Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-4-2020.pdf
PDF · 99.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného C. M., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 9T/27/2018-146 zo dňa 25.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 9T/27/2018-146 zo dňa 25.09.2019 bol obžalovaný C. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. XXXX, uznaný vinným zo páchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že
dňa 03.10.2017 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách v obci U. č. XXXX v unimobunke, ktorú obýva so svojou družkou Y. E., sa vyhrážal poškodenej Y. E. tým spôsobom, že jej hovoril, že ju zabije a podpíli ju v unimobunke, čím v poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie natoľko, že vyhľadala pomoc v Krízovom centre E. v U., teda inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe.
Za tento skutok uložil okresný súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 146-149.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 26.03.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta na Okresný súd Galanta obžalobu č. k. 2 Pv 432/17/2202-12 na obžalovaného C. M. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním jeho výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, výsluchom poškodenej a prečítaním
jej výpovede z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi, výsluchom svedkov Q. M., JUDr. E. I., npor. G. G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to odpisom z Registra trestov na obžalovaného, lustráciou v registri priestupkov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou o povesti.
Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. Aj napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie skutku, jeho vinu preukazuje najmä výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 19.10.2017 a tiež výpoveďami svedkov G. a I.. Pokiaľ ide o zmenu výpovede poškodenej, ktorá v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala zo spáchania skutku a na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenila, túto okresný súd považoval za účelovú v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Túto výpoveď potvrdila výpoveď svedkyne JUDr. E. I. (právničky krízového centra E.), ktorá opísala správanie poškodenej po skutku, poškodenú označila ako typickú obeť domáceho násilia, ale aj výpoveď svedka Bc. G. G., ktorý opísal stav poškodenej, keď podala na obžalovaného trestné oznámenie. Zo správania poškodenej bolo evidentné, že táto sa obžalovaného bála. Obžalovaného pozná zo služobnej činnosti ako agresívneho človeka, v minulosti napadol príslušníka PZ, za čo bol aj vo výkone trestu. Výpoveď poškodenej potvrdzuje aj výpis z Registra priestupkov, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný viackrát napadol poškodenú, na čo musela byť privolaná policajná hliadka.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, okresný súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na to okresný súd postupom podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. trest ukladal v rozmedzí trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky. Okresný súd prihliadol na agresívne správanie obžalovaného (vyplýva z registra trestov ako aj registra priestupkov) a aj na to, že u obžalovaného ani predchádzajúce odsúdenia spojené s výkonom trestu odňatia slobody nemali žiadny účinok. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov, takto uložený trest považoval za primeraný so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 153 a č.l. 165 spisu. Okresný prokurátor sa na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to voči všetkým výrokom rozsudku (č.l. 142).
Obžalovaný v odvolaní žiadal o advokáta. Uviedol, že poškodená si skutok, pre ktorý je stíhaný, vymyslela. Požiadal o vypočutie svedkov, syna C. M. a dcéry D. M.. Obžalovaný spochybnil vierohodnosť výpovedi svedkov Bc. G. G. a JUDr. E. I., pretože neboli prítomní keď k spáchaniu skutku malo dôjsť.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 27.02.2020 za prítomnosti ustanoveného obhajcu obžalovaného a zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obžalovaný ani poškodená, a to aj napriek riadne doručenému predvolaniu a poučeniu o následku nedostavenia sa. Senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej. Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, rozsudok považuje za zákonný a správny. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a na nové rozhodnutie vo veci. Namieta postup súdu, ktorým upustil od výsluchu svedkov C. M. ml. a D. M., ktorí mali byť priamo prítomní pri spáchaní skutku. Obhajca spochybnil vierohodnosť nepriamych svedkov JUDr. E. I. a Bc. G. G..
Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu. Záverečný názor okresného súdu pri ukladaní trestu, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je aj podľa názoru odvolacieho súdu zákonný, spravodlivý a primeraný. Zároveň pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na skonštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
Pokiaľ ide o samotné odvolanie obžalovaného, tu odvolací súd poukazuje na to, že aj napriek jeho nesprávnemu označeniu ako „odpor“ posúdil okresný súd a v nadväznosti na to aj odvolací súd toto podanie ako opravný prostriedok proti napadnutému rozsudku, a to práve s prihliadnutím na jeho obsah.
