Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/116/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne C. O., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v X. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou na ul. Milana Rastislava Štefánika č. 2465, proti žalovanému: KOSTECH s. r. o., so sídlom v Prešove na ul. Zlatobanskej č. 2, IČO: 46 857 486, právne zastúpenému: JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom so sídlom v Prešove na ul. Vajanského č. 43, o zaplatenie sumy 4.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.7.2019 č. k. -72 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.500,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.500,- eur od 11.10.2017 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému dvojstopové motorové vozidlo zn. Y., model Y., e. č. G. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená kúpna zmluva o predaji dvojstopového motorového vozidla zn. Y.. V zmluve boli identifikované doklady od vozidla, kľúče k vozidlu, technický stav vozidla. Podľa zmluvy cena a platobné podmienky boli stanovené dohodou medzi kupujúcim a predávajúcim vo výške 4.500,- eur s tým, že cena bola uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa zmluvu nepodpísala, nakoľko podpis za ňu realizoval I. A., druh žalobkyne. I. A. zároveň odovzdal kúpnu cenu štatutárnemu zástupcovi žalovaného a prevzal vozidlo.

3. Žalobkyňa listom zo dňa 4.10.2017 oznámila žalovanému, že sa počas výkonu práce opatrovateľky v O. z telefonického rozhovoru dozvedela, že na adrese jej trvalého bydliska žalovaný zanechal dvojstopové motorové vozidlo, pričom o kúpe tohto vozidla predtým osobne rokovali, avšak v telefonickom rozhovore vyjadrila svoj nesúhlas s prenechaním tohto vozidla a to preto, lebo po telefonickom rozhovore s I.om A.m bola informovaná o vade vozidla. Po návrate z O. dňa 4.10.2017 sa od I.a A.ho dozvedela, že v jej mene a bez jej súhlasu a splnomocnenia podpísal so žalovaným kúpnu zmluvu o predaji vozidla a vyplatil kúpnu cenu 4.500,- eur. V tomto písomnom podaní poukázala na ust. a a žalovanému oznámila, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a z tohto dôvodu ho vyzvala na vrátenie kúpnej ceny 4 500,- eur najneskôr do 10.10.2017.

4. Žalovaný podaním zo dňa 6.10.2017 oznámil žalobkyni, že kúpnu zmluvu považuje za platnú, pretože pri obhliadke a odskúšaní boli obaja, teda žalobkyňa a I. A., ktorý sa predstavil ako jej manžel, oboznámení so stavom vozidla, pričom žalovaný žiadne skryté chyby žalobkyni nezatajil. Po odskúšaní vozidla trvali na tom, že vozidlo má žalovaný podržať dva týždne, čo dodržal a inzerát stiahol z internetu. Pri obhliadke v Prešove žalobkyňa vyhlásila, že peniaze necháva u manžela - priateľa a v prípade, že sa vykoná D., môže byť vozidlo donesené skôr, čo sa aj stalo. Súčasne v tomto podaní vyzval žalobkyňu, aby poslala splnomocnenie na odhlásenie motorového vozidla z evidencie.

5. Kúpna zmluva v zmysle ust. vzniká, keď sa zmluvné strany dohodli o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t. j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi ( a c) ods. 2 ).

6. Žalovaný žalobu považoval za nedôvodnú a poukazoval najmä na skutočnosť, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou pri prvej obhliadke dvojstopového motorového vozidla, kedy sa mali zmluvné strany, a to žalobkyňa a žalovaný, dohodnúť na predmete kúpy a na kúpnej cene. Uvedené však žalobkyňa poprela a uvádzala spolu so svedkom I.om A.m, že predmetom týchto dojednaní bolo len to, že pokiaľ sa odstránia vady, ktoré vozidlo malo a žalovaný zabezpečí STK na vozidle, po následnom preskúšaní vozidla by záujem o kúpu mala.

7. Subjektom, na ktorom ležalo dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace o tom, že pred uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy došlo k jej uzatvoreniu v ústnej forme, bol žalovaný. Žalovaný okrem nepriameho dôkazu, že žalobkyňa poskytla fotografiu občianskeho preukazu, iný dôkaz na preukázanie prejavu vôle žalobkyne v danom čase uzatvoriť zmluvu neprodukoval.

8. Dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých procesná strana nesie dôkazné bremeno a dôkaz je úspešne uskutočnený, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nadobúda vnútorné presvedčenie o pravdivosti tvrdenia.

9. Konštrukciu obrany žalovaného o skoršom uzatvorení ústnej zmluvy popiera aj to, že bola napokon samotným žalovaným pripravená písomná kúpna zmluva.

10. Písomne uzatvorená kúpna zmluva sa nepovažovala za platne uzatvorenú, nakoľko ju neuzatvorila žalobkyňa, resp. bola uzatvorená s osobou, ktorá konala bez splnomocnenia a žalobkyňa ako splnomocniteľ bez zbytočného odkladu oznámila žalovanému listom zo dňa 4.10.2017 ako osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela. Neplatí teda, že prekročenie schválila.

11. Zákon umožňuje zachovať výsledky konania zástupcu, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia zastupovať, alebo konal v mene zástupcu, pričom vôbec nemal oprávnenie ho zastupovať ( ). Z takéhoto konania môže byť zaviazaný buď zastúpený alebo zástupca. Právnym úkonom zástupcu, ktorý prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať, je zastúpený viazaný len pokiaľ úkon dodatočne schváli. Rovnako platí nevyvrátiteľná domnienka ( veta 2. ), podľa ktorej zastúpený prekročenie oprávnenia zástupcu schválil, ak bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou zástupca konal, svoj nesúhlas. Kto sa tejto nevyvrátiteľnej domnienky dovoláva, nesie dôkazné bremeno vedomosti zastúpeného o tom, že zastúpený sa v určitom čase o prekročení oprávnenia zástupcu dozvedel. Dodatočné schválenie a nevyvrátiteľná domnienka pôsobia ex tunc, t. j. úkon zástupcu sa považuje za platný od okamihu jeho uzavretia.

12. Podľa ust. nárok jedného z účastníkov zmluvy na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je zo zákona podmienený jeho záväzkom voči druhému účastníkovi a táto vzájomná viazanosť musí byť vyjadrená v rozsudku, ktorý súd vynáša o niektorom z týchto nárokov. Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona.

13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že finančné prostriedky poskytnuté žalovanému zo strany I.a A.ho patria žalobkyni a žalobkyňa si ich vrátenie dôvodne uplatnila. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa má v moci dvojstopové motorové vozidlo. Pretože ide o podmienené plnenia a vzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona, súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal aj príslušný úrok z omeškania podľa ust. v spojení s ust. Nariadenia vlády č.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , 255 ods.1, ods. 2 a a .

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým neboli správne vyhodnotené dôkazy, a to výpovede strán sporu, svedka I.a A.ho a najmä fotokópia občianskeho preukazu, ktorý poskytla žalobkyňa žalovanému na osobnom stretnutí po tom, čo si prostredníctvom I.a A.ho predmet kúpy odskúšala. Ide o kľúčový dôkaz o tom, že medzi stranami sporu došlo k zhode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Po tom, čo sa žalovaná oboznámila s predmetom kúpy došlo medzi stranami sporu k jednaniu o výške kúpnej ceny. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodne inzerovaná kúpna cena bola vyššia ako suma, ktorá bola reálne zaplatená. Toto svedčí o skutočnosti, že ohľadom ceny predmetu kúpy došlo k vzájomnej dohode. Ťažko je predstaviť si dôvod, ktorý by žalobkyňu viedol k prenechaniu svojho občianskeho preukazu žalovanému, ak by neboli reálne dohodnutí na konkrétnych podmienkach kúpy konkrétnej hnuteľnej veci. K uzatvoreniu ústnej zmluvy došlo na osobnom stretnutí, ktoré žiadna zo strán sporu nenamietala. Ak by sa aj teoreticky pripustilo, že žalobkyňa podmienila uzatvorenie kúpnej zmluvy vykonaním STK, táto odkladacia/vylučovacia podmienka bola splnená samotným realizovaním STK. Nemožno súhlasiť s tým, že konštrukcia obrany žalovaného bola vyvrátená vyhotovením písomnej kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Toto písomné vyhotovenie predsa malo len písomne deklarovať predtým ústne uzatvorenú kúpnu zmluvu tak, aby bolo možné realizovať prepis vozidla v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Preto písomné zachytenie obsahu prv uzatvorenej zmluvy nemôže byť jej popretím. Okrem toho, žalovaný až do doručenia listu žalobkyne zo dňa 4.10.2017 nevedel o tom, že žalobkyňa a svedok I. A. nie sú manželmi, ktorí by boli oprávnení vzájomne sa zastupovať. Žalobkyňa a svedok vystupovali pri obhliadke predmetu kúpy ako pár, pričom žalobkyňa ani náznakom neuviedla, že I. A. nie je jej manželom a že nie je oprávnený za ňu konať. Práve naopak, prenechala I.a A.ho, aby vykonal skúšobnú jazdu a vyjadril sa, či teda predmet kúpy berú alebo nie. Žalobkyňa aj počas svojho výsluchu označovala svedka pojmami evokujúcimi blízky vzťah medzi nimi. Nezainteresovaný poslucháč by ozaj nemohol mať pochybnosti o tom, že tieto osoby tvoria manželský pár.

