Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-17-2019.pdf
PDF · 107.45 KB
No categories available
2T/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného Š. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/285/17/4404 z 12.02.2019, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 27.02.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný Š.S. P., A.. XX.XX.XXXX Q. T. X., S. W. Q. - A. A. E., Q.Ý. C. XXX/XX,
je v i n n ý, ž e
dňa 16. apríla 2017 asi o 18.15 h riadil osobné motorové vozidlo Kia Ceed evidenčného čísla T. XXX C. na výjazde na účelovú komunikáciu medzi obcami Podhájska a Čechy, kde v rozpore s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu tohto vozidla a v rozpore s ustanovením § 21 odsek 1 tohto zákona, podľa ktorého pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste, nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu značky Fiat Stilo, evidenčného číslo A. XXX C., riadenému poškodeným X. A., A.. XX.XX.XXXX Q. A. N., W. X. XX, v dôsledku čoho náhle vošiel do jeho jazdnej dráhy, následkom čoho poškodený X. A. pri obchádzaní vozidlom pred ním sa nachádzajúcej jamy s cieľom zabrániť zrážke začal brzdiť, stočil volant doprava a vozidlom vbehol do priekopy a utrpel tak vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavice stehnovej kosti s dobou liečenia od 16.04.2017 do 20.09.2018,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení Zákona č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené právnické a fyzické osoby: X. Q. N. F. Y..X.., W. - P. Č. F., F. I. Č.. X, G.:XXXXXXXX, X. X. A., nar. XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom X. č. XX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 12.02.219 pod sp.zn. 2Pv/285/17/4404 obžalobu na obvineného Š. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na hore uvedenom skutkovom základe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, výsluchom svedkov: X. A., O. W., O. O., H. M., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný najskôr spáchanie žalovaného skutku popieral a tvrdil, že na predmetnej ceste sa otočil spôsobom, že si vozidlom nadišiel do protismeru, nacúval na miesto mimo cesty, zastal vozidlom na okraji cesty, zaradil prvý rýchlostný stupeň a keďže nevidel žiadne vozidlo, pohol sa svojim vozidlom, prešiel rýchlosťou až 15 km/h vzdialenosť asi 50 až 60 metrov vo svojom jazdnom pruhu. Vtedy zbadal oproti nemu idúce vozidlo, ktoré obchádzalo výmoľ na ceste a musel zastaviť vozidlo, pretože inak by došlo k zrážke. Zboku videl, ako sa uvedené vozidlo začalo šmýkať a potom narazilo do zvodidiel. Obžalovaný nacúval vozidlom dozadu, vystúpili z vozidla a zastavili aj motorkára so ženou a poskytovali poškodenému prvú pomoc. Obžalovaný tvrdil, že keď prišiel policajt, tento ho požiadal, aby dal vozidlo do tej polohy, v ktorej bolo v čase nehody a obžalovaný ho zhruba vrátil do takej polohy. Obžalovaný tvrdil, že vozidlo poškodeného zbadal, keď po otočení a vyjdení na cestu prešiel asi 50 metrov a keď prvý krát vozidlo poškodeného uvidel, bolo od neho vo vzdialenosti asi 700 až 800 metrov. Vypovedal, že zareagoval tak, že vozidlo zastavil, pretože práve chcel zaradiť druhý prevodový stupeň. Uvádzal, že poloha jeho vozidla v zázname o nehode nezodpovedá polohe jeho vozidla v čase, keď ho zastavil potom, ako zbadal vozidlo poškodeného, a to preto, že bol v strese a nevedel, čo od neho policajt chce. Vozidlo dal do tej polohy, v akej bolo, keď sa po nehode poškodeného so svojim vozidlom vrátil. Obžalovaný v priebehu dokazovania zmenil svoj postoj k za vinu mu kladenému trestnému činu s tým, že je vinný zo žalovaného skutku a uznáva, že zavinil uvedenú dopravnú nehodu.
