Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_12C-14-2024.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: Patriot Group, s. r. o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO 45 407 657, zastúpeného: Advokátska kancelária Koncová & Partners, s. r. o., Trenčín, Kpt. Jaroša 1312/29, IČO 47 256 907, proti žalovanému: B. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Š., Z. XXX/X, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v znení: „Zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. Š., a to rodinnom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku reg. „T.“ parc. č. XXXX a pozemku reg. „T.“ parc. č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 279 m2, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 9.908,39 eur s prísl.“
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobca návrhom zo dňa 21.02.2024 navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach - rodinnom dome a priľahlom pozemku (vo vlastníctve) žalovaného vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. Š. s odôvodnením, že žalobca má voči žalovanému pohľadávky vo výške 7.236,77 eur a vo výške 2 671,62 eur s príslušenstvom. V poradí uvedený prvý záväzok vznikol žalovanému z obchodnoprávneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar, za ktorý vystavil žalovanému faktúry (v 7 prípadoch), pričom celková fakturovaná suma bola vo výške 7.236,77 eur. Žalovaný predmetné faktúry neuhradil, v nadväznosti na čo žalobca ako splnomocnenec právneho predchodcu žalobcu uzatvoril so žalovaným Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný neuhradil včas splátku splatnú dňa 20.10.2020, čím dohodu porušil a zaviazal sa zaplatiť úrok z omeškania a zmluvnú pokutu podľa bodu 1.3. dohody a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky podľa bodu 1.4. dohody. Žalobca dňa 19.05.2022 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalobca následne dňa 24.05.2022 žalobu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.236,77 eur rozhodcovi, žalovaný bol v rozhodcovskom konaní pasívny. Výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovský rozsudok spis. zn. R 87/2022 zo dňa 06.06. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 12.06.2022. Vo veci žaloby ohľadne v poradí druhého záväzku podal žalobca taktiež žalobu, žalovaný bol v rozhodcovskom konaní rovnako pasívny, výsledkom rozhodcovského konania je rozhodcovský rozsudok spis. zn. R 88/2022 zo dňa 06.06.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľný dňa 12.06.2022. Na základe rozhodcovských rozsudkov sú vedené exekučné konania u súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej - pod sp. zn. 2363EX 449/22 a sp. zn. 2363EX 566/22, pričom doposiaľ nebola vymožená žiadna suma. Proti obom rozhodcovským rozsudkom podal žalovaný žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho Okresný súd Banská Bystrica prerušil exekúcie - uznesením sp. zn. 16Ek/1765/2022 zo dňa 25.08.2022, do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cr/6/2022 a uznesením sp. zn. 61Ek/1899/2022 zo dňa 03.04.2023, do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cr/6/2022. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, resp. priebeh oboch exekučných konaní, a majetkové pomery a konanie žalovaného obavu, že výkon rozhodnutia bude ohrozený a uspokojenie jeho pohľadávky nebude možné. V dôsledku prerušenia exekučného konania došlo k odkladu exekúcii bez blokácie, v zmysle čoho môže žalovaný voľne disponovať svojím majetkom a tento scuzovať, prípadne skryť. Žalovaný dňa 08.11.2023 previedol svoje nehnuteľnosti, ktorými disponoval v čase vzniku zmluvného vzťahu so žalobcom a právnym predchodcom žalobcu, do bezpodielového spoluvlastníctva osôb Z. Z. W. A. Z.. Poslednými nehnuteľnosťami, ktorými žalovaný disponuje, sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Žalobca poukázal na to, že žalovaný má ďalších veriteľov, nakoľko na liste vlastníctva č. XXXX je zapísané exekučné záložné právo súdneho exekútora na zabezpečenie pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. Keďže žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov boli podané v roku 2022, doposiaľ neboli vytýčené ani prvé pojednávania, a vzhľadom na konanie žalovaného, má žalobca za to, že je možné predpokladať že žalovaný sa zbaví aj svojho zostávajúceho majetku a zmarí tak uspokojenie žalobcu v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov boli podané nedôvodne, nakoľko žalovaný bol v rozhodcovskom konaní pasívny a v zmysle ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd neprihliadne na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom. Žalovaný má inak aj splatný záväzok voči Finančnému riaditeľstvu SR vo výške 21.393,23 eur a voči Sociálnej poisťovni vo výške 2 344,05 eur. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku jeho záväzkov a s prihliadnutím na jeho konanie, a teda žalobca má za to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia v jeho prospech v danom prípade žiadnym spôsobom nezhorší postavenie žalovaného.
