Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Anton Halmo TELVIS Slovakia TKT, miesto podnikania Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 11 767 871, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., sídlo Miletičova 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102085889/2018 z 22.10.2018 na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102085889/2018 zo dňa 22.10.2018 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany č. 101397051/2018 z 20.07.2018 ruší a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh so zameraním sa na skutočnosti relevantné pre toto správne súdne konanie uvádza v nasledovných bodoch:

2. Daňový úrad Nitra (pobočka Topoľčany) ako správca dane (ďalej aj len „správca dane“) a prvostupňový orgán vykonal u žalobcu ako daňového subjektu (s označením: Anton Halmo TELVIS Slovakia TKT, Urmince 474, 956 02 Urmince, IČO 11767871, DIČ 1020447780, IČ DPH SK1020447780) kontrolu dane z pridanej hodnoty (okrem iného) za zdaňovacie obdobie október 2011 na základe oznámenia o daňovej kontrole z 25.11.2015. Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 30.11.2015 a daňová kontrola sa začala na základe oznámenia dňa 29.12.2015.

3. Správca dane podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 (ďalej len „Nariadenie č. 904/2010“) podal celkovo tri žiadosti o informácie, a to i/ žiadosť zo 17.02.2016, ktorou požiadal maďarské orgány o informácie vo vzťahu k spoločnosti Corn Land Kereskedelmi Korlátolt Felelősségű Társaság, ii/ žiadosť z 18.02.2016, ktorou požiadal české orgány o informácie vo vzťahu k spoločnosti UTP-Universal Transport Praha s. r. o. a iii/ žiadosť z 18.02.2016, ktorou požiadal belgické orgány o informácie vo vzťahu k spoločnosti SA MATEXPORT.

4. Správca dane rozhodnutím zo dňa 18.02.2016 podľa o správe daní (ďalej len „“) prerušil odo dňa 22.02.2016 daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V odôvodnení správca dane uviedol, že odoslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa Nariadenia č. 904/2010 a požiadal prostredníctvom oddelenia medzinárodnej administratívnej spolupráce maďarskú, českú a belgickú daňovú správu o poskytnutie informácií. V odôvodnení správca dane právne odôvodnil svoje rozhodnutie a Daňového poriadku. Správca dane odoslal rozhodnutie žalobcovi dňa 22.02.2016 a žalobcovi bolo doručené dňa 23.02.2016.

5. Dňa 04.05.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o informácie podľa Nariadenia č. 904/2010 od maďarských orgánov a dňa 30.05.2016 od českých orgánov.

6. Dňa 16.12.2016 a následne dňa 16.03.2017 správca dane požiadal žalovaného o zaslanie urgencie belgickým orgánom vo vzťahu k podanej žiadosti o informácie podľa Nariadenia č. 904/2010, na ktorú správcovi dane nebola do 16.12.2016, resp. do 16.03.2017 doručená odpoveď.

7. Dňa 14.06.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o informácie podľa Nariadenia č. 904/2010 od belgických orgánov.

8. Dňa 14.06.2017 správca dane žalobcovi oznámil prípisom, že dňa 14.06.2017 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a že správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Oznámenie bolo žalobcovi odoslané dňa 15.06.2017 a doručené dňa 16.06.2017.

9. Dňa 28.03.2018 správca dane vyhotovil z daňovej kontroly, ktorej výkon bol žalobcovi oznámený oznámením z 25.11.2015 celkovo 2 protokoly, a to vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, júl, september a december 2011 protokol číslo 100634172/2018 a vo vzťahu k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2011 a k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj, august, október a november 2011 protokol číslo 100634173/2018. V oboch protokoloch je uvedené, že žalobca bol v roku 2011 registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s mesačným zdaňovacím obdobím.

9.1. Z protokolu z daňovej kontroly číslo 100634173/2018 z 28.03.2018 vyplýva, že žiadne z informácií, o ktoré správca dane požiadal podľa Nariadenia č. 904/2010 maďarské orgány, české orgány a belgické orgány, sa netýkali daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011.

10. Správca dane výzvou z 28.03.2018 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. 100634173/2018. Výzva spolu s protokolom bola žalobcovi doručená dňa 29.03.2018.

11. Nasledujúcim dňom po dni doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, t. j. dňa 30.03.2018 začalo vo veci vyrubovacie konanie (§ 68 Daňového poriadku).

12. Správca dane dňa 20.07.2018 vydal vo veci rozhodnutie č. 101397051/2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 5.734,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 (keď daň vyrubená daňovým priznaním, doručeným dňa 25.11.2011 bola 208,03 eura a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola 5.942,03 eura), ktorý je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet správcu dane. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.07.2018. Správca dane rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne:

12.1. Žalobca evidoval vo svojom účtovníctve faktúry za nákup pneumatík a PC techniky od daňového subjektu WH TRADING s.r.o., IČO: 46 259 830, DIČ: 2023303194, IČ DPH SK2023303194 (ďalej len „WH TRADING, s.r.o.“), na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Išlo o faktúru číslo 201100009 zo dňa 03.10.2011 v celkovej sume 15.120,- eur, keď základ dane bol 12.600,- eur a 20 % DPH vo výške 2.520,- eur; faktúru číslo 201100016 zo dňa 11.10.2011 v celkovej sume 13.584,- eur, keď základ dane bol 11.320,- eur a 20 % DPH vo výške 2.264,- eur; faktúru číslo 201100022 zo dňa 25.10.2011 v celkovej sume 5.700,- eur, keď základ dane bol 4.750,- eur a 20 % DPH vo výške 950,- eur.