Pokiaľ ide o výrok o vine, správne okresný súd vychádzal primárne z výpovede poškodenej z prípravného konania učinenej dňa 19.10.2017, v ktorej poškodená bezprostredne po spáchaní skutku obžalovaným podrobne opísala nielen priebeh samotného skutku, ale podávala celkový obraz o správaní sa obžalovaného voči poškodenej aj v čase pred spáchaním skutku. Práve prvotná výpoveď poškodenej bezpochyby zachytáva protiprávne konanie nielen reálne a pravdivo, s prihliadnutím na obdobie, kedy poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie, ale aj najobjektívnejšie. Na vierohodnosti tejto výpovede neuberá ani úplne odlišná výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania zo dňa 04.03.2019 (na č.l. 107), ktorou poškodená poprela všetky skutočnosti uvedené nielen v trestnom oznámení, ale aj vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 19.10.2017. Stoja tu teda proti sebe dve protichodné výpovede, pričom odvolací súd výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní rovnako ako okresný súd vyhodnotil ako účelovú a zavádzajúcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkyne JUDr. E. I., ktorá ako osoba poskytujúca pomoc ženám v krízových situáciách akou problematika domáceho násilia bezpochyby je, ktorá poškodenú označila ako „typickú obeť domáceho násilia“, ktorá po podaní trestného oznámenia pod vplyvom rodiny alebo okolia opakovane mení svoje výpovede, presne tak, ako v tomto prípade. Už v minulosti boli do spoločnej domácnosti opakovane privolané policajné hliadky v dôsledku fyzického napádania a vyhrážania sa obžalovaného poškodenej, kedy sama poškodená privolala pomoc a následne, keď sa privolaná hliadka dostavila na miesto, poškodená odmietla situáciu objasniť, odmietla vypovedať a svoj postoj voči obžalovanému zmenila, ako sama uviedla zo strachu.
V súvislosti so zmenou výpovede poškodenej odvolací súd poukazuje na judikát zverejnený v Zbierke zákonov pod č. R 72/1980, podľa ktorého „V prípade, ak svedok (poškodený) na hlavnom pojednávaní zmení svoju výpoveď tak, že s ohľadom na ďalšie vykonané dôkazy je zrejmé, že ide o zmenu tendenčnú, súd môže výrok o vine založiť aj na výpovedi svedka (poškodeného) z prípravného konania za súčasného vyňatia tendenčne zmenenej výpovede na hlavnom pojednávaní.“ Postup okresného súdu, ktorým prihliadol na výpoveď poškodenej z prípravného konania odvolací súd považuje za správny a stotožňuje sa s nim.
Tu je potrebné poukázať na celkovú niekoľko rokov pretrvávajúcu situáciu v rodine obžalovaného a poškodenej, akcentujúc pritom na status poškodenej ako týranej osoby. Zmena výpovede je v podstate jedným z najčastejšie opakujúcich sa javov pokiaľ ide o domáce násilie (stáva sa tak až v 90 % prípadov), keď žena či už pod tlakom okolia, rodiny, kvôli maloletým deťom, tiež v dôsledku ekonomickej alebo akejsi citovej závislosti na partnerovi zmení výpoveď a protiprávne konanie (ktorého protiprávnosť si celkom zjavne uvedomuje) začne bagatelizovať a svoje prvotné výpovede meniť v prospech osoby, ktorá sa takéhoto konania dopúšťa (BÚTOROVÁ, Z. a kol. 2005. Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. ISBN 80-88935-78-4.). Pod takým tlakom bola aj poškodená, pretože táto opustila krízové centrum a vrátila sa späť k obžalovanému do spoločnej domácnosti práve a bezprostredne po tom, ako navštívila svoje dve staršie už plnoleté deti, ktoré na ňu vplývali.
