Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-240-2016.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/240/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XX, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovaným: 1. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 2. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 3. Z. D.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W. XX, 4. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - G., W. XX, 5. N.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., U. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom Košice, Užhorodská 21, 6. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.B., N. XXX, 7. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Š. XXXX/XX, 8. N. S., na neznámom mieste, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. žalobu žalobcu zamieta,
II. konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavuje,
III. náhradu trov konania žalovaným nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.11.2016 žiadal súd, aby určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vyznačenej v zameraní skutkového stavu parciel č. XXX/X-X zo dňa 20.12.2011 označenej bodmi A, B, C, D v celkovej výmere 1 009 m2.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti J. XXX/XX - orná pôda o výmere 22 153 m2, vednej na LV č. XXX v k. ú. Ľ. pod B7 v podiele 1/10. Svoj podiel nadobudol dedením po svojej matke Z. R. na základe osvedčenia o dedičstve č. S. XXXX/XX zo dňa 22.8.2003. Od roku 1993 na základe protokolu o vytýčení pozemkov pozemkovým úradom mu bola z pôvodnej parcely J. XXX/XX vyčlenená do užívania, podľa § 15 zákona č. 330/1991 Z. z. parcela, ktorá je vyčlenená v zameraní skutkového stavu parciel č. XXX/X-X, zo dňa 20.12.2011, bodmi A, B, C, D o celkovej výmere 1 009 m2, pričom túto nehnuteľnosť užíva od tohto roku ako vlastník. Žalobca má za to, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníckeho práva vydržaním. Uviedol, že nehnuteľnosť, ktorú užíva, užívala aj jeho matka predtým, ako bola vzatá do JRD.
3. Žalobca označil za žalovaného v 1. rade Slovenský pozemkový fond. Neskôr uviedol, že Slovenský pozemkový fond mal konať za N. S.Á., ktorý je taktiež uvedený na LV XXX a ktorý sa nachádza na neznámom mieste. Žalovaný v 1. rade Slovenský pozemkový fond uvádzal, že so žalobou nesúhlasí a nie je pasívne vecne legitimovaný. Na predbežnom prejednaní sporu žalobca zobral žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Ostatní pôvodne žalovaní boli S. N., D.E. Z., D. I., N.. H. Ľ., X. I., Ľ. XXX.
4. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca, ako podielový spoluvlastník mu nenavrhol dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že na nehnuteľnosť si uplatňuje právo v spoluvlastníckom podiele 1/5-iny. Poukázal na konanie tunajšieho súdu pod č. k. 13C/87/2011.
5. Pôvodná žalovaná v 4. rade I. D., sestra žalobcu, so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že nehnuteľnosť, rovnako ako žalobca, nadobudla po svojich právnych predchodcoch matke Z. R. na základe osvedčenia v konaní S. XXXX/XX zo dňa 22.8.2003, pričom žalobca je naďalej podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva časti nehnuteľnosti vydržaním, keďže preukázateľne vedel o tom, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve ostatných spoluvlastníkov, teda ja žalovanej v 4. rade. Poukázala taktiež na konanie č.k. 15C/111/1992, ktoré sa taktiež týkalo časti spornej nehnuteľnosti a jednalo sa o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcelám X. XXX/X-X. Taktiež poukázala na konanie tunajšieho súdu č.k. 13C/87/2011. V priebehu konania žalovaná v 4. rade zomrela a súd uznesením č. k. 25C/240/2016
- 74 zo dňa 16.5.2018 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičkou po nej a to s I. Y., terajšou žalovanou v 4. rade.
6. Zároveň týmto uznesením pripustil do konania na strane žalovaných N. S. ako žalovaného v 8. rade, tč. na neznámom mieste.