12.2. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh výkonu daňovej kontroly, ako i na ňu nadväzujúceho vyrubovacieho konania (vrátane vykonaných procesných úkonov). Správca dane uviedol, že sa počas daňovej kontroly u žalobcu zaoberal všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré mal k dispozícii a vyhľadával dôkazy v prospech žalobcu, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia a ktoré by preukazovali právo na odpočítanie dane z deklarovaných obchodných transakcií.

12.3. Na základe vykonaného dokazovania (ktoré správca dane v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol a vyhodnotil) správca dane skutkovo a právne uzavrel, že bolo spochybnené reálne dodanie fakturovaného tovaru a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania tovaru, z čoho následne vyplynulo aj neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Preverovaný daňový subjekt - spoločnosť WH TRADING, s.r.o. bol v čase výkonu daňovej kontroly nespolupracujúci, po zmene konateľa a bez dokladov. Dôkazy o tom, kto skutočne vystavil faktúru, kto skutočne tovar dodal, kto uskutočnil prepravu tovaru, kto prijal úhradu za tovar, či komu vznikla daňová povinnosť, neboli počas kontroly predložené. Nebolo preukázané, či tovar skutočne dodala spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, a teda či tovar dodal platiteľ dane z pridanej hodnoty. Nebola teda splnená podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorej platiteľ môže odpočítať daň, ak je táto uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. Pochybnosti správcu dane o tom, kto vystavil predložené faktúry, t. j. či ide o platiteľa dane z pridanej hodnoty neboli v priebehu daňovej kontroly odstránené. Zo strany žalobcu ako daňového subjektu tak nebola preukázaná pravdivosť údajov uvedených v dokladoch, keďže nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenia boli prijaté od dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach. Na základe vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané dodanie tovarov tak, ako bolo deklarované v daňovom priznaní.

12.4. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a teda nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa a v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“). Správca dane preto konštatoval, že u žalobcu bol zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu vo výške 5.734,- eur.

13. Žalobca podal proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. Žalovaný o podanom odvolaní ako odvolací orgán rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím číslo 102085889/2018 z 22.10.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101397051/2018 z 20.07.2018 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

14.1. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy. Nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli skutočne v deklarovanom rozsahu aj týmto dodávateľom uskutočnený (v danom prípade spoločnosťou WH TRADING, s.r.o.).

14.2. Časový rámec daňovej kontroly prekročený nebol. Daňová kontrola začala dňa 29.12.2015, t. j. v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly a ukončená bola dňom doručenia protokolu o daňovej kontrole dňa 29.03.2018. Správca dane z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií rozhodnutím prerušil daňovú kontrolu, ku ktorej prerušeniu došlo dňa 22.02.2016 a prekážky prerušenia pominuli dňa 14.06.2017, čo oznámil správca dane žalobcovi oznámením. Počas prerušenia výkonu daňovej kontroly lehoty neplynuli. Daňová kontrola bola vykonávaná 343 dní. Belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote troch mesiacov, ale vo veci nedodržania lehoty daňovej kontroly slovenským správcom dane porušený nebol, keďže dôvod prerušenia daňovej kontroly pretrvával.

14.3. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie október 2011 bol daňový subjekt povinný podať do 25.11.2011. To znamená, že päťročná lehota na výkon daňovej kontroly (pozn. správneho súdu - z kontextu príslušnej časti rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ide pravdepodobne o zrejmú nesprávnosť a správne malo byť uvedené „lehota na vyrubenie dane“) začala plynúť dňa 01.01.2012 a uplynula dňa 31.12.2018. Právo vyrubiť daň na základe daňovej kontroly, vykonanej za zdaňovacie obdobie október 2011 preto nezaniklo.

14.4. Žalovaný zistil, že žalobca, ako ani dodávateľ - spoločnosť WH TRADING, s.r.o. nepreukázali relevantnými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Platiteľ si podľa , v nadväznosti na môže uplatniť právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr iba v prípade, ak je schopný preukázať reálnosť zdaniteľného obchodu spoločnosťou deklarovanou na faktúrach. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preskúmava uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené. Ak si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, je jeho povinnosťou, aby preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou deklarovanou vo faktúrach. V prípade, že daňový subjekt uvedenú skutočnosť nepreukáže, nemôže si právo na odpočítanie dane uplatniť.

14.5. Žalobca ako daňový subjekt predložením faktúr splnil len jednu z podmienok oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane ( ), t. j. mal faktúru, ale druhú podmienku, že k dodaniu tovaru reálne došlo, nepreukázal ( ). Samotné predloženie faktúry a tvrdenie, že k dodaniu tovaru došlo, je bez ďalších dôkazov z hľadiska dane z pridanej hodnoty nepostačujúcim argumentom o tom, že tovar bol reálne dodaný. Žalobca a jeho dodávateľ preukazovali dodanie služby len listinnými dôkazmi - predložením faktúr, dokladov z registračnej pokladnice, čo je z hľadiska DPH považované za dôkaz formálneho charakteru. Po materiálnej stránke dodanie tovaru žalobca a ani jeho dodávateľ (spoločnosť WH TRADING, s.r.o.) nepreukázali žiadnymi relevantnými dôkazmi.

