Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/71/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: P. O., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX B. S., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Romana Liščáka, Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec - zastupujúci exekútor pre prerušený výkon funkcie JUDr. Lukáš Liščák, Nám. Sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 237,34 Eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 12.8.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu pod spisovou značkou EX 831/2007 zastavil a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. , , , , , , , , , , Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013, o priestupkoch v znení do 31.8.2008.

3. Vecne - vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku - súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia lehoty na vykonanie pohľadávky oprávneného, nakoľko tento dôvod predchádzal dôvodu zastavenia pre nemajetnosť povinného.

4. Proti tomuto uzneseniu - proti výroku o zastavení exekúcie - podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že súd nebol oprávnený exekučné konanie zastaviť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ale mal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného, t.j. podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V odvolaní súdny exekútor prezentoval svoj právny názor na preklúziu exekučného titulu, pričom má zato, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je rozhodnutie o priestupku č. ORP-141/DI-P-SK-2005 vydaný ODI Piešťany Okresného riaditeľstva PZ v Trnave dňa 28.06.2005. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2005 a vykonateľnosť dňa 16.09.2005. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 16.09.2008. Avšak oprávnený spracoval návrh na

vykonanie exekúcie dňa 21.05.2007 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5207 057779 vydal Okresný súd Trnava dňa 26.07.2007. Z vyššie uvádzaných skutočností je teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. Súdny exekútor sa vyjadril aj k nepriznaniu nároku na náhradu trov exekúcie. Podľa jeho názoru týmto výrokom došlo k porušeniu ust. § 196, § 199 a § 200 ods. 1. EP, nakoľko exekučný súd nerešpektoval skutočnosť, že exekútor má v zmysle uvedených ustanovení zákonný nárok na trovy exekúcie a na ich náhradu. Exekučný súd mal vychádzať zo zásady, že exekučné konanie je konaním návrhovým. S podaním návrhu na začatie exekúcie zákon spája vznik procesných práv i povinností. Jednou zo základných procesných povinností oprávneného je povinnosť za určitých predpokladov nahradiť exekútorovi nevyhnutné trovy, ktoré v konaní vznikli, pokiaľ ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Takýto prípad je aj prejednávaná exekučná vec, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Podľa názoru súdneho exekútora z dôvodov vyššie uvedených pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní nezanikla a dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného. Následne poukázal na znenie ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 - „ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.“ Na základe týchto skutočností navrhol uznesenie Okresného súdu Piešťany sp.zn. zo dňa 12.8.2019 zrušiť.

5. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( “), postupujúc podľa , pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ), či podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa odmietnuť, nakoľko smeruje iba proti odôvodneniu, teda proti časti rozhodnutia, proti ktorej nie je odvolanie prípustné podľa .

8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Preto aj odvolací súd v odôvodnení používa znenie ustanovení účinných v čase pred 1. novembrom 2013.

9. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

10. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

12. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu, resp. jeho časť, napadnúť riadnym opravným prostriedkom. V prípade odôvodnenia zákon výslovne stanovil, že voči tejto časti rozhodnutia nie je odvolanie prípustné. Ak by sa strana chcela domáhať len nápravy odôvodnenia rozhodnutia, môže podať návrh na opravu chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti podľa .

14. Zo skutkového stavu, ako je popísaný vyššie vyplýva, že zastavenie exekúcie súdny exekútor nespochybňuje, naopak, sám v odvolaní poukazuje na ustanovenia, v zmysle ktorých mala byť exekúcia zastavená. Súdny exekútor namieta iba dôvody, z ktorých bola exekúcia zastavená.

15. Odvolací súd eviduje právnu úpravu Exekučného poriadku, kde podľa ust. prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Novela Exekučného poriadku vykonaná totiž vypustila z ustanovenia Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa , pričom možnosť podať odvolanie musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Odvolací súd si je vedomý toho, že dôvod zastavenia exekúcie má následný vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie, preto je pre odvolateľa významné, z akého dôvodu bola exekúcia zastavená. Avšak, ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení , voči odôvodneniu nie je možné podať odvolanie a v tomto prípade odvolanie smeruje výlučne proti odôvodneniu, nakoľko výrok o zastavení exekúcie je aj podľa odvolateľa správny. Preto odvolací súd musel odvolanie odmietnuť v zmysle - teda nie je prípustné.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa v spojení bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

17. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).