Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., Q. XXXX/XX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., dieťa rodičov: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., Q. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, so sídlom A. N., Tajovského 12 a P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X A. XX/B, H. (TV), S. republika, zastúpený advokátkou JUDr. Mgr. Andreou Pállovou, so sídlom Nitra, Podzámska 2959/18A, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu A. N. č. k. -333 zo dňa 09. júla 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -371 zo dňa 1X. novembra 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého Y. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 01.04.2018 s tým, že matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 01.04.2018 (I. výrok). Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.04.2018 do 30.06.2019 v sume 3 960 Eur zaviazal otca splácať po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a (ďalej len „“).

1.2. Konštatoval, že matka sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti od 01.04.2018 a otca žiadala zaviazať na platenie výživného v sume 500 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z ich druhovského pomeru, avšak už s otcom maloletého spolu nežijú. Dňa 07.08.2015 uzavreli dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej sa dohodli, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá zároveň spravuje jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 300 Eur mesačne. Ohľadne styku sa dohodli tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým za prítomnosti matky po predchádzajúcej dohode. V návrhu uviedla, že otec dodržiaval túto dohodu do júla 2016 a od augusta 2016 do januára 2017 v rozpore s uvedenou dohodou na výživu maloletého neprispieval a opäť začal výživné platiť až vo februári 2017 v dohodnutej výške do septembra 2017.

1.3. Na pojednávaní ďalej uviedla, že maloletý má bežné potreby na oblečenie, stravu, obuv a mimoriadne výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keďže má intoleranciu na laktózu, musí držať diétu a jedlo v tomto prípade je drahšie, ako bežné. Okrem toho má atopickú dermatitídu a musí používať špeciálne kozmetické výrobky, ktoré sú drahšie, ako bežné. Navštevuje materskú školu, za čo sa platí 50 Eur mesačne so stravou a celkové výdavky na maloletého mesačne činia okolo 250 Eur. Ďalej uviedla, že býva v dvojizbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, kde platí úhrady nákladov spojených s užívaním bytu 160 Eur mesačne, elektrinu 20 Eur mesačne, internet 10 Eur mesačne a mobil 25 Eur mesačne. Denne dochádza do práce, čo mesačne činí 50 Eur. Vlastní osobný automobil Fiat Punto, ktorý jej kúpili rodičia. Zákonné poistenie platí v sume 90 Eur ročne a havarijné poistenie v sume 270 Eur ročne.

1.4. Na poslednom pojednávaní uviedla, že otec platí výživné od marca 2019 v sume 120 Eur mesačne a v apríli 2019 zaplatil 180 Eur mesačne. Výživné žiadala určiť od 01.04.2018, pretože od tej doby výživné neplatil pravidelne.

1.5. Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol návrhu matky vyhovieť, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky od 01.04.2018 a otca zaviazať na platenie výživného v sume 300 Eur mesačne od 01.04.2018. Styk otca s maloletým nežiadal upraviť. Poukázal na príjmy otca v roku 2018, kedy zarábal priemerne mesačne 2 200 Eur v čistom a pokiaľ ho zaťažuje hypotekárny úver, nič mu nebráni nájsť si lacnejšie bývanie s menšou výmerou bytu, v ktorom býva sám a tiež mu nič nebráni zaobstarať si lacnejšie vozidlo na presun 35 km.

1.6. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní potvrdila uzatvorenie dohody. Namietala, že otec dlhuje na výživnom 3 000 Eur, pretože v niektorých mesiacoch si plnil vyššie sumy a v niektorých mesiacoch neplnil v dôsledku straty zamestnania alebo nižšieho príjmu. Poukázala na to, že v roku 2017 v niektorých mesiacoch čistý príjem otca nedosahoval ani 2 000 Eur. Ďalej uviedla, že otec má výdavky otca na hypotekárny úver za byt, poistenie tohto úveru, životné poistenie, úver na kúpu auta, ktorý je jeho nevyhnutným pracovným prostriedkom a na premiestňovanie sa do zamestnania a späť. Ďalšie výdavky tvoria povinné poistenie vozidla, zákonná daň z vlastníctva vozidla, výdavky plnené správcovi bytového domu, výdavky na dodávky plynu, komunálneho odpadu, elektriny, vodné a stočné, pohonné hmoty v sume 200 až 300 Eur mesačne. Vzdialenosť do zamestnania je 35 kilometrov, pričom 1,50 Eur je cena za liter nafty. Ďalej uviedla, že otec má výdavky na stravu, hygienu a domáce potreby v sume 300 Eur, výdavky na telefón v sume 15 až 20 Eur a 30 Eur mesačne na údržbu vozidla. V roku 2018 musel jednorazovo uhradiť výdavky na zubára a okuliare v sume 1 264 Eur. Spolu všetky jeho výdavky mesačne činia 1 600 až 1 750 Eur, pričom tam nie sú zahrnuté výdavky na ošatenie, kultúrno