14.6. Správca dane v priebehu daňovej kontroly upozornil žalobcu, že je povinný preukázať svoje tvrdenia uvedené na daňových dokladoch. K skutkovým záverom správcu dane doplnil, že dodávateľská spoločnosť WH TRADING, s.r.o. bola niekoľkokrát zlúčená a jej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť KIMAT SK s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 057 164, ktorá je právnym nástupcom 10 spoločností. Jediným konateľom všetkých zlúčených spoločností bol Pavol Sedlák, ktorý nepreberá zásielky. Žalovaný poukázal aj na doklady vystavené z registračnej pokladnice, podľa ktorých mali byť faktúry uhradené v jeden deň, pričom podľa faktúr mali byť uhradené bezhotovostne. Množstvo náhradných dielov, o ktorých žalobca tvrdil, že ich nakúpil v roku 2011 od spoločnosti WH TRADING, s.r.o. a tiež od iných dodávateľov, nebolo ani miestnym zisťovaním dňa 27.06.2018 preukázané. Žalobca tvrdil, že pred 15.01.2015 uskladňoval náhradné diely v iných skladových priestoroch, no v priebehu daňovej kontroly s kontrolovaným zdaňovacím obdobím jún 2011 uviedol, že v roku 2011 nevyužíval žiadne skladové priestory. Skutočnosť, že žalobca preukázal správcovi dane existenciu náhradných dielov a softwéru nie je dôkazom preukazujúcim, že ich dodávateľom bola spoločnosť WH TRADING, s.r.o.

14.7. Skutočnosť, že spoločnosť WH TRADING, s.r.o. z dôvodu nekontaktnosti nepredložila správcovi dane doklady, ktorými by dodanie tovaru žalobcovi preukázala a žalobca neidentifikoval osobu, s ktorou spoločnosť WH TRADING, s.r.o. obchod uzatvárala a ktorá by mohla správcovi dane poskytnúť o zrealizovanom obchode relevantné informácie, bola dôvodom, pre ktorý správca dane vyslovil záver, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že dodávateľom tovaru v zmysle vystavených faktúr bola spoločnosť WH TRADING, s.r.o.

14.8. Žalovaný vo vzťahu k neumožneniu nahliadnutia do spisu uviedol, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane na základe požiadavky neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že správca dane žalobcovi nešpecifikoval, aký svedok bude vypočutý, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku neukladá správcovi dane povinnosť žalobcu vyrozumieť o tom, kto konkrétne bude v uvedený deň vypovedať.

14.9. Odvolací orgán v odvolacom konaní zistil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v súlade s právnymi predpismi, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky

úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci. Žalovaný preto o odvolaním napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

15. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.11.2018, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

16. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 04.01.2019 domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia (ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené) a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

17. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:

17.1. V prejednávanej veci ide o daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Žalobca bol preto povinný podať daňové priznanie do 25.11.2011. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 29.03.2018 a rozhodnutie o vyrubení dane dňa 24.07.2018. S poukazom na § 69 ods. 1 a 3 Daňového poriadku a § 27 ods. 3 Daňového poriadku začala 5-ročná lehota na vyrubenie rozdielu dane plynúť od konca roka 2011, t. j. od 31.12.2011 a uplynula dňa 31.12.2016. Keďže k doručeniu protokolu z daňovej kontroly došlo až dňa 29.03.2018, je zrejmé, že došlo k uplynutiu 5-ročnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie rozdielu dane, ktorým právo na vyrubenie rozdielu dane zaniklo. Rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie sú preto nezákonné.

17.2. Daňová kontrola v danej veci začala dňa 29.12.2015 a bola ukončená dňa 29.03.2018, t. j. trvala 820 dní. Podľa správcu dane bola daňová kontrola prerušená od 22.02.2016 do 14.06.2017, t. j. 478 dní. Uplynutie doby prerušenia bolo dané poskytnutím informácií belgickou daňovou správou dňa 14.06.2017, ktoré boli poskytnuté na základe žiadosti z 18.02.2016. Belgická daňová správa neposkytla informácie v záväzne určenej maximálnej lehote troch mesiacov, t. j. do 18.05.2016, ale túto lehotu výrazne prekročila (cca o viac ako rok). Z dôvodu porušenia lehoty poskytnutia informácií, ktorá je daná záväznou právnou úpravou, do doby prerušenia nie je možné započítať dobu cca viac ako celý rok. Relevantné by mohlo byť len prerušenie daňovej kontroly v trvaní maximálne 3 mesiacov. Keďže daňová kontrola trvala 820 dní, po odpočítaní doby 3 mesiacov (cca 90 dní) ostáva dĺžka daňovej kontroly cca 730 dní, t. j. cca 2 roky a ide teda o dobu prevyšujúcu zákonom povolenú dobu jedného roka. Keďže daňová kontrola bola realizovaná v rozpore so zákonom (keď bola prekročená jej zákonom stanovená dĺžka), je aj protokol z nej nezákonným dôkazom. Keďže rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane sú založené na tomto protokole, sú tieto rozhodnutia nezákonné. Obdobie prerušenia daňovej kontroly od 22.02.2016 do 14.06.2017 pritom nemožno odpočítať od lehoty na vykonanie daňovej kontroly, pretože k zastaveniu jej plynutia nedošlo. Zastavenie plynutia lehôt podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku sa nevzťahuje na prerušenie daňovej kontroly, keďže daňová kontrola nie je daňovým konaním. Naviac, poskytnutie informácií belgickou daňovou správou sa netýkalo tohto rozhodnutia a tejto dane. To predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý dĺžku prerušenia daňovej kontroly tak, ako sa jej domáha žalovaný, nemožno akceptovať.

