Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/112/2016

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobkyne U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XX, XXX XX B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Čerevková s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25,066 01 Humenné proti žalovanému U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., zastúpenému JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

rozhodol:

Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 22.03.2016 podala na súd návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorý upravila podaním zo dňa 13.04.2017 (Č..XXX) a ktorým navrhla, aby súd zaviazal odporcu, t.j. bývalého manžela prispievať jej na výživu sumou 400 eur mesačne od podania návrhu. Zaostalé výživné vo výške 5 200 eur žiadal zaplatiť v 200-eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným. Zároveň žiadala priznať náhradu trov tohto konania.

2. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.01.2019 návrh o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

3. Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie bývalý manžel navrhovateľky, ktorý je osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Okrem iného namietal, že vzhľadom k stopercentnému úspechu odporcu v prejednávanej veci, má v zmysle ustanovenia strana nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, pokiaľ mu nepriznal náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.12.2019 vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu. V uznesení poukázal na to, že v konaní vznikli štátu trovy platením trov dôkazu zo štátnych prostriedkov (Č..XXX), o náhrade ktorých súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol. Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách štátu v zmysle v spojení s , čo súd zrealizuje dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením .

5. Z obsahu spisu bolo zistené, že v konaní o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vznikli trovy štátu a to na základe uznesenia Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 28.05.2019, ktorým bola upravená učtáreň Okresného súdu Humenné, aby po

právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila sumu 24 eur Slovenskej sporiteľni, a.s., na jej účet zo štátnych prostriedkov. Na základe dožiadania súdu Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila stav účtu odporcu za obdobie od 29.10.2015 do 28.02.2019, začo si Slovenská sporiteľňa, a.s. vyúčtovala náhradu nákladov vo výške 24 eur. Súd poukázal na to, že navrhovateľka je v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku, preto jej nebolo možné uložiť preddavok na trovy dôkazu a z tohto dôvodu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 24 eur zo štátnych prostriedkov.

6. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. Podľa ,, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

9. V civilnom mimosporovom konaní rozhoduje súd o trovách štátu aj bez návrhu. V konaní bolo zistené, že štátu vznikli trovy vyplatením sumy 24 eur na základe faktúry Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá vyfakturovala odmenu za poskytnutie údajov na žiadosť súdu.

10. Vychádzajúc z koncepcie je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, a v ktorých je aplikácia vylúčená. Znamená to, že obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy , pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z a (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, aké navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu vo veci), preto v ustanovení počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti, na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy vyplývajúcej z (), je potrebné v súlade s citovaným článkom 3 ods.1 Základných princípov i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať ostatné ustanovenia upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na náhradu trov, ktoré platil len v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napr. ) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov primerane . Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, keď nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré by mali platiť podľa pomeru účastníctva vo veci a na konaní ( ). Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z ustanovenia a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorí z nich.

11. V danom prípade bolo v konaní zistené, že navrhovateľka nemá pravidelný príjem z pracovného pomeru, je poberateľom starobného dôchodku, ktorý jej nepostačuje na pokrytie všetkých potrieb, a už samotné konanie o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je podľa súdu deklarovaním jej zlej finančnej a sociálnej situácie. Súd toto považuje za dôvod, ktorý odôvodňuje postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania štátu, ktoré vznikli vykonaním dôkazu zabezpečenia výpisov z účtu bývalého manžela, lebo tento dôkaz nemohla navrhovateľka predložiť súdu sama, ale len prostredníctvom žiadosti súdu adresovanej peňažnému ústavu, v ktorom mal bývalý manžel účet.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.