Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26S-60-2019.pdf
PDF · 84.93 KB
No categories available
26S/60/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Ing. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/ XX, S., zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., sídlo Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100626425/2019 z 12.03.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 22.05.2019, postúpenej Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 23.09.2019 (na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/141/2019 - 62 z 20. augusta 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2019), domáha vo veci samej preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 102157845/2018 zo 06.11.2018). Žalobca v žalobe súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 102157845/2018 zo 06.11.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 2.261,67 eura. 3. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe pre napadnuté rozhodnutie žalovaného odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia by mu vznikla nenapraviteľná ujma, ktorej je možné predísť iba priznaním odkladného účinku napadnutého rozhodnutia, čím sa pozastavia jeho účinky. Sankcie uložené rozhodnutím sú pre žalobcu ako podnikateľa a aj ako fyzickú osobu likvidačné.
5. Správny súd uznesením č. k. 26S/60/2019 - 84 z 20. decembra 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.01.2020, doručeným správnemu súdu dňa 30.01.2020. Dňa 29.01.2020 žalovaný predložil správnemu súdu svoj administratívny spis.
7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že správca dane určil žalobcovi rozdiel v danej sume na základe objektívnych skutočností. Rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, a je teda právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Za týchto okolností je preto návrh žalobcu neopodstatnený. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd odkladný účinok žalobe nepriznal.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.
16. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 a § 187 ods. 3 taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.
18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na právnom základe § 185 písm. a) SSP.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.
22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).
23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
24. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe založil na tvrdeniach o tom, že okamžitým výkonom rozhodnutia by žalobcovi vznikla nenapraviteľná ujma, keďže sankcie uložené rozhodnutím žalobcovi sú pre neho ako podnikateľa a aj ako fyzickú osobu likvidačné.
25. Napriek tomuto všeobecnému skutkovému tvrdeniu o hrozbe vzniku nenapraviteľnej ujmy pre likvidačný charakter uloženej povinnosti zaplatiť rozdiel dane žalobca, ale do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil, príp. neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť, a z ktorých by predovšetkým skutočne vyplývala existencia konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných
právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jediné sú podľa § 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok. Za týchto okolností, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu preukázať splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemal správny súd splnenie týchto podmienok preukázané a jeho tvrdenia, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, zostali len ničím nepodloženými.
26. Samotné všeobecné skutkové tvrdenie žalobcu o likvidačnom charaktere uloženej povinnosti zaplatiť rozdiel dane pre neho ako fyzickú osobu, bez toho, aby predložil akýkoľvek konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, resp. aspoň osvedčoval, aká je žalobcova celková finančná situácia (dôkazmi o celkovej finančnej situácii sú pritom napr. výpisy z účtov, preukázané príjmy, výdavky, prehľad záväzkov), neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok. Rovnako tak vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu žalobcu o tom, že výkon napadnutého rozhodnutia je likvidačný pre neho aj ako podnikateľa, žalobca taktiež nepredložil žiadne konkrétny dôkazy (resp. návrhy na ich vykonanie) a ani tieto skutkové tvrdenia bližšie nekonkretizoval - neuviedol a nepreukázal, aké sú napr. prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, príp. ako konkrétne by okamžitý výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia ohrozil ďalší výkon jeho podnikateľskej činnosti. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi) a toto dôkazné bremeno žalobca v tomto konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol.
27. Len pre úplnosť, bez toho, aby to bolo podstatné v prejednávanej veci, správny súd k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že (správnou žalobou napadnutými) rozhodnutiami mu bola uložená sankcia. Toto označenie nie je správne. V prejednávanej veci správne orgány neuložili žalobcovi sankciu za porušenie právnej povinnosti, ale vyrubili mu rozdiel na dani z pridanej hodnoty, ktorú bol podľa nich povinný platiť na základe platných právnych predpisov. Nedošlo teda k uloženiu sankcie preventívno-represívneho charakteru, v dôsledku čoho nie je naplnená požiadavka druhého z troch tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru, v ktorom sa ukladá za protiprávne konanie sankcia.
28. Žalobca teda neuviedol žiadne také konkrétne skutkové okolnosti (na rozdiel od všeobecných tvrdení o tom, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia by bol pre neho likvidačný - keď ani neuviedol ako konkrétne), ktoré by aj dôkazmi preukázal, a ktoré by preukazovali, resp. aspoň dostatočne osvedčovali, že v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti žalovaného, alebo že by bola ohrozená jeho samotná existencia.
29. Správny súd z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento konkrétne tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), čo žalobca nesplnil, nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.
30. Záverom považuje správny súd za dôležité opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie (resp. napadnuté rozhodnutia) v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP pritom nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
prihliadnuť, bola predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani neposudzoval).
31. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).