17.3. Rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu nerešpektujú základné zásady správy daní podľa § 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku. Správne orgány neozrejmili, prečo daňový úrad chcel vypočuť len súčasného štatutárneho zástupcu dodávateľa žalobcu a neprejavil záujem vypočuť aj osobu, ktorá bola štatutárnym zástupcom v období realizácie jednotlivých obchodov. K nevykonaniu tohto dôkazu a vykonaniu len tých dôkazov, ktoré sú v neprospech žalobcu, sa žalovaný nevyjadril. Žalovaný ďalej jasne a zrozumiteľne neozrejmil dôvody, pre ktoré žalobcom predkladané dôkazy nie sú dostačujúce a aké konkrétne dôkazné prostriedky by mohli prispieť k ozrejmeniu situácie. Správca dane neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu so zámerom doplnenia dôkazných prostriedkov. Žalobca túto požiadavku uviedol dňa 14.03.2018 na pojednávaní, avšak do doby skončenia daňovej kontroly jej nebolo vyhovené. K uvedeným skutočnostiam sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril.

17.4. Správca dane žalobcovi neumožnil riadnu prípravu na oznámené výpovede svedkov, a to najmä tým, že nešpecifikoval, o akého svedka ide, k akej konkrétnej skutočnosti má byť vypočutý a ktoré skutočnosti by ním mali byť ozrejmené. Pokiaľ má daňový subjekt právo zúčastniť sa svedeckej výpovede a klásť svedkovi otázky, musí vedieť, o vypočutie akej osoby ide, aby sa na to vedel pripraviť. Žalobca bol o zámere vypočutia svedka informovaný len vo veľmi krátkom predstihu a v presne nešpecifikovanej dobe, čo znemožnilo žalobcovi zabezpečenie jeho účasti na výsluchu. Žalovaný sa ani k tomuto v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril.

17.5. Ustanovenie § 46 ods. 8 Daňového poriadku upravuje postup správcu dane, ktorý by mal byť realizovaný vo vzťahu k protokolu z daňovej kontroly. Tento postup by mal zohľadňovať základné zásady správy daní. Vzhľadom na rozsah daňovej kontroly, no najmä na rozsah doručeného protokolu z daňovej kontroly (60 strán) je zrejmé, že lehota poskytnutá správcom dane v minimálnej zákonnej dĺžke bola nepostačujúca a táto neumožnila žalobcovi riadnym spôsobom brániť svoje práva. Žalovaný sa ani k tomuto v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril.

17.6. Rozhodnutie žalovaného je vnútorne rozporné a absentuje v ňom jasne definovaný zistený skutkový stav, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či daňový úrad považoval za nepreukázanú reálnu existenciu obchodu - reálne dodanie tovaru alebo či považoval za nepreukázané dodanie tovaru spoločnosťou WH TRADING, s.r.o. Pre podstatu veci a dokazovania je pritom výrazný rozdiel medzi tým, či je nepreukázané samotné dodanie tovaru (jeho realita) alebo či je nepreukázaný subjekt, ktorý takýto tovar dodal. V danej veci pritom bola preukázaná existencia materiálneho plnenia a v takom prípade je na preukázanie rozhodných skutočností postačujúce predloženie štandardných účtovných dokladov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . Dôkazné bremeno opaku žalovaný pritom neuniesol.

17.7. Vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia dospel správny orgán aj k nesprávnym právnym záverom, keď konštatoval, že žalobca porušil ustanovenia , a . Žalobca si splnil svoju platobnú povinnosť v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril.

17.8. V závere žaloby žalobca opätovne uviedol, s ktorými tvrdeniami žalobcu ohľadom vád rozhodnutia daňového úradu sa žalovaný nevysporiadal.

18. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Vo veci samej navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný k žalobe a žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

18.1. Žalovaný úvodom uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie správneho súdu a ktoré by neboli predmetom odvolania. Žalobné dôvody uvedené v žalobe sú totožné s odvolacími dôvodmi žalobcu.