16. Žalobkyňa navrhla rozsudok, ako vecne správny, potvrdiť.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , 380 a 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné zdôrazniť, že konanie žalobkyne, ktorá prenechala svoj občiansky preukaz žalovanému na odfotenie, nemožno považovať za dôkaz o uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Uvedené vyvrátila nielen žalobkyňa pri svojej výpovedi, ale tiež aj v konaní vypočutý svedok I. A.. Samotný žalovaný v oznámení zo dňa 6.10.2017 (č. l. 9 spisu), reagujúc na podanie žalobkyne zo dňa 4.10.2017 označené ako oznámenie o neplatnosti kúpnej zmluvy a výzva na vrátenie finančných prostriedkov (č .l. 8 spisu), uviedol, že pri obhliadke a odskúšaní vozidla žalobkyňa trvala na tom, aby vozidlo podržal dva týždne, čo dodržal a inzerát na predaj stiahol z internetu. Je absolútne nelogické, aby po žalovaným tvrdenej ústnej zmluve, sa táto strana sporu zaviazala podržať dva týždne vec, ktorá už bola predaná žalobkyni.

20. Rovnako vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.3.2018 (č. l. 22 a 23 spisu) žalovaný poukázal na to, že pred predajom bola vykonaná na základe požiadavky žalobkyne aj STK vozidla a zároveň konateľ žalovaného súhlasil s tým, že počká s predajom vozidla dva týždne a že ho nebude ponúkať iným záujemcom.

21. Z vyššie uvedených listín vypracovaných samotným žalovaným je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ústnou formou medzi stranami sporu nedošlo.

22. Tvrdenie o uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy je tvrdením žalovaného, a preto je na tejto strane sporu toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom preukázať. Žalovaný v priebehu konania ničím právne významným nepreukázal, aby okrem písomnej kúpnej zmluvy (č. l. 7 spisu), bola medzi ním a žalobkyňou uzatvorená iná neformálna kúpna zmluva.

23. Podľa ust. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

24. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

25. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

26. Čo sa týka písomnej kúpnej zmluvy, túto bez akýchkoľvek pochybností žalobkyňa neuzatvorila, nakoľko ju podpísal jej druh I. A. bez toho, aby k takémuto právnemu úkonu bol žalobkyňou splnomocnený. Žalobkyňa takéto konanie svedka I.a A.ho neschválila, čo bez zbytočného odkladu oznámila žalovanému v podaní zo dňa 4.10.2017 (č. l. 8 spisu). V dôsledku uvedeného tak nemohla platiť nevyvrátiteľná domnienka upravená ust. veta 2. , podľa ktorého ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

27. Žalobkyňa tak dostatočným spôsobom preukázala, že so žalovaným platnú kúpnu zmluvu neuzatvorila, v dôsledku čoho jej vzniklo oprávnenie vyplývajúce z ust. domáhať sa uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 4.500,- eur s prísl. oproti povinnosti žalobkyni vydať žalovanému dvojstopové motorové vozidlo. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim v ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , a , a úspešnej žalobkyni sa priznala náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrade týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).