Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/146/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: U.. L. P., T.., X. Č.: XXXXXX/XXX, E. Y. U., XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 o náhradu nemajetkovej ujmy, o určenie, že text zápisnice Okresného súdu Bratislava II vyhotovenej v súdnom konaní dňa 20.06.2013 nezodpovedá reálnemu priebehu pojednávania a dopĺňa a nahradzuje sa textom uvedeným v žalobe, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a. II. Súd konanie v časti o určenie povinnosti žalovanej zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 Eur s úrokom z omeškania p.a. od 20.06.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e. III. Súd konanie o určenie povinnosti žalovanej zaslať žalobcovi ospravedlnenie v znení: "Nepravdivými poučeniami o hmotnom práve, zverejnenými počas verejného súdneho pojednávania a pred svedkami, ako i porušením práva žalobcu na spísanie zápisnice, ktorá obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia a vyjadrenie poučených osôb, ako i námietky strán alebo proti obsahu zápisnice, Slovenská republika porušila právo žalobcu očakávať, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní a zákonom. Týmto sa Slovenská republika ospravedlňuje U.. L.D. P., T.., za popísaný nezákonný postup O.. B. Z., O.. X. L., Z.., O. Č. a U. E." z a s t a v u j e. IV. Súd konanie o priznanie práva žalobcovi v prípade, že žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, uverejniť formou platenej inzercie na náklady Slovenskej republiky z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR v časopise Justičná revue nasledovný text: "Nepravdivými poučeniami o hmotnom práve, zverejnenými počas verejného súdneho pojednávania a pred svedkami, ako i porušením práva žalobcu na spísanie zápisnice, ktorá obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia a vyjadrenie poučených osôb, ako i námietky strán alebo proti obsahu zápisnice, Slovenská republika porušila právo žalobcu očakávať, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní a zákonom. Týmto sa Slovenská republika ospravedlňuje U.. L.D. P., T.., za popísaný nezákonný postup O.. B. Z., O.. X. L., Z., O. Č.U. a U. E.", z a s t a v u j e. V. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. VI. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.07.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zast. : 1. Ministerstvom spravodlivosti SR, 2. Okresným súd Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava, 3. Okresnou prokuratúrou Bratislava II, Kvetná 13, 820 05 Bratislava, 4. O.. B. Z., X. O.. X. L., Z.., X. O. Č.Á., X. U. E., pracujúci na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava, náhrady nemajetkovej ujmy a určenia že obsah zápisnice vyhotovenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. dňa 20.06.2013 je nepravdivý a vykonanie opravy znenia. Súčasne žiadal žalovanú zaviazať k zaslaniu ospravedlnenie v znení:

"Nepravdivými poučeniami o hmotnom práve, zverejnenými počas verejného súdneho pojednávania a pred svedkami, ako i porušením práva žalobcu na spísanie zápisnice, ktorá obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia a vyjadrenie poučených osôb, ako i námietky strán alebo proti obsahu zápisnice, Slovenská republika porušila právo žalobcu očakávať, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní a zákonom. Týmto sa Slovenská republika ospravedlňuje U.. L.D. P., T.., za Z. E. Z. O.. B. Z., O.. X. L., Z.., O. Č.U. W. U. E.", prípadne znenie ospravedlnenia, v prípade nesplnenia povinnosti uloženej žalovanej súdom, zverejniť na náklady žalovanej v Justičnej revue.

2. Oprávnenosť svojich nárokov odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II č.k. súd prejednával obžalobu, ktorú voči nemu podala v zastúpení Okresnej prokuratúry Bratislava II O.. Š.. V tomto konaní má postavenie obžalovaného a tvrdí, že krivo. Usudzuje, že štátni úradníci, ktorí konajú vo veci, si vytýčili cieľ odňať mu jeho základné právo kodifikované medzinárodnou dohodou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktoré eviduje v , ods. 1 a 2 SR a usilujú sa ho zavrieť do väzenia na 12 rokov, hoci nikomu k takémuto postupu neposkytol žiaden zákonný dôvod. Nie je možné donútiť žalovanú, aby konala zákonným spôsobom. Okolnosť, že neexistujú žiadne hranice, ktoré by zástupcovia žalovanej v 3.-6 rade považovali za záväzné možno ilustrovať napr. (ale v žiadnom prípade nie výlučne) tým, že ho policajti v skutku č. 4 obvinili z prenájmu údajne neexistujúcich áut trestnou sadzbou premlčovanou v prekluzívnej lehote 5 rokov. Aby autá neexistovali, policajti sfalšovali nimi vedené evidenčné listy týchto áut tak, že z nich vymazali vlastníka. Obvinenie mu policajti vzniesli dňa 18.7.2005, pričom oni sami v nimi podanej obžalobe skutok nazvali dokonaným dňa 20.6.2000. Zástupcovia žalovanej v 2. a 5. - 7. rade obžalobu, podanú i v tomto premlčanom skutku akceptovali, jeho námietky do zápisnice nezapísali a na ním písomné podania, v ktorých poukazuje na ich úradnú povinnosť skúmať preklúziu konania, nedbajú. Jedinou možnosťou obrany voči citovanému zámeru tých štátnych úradníkov, ktorí zastupujú žalovanú, je výlučne predloženie dôkazu lživosti svedkov v zmienenom trestnom súdnom konaní. Na listinné dôkazy a právne dôvody tu uvedení zástupcovia žalovanej nijak nereagujú a s jeho podaniami nakladajú, akoby neexistovali. Systematicky ale potvrdzujú pravdivosť krivých svedectiev, ktoré dosiahli v prípravnom konaní prostredníctvom zneužitia právomocí policajtov, ktorí mu zakázali účasť na výsluchoch svedkov. O to významnejšou sa preto stala nutnosť preukázať, že nielen listinné dôkazy, ale i samotné svedecké výpovede proti nemu sú falošné a neúplné. Takýto dôkaz možno vykonať len kontradiktórnym výsluchom. Zistil ale, že dosiahnuť pravdivý zápis o priebehu pojednávaní, je nemožné, pretože o obsahu zápisnice rozhoduje mimoriadne dobre motivovaný zástupca žalovanej v 5. rade. Po skúsenostiach s márnymi námietkami voči predchádzajúcim dvom zápisniciam, z 18.10.2012 a 17.1.2013, pričom najmenej aj tú zo 17.1.2013 predseda senátu sfalšoval tiež a toto falšovanie odmieta napraviť, preto z pojednávania konaného dňa 20.6.2013 vyhotovil zvukový záznam, ktorý prikladá ako dôkaz. Konštatuje, že zápisnica z pojednávania, ktorú prikladá v dôkaze nie je pravdivým popisom priebehu tohto pojednávania, pretože ňou je zachytená výslovná nepravda a neúplná pravda o tomto priebehu, t.j. tiež nepravda.