- spoločenské potreby a výdavky na zdravotné potreby. Uviedla, že otec dieťaťa súhlasí so zverením dieťaťa matke a s výškou výživného 100 až 150 Eur mesačne, ktorú by bol schopný v súčasnej dobe platiť. Pokiaľ ide o styk, nenavrhovali ho upraviť.

1.7. Kolízna opatrovníčka navrhla dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky od 01.04.2018, otca zaviazať na platenie výživného v sume 300 Eur mesačne od 01.04.2018, pričom otec by splácal nedoplatok na výživnom po 100 Eur mesačne a styk otca s maloletým nenavrhla upraviť vzhľadom na výpovede účastníkov konania.

1.8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. Dňa 07.08.2015 uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého v sume 300 Eur mesačne, pričom bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky po ich predchádzajúcej dohode. Maloleté dieťa bude vo všetkých právnych úkonoch zastupovať matka aj spravovať jeho majetok.

1.9. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia a výpovede účastníkov konania, súd zveril maloleté dieťa: Y. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže sa sama osobne o dieťa stará a otec maloletého nenavštevuje.

1.10. Skúmajúc pomery a potreby dieťaťa súd vychádzal zo zistenia, že jeho výdavky tvoria náklady na oblečenie, stravu, obuv, návštevu materskej školy 50 Eur mesačne, angličtinu, 8 Eur mesačne; má

zdravotné problémy - intoleranciu na laktózu a musí držať diétu, ktoré jedlo je drahšie, ako bežné. Má aj atopickú dermatitídu a musí používať špeciálne kozmetické výrobky, ktoré sú drahšie, ako bežné a za lieky platí mesačne 20 až 25 Eur. Okrem toho bežné výdavky na stravu a drogériu pre maloletého činia 150 až 200 Eur mesačne, hračky 50 Eur mesačne, ošatenie a obuv 50 Eur mesačne. Celkové výdavky na maloletého mesačne činia okolo 325 Eur, čo matka podložila aj príslušnými dokladmi.

1.11. Matka má priemerný zárobok mesačne 651,06 Eur, nájomné platí v sume 160 Eur mesačne, internet 15 Eur mesačne, mobilný telefón 25 Eur mesačne, Free Sat 30 Eur mesačne. Na benzín minie 50 až 60 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie auta činí 112 Eur ročne, poistka na čelné sklo 56 Eur ročne, poistná udalosť - spoluúčasť 70 Eur ročne. Priemerné mesačné výdavky matky na domácnosť a živobytie činia okolo 600 Eur mesačne. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

1.12. Otec v roku 2017 zarábal priemerne mesačne 1 916,50 Eur netto, v roku 2018 sumu 2 156,96 Eur netto. Od 01.01.2019 je nezamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem činí 817,44 Eur. Jeho výdavky tvoria výdavky na hypotekárny úver na byt v sume 588,22 Eur mesačne, poistenie hypotekárneho úveru 57 Eur mesačne, životné poistenie 17,50 Eur mesačne, spotrebný úver na nadobudnutie osobného motorového vozidla 191 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie 29,52 Eur mesačne (ročne 354,26 Eur), zákonná daň z vlastníctva vozidla 34,90 Eur mesačne (ročne 419 Eur), výdavky plnené správcovi bytového domu 50 Eur mesačne, výdavky na dodávku plynu 50 Eur mesačne, výdavky na odvoz komunálneho odpadu 7 Eur mesačne, výdavky na dodávku elektrickej energie 40 Eur mesačne, výdavky na dodávku vody a stočného 19 Eur mesačne, pohonné hmoty 250 až 300 Eur mesačne, výdavky na stravu, hygienu a domáce potreby 300 Eur mesačne, výdavky na telefón 15 až 20 Eur mesačne, údržba vozidla 30 Eur mesačne (servis, výmena pneumatík), výdavky na zdravotné potreby (zubár, okuliare) jednorazovo v roku 2018 zaplatil 544 eur + 700 Eur, t.j. spolu 1 264 Eur. Spolu fixné mesačné výdavky otca činia 1 650 až 1 750 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

