Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/143/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne E L A N spol. s r. o., so sídlom Brezovička 128, IČO: 31 561 276, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Ujom, so sídlom C., M. XXX, proti žalovanému Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, právne zastúpenému HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, Prielohy 1012/1C, o náhradu škody vo výške 2.765.000 eur s príslušenstvom, o základe nároku, na základe odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -332 zo dňa 7. marca 2019 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Na základe skutkových tvrdení žalobkyne ňou uplatnený nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody spôsobenú tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovaného, pričom tieto tvrdenia v priebehu konania nezmenila; čím nedošlo k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností. Z hľadiska procesnej ekonómie okresný súd sa prioritne musel vyporiadať s otázkou samotného základu nároku, a preto rozhodol v súlade s medzitýmnym rozsudkom. V súvislosti s namietaným Územným plánom uviedol, že sa nemôže v prebiehajúcom konaní zaoberať námietkami zákonnosti procesu prijímania a zverejňovania dotknutého všeobecného záväzného nariadenia; naopak, je ním viazaný. Doplnil, že normotvornú činnosť obce nemožno považovať za úradný postup, lebo prijímanie všeobecne záväzných právnych predpisov nie je vykonávaním úradného postupu vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom a chýba tak príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou. 2. Za nesprávny úradný postup okresný súd nepovažoval ani neskoršiu zmenu územného plánu po vydaní stanoviska zo dňa 8.2.2011, ktorým žalovaný (pôvodne) súhlasil s projektovou dokumentáciou týkajúcou sa heliportu, ako aj s vydaním územného rozhodnutia. Zdôraznil, že dotknuté stanovisko bolo vydané pre účely stavebného konania a jeho vydaním nevznikajú súkromnoprávne práva a povinnosti príslušného orgánu. Zároveň žalovaný mal zákonom danú právomoc z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností doplniť záväzné stanovisko, využitie ktorej právomoci nemožno samo o sebe hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Nadväzne okresný súd uzavrel, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného spočívajúci v zmene územného plánu (ktorou bol nepochybne zmarený investičný zámer žalobkyne na vybudovanie heliportu), teda nie je splnená podmienka vzniku zodpovednosti za škodu. 3. V ďalšej otázke základu nároku vyslovil, že pasívna vecná legitimácia žalovaného bola daná. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu sporu tvrdila aj to, že žalovaný uznal záväzok v mimosúdnej dohode z 29.1.2015, nenavrhla zmenu žaloby; ak by toto dispozičné právo i využila, okresný súd by vzhľadom na štádium konania takúto zmenu nepripustil. V záujme komplexnosti však dodal, že z danej dohody žiadny záväzok týkajúci sa plnenia sumy 2.765.000 eur nevyplýva. Napokon, sám konateľ žalobkyne uviedol, že účelom tejto dohody nebolo nahradenie škody, ale docielenie možnosti realizácie investičného zámeru.