3. Svojim návrhom preukazuje nepravdivosť verejnej listiny najmä v časti výsluchu svedka Matulu, pretože všetci ostatní svedkovia tvrdia tie skutočnosti, ktoré nepoznajú z vlastnej skúsenosti. Svedčia krivo len na základe dohody so svedkom A. a preto prekladá zápisnice o výsluchu tohto svedka z prípravného konania. Za účelom dôkazu nezákonných poučení predsedu senátu, súdu predkladá zmluvu, ktorá podľa tvrdenia O.. X. L., Z.., nemôže existovať.

Podľa listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o

nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa o zbierke zákonov o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Citovaný je kodifikovanou formuláciou zásady "neznalosť zákona neospravedlňuje", ktorú štát zdôrazňuje každému laickému občanovi. Je to však sudca, kto na verejnom pojednávaní prehlásil, že neplatia tie zákony, ktoré citujem v petite návrhu. S ohľadom na nemožno nájsť formuláciu tomu inej zásady o neospravedlniteľnej neznalosti zákona, ktorá by iste mala existovať i pre vysoko profesionálnu verejnosť, akou sú súdy. Z toho dôvodu a s ohľadom na 12 rokov väznenia, ktoré sa zástupcovia žalovanej pokúšajú dosiahnuť úmyselnými klamstvami o práve a i tu preukázanými nezákonnými úkonmi, na základe , ods. 1 požaduje od žalovanej satisfakciu formou verejného ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , ods. 2 .

Predloženým návrhom súd v zhode s tiež žiada, aby konštatoval nepravdivosť verejnej listiny podľa dôkazu č. 1, spôsobenú jej nepravdivým tvrdením podľa str. 7 zápisnice podľa dôkazu č. 1, 6. ods. zhora o svedectve svedka Matulu, ktorý na pojednávaní dňa 20.6.2013 povedal: " Až v r. 1999 - 2000, kdy jsem v podstatě při jedné z mých návštev pravidelných na Trenčianské, kde jsme měli kancelaře, při probírání faktúr jsem zjistil, nebo se mi dostala do ruky faktúra za výtah na cirka pětsettisíc slovenských korún ..."

Vo svojej výpovedi pred policajtom dňa 10.12.2007 podľa dôkazu č. 3 svedok A. povedal: " U.. L.. P. neumožnil spoločníkom spol. nahliadnuť do účtovníctva, vyhováral sa, že je konateľ, že má všetko v poriadku a že spoločníci budú oboznámení s výsledkami hospodárenia spol. až na Valnom zhromaždení. Teda U.. L. P. nekonzultoval Žiadne výdavky, neviem presne zistiť spôsob akým som zistil, že existuje nejaká faktúra na výťah ..". Navrhuje preto, aby súd zmenil citované tvrdenie zápisnice.

Návrhom ďalej žiadam, aby súd do zápisnice doplnil ten popis priebehu pojednávania, ktorý nastal, ktorý je významný pre dokazovanie, ale zápisnica ho neobsahuje.

4. S poukazom na vyššie uvedené žiada, aby súd vydal vo veci rozhodnutie nasledovného znenia: 1. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi uhradiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- € so zročným úrokom 5,5 % od 20.6.2013 až do splatenia.

2. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaslať ospravedlnenie nasledujúceho znenia: "Nepravdivými poučeniami o hmotnom práve, zverejnenými počas verejného súdneho pojednávania a pred svedkami, ako i porušením práva žalobcu na spísanie zápisnice, ktorá obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia a vyjadrenie poučených osôb, ako i námietky strán alebo proti obsahu zápisnice, Slovenská republika porušila právo žalobcu očakávať, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní a zákonom. Týmto sa Slovenská republika ospravedlňuje U.. L. P., T.., za popísaný nezákonný postup O.. B. Z., O.. X. L., Z.., O. Č. a U. E..".

3. V prípade, že žalovaní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je žalobca oprávnený uverejniť formou platenej inzercie na náklady Slovenskej republiky z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti SR v časopise Justičná revue nasledovný text: "Nepravdivými poučeniami o hmotnom práve, zverejnenými počas verejného súdneho pojednávania a pred svedkami, ako i porušením práva žalobcu na spísanie zápisnice, ktorá obsahuje stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, návrhy strán, poskytnutie poučenia a

vyjadrenie poučených osôb, ako i námietky strán alebo proti obsahu zápisnice, Slovenská republika porušila právo žalobcu očakávať, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní a zákonom. Týmto sa Slovenská republika ospravedlňuje U.. L. Ľ., T.., za popísaný nezákonný postup O.. B. Z., O.. X. L., Z.., O. Č. a U. E..".

