dohľade nad finančným trhom - uložené predbežné opatrenie, a to povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. K uzavretiu dohody o plnení v splátkach spotrebiteľ pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. F. C. W. konštatuje, že takéto konanie spoločnosti Pohotovosť je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohode o plnení v splátkach. S poukazom na aj na závery F. C. W. odvolací súd mal za to, že absencia podstatných náležitosti vyplývajúcich zo sankcionuje preskúmavanú úverovú zmluvu bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Keďže na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700 Eur a žalovaný spoločnosti POHOTOVOSŤ uhradil sumu 1 050,70 Eur a keďže veriteľovi okrem poskytnutej istiny nepatria inak v zmluve dojednané poplatky a úroky, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorého výsledkom bolo zamietnutie žaloby, za správny. Záverom odvolací súd dodáva, že rovnako požuje za správne zamietnutie nároku žalobcu na úhradu trov mediačného konania a upomienok, nakoľko v konaní nebol preukázaný ich vznik.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní inak úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).