4. V reakcii na právnu argumentáciu žalobkyne okresný súd konštatoval, že pokiaľ sa domáha na podklade tvrdených skutkových okolností náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, nemôže sa zároveň domáhať náhrady škody podľa Obč. Navyše, žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dvojstranný právny úkon strán sporu, od ktorého by bolo možné odvodzovať vznik nároku na náhradu škody. Taktiež tvrdila, že škoda jej vznikla už skôr (pred uzatvorením mimosúdnej dohody) nesprávnym úradným postupom a túto škodu si uplatnila (práve) v žiadosti z 13.1.2015. K nevykonaniu žalobkyňou navrhovaných dôkazov okresný súd uviedol, že dotknuté vyhlásenia (zaznamenané na videozázname) nemôžu založiť zodpovednostný vzťah mesta voči žalobkyni. 5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému - s odkazom na - ich náhradu nepriznal. Vychádzal z toho, že o začatie tohto konania sa vo významnej miere pričinil žalovaný, ktorý nepostupoval podľa Naopak, uzatvoril neplatne so žalobkyňou mimosúdnu dohodu, kde absurdne konštatoval nesprávny úradný postup, avšak „nie mesta ako takého“, ale priamo predchádzajúceho primátora. Dotknutý postup žalovaného pritom „zjavne sledoval iný cieľ, ako je vyjadrený v zákona o obecnom zriadení“.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obe sporové strany. 7. Žalobkyňa napádala rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bezprostredne na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné konštatovať, že hoci odvolanie žalobkyne pôsobí pomerne rozsiahlo, v značnej miere sú v jeho rámci nadbytočne a neúčelne citované celé pasáže odôvodnenia napádaného rozhodnutia, ustanovenia právnych predpisov, všeobecné závery právnej teórie a praxe a rovnako tak opakovane uvádzané identické argumenty (neraz dokonca v totožnom znení). 8. Žalobkyňa namietala, že okresný súd nerozhodol/žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s jej dispozičným návrhom na zmenu žalobného petitu, ktorý bol obsiahnutý v procesnom podaní z 27.1.2019. Súčasne poukazovala na to, že právne posúdenie veci - s odkazom na zásadu iura novit curia - je povinnosťou súdu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že okresný súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, a preto sa k nim nemohla ani vyjadriť. Tvrdila, že okresný súd najskôr posúdil, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu a následne medzitýmným rozsudkom žalobu (prekvapivo) zamietol. 9. Vo vzťahu k vecným otázkam zotrvala žalobkyňa na tom, že žalovaný je viazaný svojim záväzným stanoviskom z 8.2.2011, ktorým „vznikol jeho záväzok“. Naďalej trvala tiež na tom, že nedošlo ku zmene územného plánu a súvisiace všeobecné záväzné nariadenie nebolo riadne prijaté (poslanci o ňom nehlasovali). Mala za to, že podľa je konajúci súd oprávnený prejudiciálne dotknutú otázku posúdiť. Zároveň je potrebné, aby sa v prebiehajúcom konaní vyriešila i otázka zodpovednosti žalovaného v zmysle ustanovení , keďže spôsobil svojim postupom nemožnosť s/plnenia záväzku. Doplnila, že dohoda o urovnaní uzavretá s primátorom žalovaného dňa 29.1.2015 neodporuje zákonu.

10. Žalovaný napadol odvolaním výrok o trovách konania a domáhal sa jeho zmeny tak, že mu bude proti žalobkyni priznaná náhradu trov konania vo výške 100%. Mal za to, že jeho postup pred začatím sporu nie je skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala nepriznanie mu - s odkazom na - nároku na náhradu trov. Okresný súd síce v danom postupe vidí vznik príčiny sporu, ale úplne opomína svoje vlastné závery, podľa ktorých by nárok na náhradu škody žalobkyni nevznikol ani v prípade, ak by dotknutá dohoda bola platná. 11. Žalovaný uviedol, že okresný súd (kriticky) reflektuje len jeho postup pred začatím konania, avšak prehliada, že žalobkyňa podala „ťažko zrozumiteľnú žalobu“, zmarila predbežné prejednanie sporu, nerešpektovala koncentráciu konania, neustále predkladala rozsiahle a často neúčelné písomné podania. Napádaný výrok o trovách konania označil voči nemu aj za neprimerane tvrdý a v konečnom dôsledku zvýhodňujúce podnikateľský subjekt na úkor „verejného majetku a verejných financií“. 12. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie protistrany nesúhlasila „so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného“. Upriamovala pozornosť na to, že ona napadla odvolaním rozsudok okresného súdu vo všetkých výrokoch.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdiť. Nevykonanie neskoro navrhnutých dôkazov nie je procesným pochybením, ale prejavom zákonom predpokladanej koncentrácie konania. Rovnako nie je procesným pochybením, ak súd nevykoná dôkaz, ktorý nepovažuje za (pre vec) podstatný. Okresný súd pritom v rozsudku veľmi jasne vyjadril, z akého