4. Súd určuje, že text 6. ods. na 7 str. zápisnice Okresného súdu Bratislava II, vyhotovenej z pojednávania v konaní č.k. dňa 20.6.2013, v znení:" Na výzvu OP II- udáva zhodne ako v zápisnici o výsluchu č.l. 136-137 na (doplnil žalobca) svojej výpovedi nič nemení ani nedodáva." nie je pravdivý. Tento text sa nahradzuje znením:

- Na výzvu OP II udáva rozdielne voči doterajším zápisniciam o výsluchu z 10.12.2007, 7.10.2004 a z 20.1.2005. Svedok tiež mení pôvodné svedectvo z 10.12.2007 a protichodne voči tomuto tvrdí: Pravidelne som nahliadal do účtovníctva spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol, s .r. o.. Tak som zistil, že existuje faktúra za výťah, ktorý bol nainštalovaný do rodinného domu L. P..

5. Súd doplňuje text zápisnice Okresného súdu Bratislava II, vyhotovenej z pojednávania v konaní č.k. dňa 20.6.2013 nasledovne:

- Svedok A. prehlásil, že: Od obžalovaného dňa 28.7.2000 nikto nechcel inventarizáciu spoločnosti. Nedá sa rozpoznať, ktoré náklady, hradené spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA, spol. s t o., boli vynaložené na rekonštrukciu domu vo vlastníctve pána P., to sa proste nedá. Obžalovaný výslovne namietal neoprávnenosť a nepravdivosť vykonaných protokolácií svedeckých výpovedí pretože v rozpore so zápisom: -svedkyňa U.. E. Z. bola vypočutá v konaní napriek tomu, že skutok postúpenia pohľadávky Mäsiarstvu MIRAN nie je uvedený v obžalobnom návrhu. -svedok A. neudával zhodne ako vo svojej výpovedi na č.l. 136-137. -z výpovede svedka A. vyplynulo, že nepoveril p. G., aby sa vydával za poškodeného. -otázka, či svedok A. poveril A.. X. G., aby sa vydával za poškodeného, nie je zapísaná v zápisnici, -otázka, či svedok A. niekedy vyzval obžalovaného, aby vrátil nejaké peniaze do pokladne, nie je zapísaná v zápisnici -otázka na svedka A.: Prečo, ak som Vám peniaze mal neodovzdať, ich neevidujete ako pohľadávku voči mne, ale ich evidujete, akoby existovali v pokladni?, nie je zapísaná v zápisnici -otázka na svedka A.: Ako je možné, v prípade, že som Vám neodovzdal pokladňu, že správca dane tie peniaze v pokladni našiel? nie je zapísaná v zápisnici. Predseda senátu O.. X. L., Z.., nezapísal do zápisnice vznesenie ani jedinej námietky obžalovaného voči vedeniu zápisu a neuviedol v zápisnici ani žiadne svoje rozhodnutie o uplatnených námietkach. O.. X. L., Z.., bez toho, aby toto svoje rozhodnutie uviedol v zápisnici zakázal obžalovanému žiadať odpoveď od svedka A. -k skutku č. 5 na okolnosti priebehu konania údajného valného zhromaždenia. -k skutku č. 3, ktorý právny predpis, alebo ktorá dohoda medzi spoločnosťou a obžalovaným obžalovanému ukladá povinnosť oznamovať komukoľvek zmenu jeho rodinného domu na sídlo firmy. O.. X. L., Z.., bez toho, aby toto svoje rozhodnutie uviedol v zápisnici zakázal obžalovanému položiť svedkovi A. otázky v znení: -Nahliadali ste, alebo ste nenahliadali do účtovných dokladov spoločnosti BLOCK SLOVAKIA? -Poverili ste A.. X. G., aby sa v tomto konaní vydával za svedka? -Viete mi vysvetliť, ako ste mohli pozvánku na údajné valné zhromaždenie, ktoré dňa 28.7.2000, ešte bez podpisov odfaxovať v deň konania tohoto údajného valného zhromaždenia o 11. 57 hod zo spoločnosti BLOCK, a.s., pokiaľ tvrdíte, že bola podpísaná už 7.7.2000?. Nutnou podmienkou platného konania akéhokoľvek valného zhromaždenia je existencia troch listín: pozvánka, prezenčná listina a zápisnica z valného zhromaždenia. Ako je možné, že ani jediný z týchto troch potrebných dokladov nemal môj podpis v deň konania údajného valného zhromaždenia dňa 28.7.2000 a dva ho nemajú dodnes? -Sľúbil som dňa 28.7.2000, že o 17.00 hod. Vám prídem odovzdať doklady? -Je Vám známe, že ste doklady od 28.7.2000 mali v držbe Vy a preto mňa nemožno viniť zo žiadnej škody, ktorá na týchto dokladoch prípadne vznikla? -Môžete mi označiť čo len jediný doklad, ktorý Vám chýbal a ktorý sa našiel v priebehu doposiaľ uplynutých 13 rokov u mňa? -Ako sa dá rozoznať, ktoré náklady, hradené spoločnosťou BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., boli vynaložené na rekonštrukciu domu v mojom vlastníctve? Kde sú dodacie listy materiálov z účtovníctva?

