Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/183/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c), písmeno e) a prečin výtržníctva podľa písmeno a), písmeno d), písmeno e) s poukazom na písmeno c), písmeno e) , o odvolaní obžalovaného, otca obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.09.2023 č.k. - 212, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.2.2024 takto

rozhodol:

I. Podľa , , sa zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., E. C. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby odsudzuje: Podľa , s poukazom na §, , , ods. 2, a ods. 1 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa §, ods. 2 a 78 ods. 1 sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. III. Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

IV. Podľa sa odvolanie otca obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, zamieta ako podané osobou, ktorá sa ho výslovne vzdala.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.09.2023 č.k. – 212 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného, že v bode 1/ v presne nezistenom čase okolo 10:00 hod. dňa 24. novembra 2022 v meste D., F. G. E. C., v byte obytného bloku s popisným číslom XXX/XX, pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol poškodeného - svojho otca A. B., st., a to takým spôsobom, že ho v kuchyni viac ako 5krát udrel päsťou do oblasti krku a temena hlavy, následne poškodený utiekol do komory, kde za sebou zavrel dvere, aby ho obvinený už fyzicky nenapádal, avšak po krátkom čase sa obvinenému podarilo dostať do komory, kde ho opäť niekoľkokrát udrel do oblasti tváre a temena hlavy, a súčasne sa poškodenému vyhrážal, že ho zabije a zlikviduje, následne keď poškodený spomenul, že zavolal políciu, tak obvinený s útokmi prestal a z

miesta odišiel na neznáme miesto, pričom u poškodeného A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. C. XXX/XX, týmito útokmi vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom skutku sa dopustil na svojom otcovi nakoľko z jeho strany z dôvodu vysokého veku, ako i rodinného pomeru neočakával žiaden odpor v bode 2/ v čase okolo 10:20 hod. dňa 24. novembra 2022 v meste Sereď, na ul. E. C. XXXX/X, vo vestibule budovy Progres, pred vstupom do predajne COOP Jednota, pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol poškodeného - svojho otca A. B. st. a to takým spôsobom, že ho niekoľkokrát sotil a následne jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, hoci bol postihnutý v rozkaznom konaní vedenom na Okresnom úrade Galanta, odbor všeobecnej a vnútornej správy pod č. OU-GA-OWS-2023/001238 zo dňa 18. 11. 2022, pokutou vo výške 50,- eur, za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno e) z. č. o priestupkoch, čím poškodenému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. C. XXX/XX, nespôsobil žiadne zranenia, pričom skutku sa dopustil na svojom otcovi nakoľko z jeho strany z dôvodu vysokého veku, ako i rodinného pomeru neočakával žiaden odpor, teda v bode 1/ inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, osobe vyššieho veku, v bode 2/ dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, osobe vyššieho veku, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, čím spáchal v bode 1/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c), písmeno e) , v bode 2/ prečin výtržníctva podľa písmeno a), písmeno d), písmeno e) s poukazom na písmeno c), písmeno e) . Za to bol odsúdený: Podľa , s poukazom na , , , , , , na úhrnný a ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podali odvolanie obžalovaný, prokurátor v neprospech obžalovaného a poškodený A. B., nar. XX.X.XXXX, otec obžalovaného, v prospech obžalovaného.

3. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie nasledovne (skrátene): 3.1. S postupom súdu čo do uloženia trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov za použitia rovnakého počtu poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností sa nestotožňujem, uložený trest považujem za nezákonný, mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri nesprávne vyhodnotenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu a pomery páchateľa i v rozpore s ustanoveniami , . 3.2. V konaní na súde, obžalovaný uviedol, že je vinný z oboch skutkov, tieto úprimne ľutuje, ich vzťahy s otcom sa od tej doby upravili. Súd vzhľadom na vyjadrenie a postoj obžalovaného k žalovaným skutkom prijal vyhlásenie o vine podľa písmeno b) . 3.3. Obžalovaný A. B. bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, či už charakteru domáceho násilia, násilných trestných činov alebo trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 05.10.2021, právoplatný dňa 05.10.2021 pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 40 mesiacov. Trest odňatia slobody vykonal 26.02.2022. Príkazom Okresného prokurátora v Galante sp. zn. – 10 zo dňa 01.12 2022 bol obžalovaný A. B. podľa prepustený z väzby s tým, že bol súčasne dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, nariadeného Okresným súdom Galanta v trestnej veci vedenej pod č. k. zo dňa 03.11.2022, z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 24.06.2020, právoplatný dňa 24.06.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 19.07.2022 v spojení uznesením Krajského súdu Trnava č. k. zo dňa 13.09.2022. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že pred spáchaním skutkov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba, bol obžalovaný A. B. 13 krát postihnutý za priestupok rôzneho charakteru prevažne však priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. 3.4. Z charakteru trestnej činnosti v jeho prípade možno hovoriť ako o špeciálnom recidivistovi, keďže pre násilnú trestnú činnosť a domáce násilie bol právoplatne odsúdený v rokoch 2001, 2003, 2007,

2008, 2009, 2020. Z pripojených právoplatných rozhodnutí vyplýva, že rovnakej trestnej činnosti ako je v súčasnosti trestne stíhaný (domáce násilie), s obdobným spôsobom vykonania, motívom, pod vplyvom alkoholu a voči otcovi ako obzvlášť zraniteľnej obete trestnej činnosti, sa obžalovaný dopustil aj dňa 02.03.2007, 02.02.2008 a dňa 29.01.2020. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 05.10.2021, právoplatný dňa 05.10.2021 pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa (skutok zo dňa 03.10.2021) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 26.02.2022. Práve z dôvodu tohto právoplatného odsúdenia, sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. zo dňa 09.06.2020, právoplatný dňa 24.06.2020 v spojení s uznesením Krajské o súdu v Trnave č. k. zo dňa 13.09.2022, neosvedčil a bol mu nariadený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Celkom bol vo výkone trestu odňatia slobody 3 krát. Priestupkovo bol prejednávaný celkom 14 krát od roku 2017 až doposiaľ z toho 12 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a voči rodinným príslušníkom (otcovi) 8 krát. Posledný priestupok, za ktorý bol právoplatne postihnutý spáchal dňa 18.03.2022 a prejedanie priestupku bolo ukončené dňa 18.11.2022, pričom skutok naplňujúci znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno e) je obdobného charakteru ako t. č. skutok, za ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. To znamená, že obžalovaný potom ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa , ani nie po mesiaci t. j. 18.03.2022 pod vplyvom alkoholu zaútočil na svojho otca, ktorému spôsobil zranenia. 