S vyššie uvedeným stretnutím poškodenej so svojimi dvoma staršími deťmi, a to C. M. a D. M. potom úzko súvisí aj snaha obžalovaného o predvolanie a vypočutie týchto osôb ako svedkov, ktorí údajne
mali byť prítomní v domácnosti obžalovaného a poškodenej v čase, keď sa obžalovaný poškodenej vyhrážal. Tu odvolací súd poukazuje na to, že jednak nebolo preukázané, že by sa v čase spáchania skutku títo svedkovia v domácnosti obžalovaného a poškodenej zdržiavali, a jednak, obžalovaný zrejme opomenul, že okresný súd týchto svedkov riadne predvolal na hlavné pojednávanie dňa 15.07.2019 (č.l. 128), však ani jeden zo svedkov sa na pojednávanie nedostavili a svoju účasť neospravedlnili. Na tomto pojednávaní vzhľadom na dôkaznú silu okresný prokurátor vyhlásil, že na predvolaní týchto svedkov netrvá. Po tomto vyhlásení okresného prokurátora zároveň tak obžalovaný ako aj poškodená na vyzvanie súdu vyhlásili, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú, teda netrvajú na predvolaní a vypočutí týchto svedkov aj napriek tomu, že mali možnosť navrhovať súdu vykonanie ďalších dôkazov. Na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2019 (na č.l. 139), na ktoré sa obžalovaný ani poškodená nedostavili (svoju účasť síce ospravedlnili zdravotnými ťažkosťami, ktoré však nijako nepreukázali a zároveň ani nepožiadali o odročenie pojednávania), okresný súd vyhlásil podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku dokazovanie za skončené. Týmto momentom sa proces dokazovania ukončil a obžalovaný fakticky stratil právo navrhovať dôkazy vo svoj prospech, ktoré nenavrhol bez svojej viny pred vyhlásením dokazovania za skončené. Navyše, odvolaciemu súdu je zrejmá snaha obžalovaného o predvolanie týchto svedkov. Ako bolo uvedené vyššie, poškodená po stretnutí s týmito svedkami odišla z krízového centra, je zrejmé, že na ňu vplývali tak, aby svoju výpoveď zmenila a poprela protiprávne konanie obžalovaného, preto obžalovaný zrejme očakával predvolanie týchto svedkov, nakoľko si bol istý, že obaja budú popierať spáchanie skutku. Námietka obžalovaného a obhajoby o upustení od dokazovania vo vzťahu k predvolaniu vyššie uvedených svedkov a tiež návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania ich vypočutím sú preto v celom rozsahu nedôvodné.
Odvolací súd neuveril poškodenej, že je to práve ona, ktorá v domácnosti rozbíjala veci a prejavovala znaky agresie. S prihliadnutím na výpoveď samotnej poškodenej ako aj svedkov JUDr. E. I. a Bc. G. G. je zrejmé, že po agresívnych útokoch obžalovaného a opakovanom vyhrážaní sa poškodenej mala poškodená tendenciu z domu zo strachu pred obžalovaným utekať a nie reagovať agresívne.
Rovnako argument, ktorým odôvodňovala podanie trestného oznámenia, a síce to, že mala poškodená známosť, s ktorou chcela viesť spoločný život, považuje odvolací súd za účelový. Až do momentu, kedy poškodená zmenila výpoveď a tiež aj obžalovaný žiadnu inú známosť poškodenej vo výpovediach nespomínali, sama poškodená vo výpovedi zo dňa 19.10.2017 uviedla, že obžalovaný ju opakovane bezdôvodne podozrieval z nevery, čo samozrejme nebola pravda, teda akokoľvek popierala inú známosť. Otázne je aj to, prečo by po odchode zo spoločnej domácnosti nešla práve k údajnému priateľovi, ale uchýlila sa k svojmu švagrovi, t.j. bratovi obžalovaného.
V konaní bolo bezpochyby preukázané, že obžalovaný sa dlhé roky dopúšťa protiprávneho konania voči poškodenej a ich spoločným maloletým deťom. Toto tvrdenie jednoznačne vyplýva zo Znaleckého posudku č. 1/2018 znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria MUDr. Ľubice Slováčikovej, podľa ktorého sa obžalovaný poškodenej vyhrážal aj v minulosti, fyzicky ako aj verbálne ju napádal, aj pred maloletými deťmi, poškodená a tiež maloleté deti sa obžalovaného báli. Obžalovaný pod vplyvom drog (ako dlhoročný konzument drog, ktorý ani po absolvovaní ústavnej liečby a tiež ambulantnej liečby s užívaním drog neprestal) trpel halucináciami, vyhrážal sa podpálením domu, pozabíjaním rodiny ako aj inými verbálnymi útokmi, ktoré u poškodenej dôvodne vzbudzovali strach aj o život a zdravie spoločných detí.
Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu z Registra priestupkov, podľa ktorého sa obžalovaný opakovane dopúšťal vyhrážania a fyzického napádania voči poškodenej, za čo bol priestupkovo riešený a boli mu uložené sankcie v podobe pokút. Rovnako aj z výpisu z Registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nielen opakovane pácha násilnú trestnú činnosť, za útok na verejného činiteľa bol dokonca vo výkone trestu odňatia slobody.