O.. X. L., Z.., bez toho, aby toto svoje rozhodnutie uviedol v zápisnici zakázal obžalovanému žiadať odpoveď od svedka P. na otázky: -Viete uviesť jediný konkrétny doklad, ktorý som spoločnosti neodovzdal? -Došlo k prevodu aktív BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o. do BLOCK SK, s.r.o.? -Plnila BLOCK SLOVAKIA, spol. r. o., nejaké povinnosti v spoločnosti INA KYSUCE, a.s., po 26.7.2000, kedy bola postúpená jej pohľadávka na AES, spol. sr. o.? -kto bol povinný platiť daň z príjmu získaného zhodnotením rodinného domu v Nových záhradách III/6 ja, alebo moja manželka? O.. X. L., Z.., v rozpore s , ods. 2 akceptoval ako splnomocnenca poškodeného A.. X. G., ktorý bol predvolaný a vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2012 ako svedok. O.. X. L., Z.., na otázku, položenú svedkovi F. A.: 2.8.2011 ste v konaní na Okresnom súde v Nitre vypovedali: Z opatrnosti pán M. vyňal tieto položky z účtovníctva a ja som rozhodol, že sa to dá do nedokončenej výroby. Tým pádom je to daňový základ a tým sa zmenilo daňové priznanie.", odpovedal miesto svedka: "O o o, no ukážte mi, lebo viete, lebo to čo ste mi tu predviedli to je tak vytrhnuté z kontextu že ja neviem o čom sa tu bavíme. Kde to je, ale ja to tu nevidím nikde aha, dobre, tu je to áno. T t t, p o z o r, pozor, pán obžalovaný, ja viem, vy ste veľký mág, ale jednak mňa o tom moc é, najprv je tu jednak aj nájomná zmluva, áno, to je v zápisnici, sa spomína nájomná zmluva, že zmluva o dielo, zmluva o dielo, zmluva o dielo, to s nájomnou zmluvou z roku deväťdesiatosem nemá nič spoločné, čiže takáto zmluva neexistovala, myslím že pri rekonštrukcii pán P. uzavrel ústnu zmluvu so sebou samým, písomnú zmluvu o dielo som nevidel, pokiaľ sa realizuje nejaká zákazka, ktorá nie je dokončená a nie je iná možnosť ako náklady na túto zákazku zaradiť pod nedokončenú výrobu, Block Slovakia nemal inú možnosť ako zažalovať pána P. o náklady, pretože nijako nekomunikoval a pán M. z účtovnej opatrnosti položky na rekonštrukciu domu najprv vyňal z účtovníctva ako nedaňový doklad a ja som rozhodol neskôr o tom, že sa zmení daňové priznanie a že sa tieto náklady na rekonštrukciu pána P. dajú ako daňový náklad oproti ktorému sa vymáha súdnou cestou výnos z nezaplatených daňových výnosov. Tam sa nehovorí o peniazoch. Mali ste namietať protokoláciu. Lebo tu tak tu sa spomína len zmluva o dielo a nájomná zmluva. Prečo ste tam nenamietali protokoláciu ale zase dvadsiatypiatykrát neúspešne aj v Nitre? Absolútne nezmyselná otázka. Ďalej. Ďalej. A bez úsmevu. Asi ôsmykrát vás ja upozorňujem na to. Dobre? Súd vám zdvorilo zamieta túto vašu žiadosť, dobre? Súd vám v ničom nebráni, položte ďalšiu otázku. Nie je to tam, nie je to tam napísané, nie je to tam uvedené výslovne ." O.. X. L., Z.., na upozornenie obžalovaného, že cieľom je preukázanie krivého svedectva svedka, ktorý tvrdil, že nevedel, kto zaradil nákladové položky do daňového priznania ako oprávnené náklady spoločnosti, znižujúce základ dane, hoci tieto náklady v mene spoločnosti schválil on sám, oznámil, že tento dôkaz krivej výpovede do zápisnice nezapíše. Tento svoj postup odôvodnil tvrdením: "Nie viete prečo vám to nezapíšem? Lebo krivá ... Desiatykrát vás upozorňujem, aby ste sa neusmieval'- lebo v tomto momente vám uložím pokutu. My sme tu nie na smiech pán obžalovaný. A pokiaľ si myslíte, že sme tu debili a nahrávate si to, tak ma to nezaujíma. Ešte jedna takáto vaša poznámka tak uvidíte. Ako to budem riešiť ďalej. Pardon, nie poznámka, ale takýto váš úškrn. Pán obžalovaný, pán obžalovaný. Môžem vám ja teraz niečo povedať?3' Mne to, čo podala obžaloba, prokuratúra v obžalobe, je lautr jedno. Tak jak ste mi lautr jedno vy. Je mi to jedno, pretože ja a tento súd sa rozhoduje na základe dôkazov vykonaných na tomto súde. A to, čo je v obžalobe, či má nejaký záujem pani doktorka je mi jedno, čo tam napísala. Ja sa a tento súd sa rozhodne na základe toho, čo je tu a nie toho, čo je napísané v obžalobe." O.. X. L., Z.., na laický názor obžalovaného, že to znamená, že by súd bol schopný stíhať aj absolútne nevinných ľudí reagoval oznámením: "No mne to je absolútne jedno.". O.. X. L., Z.., na pojednávaní poskytoval nepravdivé a nevyžiadané poučenia o znení zákonov, ktorými podporoval krivé svedectvá svedka A., keď -v rozpore s , ods. 2 nepravdivo tvrdil, že svedok nemá povinnosť podľa , ods. 1. vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o jeho vlastných tvrdeniach z prípravného konania. -v rozpore s O.z. nepravdivo tvrdil, že nebezpečenstvo vzniku škody na veci neznáša držiteľ tejto veci a toto tvrdenie odôvodnil konštatovaním, že kým on je právnik, obžalovaný je len strojný inžinier. -V rozpore s , ods. 1 Ob.z. tvrdil, že v období medzi 3.5.1995, kedy bola založená, do 7.6.1995, kedy vznikla, spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., neexistovala. -V rozpore s , ods. 3 Ob.z. tvrdil, že v období medzi 3.5.1995, kedy bola založená, do 7.6.1995, kedy vznikla, spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., nemohla uzavrieť platnú zmluvu.