3.5. Nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať a zľahčovať recidivujúce správanie sa obžalovaného. Napriek uvedenému počtu predchádzajúcich odsúdení a napriek skutočnosti, že obžalovanému boli v minulosti ukladané alternatívne, tak podmienečné, ako i nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré na neho celkom evidentne nemali absolútne žiaden výchovný ani nápravný účinok, súd túto okolnosť vyhodnotil v zásade v prospech obžalovaného, ktorému za spáchané skutky uložil nepodmienečný trest odňatia slobody ani nie v polovici trestnej sadzby pri zohľadnení rovnakého počtu ako poľahčujúcich tak priťažujúcich okolností, pričom v tomto prípade pri výpočte pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností predstavuje hranicu 21 mesiacov. Súd tak ukladal trest v dolnej polovici trestnej sadzby. 3.6. Obžalovaný zároveň, pred spáchaním skutku, trestnú činnosť páchal posledných 20 rokov s tým, že medzi viacerými odsúdenia vykonával uložené alebo nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody a dopúšťal sa priestupkov. Ako už bolo uvedené, tieto skutočnosti však boli súdom v zásade vyhodnotené v jeho prospech, v dôsledku čoho mu bol uložený trest odňatia slobody mimo zákonom stanovej trestnej sadzby pri nesprávne zohľadnenom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom však na okolnosti prípadu, samotné pomery páchateľa a jeho doterajší život, mám zato, že uvedené okolnosti v prospech páchateľa, tak ako to učinil súd byť vyhodnotené nemôžu. O uvedených odsúdeniach mal obžalovaný počas páchania uvedenej trestnej činnosti vedomosť, pričom ani táto vedomosť ho od páchania trestnej činnosti (ďalšej) neodradila celkom žiadnym spôsobom. Ako už bolo uvedené od páchania trestného činu ho neodradilo ani predchádzajúcich 9 odsúdení. 3.7. Absencia relevantnej konkrétnej vysvetľujúcej právnej argumentácie v odôvodnení rozsudku okresného súdu činí tento rozsudok nepreskúmateľným a rozporným s ustanovením . Právne úvahy súdu sa týkajú nielen právnej kvalifikácie trestného činu, ale aj ďalších výrokov v konkrétnom prípade výroku o treste. Pokiaľ ide o právne úvahy, súvisiace s výrokom o treste, treba mať na zreteli zásady ukladania :restov ( ) a v odôvodnení sa konkrétne vyrovnať najmä s kritériami, uvedenými v . 3.8. Nezákonnosť rozsudku súdu a jeho výroku o treste spočíva v tom, že okresný súd uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby. Okresný súd pri ukladaní trestu nerešpektoval ustanovenia , ustanovenia a najmä ustanovenia . Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach a sú charakterizované aj tým, že dokonaním konkrétneho trestného činu sú splnené všetky priťažujúce okolnosti a po spáchaní trestného činu nastupujú poľahčujúce okolnosti, pričom tieto okolnosti môže ovplyvniť samotný páchateľ. 3.9. V tomto trestnom konaní nebolo zistené, že by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, tak ako to má na mysli ustanovenie písmeno n) . Vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, nie je možné zarátať ako dve poľahčujúce okolnosti, jednak ako poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno 1) a jednak aj podľa písmena n) , pretože obžalovaný neprispel inak k objasneniu trestnej činnosti. Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje totiž aktívnejšiu účasť páchateľa, ako len priznanie sa k spáchaniu