Vinu obžalovaného a prvotnú výpoveď poškodenej potvrdzovali aj ďalšie dôkazy, a to výpovede svedkov JUDr. E. I., ktorej poškodená opísala skutok ako aj dlhodobú situáciu v domácnosti s obžalovaným a tiež výpoveď Bc. G. G., ktorý prijal trestné oznámenie poškodenej a opísal súdu správanie poškodenej pri podaní trestného oznámenia. Svedok G. navyše uviedol, že obžalovaný je príslušníkom PZ v mieste bydliska dobre známy, práve pre početné výjazdy do domácnosti poškodenej a obžalovaného, kde dochádza k vyhrážaniu a domácemu násiliu, ako aj kvôli drogovej minulosti obžalovaného a jeho predošlých odsúdeniach. Odvolací súd potom nemá ani najmenšiu pochybnosť o tom, že skutok sa stal
tak, ako je obžalovanému kladený za vinu v obžalobe. Aj napriek nesúhlasu obhajoby, odvolací súd o vierohodnosti týchto svedkov nemá najmenšiu pochybnosť, pretože v súvislosti so všetkými vykonanými dôkazmi len potvrdzovali prvotnú výpoveď poškodenej ako ťažiskový dôkaz v konaní.
Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spácha- ní činu nevynímajúc (napr. uznesenie Najvyššieho súdu 6 To/13/2011 a ďalšie). Okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy správne, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom všetky vykonané dôkazy poskytovali ucelený pohľad na protiprávne konanie obžalovaného a boli dostačujúce na to, aby súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku na podklade obžaloby.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a obžalovanému trest ukladal podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky. Súd po zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený) a žiadnej poľahčujúcej okolnosti následne správne v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. trest ukladal už v modifikovanej trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky. Odvolací súd sa stotožňuje aj s uloženým trestom vo výmere 26 mesiacov nepodmienečne so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, žiada sa tu zdôrazniť, že ide o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou a ani skutočnosť, že bol v minulosti trikrát nepodmienečne odsúdený za ten istý prečin ho neviedli k náprave a vedeniu riadneho života. Práve preto je potrebné hľadieť naňho ako na tzv. špeciálneho recidivistu vo vzťahu k páchaniu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, u ktorého nešlo o jednorazový exces z medzí zákona, ale o neustále protiprávne konanie, ktorého sa navyše hrubo dopúšťal voči svojej družke.
Vzhľadom na bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, kedy sa opakovane dopúšťal fyzických útokov a agresívneho správania voči svojej družke - poškodenej je vylúčené, aby účel trestu u tohto obžalovaného bolo možné naplniť trestom kratšieho trvania, eventuálne podmienečným odsúdením. Obžalovaný sa dobrovoľne nelieči z drogovej závislosti, ani predošlá či už ústavná alebo ambulantná liečba uňho nesplnila účel, k užívaniu drog sa opätovne vrátil, pričom nielen pod vplyvom drog sa dopúšťa protiprávneho konania voči svojej družke. Netreba opomínať i to, že u obžalovaného sa predošlé odsúdenia ako i priestupkové postihy minuli účinku, odôvodneným a zároveň jediným možným postupom súdu prvého stupňa bolo vynútiť rešpektovanie zákona uložením prísnejšieho trestu aj napriek nesúhlasu obžalovaného. V tomto smere je nutné poukázať na okolnosti prípadu, následky obžalovaným spáchaného činu vo sfére zákonom chráneného záujmu a s prihliadnutím na jeho osobu a spáchaniu činu predchádzajúci život, ktorý podľa názoru súdu (na rozdiel od obhajoby) v žiadnom prípade neposkytuje dostatočnú záruku z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Rovnako dôležité je neopomínať ani záujem maloletých detí, pre ktoré sa nejaví ako vhodné výchovné prostredie také, v ktorom otec či už verbálne alebo fyzicky napáda matku, v dôsledku čoho nielen matka, ale aj maloleté deti majú z otca strach, čo napokon vyústilo aj do opustenia spoločnej domácnosti a dočasného odchodu do krízového centra. Takýto trest považuje aj odvolací súd za úmerný spáchanému skutku, teda zákonný a spravodlivý, zahŕňajúci v sebe tak prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, odzrkadľujúci zároveň morálne odsúdenie páchateľa.
Pre úplnosť odvolací súd dáva obžalovanému do pozornosti to, že trest vo výmere 26 mesiacov predstavuje trest v polovici trestnej sadzby, teda nie najvyšší možný trest, aký je možné páchateľovi tohto prečinu v zmysle ustanovenia § 360 ods. 2 Trestného zákon uložiť.
Odvolací súd má za to, že v rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť podstatným odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému rozhodnutiu vo veci než k akému dospel súd prvého stupňa. Aj podľa názoru krajského súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade spoľahlivo preukazovali vinu obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V nadväznosti na preukázanie viny, okresný súd správne postupoval aj pri určení druhu a výmery trestu s poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu obžalovaného, okolnosti skutku, kedy okresným súdom uložený trest aj odvolací súd považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.