Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-293-2018.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Subarea
11Co/293/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. P. XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36862819, proti žalovanému Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., so sídlom Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36644331, právne zastúpenému Advokátska kancelária Laššák, s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36771651, o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/3/2017-139 zo dňa 30.08.2018 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 30.08.2018 zastavil konanie (prvý výrok) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok). Konštatoval, že žalobu nepodala žalobkyňa označená v žalobe, ale jej matka ako opatrovníčka ustanovená žalobkyni Okresným súdom Martin v konaní sp. zn. 19P/32/2015, a to prostredníctvom advokáta ustanoveného Centrom právnej pomoci. Okresný súd nemal preukázané zrušenie rozhodnutia o ustanovení opatrovníčky ani zmenu zdravotného stavu žalobkyne tak, aby bola schopná chápať zmysel a význam súdneho konania a oprávnená udeliť plnomocenstvo na zastupovanie. Okresný súd konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v absencii súhlasu (schválenia právneho úkonu opatrovníčky) súdom v zmysle § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal s uvedením, že tak robí z rovnakých dôvodov ako pri prvom rozhodnutí okresného súdu (uznesením č. k. 9C/3/2017-111 zo dňa 31.08.2017, pozn. odvolacieho súdu).
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p. s návrhom, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. zrušil. V odvolaní uviedla, že podľa odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie vykonal zrejme dopyt na MUDr. Eriku Fedákovú, ktorá mala uviesť, že žalobkyňa u nej bola vyšetrená len jedenkrát v roku 2016 a nevie posúdiť jej aktuálny zdravotný stav. Súd mal osloviť aj MUDr. Aksiňu Krajňákovú, ktorá na výzvu nereagovala. Na Okresnom súde Martin neprebieha konanie týkajúce sa tejto veci. Žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) súdu prvej inštancie vytkla neodstránenie základného problému nastoleného aj v skoršom zrušujúcom uznesení krajského súdu. Okresný súd nemohol len na základe vlastnej úvahy dospieť k záveru o existencii potreby zastúpenia žalobkyne opatrovníčkou a prípadnej (ne)existencii dôvodov pre zmenu rozhodnutia opatrovníckeho súdu, preto nie je možné posúdiť existenciu alebo neexistenciu prípadného nedostatku procesnej podmienky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobkyňa označila za predčasné. Okresný súd mal zrejme podľa § 164 C. s. p. konanie prerušiť a dať podnet na opatrovnícky súd na vyriešenie otázky,
ktorá má zásadný význam pre ďalší postup súdu. Len v konaní pred opatrovníckym súdom by zrejme mohla byť na základe znaleckého posudku zodpovedaná otázka o procesnej spôsobilosti žalobkyne.
3. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a), § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie o potrebe zastavenia konania pre nedostatok procesnej podmienky, preto jeho uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.).
4. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 67 Civilného sporového poriadku každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 68 ods. 1 Civilného sporového poriadku v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 92 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
5. Dňa 05.02.2020 bolo odvolaciemu súdu doručené splnomocnenie udelené žalobkyňou, zastúpenou opatrovníčkou ustanovenou uznesením Okresného súdu Martin č. k. 19P/32/2015-20 zo dňa 25.03.2015 B. U., na jej zastupovanie v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, udelené dňa 22.12.2016. Ako zistil súd prvej inštancie, na Okresnom súde Martin iné konanie než konanie o ustanovenie opatrovníka (napr. o zrušenie jeho ustanovenia, pozn. odvolacieho súdu) neprebehlo. Rovnako nebola preukázaná pozitívna zmena zdravotného stavu žalobkyne. Odvolací súd v uznesení č. k. 12Co/417/2017-126 zo dňa 29.03.2018 (v bode 9) uložil súdu prvej inštancie v závislosti od aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne pristúpiť k odstráneniu nedostatku v jej zastupovaní, keďže podľa úvodnej časti žaloby nebola predložená plná moc na zastupovanie žalobkyne zástupcom JUDr. Mário Buksa, právne služby, s. r. o., Martin. Uvedená vada v zastúpení žalobkyne bola odvolacím súdom v odvolacom konaní odstránená.
6. Skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobu nepodala žalobkyňa označená v žalobe, ale ju podala jej matka ako opatrovníčka ustanovená Okresným súdom Martin nezodpovedá označeniu sporových strán v žalobe. Žalobkyňou je S. U., nie jej opatrovníčka B. U.. Žalobkyňa S. U. je zastúpená Okresným súdom Martin ustanovenou opatrovníčkou B. U. a je zároveň zastúpená právnym zástupcom. Plnú moc na zastupovanie udelila právnemu zástupcovi žalobkyňa S. U., ktorú zastupuje jej opatrovníčka B. U..
7. Pokiaľ ide o záver prezentovaný súdom prvej inštancie v skoršom (odvolacím súdom zrušenom) rozhodnutí, že podanie žaloby za žalobkyňu je nie bežným úkonom opatrovanca vyžadujúcim schválenie súdu, odvolací súd konštatuje, že explicitná právna úprava v tomto smere neexistuje a rozhodovacia prax súdov v Slovenskej republike je rôzna, doposiaľ nebola ujednotená. Žalobkyni bola ustanovená opatrovníčka s poukazom na § 192 ods. 2 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku a § 29 Občianskeho zákonníka, teda preto, že je to potrebné z iného vážneho dôvodu (nepriaznivý zdravotný stav) na ochranu jej záujmov. K ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka dochádzalo na uskutočňovanie hmotnoprávnych úkonov, na ustanovenie opatrovníka pre procesné úkony slúžilo ustanovenie § 29 Občianskeho súdneho poriadku. V uznesení Okresného súdu Martin č. k. 19P/32/2015-20 zo dňa 25.03.2015 je oprávnenie opatrovníčky vymedzené tak, že „ak sa nejedná o bežný úkon, bude potrebné k platnosti takéhoto úkonu schválenie súdom“. Z tohto znenia enunciátu uznesenia o ustanovení opatrovníčky, keďže žaloba je procesnoprávny úkon, ktorý nenadobúda
platnosť, možno vyvodiť, že v tomto konkrétnom prejednávanom prípade pre jej podanie nebolo potrebné jej schválenie súdom.
8. Odvolací súd nemôže nepoukázať na nedostatočné odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý výrok o trovách konania odôvodnil všeobecným odkazom na dôvody uvedené v jeho skoršom rozhodnutí, ktoré však bolo odvolacím súdom zrušené, teda zjednodušene povedané „prestalo existovať“, preto na dôvody v ňom uvedené poukazovať v následnom rozhodnutí nie je možné.
9. Súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní vo veci samej.
10. O náhrade trov odvolacieho konania s poukazom na § 262 ods. 1 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude jeho konanie skončené.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).