Poškodený X. A. vypovedal, že uvedenou komunikáciou prechádzal smerom od obce Podhájska na obec Čechy, obchádzal výmoľ na ceste, ktorý zaberá skoro celý jazdný pruh, takže svojim vozidlom išiel asi v strede vozovky. V tom zbadal, že z odstavného miesta vedľa cesty sprava mu vošlo do dráhy biele vozidlo. Chcel sa vyhnúť zrážke, preto strhol volant doprava, brzdil a keď sa chcel vrátiť späť na cestu smerom doľava, katapultovalo ho do ľavej strany a narazil vozidlom do zvodidiel. Uvádzal, že pri obchádzaní výmoľu určitou časťou svojho vozidla bol v protismere, pričom výmoľ na ceste bol vo vzdialenosti asi 30 metrov od miesta, odkiaľ vychádzalo vozidlo obžalovaného. Jeho vozidlo zaregistroval v momente, keď bolo kolmo na cestu a nachádzalo sa v jeho jazdnom pruhu, pričom zadná časť vozidla bola ešte stále v tom výbežku vedľa cesty. Poškodený uvádzal, že išiel rýchlosťou 90 - 95 km/h a v čase, keď vozidlo obžalovaného míňal pri svojom vyhýbacom manévri, toto ešte stále
nebolo úplne vo svojom jazdnom pruhu a preto poškodený musel minimálne polovicou svojho vozidla prechádzal cez to miesto mimo cesty, z ktorého obžalovaný vychádzal.
Svedkyňa O. W. (spolujazdkyňa obžalovaného na mieste spolujazdca vpredu) vypovedala na hlavnom pojednávaní, že keď obžalovaný vychádzal vozidlom z miesta mimo cesty, na ktorom sa otáčal, prešiel asi 15-20metrov, keď zbadali oproti nim sa rútiť veľkou rýchlosťou vozidlo, ktoré bolo v ich jazdnom pruhu. Obžalovaný vozidlom zastal, to druhé auto sa im snažilo vyhnúť a prešlo doprava popri kríkoch, obišlo ich a keď sa obzrela, videla, ako narazilo do zvodidiel. Vrátili sa potom k vozidlu poškodeného a poškodenému pomáhali. Svedkyňa tvrdila, že keď sa obžalovaný vozidlom otáčal, pri výjazde na cestu ani ona nevidela ani vpravo ani vľavo žiadne vozidlo, pričom vozidlo poškodeného prvýkrát zaregistrovala asi vo vzdialenosti 50 - 60 metrov, keď obžalovaný už bol vo svojom jazdnom pruhu. Súd prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že po výjazde z miesta mimo cesty prešli asi 20 alebo 30 metrov a tiež časť zápisnice o jej skoršom výsluchu, kedy dokonca túto vzdialenosť uviedla ako 5 metrov. Svedkyňa uvedené rozpory vysvetľovala tak, že bola pri výsluchu v strese, nevie to odhadnúť, ale určite prešli aspoň 10 metrov.
Svedkyňa O. O., ktorá sedela vo vozidle obžalovaného na zadnom sedadle za spolujazdcom, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď obžalovaný so svojim vozidlom vychádzal z miesta mimo cesty, presvedčili sa, či nič nejde a vyšli na cestu, po ktorej prešli asi 50 alebo 60 metrov, keď zbadali oproti nim sa v ich jazdnom pruhu rútiť vozidlo. Toto prudko zatočilo doprava, išlo kolesami mimo cesty, potom prešlo znova do ich jazdného pruhu a narazilo, pričom k tomuto nárazu mohlo dôjsť asi 120 až 150 metrov od nich. Nacúvali späť a snažili sa poškodenému pomôcť. Svedkyňa tiež uvádzala, že keď obžalovaný sa vozidlom pohýnal, išiel maximálne rýchlosťou 20 km/h a keď vozidlo poškodeného prvýkrát zbadala, mohlo byť od nich vo vzdialenosti do 100 metrov. Obžalovaný podľa svedkyne reagoval tak, že zastal svojim vozidlom. Svedkyňa tiež vypovedala, že bola prítomná pri dokumentácii nehody políciou, obžalovaný bol vyzvaný, aby dal vozidlo do polohy, v akej bolo v čase, keď došlo ku kolízii, obžalovaný ho dal do takej polohy, ale nebolo to v polohe, v akej obžalovaný vozidlo zastavil, pretože vtedy už boli vo svojom jazdnom pruhu. Súd prečítal časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kedy rozdielne vypovedala, že obžalovaný po vyjdení na cestu prešiel vzdialenosť asi 30 až 40 metrov. Svedkyňa tento rozpor vysvetľovala tak, že sú to iba jej odhady, ale skôr sa drží toho, že to bolo 50 - 60 metrov.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka A.. H. M., služobne zaradeného na ODI OR PZ Nové Zámky, ktorý vykonával prvotné úkony súvisiace s ohliadkou nehody. Uviedol, že v zápisnici zachytil vozidlo obžalovaného v polohe, do akej ho tento dal na jeho výzvu s tým, že ide o polohu vozidla v čase nehody. Svedok vypovedal, že obžalovaný mu neavizoval, že by nerozumel jeho pokynu na umiestnenie vozidla do polohy v čase nehody a potvrdil, že obžalovaný mu neuvádzal ani to, že vo svojom jazdnom pruhu pred nehodou prešiel 50 - 60 metrov.
