Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-7-2020.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou v právnej veci navrhovateľky: H. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., H. XXX/XX proti účastníkovi konania - manželovi: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., Z. mieru XXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a R. T., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. vo zväzku 21, ročník 2016, na str. 40, pod por. číslom 3 r o z v á d z a . II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. IV. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každý párny týždeň v utorok v čase od 15,30 hod. do 18,30 hod. a štvrtok v čase od 15,30 hod. do 18,30 hod., každý nepárny týždeň v pondelok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a štvrtok od 15,30 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny víkend v mesiaci v čase od piatku od 15,30 hod. do nedele do 16,00 hod. s tým, že otec je povinný v určený deň a hodinu si dieťa prevziať v mieste jeho bydliska a po ukončení styku je povinný dieťa na tom istom mieste v určený deň a hodinu matke odovzdať. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k mal. L. na čas po rozvode a návrh zdôvodnila tým, že manželstvo je od septembra 2016 nefunkčné, s manželom sa odcudzili, nežijú už v spoločnej domácnosti, našla si priateľa, s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. 2. Odporca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil tým, že je odcestovaný a súhlasil, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí ako aj s dôvodmi uvedenými navrhovateľkou. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. L. sa dohodili, preto navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle tejto dohody. 3. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti odporcu. 4. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletej podľa dohody rodičov. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX na Mestskom úrade v Q. po dvojročnej známosti z citovej náklonnosti, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. Z manželstva sa narodila dňa XX.X.XXXX mal. L. T.. 7. Manželstvo bolo harmonické len pár mesiacov po jeho uzavretí, podľa navrhovateľky jej manžel nebol oporou ani v tehotenstve, ktoré si takmer celé musela preležať, po narodení maloletej sa situácia trochu upokojila, ale krátko nato začali medzi manželmi hádky, urážky, mali odlišné názory na fungovanie manželstva aj na výchovu maloletej, čo vyústilo do citového odcudzenia manželov a k odsťahovaniu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v decembri 2019. Navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým plánujú spoločnú budúcnosť, žijú spolu aj s mal. L. v jednej domácnosti. 8. Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný, pretože bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo si neplní základné funkcie a svoj spoločenský účel a vzhľadom na to, že manželia už ani spolu nežijú v jednej domácnosti, navrhovateľka má partnerský vzťah s iným mužom, preto nie je ani reálne predpokladať, že manželstvo by v budúcnosti spoločenský účel mohlo plniť. Príčiny rozvratu súd konštatuje v odlišnosti pováh a životných priorít manželov. 10. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 11. Navrhovateľka sa od 1.3.2020 zamestnala na skrátený úväzok ako predavačka, odporca pracuje ako živnostník s príjmom okolo 700 eur mesačne. Manželia sa dohodli na úprave rodičovských práv a povinností k maloletej L., súd v súlade s ich dohodou na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu aj doposiaľ riadne stará, obidvaja rodičia budú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca súd zaviazal platením výživného v sume 150 eur mesačne k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a upravil jeho styk s maloletou v rozsahu uvedenom v bode V. tohto rozsudku. 12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.