18.2. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa uplynutia lehoty, ktorým zaniklo právo vyrubiť žalobcovi daň a týkajúcemu sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly, žalovaný uviedol totožné skutkové a právne tvrdenia s tými, ktoré uviedol aj v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí. Tieto správny súd uviedol už v rámci zhrnutia žalobou napadnutého rozhodnutia, a to konkrétne v bode 14.3. odôvodnenia. Správny súd ich preto na tomto mieste nadbytočne neopakuje, ale odkazuje na uvedený bod tohto rozhodnutia. Žalovaný naviac vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu prerušenia daňovej kontroly, dôvodom ktorého bolo zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, neplynula ani 5-ročná lehota podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Táto bola teda taktiež prerušená. Právo na vyrubenie dane preto zaniklo až dňa 19.04.2018. Správca dane doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly dňa 29.03.2018, teda urobil úkon smerujúci k vyrubeniu dane podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku v 5-ročnej lehote. Právo vyrubiť daň na základe daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011 preto v danej veci nezaniklo tak, ako to tvrdí žalobca. Ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku jednoznačne uvádza, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku o prerušení daňového konania.

18.3. Je pravdou, že poskytnutie informácií belgickou daňovou správou sa netýkalo predmetného zdaňovacieho obdobia, avšak správca dane zahájil daňovú kontrolu jedným oznámením, v ktorom uviedol zdaňovacie obdobia, ktoré bude preverovať a po vykonaní preverovania zdaniteľných plnení vyhotovil jeden protokol, ktorý obsahoval zhrnutie výsledkov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia uvedené v oznámení o daňovej kontrole.

18.4. Ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku neukladá správcovi dane povinnosť uviesť vo vyrozumení daňového subjektu alebo jeho zástupcu o konaní výsluchu svedka, kto konkrétne bude vypovedať.

18.5. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom aj pri stanovení zákonnej 15-dňovej lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Protokol z daňovej kontroly obsahuje zhrnutie výsledkov z daňovej kontroly, s ktorými bol daňový subjekt priebežne informovaný už v priebehu daňovej kontroly, tzn. už mal vedomosť o zistených skutočnostiach (resp. pochybnostiach správcu dane).

18.6. Žalobca namieta nevykonanie výsluchu osoby, ktorá bola štatutárom dodávateľa žalobcu v rozhodnom období, pričom však opäť neuviedol konkrétne, o akú osobu sa jedná (meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu), neobjasnil, čo o veci vie a čím môže prispieť k zisteniu skutkového stavu veci. Žalobca sa v konaní nevyjadril, s kým konkrétne obchody uzatvoril, ako dodávky tovaru deklarované predloženými faktúrami prebehli, kde došlo k prevzatiu tovaru, ako bola zabezpečená kontrola kvality tovaru, či ako s ním následne žalobca naložil. Žalobca dňa 22.01.2018 uviedol, že na obchodnú transakciu sa nepamätá a dňa 14.03.2018 uviedol, že software, ktorý bol použitý do kombajnov už nepoužíva. Neuviedol však, načo mu tento software slúžil v súvislosti s podnikaním. Správca dane preto nepristúpil k výsluchu svedka - osoby, ktorá bola štatutárnym orgánom spoločnosti WH TRADING, s.r.o. v zdaňovacom období október 2011. Správcovi dane nie je zrejmé, aké tvrdenia kontrolovaného žalobcu by uvedená svedecká výpoveď potvrdila, resp. vyvrátila, keď sa sám žalobca k realizácii obchodov sám nevyjadril.

18.7. Čo sa týka žalobného dôvodu o neumožnení žalobcovi nahliadnuť do spisu, žalovaný uviedol, že v čase prerušenia daňovej kontroly žalobca o nahliadnutie do spisu požiadal dňa 09.02.2017 a 20.04.2017 mu správca dane vyhovel. Všetky účtovné a daňové doklady, ktoré boli predložené správcovi dane k daňovej kontrole mal žalobca k dispozícii na nahliadnutie pri spisovaní zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.01.2018, ako aj 07.02.2018 a 14.03.2018. Tento žalobný dôvod je preto nedôvodný. Dňa 14.03.2018 žalobca o nahliadnutie do spisu nepožiadal.

18.8. Žalobca na pojednávaní dňa 22.01.2018 uviedol okrem iného, že objednaný tovar vozil dodávateľ, avšak osoby účastné pri týchto transakciách si nepamätá. To však bolo v rozpore s údajmi uvedenými na dodávateľských faktúrach, na ktorých bol uvedený osobný odber tovaru. Žalobca nevedel ani špecifikovať, aký tovar - software podľa predloženej faktúry číslo 201100029 v množstve 6 ks nadobudol. Správca dane opakovane vyzval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a objasnenia k nadobudnutiu tovaru, čo žalobca neurobil. Žalobca nepreukázal, ako zdaniteľné plnenia - presne nešpecifikovaný tovar nadobudol, kde bol uskladneným, ako a kedy bol uhradený, či aké bolo skutočné využitie tovaru. Vzhľadom na skutočnosť, že software bol použitý v minulosti a v súčasnosti ho už nemá žalobca k dispozícii, správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, ako vie preukázať, že preklady vytlačenej zostavy (ktoré software obsahoval) súvisia s dodaným tovarom od spoločnosti WH TRADING, s.r.o., na čo sa žalobca uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť.