Znalec z odboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej premávke, G.. C. T. sa na hlavnom pojednávaní pridržal ním podaného písomného znaleckého posudku a dodatku k nemu. V ňom skonštatoval, že v okamihu počiatku rozjazdu vozidla obžalovaného bolo vozidlo poškodeného vzdialené cca 59 metrov a v tomto okamihu poškodený rozpoznal kolíznu situáciu. Techniku jazdy obžalovaného znalec vyhodnotil ako nesprávnu, nakoľko mal povinnosť pri vychádzaní na cestu z miesta mimo cesty zastaviť svoje vozidlo na takom mieste, odkiaľ by mal náležitý rozhľad a počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nehrozilo žiadne nebezpečenstvo a dal prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po ceste. Poškodený išiel svojim vozidlom síce rýchlosťou 100 km/h, čo je vyššia ako maximálna povolená rýchlosť v danom úseku, avšak aj v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou 90 km/h, došlo by k zrážke. Znalec na hlavnom pojednávaní zdôraznil, že prekročenie rýchlosti vozidla poškodeného nevyvolalo nehodový dej. Obžalovaný z hľadiska výhľadových pomerov mohol vozidlo poškodeného zaregistrovať vo vzdialenosti 59 metrov, avšak až vtedy, keď už vyšiel na teleso vozovky. Obžalovaný mal možnosť nehode zabrániť, ak by nevošiel svojim vozidlom na vozovku, resp. za zhoršených výhľadových pomerov mal zabezpečiť primerane poučenou osobou asistenciu pri výjazde na vozovku. Poškodený by mal možnosť nehode zabrániť, ak by išiel rýchlosťou 80 km/h. Znalec verziu obžalovaného s tým, že potom, ako vyšiel na cestu a nevidel vozidlo poškodeného, následne prešiel rýchlosťou 15 až 20 km/
h vzdialenosť 50 až 60 metrov, kedy zbadal vozidlo poškodeného vo svojom jazdnom pruhu a preto zastavil vozidlo, označil za technicky neprijateľnú a za tohto stavu by podľa znalca nedošlo k vyvolaniu kolíznej situácie. Znalec uviedol, že v znaleckom posudku prišiel k záveru o technickej neprijateľnosti verzie obžalovaného aj svedkov O. Y. W..
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie S. P.. Š. O. (prečítaného na hlavnom pojednávaní za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku) súd zistil, že poškodený X. A. pri dopravnej nehode utrpel zranenia, a to vykĺbenie pravého bedrového kĺbu so zlomeninou hlavice stehnovej kosti, ktoré zranenia si vyžadujú priemerne dobu liečenia 4 až 6 mesiacov, pričom môže dôjsť aj k odumretiu hlavice stehnovej kosti, čo si vyžaduje liečbu totálnou endoprotézou. Znalec bodovo zranenia poškodeného ohodnotil na 270 bodov.
Z lekárskeho posudku P.. F. Q. vyplýva bodové ohodnotenie zranení poškodeného spolu vo výške 355 bodov (255 bodov za bolestné + 200 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia) a súčasne, že liečba poškodeného bola ukončená dňa 20.09.2018.