trestného činu. Podľa zhodnotenia okresného súdu v napádanom rozhodnutí, teda obžalovaný ako v prípravnom konaní tak aj v konaní na súde, sa k spáchaniu trestného činu priznal, a teda mal tak napomáhať OČTK pri objasňovaní trestnej činnosti od počiatku, čo však podľa názoru, z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nevyplýva, keďže obžalovaný orgánom činným v trestnom konaní nepomáhal až do času, keď bol prvý krát vypočutý ako obvinený a priznal sa k trestnej činnosti. Poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno n) (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) je možné uplatniť iba v takom prípade, ak obžalovaný aktívne spolupracuje pri objasňovaní trestnej činnosti. Objasňovanie trestnej činnosti sa týka trestného činu a jeho možného páchateľa a žiadnym spôsobom sa neviaže a ani nedotýka procesnej úpravy týkajúcej sa vyhlásenia viny. 3.10. Pokiaľ ide o ďalšie právne úvahy, tu treba poukázať aj na návrh prokurátora obsiahnutý v záverečnej reči prokurátora, ktorý okrem návrhu k uznaniu viny a návrhu vo vzťahu k trestu navrhol taktiež uložiť obžalovanému podľa s spojení s ochranný dohľad v trvaní 12 mesiacov. Zároveň ponechal na zváženie súdu podľa v spojení s písmeno b) a s písmeno j) uložiť v rámci ochranného dohľadu obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa psychoterapii. V tomto smere právne úvahy súdu v odôvodnení napádaného rozhodnutia absentujú. 3.11. Z uvedených dôvodov preto navrhujem, aby Krajský súd Trnava v zmysle ustanovenia písmeno b), písmeno d), písmeno e), zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia obžalovanému A. B. uložil primeraný a zákonný trest, pričom jediný primeraný a zákonný trest možno v danom prípade považovať trest odňatia slobody ( nepodmienečný ) na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby zákonom stanovenej trestnej sadzby pri zohľadnení všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a uloženie ochranného dohľadu. 4. Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol (skrátene): 4.1. Odvolanie podávam najmä z dôvodu, že napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia a uložený trest je neprimerane prísny. 4.2. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2023 prijal v zmysle moje vyhlásenie o vine. Pri rozhodovaní o výške trestu mi súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa písm. 1) Tr. zák., poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák.,priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. 4.3. V zmysle Tr. zák. platí, že na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (R 116/2012) platí, že ustanovenie ods. l treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. 4.4. Mám za to, že v mojom prípade súd nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V danom prípade v súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami je nevyhnutné upriamiť pozornosť na porušenie zásady ne bis in idem. Prvostupňový súd pri výmere trestu prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., teda že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Okolnosť, že páchateľ už bol v predchádzajúcich mesiacoch za takýto alebo obdobný čin postihnutý, je však v tomto prípade zároveň znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa Tr. zák. Je teda nepochybné, že v danom prípade stojí v kolízii právna kvalifikácia podľa Tr. zák. na jednej strane a nesprávna aplikácia Tr. zák. na strane druhej. Použitie jednej a tej istej okolnosti na vyvodenie dvoch pre obvineného negatívnych dôsledkov pri rozhodovaní o vine a treste odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, v zmysle ktorého platí, že prednosť má použitie určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu (znaku základnej či kvalifikovanej skutkovej podstaty) pred iným jej použitím, napríklad i vo forme priťažujúcej okolnosti. V zmysle ods. l Tr. zák. je takéto duplicitné použitie neprípustné (R 45/1972, R 3/1999). Za predpokladu, že by súd správne prihliadol na vyššie uvedené okolnosti, mal tento v konečnom dôsledku správne ustáliť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:1. Pri aplikácii uvedeného pomeru by vyplývalo, že súd mal znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3, a vychádzať z takto upravenej trestnej sadzby, ktorá sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný podľa ods. l Tr. zák. 4.5. V nadväznosti na uložený trest za skutok uvedený v rozsudku by som v danej veci chcel poukázať na to, že moja obhajkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2023 navrhla i mimoriadne zníženie

trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák. Táto poukázala na to, že som sa ku skutkom kladeným mi za vinu v rozsahu ako som tieto spáchal priznal a spáchanie týchto skutkov som mimoriadne úprimne oľutoval. Je nutné uviesť, že som už v priebehu výkonu trestu odňatia slobody uloženého Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. v rozsahu 18 mesiacov preukázal svoju snahu o nápravu, a to mojím správaním v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k samotnej spáchanej trestnej činnosti uvádzam, že oba skutky uvedené v rozsudku som spáchal bez racionálneho vysvetlenia, konal som pod vplyvom emócií. Svoje konanie úprimne ľutujem a toto považujem iba za nerozvážne, iracionálne a skratové konanie, kedy som si neuvedomil, aké následky toto môže priniesť. Je síce pravdou, že prvostupňový súd mi priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák., neaplikoval však ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Mám za to, že v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, prichádza do úvahy, za vzájomného zváženia všetkých skutočností týkajúcich sa mojej osoby, vzhľadom na moje pomery a okolností prípadu, uloženie miernejšieho trestu. V tomto kontexte rovnako chcem poukázať i na to, že poškodenému – môjmu otcovi som sa úprimne ospravedlnil, vzájomne sme sa uzmierili a obaja chceme čo najskôr zabudnúť na tieto skutočnosti. Poškodenému som taktiež prisľúbil moju plnú podporu a pomoc ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako tak by som chcel začať nový život s mojou partnerkou a vrátiť sa do svojho zamestnania, opäť nadobudnúť pracovné návyky a vyhýbať sa akémukoľvek stretu so zákonom. Pokiaľ je jedným z účelov trestu prevýchova páchateľa, som presvedčený, že tento účel bol naplnený. I z uvedených dôvodov mám za to, že súd mal, resp. mohol mi i s ohľadom na moju osobu, moju prevýchovu za čas pobytu v ÚVTOS doposiaľ, ako i na postoj poškodeného uložiť trest aj pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby. Pri ukladaní trestu bolo podľa môjho názoru nutné zohľadniť aj môj psychický stav spočívajúci v ľahkej ovplyvniteľnosti afektmi a emóciami, ktorý podstatne ovplyvnil spáchanie trestného činu, a ktorý je možné považovať za výnimočnú okolnosť prípadu odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. 4.6. Chcel by som rovnako tak poukázať i na to, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným je z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, a toto môže zakladať, okrem iného, dôvod pre mimoriadne zníženie trestu až o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu tak, ako to vyplýva z tohto odvolania, tak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, súd mal správne zohľadniť môj sebakritický postoj, skratové konanie, vyhlásenie o vine a najmä skutočnosť, že som sa otcovi úprimne ospravedlnil, svoje konanie som oľutoval a vynaložil dostatočnú snahu o nápravu vzťahu so svojím otcom a o udobrenie sa s ním. V tomto prípade konajúci súd mohol prihliadnuť na vyššie citované ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a uložiť mi trest nižší. S poukazom na uvedené mám za to, že ide o také okolnosti prípadu, ktoré sú mimoriadne. Pod mimoriadne okolnosti možno zaradiť aj tie, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery. Svoje konanie úprimne ľutujem. Nechcem sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti zaň. Do budúcna už určite nebudem páchať trestnú činnosť, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej som sa dopustil len z dôvod mojej nerozvážnosti. Akýkoľvek ďalší úmysel zopakovať svoje skutky vylučuje i tá skutočnosť, že som sa so svojím otcom udobril a náš vzťah sme si napravili. 4.7. Touto cestou by som chcel poukázať aj na skutočnosť, že moja obhajkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 13.09.2023 navrhla i upustenie od uloženia ďalšieho trestu v zmysle § 44 Tr. zák. Vzhľadom na to, že v súčasnosti si vykonávam trest uložený na základe Trestného rozkazu Okresného súdu Galanta pod sp. zn. zo dňa 24.06.2020, a to trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, tento možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti a moju nápravu, z ktorého dôvodu sú splnené podmienky pre aplikovanie § 44 Tr. zák. Mám za to, že prvostupňový súd pri vydaní rozsudku neskúmal dostatočne, či skôr uložený trest spĺňa svoj účel a či predstavuje dostatočný trest, ktorý odôvodňuje postup podľa § 44 Tr. zák. Pri zohľadnení stupňa spoločenskej nebezpečnosti mojej trestnej činnosti, mojich pomerov a možností nápravy a vzhľadom na skutočnosť, že doterajším výkonom trestu uloženého v inej trestnej veci som preukázal snahu o nápravu a vôľu na zbavenie sa svojich negatívnych vlastností podľa môjho názoru odôvodnený záver k možnosti upustenia od uloženia ďalšieho trestu podľa Tr. zák. 4.8. Vyššie uvedené chyby konania majú, podľa môjho názoru vplyv na skutkový a následne právny stav a bez ich odstránenia je nutné konštatovať pochybnosti o správnosti uloženého trestu a tým porušenie ustanovení . Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. , zo dňa 13.09.2023 vo výroku o treste zrušil podľa a , a postupom podľa mu vrátil