-V rozpore so zmluvou o bežnom účte, uzatvorenou medzi spoločnosťami VÚB, a.s. a BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., ktorá bola platné podpísaná dňa 5.5.1995, tvrdil, že v období medzi 3.5.1995, kedy bola založená, do 7.6.1995, kedy vznikla, spoločnosť BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., nemohla mať pečiatku. -V rozpore s , ods. 1 z analogickými ustanoveniami zákona platného v r. 2000 tvrdil, že účtovná jednotka nie je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o stave pokladne, ale je povinná vykazovať v pokladni taký stav, aký tam vyšiel z dokladov, hoc aj nepravdivých. Toto svoje tvrdenie O.. X. L., Z. odôvodnil konštatovaním, že je to: "z účtovného hľadiska a to aj ja, debil právnik viem, že keď raz napíše, že sú peniaze do pokladne, tak musia byť v pokladni, aj keď tam je len takýto zdrap papiera, že je v pokladni. A peniaze budú na účte u babky matatajky.". O.. X. L., Z.., zápisnične neosvedčil doručenie "Zápisu z 41. zasedání predstavenstva a.s. BLOCK konaného dne 13.3.1998 ve K. A.." O.. X. L., Z.., informoval svedka A. o obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania a oboznámil ho s meritórnym tvrdením obžalovaného z 18.10.2012 v znení: "K obsadeniu prišlo z toho dôvodu, že som odmietol podpísať fiktívnu zmluvu s BLOCK SLOVAKIA. Teraz som sa Vás na to pýtal a vy neviete prečo tam prišli. To je vaša výpoveď.". O.. X. L., Z.., súbežne s výsluchom svedkov zároveň vypočúval obžalovaného - žiadnu zo svojich otázok obžalovanému a ani žiadnu odpoveď obžalovaného však nezapísal do zápisnice. O.. X. L., Z.., obžalovanému počas verejného pojednávania a v prítomnosti svedkov oznámil: "Ja sa nečudujem, že vám doteraz všetko prešlo.". Predseda senátu auditóriu neoznámil, čo malo obžalovanému doposiaľ prejsť a ani, odkiaľ získava informácie, ktoré nie sú v spise, o skutkoch, ktoré mali obžalovanému doteraz prejsť. Na popísané vyjadrenia O.. X. L., Z.., používal intonáciu hlasu v rozmedzí od výhražného tónu, cez hlasný prejav až po veľmi hlasný prejav. Tiež pod hrozbou pokuty a vyvedenia zo súdnej siene zakazoval obžalovanému zdvorilý úsmev a i mimovoľnú mimiku a tvrdil, že existuje zákon, ktorý obžalovanému zakazuje usmiať sa, resp. úsmev nazýval úškrnom. Tiež nazýval otázky obžalovaného blbými, oznamoval obžalovanému, že sa z neho musí smiať, pýtal sa obžalovaného, či si myslí, že sú tam všetci na hlavu padnutí a že nemajú vlastný názor apod.. Tiež pre obžalovaného nachádzal rôzne mená ako veľký mág a manipulátor a pripustil, aby tieto hanlivé označenia obžalovaného používal i svedok A. pri svojej odpovedi na otázky obžalovaného.

Prokurátorka O.. B. Z. nevykonala dozor nad dodržiavaním zákonov a voči nepravdivým a nevyžiadaným poučeniam predsedu senátu o hmotnom práve nenamietala. Nenamietala ani voči žiadnemu z postupov predsedu senátu. Prokurátorka O.. B. Z.Á. namietla otázku obžalovaného na svedka P. v znení: Previedli ste aktíva z BLOCK SLOVAKIA, spol. s r. o., na BLOCK SK, spol. s .r. o.?, ako nesúvisiacu s vecou. Napriek tomu, že šlo o úvodnú otázku k zisťovaniu materiálneho korektívu všetkých skutkov obžaloby, predseda senátu jej námietke vyhovel. Žiaden úkon predsedu senátu nenamietali ani prísediace O. Č. W. U. E.. 5. Uznesením zo dňa 18.02.2019 č.k.18C 146/2013-49 súd určil, že v konaní bude pokračovať s Ministerstvom spravodlivosti SR ako subjektom oprávneným zastupovať žalovanú v predmetnom spore. 6. Žalovaná sa vyjadrila k podanej žalobe písomným podaním zo dňa 25.03.2019. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní, sp. zn. v tejto súvislosti poukázala na