dôvodu nebude a nemôže preskúmavať platnosť všeobecne záväzného nariadenia žalovaného, z čoho je potom zrejmé, prečo nedošlo k vykonaniu dôkazov, ktoré žalobkyňa na tento účel navrhovala. Žalovaný bol presvedčený, že žalobkyňa mala vytvorený viac ako dostatočný priestor na uplatnenie svojich procesných práv. Jej tvrdenia o upretí práva na spravodlivý proces vyznievajú až paradoxne, keďže práve ona podala nejasnú a „z dôkaznej roviny neúplnú žalobu“, nezúčastnila sa predbežného prejednania sporu atď. 14. Žalovaný zopakoval, že záväzné stanoviská nie sú individuálnymi správnymi aktmi, z ktorých by žalobkyni vznikli práva alebo povinnosti a nie sú ani právnymi úkonmi, na podklade ktorých by medzi stranami mohol vzniknúť nepomenovaný záväzkový vzťah. Na podklade poskytnutých stanovísk teda žalobkyňa nenadobudla právo projekt realizovať. O tom, či projekt je alebo nie je možné realizovať totiž vždy záväzne rozhoduje až stavebný úrad v územnom a stavebnom konaní. Žalovaný uviedol, že územné plánovanie je výkonom zákonnej povinnosti a ide o sústavný a pokračujúci proces, ktorým nemohlo na strane žalobkyne dôjsť ku škode. Žalobkyňa súčasne ignoruje skutočnosť, že územný plán má povahu všeobecne záväzného nariadenia. Hoci sa jedná o podzákonnú právnu normu, je pre konajúci súd záväzná. Podľa argumentácie protistrany by mohol civilný súd posudzovať správnosť legislatívneho procesu pri akomkoľvek právnom predpise, čo je v podmienkach právneho štátu neudržateľné. V danej spojitosti žalovaný poukázal tiež na to, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako prejudiciálnu otázku. 15. Podľa žalovaného žalobkyňa nemôže vyčítať okresnému súdu ani to, že sa nezaoberal tvrdeným nárokom z pohľadu obchodného práva. Súd žalobkyňu na duplicitu a nejasnosť žalobných dôvodov upozorňoval, teda mala dostatočný priestor k tejto problematike zaujať stanovisko. Žalovaný zdôraznil, že dohoda z 29.1.2015 neobsahuje uznanie peňažného záväzku na náhradu škody. Naopak, v dohode sa výslovne uvádza, že v prípade nenadobudnutia jej účinkov si žalobkyňa bude uplatňovať škodu podľa ustanovení a nasl. Ak by aj dohoda obsahovala konkrétny peňažný záväzok, bola by bez súhlasu mestského zastupiteľstva neplatná (bližšie sp. zn. , či R 90/2018).

16. V následnej reakcii žalobkyňa zotrvala na svojom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorej nosné časti zopakovala. Uviedla, že tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného spočíva aj v tom, že všeobecné záväzné nariadenie týkajúce sa zmien a doplnkov územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš nebolo schválené zákonom predpísaným postupom a tiež v tom, že žalovaný umožnil, aby stavebný úrad postupoval podľa tohto neexistujúceho všeobecne záväzného nariadenia. Zdôrazňovala, že so žalovaným uzavrela dohodu o uznaní záväzku, čo do výšky i do dôvodu. V tejto spojitosti dodala, že sa „snažila vyčerpať v priebehu konania aj iné možnosti prípadného posúdenia skutkového stavu“ (napríklad prostredníctvom Občianskeho, či ).

17. Taktiež žalovaný v duplike zotrval na svojich postojoch prezentovaných v meritórnej časti odvolacieho konania. Zopakoval, že názor hlavnej kontrolórky, ktorého sa neustále dovoláva protistrana, nie je určujúci v otázke platnosti všeobecne záväzného nariadenia; zároveň „civilný“ súd v žiadnom prípade nie je oprávnený posudzovať (ne)platnosť všeobecne záväzného nariadenia. Rovnako opätovne žalovaný zdôraznil, že tvrdená mimosúdna dohoda (odhliadnuc od toho, že ide o absolútne neplatný právny úkon) nemá z obsahovej ani formálnej stránky náležitosti uznania dlhu.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) rozsudok okresného súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

