Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4To-6-2020.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej Bc. Y. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej Bc. Y. G. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 4T/100/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 27. februára 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovanej Bc. Y. G. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudkyňou rozsudkom z 26.09.2019 sp. zn. sp. zn. 4T/100/2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú Bc. Y. G. (ďalej len „obžalovaná“) za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.XX.XXXX. o 17.55 h viedla osobné motorové vozidlo zn. A. J. EČ: LV XXXCZ, šedej metalízy v meste S. po ul. Q. F. v smere od obchodného domu W. do križovatky s ul. Y., kde v dôsledku porušenia ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, § 4 odsek 1 písmeno e/ citovaného zákona - vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám, § 4 odsek 1 písmeno f/ citovaného zákona - vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť, nedala prednosť chodkynM., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá prechádzala cez uvedenú križovatku po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú v smere jazdy obvinenej a došlo k nárazu ľavej prednej časti ňou vedeného vozidla do pravej strany tela chodkyne R. A., ktorá po náraze spadla cez prednú kapotu vozidla na čelné sklo a následne na vozovku, v dôsledku čoho utrpela zranenia - stabilnú zlomeninu panvového kruhu, zlomeninu VII. A VIII. Rebra ľavej strany hrudníka, zlomeninu veľkého chocholca ľavej stehnovej kosti, s komplikáciami zranenia - poúrazový zavretý ľavostranný pneumotorax (nahromadenie vzduchu v pohrudničnej dutine) a poúrazové krvácanie do hrudníka s dobou liečenia v trvaní 12 týždňov a s obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní do 12 týždňov.
Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona), § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest štyristo eur s tým, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody tri mesiace. Zároveň obžalovanej uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke jeden rok.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú právnickú osobu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu so sídlom v Bratislave a poškodenú fyzickú osobu R. A., narodenú XX.XX.XXXX, bytom S., F. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote odvolanie, teda riadne a včas, smerujúce proti výroku o vine a výroku o treste, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu V písomnom zdôvodnení odvolania zdôraznila, že z prejednávaného skutku sa necíti byť vinnou. Namietala predovšetkým nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Poukázala predovšetkým na znalecké posudky z odboru dopravy, ktoré sú kľúčovým dôkazom na posúdenie zodpovednosti jej viny za predmetnú dopravnú nehodu. Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby sám rozhodol, a to jej oslobodením spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, považujúc všetky výroky v napadnutom rozsudku za zákonné a správne vrátane uloženého trestu, odvolanie obžalovanej navrhol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch odvolania za obžalovanú.
Obžalovaná sa verejnom zasadnutí sa vyjadrila, že sa necíti byť vinnou.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku (proti ktorému zrejme a predovšetkým odvolanie obžalovanej smerovalo), a následne, zvlášť s prihliadnutím na ustanovenie § 321 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku aj výrok o treste napadnutého rozsudku a tiež postup konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci, avšak iba v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie dovolania.
Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa boli napokon objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa v prejednávanej veci potreboval pre svoje rozhodnutie o vine, o treste (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov predovšetkým zameraných na objasnenie skutkových okolností zažalovaného skutku dôležitých pre rozhodnutie o vine obžalovanej a pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností potrebných na určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.
Zistenia súdu prvého stupňa dôležité tak pre jeho rozhodnutie o vine obžalovanej vo vyššie uvedenom skutkovom rozsahu, ako aj pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal za preukázané, tak vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), súčasne súd prvého stupňa pri hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda ich všetky v
prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.
Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre prijatie rovnakého záveru k akému dospel aj súd prvého stupňa, a síce, že obžalovaná svojím nedbanlivostným konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona , tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Podľa názoru odvolacieho súdu priebeh skutkového deja súdeného prečinu bol preukázaný vykonaným dokazovaním súdu I. stupňa v takom rozsahu, z ktorého je možné spoľahlivo prijať záver o zavinenom nedbanlivostnom protiprávnom konaní obžalovanej. Hodnotiac súdom I. stupňa zistený skutkový stav, tento možno považovať za vnútorne nerozporný, konzistentný, majúci oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané v trestnom konaní, či už v prípravnom konaní, alebo v konaní pred súdom. Odvolací súd nevzhliadol žiadnu existenciu pochybností o priebehu prejednávaného skutku, pričom mal k dispozícií takú dôkaznú situáciu, ktorá preukázala spáchanie prečinu ublíženia na zdraví obžalovanou.
Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku dôkladne a podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a tiež s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny, ako aj vo vzťahu k uloženému trestu a k náhrade škody. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil a tam uvedené závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Toto konštatovanie je v danej veci opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaná v písomnom odôvodnení proti výroku o vine napadnutého rozsudku predovšetkým smerujúceho odvolania neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver o tom, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že ním naplnila všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, pretože ani spôsob spáchania činu a jeho následky, ani okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a napokon ani miera zavinenia obžalovanej neodôvodňujú záver o nepatrnosti jeho závažnosti (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).
Pokiaľ odvolateľka namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil.
K totožnému záveru ako súd prvého stupňa dospel odvolací súd aj pokiaľ ide o uloženú kombináciu trestov odňatia obžalovanej, a to trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom ako hlavného trestu, a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke ako trestu vedľajšieho. Odvolací súd mal za to, že nielen druh a výmera hlavného, ale aj druh a výmera vedľajšieho trestu obžalovanej v prejednávanej veci súdom I. stupňa uloženého trestu, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, zistené jedna poľahčujúca a nezistená žiadna priťažujúca okolnosť, osoba obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy), a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie.
K danému treba na viac podotknúť, že spolu zavinenie poškodenej- chodkyne, súd I. prvého stupňa dostatočným spôsobom zohľadnil vo výroku o treste, keď oba tresty ukladal v podstate na samých spodných hraniciach zákonných ustanovení trestnej sadzby.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovanej považoval za nedôvodné, a preto ho v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.