V zmysle Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úrodným postupom. Zo nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či 86 písm. a) a d) a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Ďalej uviedla, že žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že Okresný súd Bratislava II sa mal v konaní vedenom pod sp. zn. pri výkone verejnej moci dopustiť nesprávneho úradného postupu tým, že v priebehu hlavného pojednávania konaného dňa 20.06.2013 bol vyhotovený nepravdivý zápis, teda že "(...) zápisnica z pojednávania, ktorú prikladám v dôkaze č. 2, nie je pravdivým popisom priebehu

tohto pojednávania, pretože ňou je zachytená výslovná nepravda a neúplná pravda o tomto priebehu, t. j. tiež nepravda. Žalobca ďalej poukazuje na to, že listinné dôkazy, ako aj samotné svedecké výpovede v predmetnom trestnom konaní sú falošné a neúplné, a týmto svojím žalobný návrhom preukazuje nepravdivosť zápisnice o pojednávaní ako verejnej listiny a zároveň žiada konajúci súd, aby túto nepravdivosť konštatoval. V tejto súvislosti žalobca cituje (v súčasnosti platný a účinný ) a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. 7. Podľa názoru žalovanej, samotný tvrdený nesprávny úradný postup nie je zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázaný. Námietky prednášané žalobcom v žalobnom návrhu (spolu s predkladanými dôkazmi a zvukovým záznamom) sú totiž v konaní o náhradu škody podľa osobitného irelevantné, nakoľko súd v tomto konaní nie je oprávnený rozhodovať o týchto námietkach, ani meniť, resp. dopĺňať znenie zápisnice z iného súdneho konania, a už vôbec nie je oprávnený určiť, že obsah zápisnice iného súdu, z iného súdneho konania je nepravdivý. Tvrdenia a návrhy žalobcu prezentované v žalobe mali smerovať priamo do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. (či už prostredníctvom námietok proti zápisnici alebo prostredníctvom sťažnosti voči rozhodnutiu súdu o týchto námietkach), ktorý je v zmysle príslušných ustanovení oprávnený o nich rozhodnúť, nakoľko v ust. a následne v obsahuje procesný postup smerujúci k prípadnej oprave a doplneniu zápisnice. Podľa o oprave, doplnenia námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak osoba zúčastnená na trestnom konaní (v tomto prípade obžalovaný) nesúhlasí s obsahom zápisnice o pojednávaní, môže voči jej zneniu podať námietky, o ktorých bude rozhodovať príslušný súd. V prípade, ak sa osoba zúčastnená na trestnom konaní (v tomto prípade obžalovaný) nestotožní ani s rozhodnutím súdu o ním podaných námietkach môže, s poukazom na znenie , podať proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok - sťažnosť, o ktorej bude následne rozhodovať nadriadený súd. Žalobca tak mal (a stále má) k dispozícií viacero prostriedkov, ktorými môže dosiahnuť nápravu ním tvrdených nesprávností v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20.06.2013, nakoľko trestné konanie, sp. zn. nie je doposiaľ skončené. Zo žalobcom predložených dokladov však nevyplýva, že by takýto postup využil, a preto žalovaná považuje tvrdenia žalobcu ohľadom nepravdivosti zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2013 za subjektívne a ničím nepodložené. 8. Vo vzťahu k citovanému zneniu žalovaná uvádza, že podľa súčasného a platného znenia (ďalej ako "") Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa na nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

V zmysle ust. je aj zápisnica z pojednávania verejnou listinou. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca tvrdí, že v zápisnici sú uvedené nepravdivé skutočnosti, je povinný svoje tvrdenia v relevantnom podaní (v námietkach proti zneniu zápisnice, resp, v sťažnosti proti rozhodnutiu o námietkach), ktoré by adresoval príslušnému súdu aj preukázať. Dôkazné bremeno v danom prípade spočíva na žalobcovi, ktorý však vo svojich vyjadreniach len opätovne poukazuje na vlastné osobné názory a ničím nepodložené závery o nepravdivosti skutočností uvedených v zápisnici. Žalovaná však opätovne zdôrazňuje, že prípadné preukazovanie "nepravdivosti" obsahu zápisnice, a s tým spojené následky (rozhodnutie o oprave, doplnení, resp. rozhodnutie o sťažnosti) majú byť predmetom súdneho konania sp. zn. podľa príslušných ustanovení . Žalovaná ďalej konštatuje aj to, že tvrdenia, ktoré žalobca považuje za nepravdivé, a ktoré mu mali spôsobiť nemajetkovú ujmu sú naďalej predmetom súdneho konania, naďalej prebieha vykonávanie dôkazov na preukázanie skutkového stavu veci a v danej právnej veci nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu. Žalovaná zdôrazňuje, že zápisnica z pojednávania sama o sebe nevyvoláva právne účinky, ktoré by mohli viesť ku konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom vplývajúcim na výsledok konania, a ktoré by prípadne nemohli byť odstránené v ďalšom procesnom postupe. Žalovaná súčasne poukázala aj na to, že zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.06.2013 (predložená žalobcom ) obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle . Konajúci súd dával možnosť vyjadriť sa stranám k vykonanému dokazovaniu, klásť otázky, predkladať nové návrhy na doplnenie dokazovania, čím napĺňal nielen zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, ale postupoval v súlade so všeobecnými ustanoveniami príslušných zákonov. Z uvedeného teda vplýva, že