Z ostatných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na záznam o dopravnej nehode a zápisnicu o ohliadke miesta nehody s fotodokumentáciou, lekárske správy dokumentujúce zranenia poškodeného a ďalšie listiny.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného skutku. Obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania síce zmenil svoj postoj k za vinu mu kladenému skutku s tým, že priznal svoju vinu na predmetnej dopravnej nehode poškodeného, avšak jeho vina bola preukázaná aj iným vykonanými dôkazmi, ktorými bola vyvrátená aj jeho pôvodná obrana. Pokiaľ sa totiž obžalovaný najskôr bránil tým, že pri výjazde na cestnú komunikáciu nevidel žiadne po ceste prichádzajúce vozidlo, hoci sa o tom riadne presvedčil a mal dobrý rozhľad a oproti nemu idúce vozidlo poškodeného zaregistroval vo svojom jazdnom pruhu až potom, ako prešiel v tomto pruhu vzdialenosť 50 - 60 metrov, táto jeho obrana vyznela nevierohodne a za technicky neprijateľnú ju označil aj znalecký posudok z odboru dopravy rovnako, ako s výpoveďou obžalovaného korešpondujúce výpovede svedkýň O. Y. W. (svedkýň v priateľskom vzťahu s obžalovaným). Súd nemal žiadne pochybnosti o záveroch znalca G.. T., nakoľko tento tak v písomnom znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odborne presvedčivo vysvetlil tento záver o technickej neprijateľnosti obrany obžalovaného tak, ako je vyššie uvedené. Pokiaľ by nehodový dej prebiehal tak, ako ho pôvodne opisoval obžalovaný a s ním vo vozidle sediace svedkyne, nedošlo by ku kolíznej situácii a poškodený X. A. by nebol nútený vykonávať predmetný vyhýbací manéver v snahe vyhnúť sa zrážke s vozidlom obžalovaného a ktorý skončil nárazom vozidla poškodeného do zvodiel tak, ako vyplýva zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody. Preto aj tvrdenie obžalovaného, že v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody nie je zaznamenaná poloha jeho vozidla v čase dopravnej nehody, nezodpovedá nielen obsahu tejto ním podpísanej zápisnice, ale je v rozpore aj s výpoveďou policajta, ktorý túto zápisnicu spisoval a v konečnom dôsledku aj s vyššie označeným znaleckým posudkom. Z jeho záverov súčasne vyplynulo, že poškodený X. A. by nevedel nehode zabrániť ani v prípade, ak by išiel pre daný úsek predpísanou maximálnou povolenou rýchlosťou 90 km/h a preto jeho prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti nehodový dej nevyvolalo. Z výsledkov tohto dokazovania tak pre súd vyplynul bez akýchkoľvek dôvodných pochybností záver, že obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu svojho motorového vozidla a v rozpore s ust. § 21 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. pri vchádzaní svojim vozidlom na cestu z miesta mimo cesty nedal prednosť v jazde vozidlu poškodeného, idúcemu po tejto ceste, vyvolal tak kolíznu situáciu, na ktorú poškodený reagoval vyhýbacím manévrom v snahe zabrániť zrážke, pri ktorom vbehol do priekopy a narazil do zvodidiel.
Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný porušením svojich povinností vodiča v cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou poškodený X. A. utrpel zranenia, opísané v znaleckom posudku znalca z odboru zdravotníctva P.. Š. O., majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona s poukazom na ust. § 123 odsek 4 Trestného zákona.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako mu kládla za vinu obžaloba s tým, že vzhľadom na objektívne v lekárskom posudku P.. F. Q. uvedenú už konečnú dobu liečenia zranení poškodeného, túto špecifikoval ako dobu liečby od 16.04.2017 do 20.09.2018.
Podľa názoru súdu obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. 138 písmeno h) Trestného zákona, a to z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaný totiž z nedbanlivosti (§ 16 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane života a zdravia fyzických osôb tak, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho nedbanlivostným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu (porušenie dopravných predpisov závažným spôsobom) a jeho následkom (vo sfére poškodenia zdravia poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a mierou zavinenia obžalovaného. Súd skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko dospel k záveru, že neskorší Trestný zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší (predovšetkým z hľadiska podmienok pre neskoršie rozhodovanie o osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia).
Obžalovaný je slobodný, z miesta bydliska nie sú o ňom uvádzané bližšie poznatky charakterizujúce jeho povahu a správanie. Obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti P. - I. T. X. X..H..E.., pričom pri výkone pracovnej činnosti musí disponovať vodičským oprávnením. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov a karte vodiča má však evidované postihy za spáchanie priestupkov na úseku cestnej dopravy, pričom dvakrát bol v priestupkovom konaní postihnutý aj uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to aj za spôsobenie dopravnej nehody. Naposledy takýto trest vykonával od 02.04.2015 do 04.11.2015.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (k trestnému činu sa priznal a tento úprimne oľutoval), keďže aj vzhľadom na nedbanlivostný charakter žalovaného prečinu zmenený postoj obžalovaného k nemu a vyjadrená ľútosť nad spôsobením dopravnej nehody pre súd vyzneli úprimne. Súd tiež obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (doteraz viedol riadny život), priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil žiadnu. Trestný zákon v ust. § 157 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 1 až 5 rokov. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona, t.j. na 3 roky a 8 mesiacov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok a keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, súd, majúc za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody), výkon tohto trestu u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok. Ukladanie peňažného trestu namiesto trestu odňatia slobody súd nepovažoval za dostatočné u obžalovaného práve vzhľadom na jeho predchádzajúce postihy za priestupky na úseku cestnej dopravy tak, ako je vyššie uvedené.