7. Slovenský pozemkový fond, okrem namietania svojej pasívnej vecnej legitimácie ako samostatného žalovaného v 1. rade, k veci uviedol, že je zákonným zástupcom nezistených vlastníkov, teda v tomto prípade N. S.. Poukázal na to, že zo zamerania skutkového stavu parciel č. XXX/X-X, ktoré boli vytvorené z parcely J. XXX/XX zapísanej na LV č. XXX je zrejmé, že parcely XXX/X-X sú vo vlastníctve I. X., ktorý nie je účastníkom konania. Ide teda o nedostatočný okruh účastníkov na strane žalovaných. Zároveň poukázali na konanie pod č.k. 13C/87/2011, kde si svoje nároky k parcele J. XXX/XX uplatňuje žalovaná v 5. rade. Poukázali na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby a taktiež uviedli, že nepreukázal jednotlivé podmienky vydržania, pričom samotná detencia k vydržaniu nepostačuje, je potrebné preukázať dobrú vieru držiteľa, že mu vec patrí a to konkrétnymi okolnosťami z ktorých možno vyvodiť, že je to dôvodné. Dobromyseľnosť držiteľa je treba hodnotiť vždy objektívne, či tento mal alebo nemal, prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí. Poukázali na to, že časť nehnuteľnosti J. XXX/XX, bola na základe zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, o pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, iba žalobcovi vyčlenená do užívania ako náhradný pozemok. Vyčlenením pozemku, ako náhradného pozemku do užívania nedochádzalo k vyporiadaniu vlastníckych vzťahov, ale len k vymedzeniu užívacieho stavu.
8. V priebehu konania zomrela žalovaná v 6. rade X. I., pričom súd uznesením č. k. 25C/240/2016 - 138 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičom po žalovanej I. X. a to s N. X.. Tento žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že on už je vedený ako vlastník parcely X. XXX/X-X. Vlastníctvo nadobudol po svojom otcovi, ktorý si tieto parcely, patriace do pôvodnej parcely J. XXX/XX, a teda aj do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, dal osvedčiť notárom. Jeho matka, ale naďalej ostala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti J. XXX/XX. Žalovaný, po jej smrti, vstúpil do jej práv, ako spoluvlastník.
9. Žalovaná v 7. rade so žalobou taktiež nesúhlasila. Taktiež poukázala na existenciu podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že z petitu žaloby nie je zrejmé presné ohraničenie parcely, ktorú žalobca žiada. Zároveň uviedla, že určením vlastníckeho práva za súčasnej existencie parciel X. Y. XXX/X-X sa jej znemožní vstup k jej nehnuteľnosti.
10. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov, oboznámením sa z LV č. XXX, XXX, XXX v k. ú. Ľ., osvedčením o dedičstve po Z. R. č. k. S. XXXX/XXXX, uznesením o schválení dedičskej dohody, potvrdením obecného úradu Ľ., zameraním skutkového stavu zo dňa 20.12.2011, pozemnoknižnou zápisnicou mpč. XXX, zjednodušeným rozdeľovacím plánom pre vytýčenie pozemkov do náhradného užívania, dedičskými spismi č. k. 26D/628/2018, 35D/430/2017, D2338/2001, spismi tunajšieho súdu č.k. 15C/111/92, 13C/87/2011 ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
11. Pôvodní žalovaní v 2. - 7. rade, ako aj neskôr žalovaný v 8. rade sú podieloví spoluvlastníci parcely J. XXX/XX zapísanej na LV č. XXX v k. ú. Ľ. o výmere 22 153 m2 - orná pôda. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom 1/5-iny tejto nehnuteľnosti a získal ju na základe darovacej zmluvy zapísanej pod č. D. XXXX/XXXX. Žalovaná v 3. rade je vlastníčkou 2/15-tin a svoj podiel získala na základe dedenia v konaní XXD/XXX/ XXXX - XX/XX. Pôvodná žalovaná v 4. rade, I. D. bola vlastníčkou 1/10-tiny a svoj podiel nadobudla na základe dedenia v konaní S.. Žalovaná v 5. rade je vlastníčkou 1/10-tiny a svoj podiel nadobudla dedením v konaní XXD/XXX/XXXX. Pôvodná žalovaná v 6. rade I. X. bola vlastníčkou 1/10-tiny a svoj podiel nadobudla dedením v konaní XXD/XXX/XXXX. Žalobca je vlastníkom 1/10-tiny nehnuteľnosti a svoj podiel nadobudol dedením v konaní S.. Žalovaná v 7. rade je vlastníčkou 1/15-tiny a svoj podiel nadobudla dedením v konaní XXD/XXX/XXXX. Žalovaný v 8. rade N. S., ktorý je na neznámom mieste, je vlastníkom 1/5-iny nehnuteľnosti a svoj podiel nadobudol na základe dedenia č. d. XXXX/XXXX. Žalobca a pôvodná žalovaná v 4. rade I. D., ako súrodenci, nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel každý v 1/10-tine dedičstvom po svojej nebohej matke Z. R., rod. S. v roku 2001 v dedičskom konaní S.. Žalobca tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť užíva od roku 1993, na základe Protokolu o vytýčení pozemkov podľa § 15 č. zákona č. 330/91 Zb., pričom na preukázanie svojich tvrdení predložil Potvrdenie od obce Ľ. o tom, že za nehnuteľnosť platí daň z nehnuteľnosti, v súčasnosti za výmeru 1 000 m2. Žalobca nepreukázal žiadny iný nadobúdací titul, na základe ktorého by mal užívať predmetnú nehnuteľnosť ako vlastník.
