Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-93-2006.pdf
PDF · 66.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/93/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, pod č.k. EX 184/2006 na návrh oprávneného: O. X., J.. XX.X.XXXX, G. P. H. XX, N. J. I. proti povinnému: K. H., J.. XX.X.XXXX, X. XX, N. J. I. o sťažnosti proti uzneseniu o výške náhrady trov konania takto
rozhodol:
Sťažnosť z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 10Er/93/2006-34 zo dňa 26.8.2019 tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného do 31.3.2017, rozhodol o zastavení exekučného konania a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 19,78 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Oprávnený v lehote na podanie sťažnosti proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom doručil súdu voči uvedenému uzneseniu sťažnosť proti trovám exekúcie. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že súdny exekútor si uplatňuje trovy na odmenu za vymoženie výživného, ktoré od povinného nevymohol, doposiaľ nemal žiadne informácie o žiadnom priebehu tejto exekúcie a v neposlednom rade trovy exekúcie by mal uhrádzať povinný.
3. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
4. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
5. Podľa § 249 C.s.p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 250 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.
8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
11. Keďže exekučné konanie bolo začaté pred 1.5.2008, odmena súdneho exekútora sa určuje podľa dovtedy platného znenia vyhlášky, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu zastavil.
13. Podľa § 203 ods. 2, prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Súd preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že trovy exekučného konania boli oprávnene priznané. Odmena súdneho exekútora je súčasťou trov exekúcie v zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie. Určenie odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie súdom upravuje § 14 až § 16 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Keďže akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania, a to bez ohľadu na to, či povinný plnil oprávnenému priamo alebo cestou súdneho exekútora, už nemá charakter „dobrovoľného plnenia“, patrí súdnemu exekútorovi odmena. Ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného do 31.3.2017 uvádza, že už vydanie samotného upovedomenia o začatí exekúcie zakladá nárok súdneho exekútora bez ohľadu na aktívne či pasívne konanie zo strany súdneho exekútora. Namietaná skutočnosť, že oprávnený nemal doposiaľ žiadne informácie o priebehu tejto exekúcie sú v prípade dôvodov na zastavenie alebo nezastavenie exekučného konania irelevantné. Na základe vyššie citovaných ustanovení platí, ak ide o konanie na vymáhanie výživného, že iba v prípade nemajetnosti povinného platí trovy exekúcie štát. Nakoľko k zastaveniu exekučného konania došlo výlučne na návrh oprávneného z dôvodu vyplatenia dlhu a nie z dôvodu nemajetnosti povinného, pri ktorom by trovy exekúcie znášal štát a zo strany povinného taktiež nedošlo k iniciovaniu zastavenia konania, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko tento zavinil ukončenie exekúcie. Súd preto postupoval správne pri určení odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 203 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e možné podať odvolanie.