19. Okresný súd v súdenom prípade žalobu v celom rozsahu zamietol. To znamená, že po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto rozsudku by v meritórnej časti neprebiehalo žiadne ďalšie konanie. Podstatou medzitýmneho rozsudku, ktorého vydanie okresný súd jednoznačne deklaruje (vyjadrenie na pojednávaní 21.2.2019; takisto bod 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však práve fakt, že po právoplatnom vyriešení otázky základu (alebo dôvodu) nároku sa bude ďalej vo veci samej konať. Inými slovami a z opaku, v prípade zamietnutia žaloby v celom rozsahu pre neexistenciu základu nároku nie je opodstatnené vydanie medzitýmneho rozsudku. Svojou povahou a hlavne právnymi účinkami v takomto prípade ani nejde o medzitýmny rozsudok. 20. Okresný súd teda v danom smere nebol (procesne) dôsledný. Uvedené platí aj o súvisiacom ústnom poučení/usmernení strán pred ukončením pojednávania dňa 21.2.2019 (osobitne žalobkyne, ktorej konateľ si v danom štádiu pojednávania vyžiadal i krátku poradu s jeho právnym zástupcom).

Konajúci súd/sudca podľa zvukového záznamu, ktorý je určujúci z hľadiska zaznamenania priebehu pojednávania ( ), informoval strany, že medzitýmnym rozsudkom nebude rozhodnuté o celom predmete konania. Napadnutý zamietajúci rozsudok je však z hľadiska predmetu sporu rozhodnutím „úplným a definitívnym“. V dôsledku dotknutého rozsudku (samozrejme za eventuality jeho potvrdenia) by už nebolo možné rozhodovať ani o ďalších procesných otázkach, napr. o ukončení dokazovania.

21. Žalobkyňa dôvodne poukazuje tiež na to, že v podaní z 27.1.2019 (č.l. 213) vykonala „doplnenie žalobného petitu o alternatívny petit“. Týmto podaním okrem pôvodného petitu o určenie, že žalovaný je povinný zaplatiť jej peňažnú sumu vo výške určenej znaleckým posudkom, navrhla aj alternatívny petit, v zmysle ktorého sa určuje, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.765.000 eur predbežne prerokovanú a dohodnutú na základe dohody o urovnaní strán uzavretej 29.1.2015. O danom procesnom návrhu okresný súd nerozhodol tak na pojednávaní 29.1.2019, ako ani na „poslednom“ pojednávaní dňa 21.2.2019. O tom, že tento návrh zostal nepovšimnutý, svedčí i konštatovanie okresného súdu v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde len hypoteticky, (ak by žalobkyňa navrhla) sa čiastočne vyjadruje k dotknutej otázke.

22. Za popísanej procesnej situácie a s prihliadnutím na to, že v oboch vyššie rozoberaných prípadoch ide o procesné nedostatky, ktoré nemožno bezprostredne odstrániť činnosťou odvolacieho súdu, bolo nutné z dôvodu porušenia práva na spravodlivý súdny proces napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako bezprostredne nadväzujúci výrok musel byť zrušený i výrok o nároku na náhradu trov konania. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ). 23. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude rozhodnúť o dotknutom dispozičnom návrhu žalobkyne. V prípade, že okresný súd zotrvá na doterajšom právnom názore a závere, rozhodne o žalobe „štandardným“ rozsudkom (nie teda medzitýmnym rozsudkom), čomu bude zodpovedať aj bezprostredne predchádzajúci procesný postup.