konanie súdu, ktorý v súlade so zákonom viedol priebeh pojednávania a vyhotovil zápisnicu o hlavnom pojednávaní nie je možné považovať za nesprávny úradný postup a tvrdenia žalobcu predstavujú len jeho subjektívne pocity a ničím nepodložené názory, ktoré nesprávny úradný postup súdu nepreukazujú. V nadväznosti na vyššie uvedené, žalovaná konštatuje, že žalobca nedisponuje titulom nároku na náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. . 9. Žalovaná súčasne poukázala na to, že žalobca nijakým spôsobom bližšie neodôvodňuje ani nešpecifikuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 Eur a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vznikol, a rovnako nepreukázal a neodôvodnil ani výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa právnej úpravy osobitného právneho predpisu v možnosť peňažnej kompenzácie vzniknutej nemajetkovej ujmy je podmienená existenciou takého zásahu, s takými dôsledkami, pri ktorých nepostačuje iná forma satisfakcie (porovnaj ). Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla, a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch teda nastupuje až v prípade, kedy nepostačuje iná (nepeňažná) forma náhrady, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu (s poukazom na znenie , ). Žalovaná s prihliadnutím na znenie rozporuje aj žalobcom uplatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nebola nijakým spôsobom bližšie špecifikovaná a nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy práve vo výške 100.000,- €. Aplikujúc doposiaľ uvedené na daný prípad žalovaná konštatuje, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, pričom žalobcom uplatnená výška náhrady nemajetkovej ujmy je zjavne neprimeraná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a prednesenú argumentáciu, žalovaná považuje žalobu za nedôvodnú. Žalovaná poukazuje najmä na nepreukázanie existencie nesprávneho úradného postupu; nepreukázanie vzniku a výšky náhrady nemajetkovej ujmy; nepreukázanie existencie priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle a žalovaná žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatňuje. 10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.05.2019 oznámil, žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy a zverejnenia ospravedlnenia berie späť a konanie v tejto časti žiada zastaviť, predmetom konania malo byť len konštatovanie nepravdivosti verejnej listiny a doplnenie textu zápisnice o priebehu pojednávania vyhotovenej dňa 20.06.2013. Súčasne žiadal konanie zastaviť aj voči subjektom, ktoré v konaní označil ako zástupcov žalovanej, okrem Ministerstva spravodlivosti SR. 11. Súčasne žiadal o prerušenie konania s poukazom na to, že Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. z 17.4.2018 v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. z 10.1.2017. Tak odvolací súd učinil výlučne na základe toho dôvodu, že prihliadol na chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Také chyby súd zistil preto, že boli porušené viaceré ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, v dôsledku čoho sú dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nezákonné, nemožno na ne prihliadať, čo má za následok nedostatočne zistený skutkový stav, Keďže sa vec vrátila na nové konania a dokazovanie sa bude vykonávať opakovane prípadne dopĺňať, potrebnosť ďalšieho postupu v tomto konaní je daná vývojom v inom konaní a teda sa iba preukáže v budúcnosti žiadal aby súd konanie Okresného súdu Bratislava I č.k. prerušil až do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Bratislava II č.k. . 12. Žalovaná podaním zo dňa 29.05.2019 žiadala na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie o nárokoch uplatnených v bodoch 1. až 3. žalobného petitu podľa zastaviť, ďalej uviedla, že súd konajúci o náhrade škody podľa nie je oprávnený meniť, resp. dopĺňať znenie zápisnice z iného súdneho konania, ani konštatovať, že obsah zápisnice z pojednávania je nepravdivý a preto žiada žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť.

K návrhu na prerušenie konania uviedla, že hlavnými kritériami pre posúdenie nevyhnutnosti prerušenia konania podľa sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 , zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania. Žalovaná zastáva názor, že v prejednávanej veci však nie sú splnené podmienky podľa na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Zároveň z návrhu žalobcu na prerušenie konania nijakým spôsobom nevyplýva, aký význam

pre rozhodnutie súdu v konaní o náhradu škody vôbec môže mať výsledok trestného konania, sp. zn. , keďže ani vydaním oslobodzujúceho, resp. odsudzujúceho rozsudku nemôže dôjsť k zmene obsahu a doplneniu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2013, ktorej sa žalobca v bode 4. a 5. žalobného petitu domáha. Výrokom meritórneho rozhodnutie súdu v trestnej veci bude rozhodnuté len o oslobodení žalobcu spod obžaloby, alebo o odsúdení žalobcu a uložení trestu. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaná návrh na prerušenie konania za nedôvodný, účelový a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súdu nič nebráni, aby v konaní pokračoval, vykonal dokazovanie a rozhodol bez ohľadu na výsledok konania vedeného pod sp. zn. . Povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody podľa je totiž skúmať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. Ak čo len jedna z vyžadovaných podmienok nie je splnená, základ nároku nie je daný. V danej veci už v čase podania žaloby nebol splnený jeden zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia titulu - nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. (ktorý mal spočívať v tom, že súd v priebehu hlavného pojednávania konaného dňa 20.06.2013 vyhotovil nepravdivý zápis), na základe ktorého by bolo možné odvodiť zodpovednosť štátu pri výkone verejnej moci, preto žalobcovi ani nemohla vzniknúť škoda v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti žalovaná v podrobnostiach odkazuje na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.03.2019. 13. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s predloženými dôkazmi ( zápisnice vyhotovené v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. , Oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody zo dňa 16.01.2014) a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je oprávnený a to z nasledovných dôvodov. 14. Predmetom sporu, s poukazom na dispozitívny úkon žalobcu zo dňa 29.05.2019, zostal nárok na určenie nepravdivosti verejnej listiny a opravy alebo doplnenia textu zápisnice o priebehu pojednávania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. vyhotovenej dňa 20.06.2013. Žalobca svoj nárok uplatňuje na základe o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákon) z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci - súdu,za ktorý považuje vedenie pojednávania a spôsob protokolácie priebehu pojednávania uskutočneného dňa 20.06.2013 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. predsedom senátu,v dôsledku ktorého obsah zápisnice ako verejnej listiny nezodpovedá reálnemu priebehu pojednávania vrátane protokolácie vypočúvaných osôb. Na základe podanej žaloby žiada o určenie, že znenie obsahu zápisnice nie je identické s priebehom pojednávania a súčasne vykonanie opravy zápisnice a jej doplnenie o skutočnosti, ktoré v nej neboli zaznamenané alebo boli zaznamenané nepravdivo za účelom získania dôkazu o krivej výpovedi vypočúvaných svedkov. 15. Podľa ) Zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nesprávnym úradným postupom.