12. Na tunajšom súde prebehlo konanie pod sp. zn. 15C/111/92, kedy žalobca I. X. žaloval spoluvlastníkov zapísaných na MPČ č. XXX vo vzťahu k parcele XXX-XXX/XX o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, pričom žiadal, aby po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, jemu do vlastníctva pripadli parcely XXX/X-X. Účastníkom tohto konania na strane žalovaných v 5. rade bol aj žalobca N. R.. Dňa 22.1.1993 zobral žalobca žalobu späť. Žalovaní medzi iným aj N. R. so späťvzatím žaloby nesúhlasili s tým, že vo svojom nesúhlasnom stanovisku uvádzali, že žalobca v danom konaní sa pokúsil nadobudnúť vlastnícke právo na základe notárskeho osvedčenia. Súd konanie napriek nesúhlasu zastavil, keďže na nezastavenie konania nevidel dôvody. Kvôli odvolaniu podanému zo strany žalovaných vo veci rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č. k. 17Co/429/93-45 zo dňa 22.4.1994 uznesenie potvrdil. V odôvodnení krajský súd mimo iného konštatuje, že žalovaní sami uznávajú, že existencia spoluvlastníckeho práva je nepochybná, nič im nebráni, aby podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne urobili iné opatrenia potrebné na ochranu svojich majetkových práv.
13. V konaní sp.zn. 13C/71/2011 N. X. žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Súd žiadal o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcely X. XXX/X a XXX/X, pričom parcela XXX/X mala byť vytvorená z pôvodnej parcely XXX-XXX/XX a parcely XXX-XXX/XX evidovaných v zápisnici č. XXX a XXX a na LV č. XXX a XXX v k.ú. Ľ.. Žaloba bola dňa 21.5.2018 zamietnutá, keďže žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
14. Z LV č XXX v k.ú. Ľ.O. súd zistil, že v súčasnosti je vlastníčkou nehnuteľností X. XXX/X o výmere 480 m2 - orná pôda a X. XXX/X o výmere 770 m2 - orná pôda, I. Č., ktorá dané nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy od I. X.. Vklad bol povolený dňa 02.05.2019 pod číslom D.-XXXX/XXXX
- číslo zmeny XXX/XX.
Z LV č XXX v k.ú. Ľ. súd zistil, že v súčasnosti je vlastníkom nehnuteľností X. XXX/X o výmere 770 m2
- ostatná plocha a X. XXX/X o výmere 480 m2 - orná pôda, N. X., ktorý nehnuteľnosti nadobudol na základe Zmluvy o prevode oprávnenej držby pod číslom D.-XX/XXXX. Číslo zmeny - XX/XX. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne súčasťou parcely J. XXX/XX.
15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
18. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v záujme plynulého prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní môže pozemkový úrad na žiadosť účastníka schváliť umiestnenie náhradných pozemkov a začatie hospodárenia na nich už po dohodnutí zásad pre umiestnenie náhradných pozemkov (§ 11 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/330/19930101.html>), ak ide o vlastníka, ktorého nárok na vyrovnanie je nesporný alebo v jeho nespornej časti, pričom možnosť podať opravné prostriedky zostáva zachovaná. Schválenie sa oznámi verejnou vyhláškou.
20. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.