24. Bez ohľadu na vyššie vyslovené určujúce (procesné) závery krajský súd v záujme komplexnosti a súčasne plynulosti ďalšieho postupu v spore dopĺňa niekoľko poznámok. Záväzné stanovisko Mesta Liptovský Mikuláš z 8.2.2011, od ktorého žalobkyňa odvíja všetky najrôznejšie eventuality svojho tvrdeného nároku, bolo bez akýchkoľvek pochybností vydané v rámci administratívneho/správneho konania. V danej administratívnej veci bolo zákonom predpísaným spôsobom konané a rozhodnuté, ktoré rozhodnutie bolo podrobené i prieskumu v rámci správneho súdnictva (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 18.9.2018; právoplatný 29.10.2018). To znamená, že predmetné konanie je ukončené a neprichádza do úvahy jeho ďalšie preskúmavanie, pričom jednotlivé podklady, ktoré boli pre účel jeho vykonania použité, nespôsobujú žiadne ďalšie právne účinky; ktoré konštatovanie sa v plnej miere viaže aj na predmetné záväzné stanovisko z 8.2.2011. 25. Zo všeobecného hľadiska je nutné uviesť, že záväzné stanovisko nepredstavuje právny inštitút, resp. pojem, ktorý by bol v absolútne nezmeniteľný. Predovšetkým však v konkrétnostiach súdenej veci nie je/nebolo záväzné stanovisko z 8.2.2011 individuálnym právnym aktom a už vôbec nie „zmluvou“, z ktorej by vyplývali žalobkyni (podľa jej prezentácie) doslova nikdy neodňateľné hmotné práva. Ako už bolo vyššie uvedené, išlo „len“ o súčasť zákonom predpokladaného postupu v rámci administratívneho konania. 26. Obdobne zo zmluvy/dohody uzavretej medzi stranami dňa 29.1.2015 v spojitosti s nárokom na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nevznikol žalovanému žiaden záväzok/dlh. Náležite už okresný súd poukázal na výslovné vyjadrenie samotného konateľa žalobkyne, že prvoradým účelom dotknutej dohody bolo docielene možnosti realizovať investičný zámer - dobudovať heliport. Zároveň priamo z textu tejto dohody (dokonca opakovane) vyplýva, že tvrdená škoda bude predmetom konania „v súlade s a nasl., , “. Označené zákonné ustanovenia pritom upravujú práve a len predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následnú možnosť domáhania sa tvrdenej škody v súdnom konaní. Nadväzne nie je potrebné sa podrobnejšie zaoberať právnymi súvislosťami (absolútnej) neplatnosti dotknutej dohody. 27. Ustanovenie nie je prípustné vykladať tak absolútne a rozširujúco, ako sa to snaží prezentovať žalobkyňa; osobitne vo vzťahu k posúdeniu/preskúmaniu všeobecne záväzných právnych noriem. Súčasne je dôležité, že zákonom predpokladaný postup vo vzťahu k namietanému všeobecne záväznému nariadeniu mesta bol iniciovaný, resp. podnetovaný a skutočnosť, že príslušný prokurátor nevyhodnotil podnet za dôvodný, nemožno interpretovať tak, že o danej záležitosti (platnosti všeobecne

záväzného nariadenia) sa vôbec nekonalo. Navyše, v zmysle prístupu akcentovaného žalobkyňou by všeobecný súd mohol preskúmať i súlad zákona s , hoci ústavný súd (ktorý jediný disponuje takou právomocou), by návrh na začatie daného konania odmietol ako neprípustný alebo zjavne neopodstatnený. 28. Nezodpovedá priebehu sporu a ani (predbežným) stanoviskám vysloveným okresným súdom tvrdenie žalobkyne, že by mal okresný súd najskôr posúdiť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu a následne žalobu zamietnuť. Naopak, jednotlivé závery okresného súdu konštatované v napadnutom rozhodnutí v plnej miere korešpondujú s jeho už skôr prezentovanými názormi; prioritne pri predbežnom prejednaní sporu dňa 4.12.2018. 29. Postup žalovaného, osobitne v rámci procesu uzatvárania dohody z 29.1.2015, bol natoľko neštandardný a tiež nekvalifikovaný, že je namieste ho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle . Na druhej strane spôsob uplatňovania nárokov žalobkyňou, vrátane až účelovo neprehľadnej a neraz protichodnej argumentácie, je rovnako relevantným pri posúdení širších súvislostí významných pre „rozsah aplikácie“ .

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.