18.9. Žalovaný poukazujúc na výsledky miestneho zisťovania zo dňa 27.06.2018 v areáli bývalého štátneho majetku Ostratice uviedol, že žalobca nevedel preukázať množstvo náhradných dielov nadobudnutých od spoločnosti WH TRADING, s.r.o., keďže sa v sklade nachádzali aj iné náhradné diely, o ktorých žalobca uviedol, že ich nakúpil od spoločnosti WH TRADING, s.r.o. a tiež aj od iných dodávateľov. Taktiež tvrdenie, že pred 15.01.2015 uskladňoval náhradné diely v iných skladových priestoroch, nepreukázal, pričom žalobca v priebehu daňovej kontroly vykonávanej za zdaňovacie obdobie jún 2011 na ústnom pojednávaní 19.06.2013 uviedol, že v roku 2011 nevyužíval žiadne skladové priestory. Ani svedok W. U. sa k existencii dodávateľskej spoločnosti nevedel vyjadriť. Skutočnosť, že žalobca preukázal správcovi dane existenciu náhradných dielov, nie je dôkazom preukazujúcim, že ich dodávateľom bola spoločnosť WH TRADING, s.r.o. Skutočnosť, že spoločnosť WH TRADING, s.r.o.

z dôvodu nekontaktnosti nepredložila správcovi dane doklady, ktorými by dodanie tovaru žalobcovi preukázala a žalobca neidentifikoval osobu, s ktorou za spoločnosť WH TRADING, s.r.o. obchod uzatváral a ktorá by mohla správcovi dane poskytnúť o zrealizovanom obchode relevantné informácie bola dôvodom, pre ktorý správca dane vyslovil záver, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že dodávateľom tovaru v zmysle vystavených faktúr bola spoločnosť WH TRADING, s.r.o.

18.10. Žalobca, ako ani dodávateľ - spoločnosť WH TRADING, s.r.o. nepreukázali relevantnými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca predložením faktúr splnil len jednu z podmienok oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane ( ), t. j. mal faktúru, ale druhú podmienku, že k dodaniu tovaru reálne došlo, nepreukázal ( ). Samotné predloženie faktúry a tvrdenie, že k dodaniu tovaru došlo, je bez ďalších dôkazov z hľadiska dane z pridanej hodnoty nepostačujúcim argumentom o tom, že tovar bol reálne dodaný. Aby došlo k zdaniteľnému plneniu, musí byť služba reálne dodaná, t. j. uskutočnená v intenciách - nestačí ho len deklarovať na faktúre. Žalobca a jeho dodávateľ - spoločnosť WH TRADING, s.r.o. preukazovali dodanie tovaru len listinnými dôkazmi (predložením faktúr, dokladov z registračnej pokladne) ( ), čo je z hľadiska DPH považované za dôkaz formálneho charakteru. Po materiálnej stránke dodanie tovaru žalobca ako daňový subjekt a ani jeho už uvedený dodávateľ nepreukázali relevantnými dôkazmi.

18.11. Tvrdenie ako nepamätanie si a podobne je taktiež nedostatočným dôkazom na preukázanie deklarovaného zdaniteľného obchodu. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly upozornil žalobcu, že je povinný preukázať svoje tvrdenia uvedené v daňových dokladoch. Žalovaný poukázal na to, že dodávateľská spoločnosť WH TRADING, s.r.o. bola niekoľkokrát zlúčená a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť KIMAT SK s.r.o., ktorá je právnym nástupcom 10 spoločností. Jediným konateľom všetkých spoločností bol Pavol Sedlák, ktorý nepreberá zásielky a vystupuje aj v iných spoločnostiach uplatňujúcich daňové výhody. Žalovaný poukázal taktiež na doklady vystavené z registračnej pokladne, podľa ktorých mali byť faktúry uhradené v hotovosti v jeden deň, pričom podľa faktúr mali byť uhradené bezhotovostne.

18.12. Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999 uviedol, že judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení, ale postačí dať odpoveď iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa naň špecifická odpoveď.

18.13. Žalovaný, ako aj správca dane postupovali v zmysle Daňového poriadku, , SR, ako aj vnútroštátnou a európskou judikatúrou.

19. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca. Žalobca v nej predovšetkým zotrval na podanej žalobe a v nej uvedených žalobných dôvodoch.

19.1. Žalobca v žalobnej replike ďalej v prvom rade detailne rozviedol právnu argumentáciu uvedenú už v správnej žalobe, týkajúcu sa žalobného dôvodu založeného na nezákonnom prerušení daňovej kontroly. V danej veci nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly spôsobilo jednak to, že podané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nemali žiadny súvis so zdaňovacím obdobím, ktorého sa týka správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a jednak to, že bola prekročená maximálna doba prerušenia konania z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorú je potrebné posudzovať podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, a podľa ktorého je táto doba trojmesačná.

19.2. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný na dvoch rôznych miestach vo vyjadrení k žalobe uvádza rôzny dátum, kedy mala uplynúť 5-ročná lehota na vyrubenie daňového nedoplatku, keď raz uvádza dátum 31.12.2018 a raz dátum 19.04.2018. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si je vedomý rozporu svojho názoru s príslušnou právnou a prezentovaním rôznych dátumov sa snaží zakryť rozpor vlastného právneho názoru s touto úpravou. Ani jeden z týchto dátumov pritom nemožno akceptovať, keďže jeden

- 31.12.2018 - nemá oporu v pravidlách matematiky a druhý - 19.04.2018 - vychádza z názoru, že vo veci došlo k riadnemu prerušeniu daňovej kontroly, pričom tomu tak v danej veci nie je z dôvodov uvedených už v rámci žalobného dôvodu založeného na nezákonnom prerušení daňovej kontroly. Naviac žalovaný argumentáciu, ktorou dospel k tomu, že 5-ročná lehota na vyrubenie daňového nedoplatku uplynula

dňa 19.04.2018 uvádza po prvýkrát až vo vyjadrení k žalobe, teda nebola prezentovaná v rámci správneho konania a ani v prvostupňovom či odvolacom rozhodnutí. Nie je prípustné, aby správny orgán odôvodňoval rozhodnutie v súdnom konaní inak ako v správnom konaní.