1.13. Súd prvej inštancie skúmajúc odôvodnené potreby maloletého, ktoré sú bežné aj mimoriadne, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov vyhovel návrhu matky tak, že otca zaviazal na platenie výživného v sume 300 Eur mesačne. Podľa názoru súdu otec môže v tejto sume prispievať na výživu maloletého, keďže v tejto výške už v rokoch 2015, 2016 a 2017 na výživu maloletého prispieval (v niektorých mesiacoch 400 až 600 Eur) podľa ich mimosúdnej dohody. V súčasnej dobe je síce nezamestnaný, ale je aj v jeho záujme si čím skôr nájsť adekvátne zamestnanie, ktoré by uhradilo všetky jeho výdavky na živobytie, ako aj, aby si plnil riadne vyživovaciu povinnosť voči svojmu jedinému maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, preto je nevyhnutné, aby si našiel zamestnanie alebo znížil výdavky na živobytie (napr. hypotekárny úver, spotrebný úver). Súd otcovi neuveril, že by zo svojho súčasného príjmu, ktorý činí 817,44 Eur mesačne vedel zaplatiť všetky svoje terajšie výdavky, ktoré činia 1 650 až 1 750 Eur mesačne a považuje jeho konanie za účelové, pokiaľ ide o hľadanie zamestnania, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti vo výške, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky k maloletému dieťaťu je ešte z väčšej časti vzhľadom na vek dieťaťa (päť rokov) vyvážená osobnou starostlivosťou o dieťa. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

1.14. Určením výživného od 01.04.2018, odkedy otec prestal prispievať na výživu maloletého a začal prispievať až od marca 2019 v sume 120 Eur mesačne, pričom v apríli 2019 zaplatil ešte 180 Eur, vznikol mu nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.04.2018 do 30.06.2019 v sume 3 960 Eur, ktorú sumu mu súd povolil splácať po 100 Eur mesačne podľa . Keďže otec platil výživné od marca 2019 po 120 Eur mesačne, okrem apríla 2019, keď zaplatil 180 Eur, t. j. za obdobie od 01.03.219 do 30.06.2019 zaplatil 540 Eur, ale mal zaplatiť 4 500 Eur (15 mesiacov x 300,- eur mesačne výživné), nedoplatok na výživnom činí 3 960 Eur (4 500 Eur - 540 Eur).

1.16. O trovách konania súd rozhodol podľa poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním otec maloletého dieťaťa dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s určenou výškou výživného a súd nesprávne uzavrel, že môže prispievať na výživu maloletého uvedenou sumou, pretože