Súd súčasne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a to opäť na samej dolnej hranici tohto druhu trestu vo výmere 1 rok a to napriek tomu, že obžalovaný ani dosiaľ nebol príkladným vodičom a aj v minulosti
sa dopustil porušení dopravných predpisov, majúcich charakter priestupkov a bol aj postihnutý trestami zákazu činnosti v priestupkovom konaní. Pri úvahe o výmere tohto druhu trestu súd osobitne prihliadal na okolnosti žalovaného prečinu, a to predovšetkým na charakter porušenia dopravných predpisov obžalovaným z hľadiska miesta dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo na účelovej komunikácii, na ktorej sa neočakáva osobitne hustá cestná premávka a bežný pohyb motorových vozidiel zvlášť, pričom obžalovaný sa na uvedenom mieste pohyboval po prvý krát, na rozdiel od poškodeného, ktorý týmto miestom prechádzal jeden krát týždenne, dobre poznal preto aj technický stav ako aj charakter tejto komunikácie a napriek tomu sa po nej pohyboval vyššou ako maximálne povolenou rýchlosťou, ktorá síce kolíznu situáciu nevyvolala, avšak nevyhnutne mala vplyv na následky nárazu vozidla poškodeného po vyhýbacom manévri. Z tohto dôvodu súd ukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na samej dolnej hranici jeho trestnej sadzby.
Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že za dostatočné možno považovať uloženie len samostatného peňažného trestu, resp. len podmienečného trestu odňatia slobody, t.j. bez ukladania trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Z tohto hľadiska nie je možné spôsob a okolnosti obžalovaným spáchaného činu a jeho následky, predovšetkým vo sfére poškodenia zdravia poškodeného, bagatelizovať na úkor faktu, že obžalovaný motorové vozidlo používa pri výkone svojej pracovnej činnosti. Súd je toho názoru, že nemožno takých páchateľov trestných činov na úseku cestnej dopravy priorizovať v súvislosti s ukladaním trestu zákazu činnosti pred páchateľmi takých trestných činov, ktorí túto podmienku nespĺňajú. Naopak, podľa názoru súdu osoby, dennodenne používajúce motorové vozidlo, musia byť ako účastníci cestnej premávky obzvlášť dôslední pri dodržiavaní dopravných predpisov, a to nielen v záujme jej nerušeného a plynulého priebehu, ale v záujme vlastnom, keďže používanie osobného motorového vozidla im viac ako iným osobám uľahčuje výkon pracovnej činnosti. Za tohto stavu súd nezistil dôvody pre neuloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému a jeho uložením ani rozpor s ust. § 34 Trestného zákona. Charakter pracovnej činnosti obžalovaného však súd tiež čiastočne premietol do výmery tohto druhu trestu na samej dolnej hranici trestnej sadzby.
V prípravnom konaní uplatnili včas a riadne nárok na náhradu škody poškodená Q. v súvislosti s liečebnými nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému X. A. (a to do 19.09.2017, ako vyplýva z vyčíslenia škody na č.l. 307) a poškodený X. A. náhradu škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle bodového ohodnotenia podľa lekárskeho posudku P.. F. Q.. Vzhľadom však na skutočnosť, že lekársky posudok P.. F. Q. nekorešponduje (a to ani z hľadiska použitých položiek výpočtu bodového ohodnotenia bolestného za poškodenému spôsobené zranenia) s dodatkom znaleckého posudku znalca P.. Š. O., pričom odstraňovanie tohto rozporu vykonávaním ďalšieho dokazovania presahuje potrebu trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodeného X. A. s nárokom na náhradu škody podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na civilný proces. Naviac, poškodený má možnosť tento nárok uplatniť aj v rámci povinného zmluvného poistenia osobného motorového vozidla, ktorého držiteľom je obžalovaný, ako uvádza aj poisťovňa J. F. Y..X.. W. (správa na č.l. 266 spisu). Možnosť uplatniť svoj nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rámci povinného zmluvného poistenia má aj poškodená Q., pričom z jej vyčíslenia škody vyplýva, že toto nie je konečné, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, liečba poškodeného X. A. ešte ďalej pokračovalo. Z tohto dôvodu súd rovnako aj túto poškodenú právnickú osobu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).