vec na nové konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že mi ukladá trest v nižšom rozsahu alebo upustí od uloženia ďalšieho trestu. 5. Poškodený A. B., otec obžalovaného, vo svojom odvolaní uviedol, že sa zúčastnil hlavného pojednávania, ktoré prebiehalo korektne, bolo pozitívne voči jeho synovi. Navrhoval zrušenie obvinenia. Vyhlásený rozsudok ho nemilo prekvapil a preto prosí o prehodnotenie dĺžky trestu a podmienku pre obžalovaného. Nechce obhajovať jeho činy, ale chce začať nový Život a tento trest mu to znemožní. Po ťažkej autonehode má doživotné zažívacie problémy. Trest sa mu zdá príliš tvrdý. 6. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor a otec obžalovaného ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľmi, dospel odvolací súd k týmto záverom.

K odvolaniu prokurátora. 8. Odvolací súd považuje odvolanie prokurátora za dôvodné. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa , nebolo v súlade s vykonaným dokazovaním. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by odsúdený napomáhal objasňovaniu trestnej činnosti, čo by odôvodňovalo použitie citovaného ustanovenia . Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku neuviedol nič, čo by vysvetľovalo prečo sa rozhodol priznať obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť. 9. Preto sú úvahy prokurátora, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a ktoré sú citované v bode 3.9. tohto rozsudku odvolacieho súdu, v plnom rozsahu správne a odôvodňujú zrušenie odvolaním napadnutého výroku o treste a to práve z dôvodov, ktoré prokurátor uvádza vo svojom odvolaní. Obžalovanému bol uložený trest vo výmere nižšej, než je minimálna výška správne určenej trestnej sadzby. Trestná sadzba uvedená v ustanovení mala byť správne upravená podľa ustanovenia , pretože popri jednej poľahčujúcej okolnosti, ktorá spočíva v tom, že obžalovaný sa priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, boli u neho zistené dve priťažujúce okolnosti - že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. V takto upravenej trestnej sadzbe mu mal byť ukladaný trest v sadzbe 16 mesiacov až 36 mesiacov.

K odvolaniu obžalovaného. 10. Odvolanie obžalovaného vyhodnotil tunajší súd v celom rozsahu ako nedôvodné. 11. V posudzovanom prípade nedošlo k dvojitému započítaniu priťažujúcej okolnosti ako to namieta obžalovaný. Právna kvalifikácia konania obžalovaného nebola podmienená jeho predchádzajúcim odsúdením za iný trestný čin. Obžalovaný bol za skutok uvedený v bode 2 napadnutého rozsudku uznaný za vinného s kvalifikačným znakom, že bol za obdobný trestný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, no za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v rozkaznom konaní vedenom na Okresnom úrade Galanta. Použitie ustanovenia , bolo odôvodnené tým, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený konaní v Okresného súdu Galanta vedenom pod spisovou značkou , konaní Okresného súdu Galanta vedenom pod spisovou značkou a aj v konaní Okresného súdu Galanta vedeného pod spisovou značkou . 12. Pokiaľ obžalovaný namieta, že v jeho prípade nepristúpil prvostupňový súd k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, túto námietku považuje odvolací súd rovnako za nedôvodnú. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa , ktoré prvostupňový súd prijal. Samotný fakt, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, však sám osebe neodôvodňuje analogicky postup podľa , . Takéto vyhlásenie o vine umožňuje súdu postupovať aj podľa tohto ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, avšak nie automaticky, ale na základe zhodnotenia konkrétnych okolností prípadu. V trestnej veci obžalovaného neboli legitímne dôvody na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože v jeho prípade nešlo o prvé spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania, respektíve výtržníctva. Obžalovaný bol za tento druh trestnej činnosti už v minulosti odsúdený a to v konaní Okresného súdu Galanta vedenom pod spisovou značkou a v konaní Okresného súdu Galanta vedenom pod spisovou značkou . V prípade oboch uvedených odsúdení si obžalovaný vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody. Recidíva rovnakého druhu trestnej činnosti obžalovaného neumožňuje v tomto prípade uplatniť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, pretože takto mimoriadne znížený trest by nebol schopný splniť účel ani takzvanej individuálnej prevencie, ani účel takzvanej generálnej prevencie. Z rovnakého dôvodu nemožno postupovať podľa ustanovenia . Upustenie od uloženia ďalšieho trestu je možné uplatniť iba v prípade, kedy by bol skorší rozsudok, ktorým bol obžalovaný odsúdený, v tomto prípade rozhodnutie Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod spisovou značkou , dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Pokiaľ ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody za rovnaký druh trestnej činnosti v roku 2010 a v roku 2011, nemal na obžalovaného dostatočný výchovný účinok, ktorý by sa prejavil tým, že ho odradí od rovnakého protiprávneho konania do budúcnosti, nemožno trest uložený mu skôr, považovať za dostatočný.