v tejto výške už v rokoch 2015, 2016 a 2017 prispieval (v niektorých mesiacoch aj 400 Eur). Súd nevzal do úvahy, že pomery na jeho strane sa od uplynulých rokov zásadne zmenili. Súd v rozpore s ustanoveniami neprihliadol na jeho aktuálne príjmové možnosti a jeho nevyhnutné výdavky, bez zaplatenia ktorých by prišiel jednak o svoje obydlie, a tiež o majetok, ktorý v budúcnosti ako jediný dedič nadobudne maloletý. Nespochybnil, že je v jeho záujme nájsť si adekvátne zamestnanie, aby dokázal pokryť pravidelné výdavky, ktoré však nie je možné znížiť, nakoľko súvisia so základnými životnými a spoločenskými potrebami. Je ale všeobecne známa nepriaznivá ekonomická situácia v Taliansku, čo v kombinácii s jeho vekom 53 rokov spôsobuje zásadný problém pri umiestnení sa na trhu práce. To, že bol zamestnaný na dobu určitú, bolo nespochybniteľné už pred začatím tohto súdneho sporu - nespôsobil to dôvodmi na svojej strane majúcimi účelový charakter. Zníženie úverových splátok, poistných splátok, platieb za energie, cestovných nákladov a nákladov na živobytie neprichádza do úvahy - sú to základné a reálne výdavky, ktoré nevie znížiť. Žije v byte o výmere cca 60 m2, všetky výdavky sú výdavkami základnými. Súd bez dostatočného odôvodnenia uzavrel, že údajne „neuveril“ žalovanému, že by zo svojho príjmu dokázal uhrádzať výdavky. To je pravda. Doposiaľ žijúci rodičia, ktorých opatruje a mu pomáhajú s úhradou výdavkov v tomto období bez práce. Nie je však pravdou, že sa vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti, ani že účelovo nehľadá zamestnanie. Pokiaľ by nenašiel zamestnanie, aj bez plnenia vyživovacej povinnosti by napokon nezvládol platenie výdavkov a prišiel by o strechu nad hlavou Poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 250 - 300 Eur, pričom obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Keďže všetky výdavky na maloletého mesačne celkom sú maximálne 300 Eur, on s poukazom na svoje v súčasnosti obmedzené možnosti nevidí žiaden zákonný dôvod, aby ho súd zaviazal uhrádzať celé výdavky dieťaťa, bez finančnej účasti matky opierajúc sa len o jej osobnú starostlivosť o maloletého. Jemu s plnením pravidelných mesačných výdavkov pomáhajú rodičia a nezostávajú mu ďalšie financie na úhradu iných, ako nevyhnutných výdavkov. Je nevyhnutné rozdeliť celkové náklady na výchovu a výživu maloletého medzi otca a matku. Na základe vyššie uvedeného navrhol rozsudok zmeniť, zaviazať ho výživným v sume 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 01.04.2018 a zročné výživné na maloletého Y. za obdobie od 01.04.2018 do 30.06.2019 v sume 1 710 Eur povoliť splácať po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Podľa neho prvoinštančný súd pri rozhodovaní sledoval najlepší záujem maloletého, a preto navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s jeho s argumentáciou v odvolaní. Namietala tvrdenie otca, že nie je možné znížiť jeho mesačné výdavky. Poukázala najmä na výdavky vynakladané v súvislosti s motorovým vozidlom, ktoré predstavujú suma cca 600 Eur mesačne, pričom je toho názoru, že sa môže motorového vozidla vzdať, nakoľko toto motorové vozidlo už nie je nevyhnutným pracovným prostriedkom, tak ako tomu v minulosti bolo. Vo vzťahu k hypotekárnemu úveru uviedla, že povinný býva v súčasnosti sám, a preto mu nič nebráni zabezpečiť si skromnejšie bývanie, alebo presťahovať sa k rodičom. Skutočnosť, že otec nemá dlhodobo zamestnanie považuje za účelové a ako dôsledok nedostatočnej snahy otca zamestnať sa. V minulosti pracoval v odvetví dopravy, čo predstavuje fungujúce odvetvie so širokým množstvom pracovných príležitostí, preto neverí, že nie je možné pre otca nájsť akúkoľvek prácu. Otcov ľahostajný prístup sa prejavuje aj v tom, že uprednostnil platenie nemalých nákladov na prekladateľov a náklady na právne zastúpenie. Namietala nesprávnosť súdu prvej inštancie, že byt v ktorom býva je v jej osobnom vlastníctve. Uvedený byt je vo vlastníctve jej rodičov a len vďaka rodinným vzťahom môže matka s maloletým bývať tak, že uhrádza iba náklady na spotrebované energie a príspevok do fondu opráv, čo je cca 160 Eur mesačne. Záverom uviedla, že nie je pravdou, že súd nevzal do úvahy aktuálne príjmové možnosti otca a jeho nevyhnutné výdavky. Naopak, súd situáciu otca vzal dôkladne na zreteľ, a preto aj na pojednávaní dňa 09.07.2019 po vynesení rozsudku pri jeho odôvodnení uviedol, že takto určené výživné na maloletého vo výške 300 Eur má na otca pôsobiť motivujúco, aby si v čo najkratšej dobe našiel prácu. Vzhľadom na uvedené, je presvedčená, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods.1

) a zistení, že spĺňa náležitosti , neviazaný dôvodmi odvolania ( ), neviazaný rozsahom odvolania ( ), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( ). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ).

8. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. veta druhá , ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac, súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

10. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v podrobnostiach na tieto v zmysle . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu rodičia uzatvorili dohodu, v zmysle ktorej sa otec zaviazala prispievať na výživu mal. Y. sumou 300 eur mesačne. Otec túto dohodu prestal plniť, preto matka dňa 06.04.2018 podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. Y. domáhajúc sa zverenia dieťaťa do jej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 500 eur mesačne od podania návrhu. Súd prvej inštancie na základe súhlasných vyjadrení strán sporu mal. zveril do výchovy matky a otca zaviazal výživným sumou 300 eur mesačne od 01.04.2018 a rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným. V priebehu konania ako aj v odvolaní otec namietal výšku výživného tvrdiac, že nie je v jeho možnostiach platiť viac ako 150 eur. V odvolaní argumentoval tým, že súd neprihliadol na jeho aktuálne príjmové možnosti a nevyhnutné výdavky - úverové a poistné splátky, platby za energie, cestovné náklady a náklady na živobytie, ktoré si nemôže

znížiť a tvrdil, že ich uhrádza s pomocou rodičov. Namietal tiež tú skutočnosť, že hoci aj matka má príjem, všetky výdavky dieťaťa, vyčíslené sumou 300 euro, má hradiť len on súdom určeným výživným.

11. Odvolací súd po prejedaní veci sa nestotožnil s názorom otca, že súd prvej inštancie neprihliadol dostatočne na jeho výdavky. Súd správne vychádzal z názoru, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Hoci pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, teda úvery či pôžičky, aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. S tvrdením otca, že nemá príjem a nemôže platiť výživné 300 eur, pretože spláca úver a splátky poistného úveru nie je možné súhlasiť. Aj keď nesporne právo na bývanie a zabezpečia obydlia je potrebné chápať ako jedno zo základných ľudských práv, je potrebné jeho výkon prispôsobiť reálnym možnostiam a schopnostiam oprávneného. Argumentácia otca o nedostatku finančných prostriedkov na výživu dieťa na jednej strane a tvrdenie, že tieto peniaze potrebuje na splácanie úveru a svoje bývanie, je neakceptovateľná, rovnako tak tvrdenie, že ide o objektívne náklady, ktoré nemôže znížiť. K tomu je možné uviesť len to, že ak otec nemá dostatok prostriedkov na splácanie úveru, má minimálne dve možnosti, buď sa zbaviť úverového záväzku (odkladom splátok, predajom bytu ) alebo musí vyvinúť viac úsilia a nájsť si také zamestnanie, aby vedel plniť nielen svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale aj splácať úver. Úverovú zmluvu uzatvoril z vlastnej vôle, vedel, koľko splátok a v akej výške bude musieť splácať (ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), preto za problémy so splácaním úveru nemôže niesť následky maloleté dieťa. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zo svojho súčasného príjmu v sume 817,44 Eur mesačne nemôže zaplatiť všetky súčasné výdavky, vyčíslené sumou 1 650 až 1 750 Eur mesačne, preto sa tvrdenia otca javia ako účelové, s cieľom dosiahnuť nižšiu vyživovaciu povinnosť. Keďže otec až v odvolaní uviedol, že mu s úhradou výdavkov pomáhajú jeho rodičia, pričom tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, ide len o jeho účelovú obranu. K tvrdeniu, že nie je správne, aby platil všetky výdavky dieťaťa odvolací súd uvádza, že mal. Y. je ešte malý, nesamostatný, preto z hľadiska uplatneného nároku platí, že vyživovacia povinnosť matky je zabezpečená jej osobnou starostlivosťou a čiastočne krytá dávkami sociálnej starostlivosti. Aj keď matka pracuje, jej príjem nie je vo výške, ktorá by odôvodnila určiť otcovi vyživovaciu povinnosť nižšou sumou. Ňou uvedené výdavky sú reálne a nevyhnutné, nezahŕňajú výdavky, na ktoré by súd nemal prihliadnuť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa s. 1 potvrdil.

13. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak), keďže tu nešlo o žiaden prípad výnimky (podľa , alebo ) v zmysle citovaného pravidla .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).