19.3. Vo zvyšku žalobca v podstate zopakoval žalobné dôvody uvedené už v správnej žalobe. Zopakoval najmä, že v správnom konaní bola preukázaná reálna existencia dielov a softvéru a že v takom prípade je na preukázanie rozhodnutých skutočností významných z hľadiska daňového konania postačujúci súbor štandardných účtovných dokladov (faktúry, doklady o úhrade). Žalobca uzavrel, že argumentácia žalovaného nemá oporu v skutkovom stave a príslušnej právnej úprave. Závery žalovaného sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach a na ich základe konštatovaných nesprávnych záveroch.

20. Žalovaný procesné právo vyjadriť sa k žalobnej replike žalobnou duplikou nevyužil.

IV. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

21. Predseda senátu podľa nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, keďže o to v žalobe požiadal žalobca.

21.1. Predseda senátu určil termín pojednávania na 27.02.2020, na ktorom bola vec prejednaná podľa v neprítomnosti žalovaného. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a v nej uvedených žalobných dôvodoch. Správny súd po prejednaní veci na uvedenom pojednávaní vyhlásil tento rozsudok.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

22. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu ( v spojení s a nasl. ), nezistiac naplnenie dôvodov podľa viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby ( , a contrario ), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa veta druhá a nezistiac naplnenie dôvodov podľa vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( veta prvá ), preskúmal na nariadenom pojednávaní ( ) zákonnosť rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z dôvodov podľa a .

23. Správny súd, nezistiac potrebu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným ( ) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) a v podstatných častiach aj v príslušných bodoch I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku (popisujúcich priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia), rozhodoval a vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

23.1. Podľa a , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (písm. c/) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (písm. g/) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

23.2. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

23.3. Podľa veta prvá , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

23.4. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

23.5. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23.6. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

23.7. Podľa o správe daní (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

23.8. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

23.9. Podľa § 27 ods. 2 Daňového poriadku, do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

23.10. Podľa § 27 ods. 3 veta prvá Daňového poriadku, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

23.11. Podľa § 27 ods. 4 Daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

23.12. Podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

23.13. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)

23.14. Poznámka pod čiarou 21a) Daňového poriadku znie: Napríklad o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

23.15. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

23.16. Podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod daňového konania.

23.17. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

23.18. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.

Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

23.19. Podľa § 69 ods. 3 písm. a) Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly.

23.20. Podľa veta prvá o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2012 (t. j. počas zdaňovacieho obdobia októbra 2011 a po jeho skončení), platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť.

24. upravuje v ustanovení inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku, zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie umožňuje správnemu súdu vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no nemusí) stručne zopakovať.

25. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a totožného predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu), správny súd už rozhodol, a to v konaní so sp. zn. z 28. novembra 2019. Z uvedeného rozsudku (ktorý správny súd pripája do spisu) súčasne vyplýva, že žalobca v uvedenej veci v správnej žalobe uviedol príslušné žalobné dôvody totožné s tými, ktoré uviedol v správnej žalobe aj v prejednávanej veci.

25.1. K uvedenej totožnosti predmetu konania správny súd bližšie uvádza, že v tejto prejednávanej veci, ako aj vo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. , boli predmetom prieskumu rozhodnutia žalovaného, vydané vo vyrubovacom konaní za rôzne mesačné zdaňovacie obdobia roku 2011 (vo veci sp. zn. za zdaňovacie obdobie máj 2011), ktorými (v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré ich vydaniu predchádzali) bol žalobcovi vyrubený rozdiel na totožnej dani - dani z pridanej hodnoty. Za obe zdaňovacie obdobia bola vykonaná jedna (spoločná) daňová kontrola, ktorá bola prerušená (hoci z nej boli vydané dva protokoly o výsledku daňovej kontroly, avšak aj tieto boli vydané a taktiež doručené žalobcovi v rovnaký deň, a teda v rovnaký deň začalo v oboch veciach aj vyrubovacie konanie, rovnako tak v rovnaký deň boli vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného o odvolaní a tieto boli v rovnaký deň aj doručené žalobcovi).

25.2. Na právne posúdenie veci tejto veci v porovnaní s vecou vedenou na správnom súde so sp. zn. nemá žiadny vplyv skutočnosť, že v tejto prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia. Podstatné pre rozhodnutie správneho súdu tak vo veci sp. zn. , ako aj v tejto veci je posúdenie totožnej právnej otázky, a to, či žalovaný nerozhodol o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie po uplynutí lehoty, ktorej uplynutím podľa § 69 Daňového poriadku zaniká právo na vyrubenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty. Uvedená lehota začína podľa § 69 ods. 1 vety prvej Daňového poriadku plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť inter alia podať daňové priznanie. V súvislosti s posúdením uvedenej právnej otázky je v oboch veciach podstatné aj posúdiť plynutie lehôt podľa § 69 Daňového poriadku počas prerušenia daňovej kontroly.