(2) Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
(3) Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
(4) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
(5) Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(6) Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na účely zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr (príp. už bola) judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, táto môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné ju identifikovať. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd musí tiež zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka (zásada proporcionality). Ten, v prospech, ktorého bolo sudcovské záložné právo zriadené, sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia stáva záložným veriteľom. V prípade nehnuteľností záložné právo vzniká zápisom do katastra nehnuteľností, zápis záložného práva na nehnuteľnosť má konštitutívny charakter.
(7) K návrhu pripojil žalobca listiny, ktorými preukázal tvrdenia uvedené v návrhu, a to rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M. č. R 87/2022 a č. R 88/2022, oba zo dňa 06.06.2022, ktorými bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu v sumách 7.236,77 eur s prísl. (náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia) a 2.671,62 eur s prísl. (úrokmi z omeškania, náhradou trov konania a trov právneho zastúpenia), upovedomenia o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom JUDr. Vierou Kučerovou v konaniach vedených pod sp. zn. 2363EX 449/2022 a 2363EX 566/2022 proti žalovanému (tam v postavení povinného), uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Ek/1765/2022 zo dňa 25.08.2022 a č. k. 61Ek/1899/2022 zo dňa 03.04.2023 o prerušení exekučných konaní do právoplatného skončenia konaní vedených na označenom súde pod sp. zn. 62Cr/6/2022 a sp. zn. 63Cr/6/2022, upovedomenia súdneho exekútora zo dňa 09.06.2023 a 23.05.2023 o odklade exekúcií bez blokácie, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Š. vyhotovený dňa 21.02.2023, z ktorého vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností, výpisy z listov vlastníctva č. XXXX W. Č.. XXX pre kat. úz. S. zo dňa 21.02.2023 aj zo dňa 26.05.2020, podľa ktorých sú tam vedené nehnuteľnosti (pozemky vo výmere spolu cca 2500 m2, dva domy a hospodárska budova) od 08.11.2023 v bezpodielovom spoluvlastníctve osôb označených v žalobe titulom kúpnej zmluvy, pričom predchádzajúcim vlastníkom prevedených nehnuteľností bol žalovaný.
(8) Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (In. Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. C. H. Beck, 2016, s. 1155).
(9) O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako pri riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na zabezpečovacie opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
(10) V danom prípade sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v jeho prospech ako záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam patriacim žalovanému, voči ktorému vedie žalobca exekučné konania na základe exekučných titulov, ktorými mu boli označené pohľadávky voči žalovanému priznané. Exekúcie boli prerušené, nakoľko žalovaný podal žaloby, ktorými sa domáha zrušenia exekučných titulov. Medzičasom preukázateľne prevádza svoj majetok na tretie osoby. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, záloh žalobca dostatočne špecifikoval. Napriek tomu, že jeho pohľadávky mu boli právoplatne priznané, tituly z rozhodcovského konania boli žalovaným spochybnené, o čom prebiehajú súdne spory. V čase vydania tohto uznesenia (§ 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP) je záloh vo vlastníctve žalovaného, je prevoditeľný (napriek zapísanému exekučnému záložnému právu v prospech pohľadávky VšZP, a. s.), a preto je potom spôsobilým zálohom v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Túto podmienku súd považoval za splnenú. Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú má záložné právo zabezpečovať, súd mal za osvedčené, že žalobca má voči žalovanému pohľadávky, pre ktoré vedie voči
žalovanému exekúcie a ktoré vznikli právnemu predchodcovi žalobcu zo záväzkovo-právnych vzťahov za dodanie tovarov na základe objednávok žalovaného.
(11) Žalobca podľa názoru súdu osvedčil skutočností potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, osvedčil aj obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie, keď žalovaný previedol svoje (ďalšie) nehnuteľnosti na tretie osoby, na základe takéhoto správania žalovaného návrh možno posúdiť za dôvodný a preto súd návrhu vyhovel.
(12) Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a/ vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b/ navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
(13) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(14) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, keďže súd jeho návrhu vyhovel.
(15) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).