21. Podľa § 171 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo veci samej.
22. V predmetnom konaní žalobca tvrdí, že nadobudol vlastníckeho práva vydržaním. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby žalobca preukázal jednotlivé podmienky, ktoré zákon pre nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom vyžaduje. Žalobca musí preukázať spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Pre existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba jeho subjektívne tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné, aby toto tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. Z toho plynutie, že dobromyseľnosť držiteľa treba vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal, prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Vydržanie tak hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Ide o to, že tu existuje zmluva, ale je neplatná pre vadu o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo výnimočne, ak tu titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ vecí jej oprávneným držiteľom a splnením ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobo faktický stav so stavom právnym. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, právneho titulu, teda takzvané uchopenie sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
23. Čo sa týka predmetnej veci je zrejmé, že v čase kedy sa žalobca uchopil držby, resp. začal užívať predmetnú nehnuteľnosť, vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bola už síce zosnulá, ale naďalej na LV vedená jeho matka Z. R.. Zároveň v danom čase žalobca vedel, že jeho matka je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v príslušnom podiele a z titulu dedenia nadobudne jej podiel spolu so svojou sestrou ako spoluvlastníčkou. V roku 1993, kedy žalobca tvrdí, že začal užívať predmetnú nehnuteľnosť na základe vytýčenia pozemku podľa § 15 zákona č. 330/91 Zb. nešlo o uzatvorenie určitej zmluvy, prípadne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, išlo len o vyčlenenie časti nehnuteľnosti žalobcovi, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve, do užívania ako náhradný pozemok. Na základe tohto, žalobca objektívne nemohol nadobudnúť pocit ani dobrú vieru v tom, že sa stáva výlučným vlastníkom tejto časti nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že v minulosti nehnuteľnosť, ktorú užíva užívala jeho matka. Tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Košice, z 22.4.1994, ktoré bolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené aj žalobcovi, v konaní č.k. 15C/111/92, z ktorého jasne vyplýva, že v tom čase aj krajský súd uviedol, že všetci spoluvlastníci majú riadne vedomosť o tom, že spoluvlastníctvo k danej nehnuteľnosti ďalej existuje. V prípade, že jednotliví vlastníci chcú nadobudnúť do výlučného
vlastníctva časti z tejto nehnuteľnosti majú tak urobiť na základe konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade so zákonom. Žalobca, aj po vyčlenení časti nehnuteľnosti v roku 1993 mal vedomosť o tom, že danú nehnuteľnosť síce užíva sám, ale nie ako vlastník, ale len užívateľ v rámci podielového spoluvlastníctva. Je nepochybné, že subjektívna dobromyseľnosť pre vydržanie nestačí a nestačí ani presvedčenie držiteľa, v tomto prípade žalobcu, že nekoná neoprávnene, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu veci alebo právo náleží. Súd konštatuje rovnako ako súd v konaní č.k. 13C/87/2011, že bolo všeobecne známou skutočnosť akým spôsobom sa nadobudal majetok po právnych predchodcoch účastníkov konania, teda aj žalobcu, a to dedením. Táto skutočnosť bola všeobecne známou a preto ak sa žalobca ujal držby nehnuteľnosti po smrti svojej matky, bez prejednania tejto nehnuteľnosti v dedičskom konaní, jeho objektívna dobromyseľnosť nemôže byť daná, preto neobstojí ani námietka, že by časti parcely mali byť vydržané už jeho právnou predchodkyňou, predovšetkým aj z dôvodu, že žalobca nijako nepreukázal, že táto časť nehnuteľnosti bola v minulosti držaná a na základe čoho, jeho matkou. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovania, či už znalecké dokazovania alebo vyhotovenie geometrického plánu. Poukazuje predovšetkým na to, že pokiaľ strany konania v súčasnosti chcú vykonávať znalecké dokazovania môžu tak urobiť samé, bez toho, aby o to žiadali súd a taktiež vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani základ svojho nároku, nebol tu dôvod ani vyhotovovať geometrický plán na presné zameranie pozemku, ktorý žalobca v súčasnosti užíva. Súd konštatuje, že časť nehnuteľnosti, ktorú žalobca užíva je naďalej v podielovom spoluvlastníctve, tak ako aj v zostávajúca časť parcely J. Y., keďže v konaní neboli iné skutočnosti preukázané. Zároveň je zrejmé, že na základe notárskeho osvedčenia I. X. starší a následne jeho synovia, notárskym osvedčením, nadobudli nehnuteľnosť č. XXX/X-X do svojho výlučného vlastníctva, ktoré boli vyčlenené z parcely J. XXX/XX. Tieto nehnuteľnosti nie sú už predmetom tohto konania.
24. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Žalobca bol v konaní neúspešný, náhrada trov konania mu nepatrí. Keďže trovy konania žalovaným nevznikli, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania im nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.