25.3. V tejto veci, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2011, bol žalobca ako registrovaný platiteľ dane z pridanej hodnoty s mesačným zdaňovacím obdobím (bod 9. odôvodnenia), povinný podať daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty podľa veta prvá v znení účinnom do 31.12.2012 do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, teda najneskôr do 25.11.2011.

25.4. Z uvedeného potom vyplýva, že tak vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2011 (ktorého sa týkal rozsudok správneho súdu vo veci sp. zn. ), ako aj k zdaňovaciemu obdobiu október 2011 (ktorého sa týka toto správne súdne konanie) začala podľa § 69 ods. 1 vety prvej Daňového poriadku

plynúť 5-ročná lehota, ktorej márnym uplynutím dôjde k zániku práva vyrubiť rozdiel dane, v rovnaký deň - a to posledný deň uvedeného kalendárneho roka, t. j. 31.12.2011.

25.5. Zo súhrnu uvedených skutočností (bod 25.1. až 25.4. odôvodnenia) vyplýva, že obe veci (teda tak vec vedená na správnom súde so sp. zn. , ako aj vec prejednávaná v tomto správnom súdnom konaní) majú totožný predmet konania tak, ako ho má na mysli (v oboch veciach sú totiž z hľadiska totožných príslušných žalobných dôvodov posudzované totožné skutkové okolnosti, podstatné pre rozhodnutie správneho súdu a tieto sú posudzované na rovnakom právnom základe).

26. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preto uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa .

27. Správny súd sa preto v prejednávanej veci podľa v odôvodnení tohto rozsudku obmedzuje len na poukázanie na totožný rozsudok správneho súdu, a to rozsudok č. k. - 130 z 28. novembra 2019, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a ktorý súčasne pripája do spisu. Správny súd súčasne nepovažuje za potrebné využiť oprávnenie stručného zopakovania dôvodov uvedeného totožného rozsudku, na ktorý odkazuje, a to najmä s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ( ).

28. Z dôvodov uvedených už v rozsudku č. k. - 130 z 28. novembra 2019, z ktorého správny súd osobitne poukazuje najmä na jeho odôvodnenie obsiahnuté v bodoch 23. až 35., správny súd dospel (aj) v prejednávanej veci nasledovným záverom:

29. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keďže žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že v prejednávanej veci nedošlo k uplynutiu 5-ročnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie rozdielu dane, upravenej v vete prvej Daňového poriadku, hoci k nemu došlo. Rovnako nesprávny bol právny záver žalovaného o tom, že počas prerušenia daňovej kontroly spočívala (neplynula) prekluzívna lehota upravená v vete prvej Daňového poriadku, hoci táto aj počas prerušenia daňovej kontroly plynula.

30. Súčasne správny súd zistil, že v administratívnom konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať a v danej veci aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( ), a to tým, že žalovaný (a aj prvostupňový orgán

- správca dane) vykonával daňovú kontrolu a následne aj vyrubovacie konanie v čase, kedy už právo vyrubiť žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 podľa § 69 ods. 1 vety prvej Daňového poriadku zaniklo a rozdiel dane už nebolo možné vyrubiť. Žalovaný (ani správca dane) na túto skutočnosť ex offo a ani na návrh žalobcu ako daňového subjektu neprihliadol a začaté vyrubovacie konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku z tohto dôvodu nezastavil. Namiesto toho vydal vo veci nezákonne meritórne rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil uvedený rozdiel dane.

31. Správny súd z týchto dôvodov preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a zrušil a keďže rovnakými vadami trpí aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, na návrh žalobcu zrušil podľa aj toto a vec podľa vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. Správny súd sa ostatnými žalobnými dôvodmi už nezaoberal, keďže tieto vzhľadom na už uvedené neboli jednak akokoľvek spôsobilé zmeniť toto rozhodnutie správneho súdu (preto sa stali nepodstatnými) a jednak rozhodnutie o nich nemôže mať žiadny vplyv ani na ďalší postup správcu dane či žalovaného v ďalšom konaní.

33. Po vrátení administratívneho spisu žalovanému tento následne administratívny spis spolu s týmto rozsudkom vráti prvostupňovému orgánu. Keďže totiž týmto rozsudkom správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, administratívne konanie sa vracia späť na prvý stupeň, a preto bude v administratívnom konaní po právoplatnom skončení tohto konania a vrátení administratívneho spisu pokračovať prvostupňový orgán - Daňový úrad Nitra (pobočka Topoľčany) ako správca dane. Správca dane (rovnako ako žalovaný) bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu,

vysloveným v rozsudku, na ktorý správny súd v tomto rozsudku podľa poukázal. S poukazom na tento právny názor správneho súdu správca dane v ďalšom konaní ( veta druhá ) vyrubovacie konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 podľa Daňového poriadku zastaví, keď odpadnutím dôvodu daňového konania je aj to, ak vo vyrubovacom konaní správca dane zistí, že právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa Daňového poriadku v danej veci už zaniklo.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

35. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.