Podľa zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu ako i nesprávnym úradným postupom je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok. Základom právneho nároku môže byť nezákonnosť rozhodnutia alebo nesprávny úradný postup. 16.V znení vo veci náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu, vzhľadom k tomu že škoda ktorej náhradu si žalobca uplatňuje mala vzniknúť v súvislosti s rozhodnutím súdu a exekútora, Ministerstvo spravodlivosti SR. 17. Predpokladom uplatnenia nároku na súde podľa je jeho predbežné prerokovanie s príslušným orgánom štátu. Až v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časti v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde ( ). V rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je v zmysle poškodený povinný uviesť všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie oprávnenosti nároku vrátane výšky škody, na skutkové okolnosti a škodu ktorá nebola prerokovaná v rámci predbežného prerokovania nároku súd neprihliada. V danom prípade žalobca splnil hmotnoprávnu podmienku

podmieňujúcu prerokovanie nároku na súde, nakoľko svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadostí doručených Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 18.07.2013, ako orgánu oprávnenému v predmetnej veci konať. 18. Zmyslom prijatia je úprava podmienok za ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a to buď v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia alebo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. To znamená že zmyslom úpravy je náhrada škody, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s postupom orgánu verejnej moci alebo výsledkom jej rozhodovacej činnosti. Pokiaľ ide o základ právneho nároku t.j. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, túto otázku súd skúma a vyhodnocuje v priebehu konania ako predbežnú otázku a o jej existencii nevydáva rozhodnutie vo forme určovacieho petitu. Čiže žalobca sa nedomáha náhrady škody, v tomto smere vzal žalobu späť a konanie o náhradu nemajetkovej ujmy žiadal zastaviť., ale domáha sa zmeny úradnej listiny vyhotovenej v trestnom konaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné dospieť k záveru, že pokiaľ sa žalobca náhrady škody nedomáha, nie je dôvodná jeho žaloba podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu a to aj v prípade, ak by existencia základu právneho nároku bola preukázaná, nakoľko súd o inom nároku, podľa uvedeného zákona, nie je oprávnený rozhodnúť. 19. Pokiaľ ide o samotný nesprávny úradný postup, v tomto smere súd poukazuje na ust. ) Zákona.

Podľa § 9 ods.1 štát odpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a SR a postup a výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa ) SR.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti, spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v určitej lehote, alebo nečinnosť orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať činnosť štátneho orgánu spočívajúcu v zvažovaní splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia, zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie zistených skutočností nakoľko sa jedná o činnosti smerujúce k vydaniu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť posudzované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. To znamená, že za nesprávny úradný postup orgánu štátu nemožno považovať pochybenia spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotí podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku tejto skutočnosti je jeho rozhodnutie nesprávne. V takomto prípade má totiž účastník konania, v rámci ktorého bolo rozhodnutie vydané, právo brániť sa a dosiahnuť jeho zrušenie alebo zmenu v dôsledku podania opravného prostriedku. 20. Podľa a v súčasnosti účinného verejné listiny vydané orgánmi verejnej moci v rámci výkonu ich právomoci potvrdzujú pravdivosť toho , čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak. Zápisnica ako verejná listina bola vyhotovená v rámci trestného konania. Vyhotovenie zápisnice možno považovať za úradný postup, nakoľko ustanovenia . upravujú kedy a za akých podmienok sa zápisnica v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyhotovuje a za akých podmienok sa možno domáhať jej opravy.

Podľa ) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať a)označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon, b) miesto, čas a predmet úkonu, c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,

d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení, e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb, f) námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.

Podľa ods.2) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský jazyk.

Podľa ods.3) Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní upovedomia.

Podľa ods.4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu, ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim vý-povediam. Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim vý-povediam, v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj vyho-tovenie zvukového záznamu.

Podľa ) o oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Podľa ods.2) Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil. 21. Z vyššie citovaných ustanovení teda vyplýva, že o oprave a doplnení v zázname alebo v zápisnici a námietkach proti obsahu záznamov a zápisníc rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Opravu môže tento orgán vykonať buď na základe námietok, ktoré proti nemu vznášajú spravidla tie strany v konaní ktoré sa cítia textom záznamu alebo zápisnice dotknuté, ale opravu môže vykonať tento orgán aj sám z úradnej povinnosti, ak zistí v zázname alebo zápisnici obsahové nezrovnalosti oproti skutočnému stavu. Nemôže však hneď priamo v zázname či zápisnici realizovať opravu alebo doplnenie, ale musí najprv o tom rozhodnúť uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá vzhľadom na ustanovenie nemá odkladný účinok. Samotná oprava alebo doplnenie záznamu či zápisnice sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o oprave, doplnení alebo námietke, ktorej sa vyhovelo. 22. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné uzavrieť, že pokiaľ žalobca chcel dosiahnuť opravu alebo doplnenie zápisnice mal a mohol využiť pre tieto účely ustanovenia v rámci trestného konania. Súd v civilnom konaní takéto oprávnenie nemá a preto nárok žalobcu ako neoprávnený zamietol a z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. 23. Nárok na náhradu trov konania súd žalovanej, ktorá si v konaní neuplatnila, z dôvodu hospodárnosti konania nepriznal i keď v konaní bola úspešná ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( , ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.