K odvolaniu poškodeného A. B.. 13. Otec obžalovaného, poškodený A. B., po vyhlásení napadnutého rozsudku na Okresnom súde Galanta na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný, sa vzdal práva podať odvolanie (číslo listu 211, zápisnica o hlavnom pojednávaní). Odvolací súd, postupujúc podľa ustanovenia preto zamietol jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podal v prospech obžalovaného, bez jeho meritórneho preskúmania, ako odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto práva vyslovene vzdala.

Rozhodnutie o treste.

14. Vyššie uvedené chyby, na základe, ktorých odvolací súd rozhodol o dôvodnosti odvolania prokurátora proti výroku o treste, mali za následok zrušenie toho výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu. Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré bolo potrebné na rozhodnutie o treste v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd, postupujúc podľa , po zrušení napadnutého výroku o treste obžalovaného, sám rozhodnúť. 15. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení o rozsahu trestnej sadzby, v rámci, ktorej je potrebné obžalovanému uložiť trest, dospel odvolací súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, je spôsobilé naplniť účel trestu sledovaný v ustanovení . Pri rozhodovaní o druhu trestu, vychádzal odvolací súd z toho, že za rovnaký druh trestnej činnosti bol obžalovanému v minulosti už trikrát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Do úvahy tak neprichádzalo uloženie miernejšieho druhu trestu ako trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o jeho výšku, odvolací súd zohľadnil vyhlásenie o vine obžalovaného, ktoré urobil na hlavnom pojednávaní a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere, ktorá sa blíži k dolnej hranici trestnej sadzby. V jeho prípade by ako osobe, ktorá sa opakovane dopúšťa páchania rovnakého druhu trestnej činnosti, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody vo výške, ktorá by sa pohybovala v polovici trestnej sadzby, respektíve v jej hornej polovici. Práve vyhlásenie o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo tým dôvodom, prečo súd ukladal trest odňatia slobody síce nie v minimálnej výmere, teda 16 mesiacov, ale vo výmere presahujúcej iba 4 mesiace minimálnu výmeru trestu. Takto uložený trest má ambície naplniť rovnakou mierou účel takzvanej individuálnej prevencie, ako aj účel takzvané generálnej prevencie, teda výchovne pôsobiť na páchateľa trestnej činnosti a odradzujúcim spôsobom aj na ostatných občanov spoločnosti. Na výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním uvedeného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. 16. Odvolací súd považoval za dôvodnú aj tu odvolaciu námietku prokurátora, ktorá sa vzťahovala k uloženiu ochranného opatrenia v podobe ochranného dohľadu. Je potrebné stotožniť sa s tou jeho námietkou, že prvostupňový súd sa vo vzťahu k možnosti uloženia tohto ochranného opatrenia nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyjadril, hoci návrh na uloženie tohto ochranného opatrenia dal prokurátor vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní. Z dôvodov, ktoré uviedol prokurátor na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu, ako aj vo svojom odvolaní, považuje odvolací súd za potrebné uložiť obžalovanému popri treste odňatia slobody aj ochranný dohľad vo výmere 1 rok. Toto ochranné opatrenie má zabezpečiť dohľad nad správaním sa obžalovaného aj po výkone trestu odňatia slobody, keď takéto opatrenie sa javí byť nevyhnutné na dosiahnutie nápravy obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa rovnakého druhu trestnej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody neodradili obžalovaného od spáchania rovnakého druhu trestnej činnosti a vychádzajúc aj z toho, že ukladanie trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby nie je tomto prípade nevyhnutné, rozhodol odvolací súd o uložení ochranného opatrenia. Toto by malo byť spôsobilé zabezpečiť kontrolu štátu nad správaním sa obžalovaného dlhšiu dobu ako je doba trvania výkonu trestu odňatia slobody. Inými slovami povedané, súd zvolil kombináciu miernejšieho trestu odňatia slobody a ochranného dohľadu, namiesto prísnejšieho, dlhšieho trestu odňatia slobody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.