Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-159-2019.pdf
PDF · 78.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/159/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, v právnej veci mal. N. V., S.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: Z. M., S.. XX.XX.XXXX, M. V. XXX, a otca: R. V., S.. XX.XX.XXXX, M. X.Í. S. A. XXX, v konaní o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, takto
rozhodol:
I. Schvaľuje sa dohoda o zmene úpravy styku otca s mal. N. V., S.. X.X.XXXX, v tomto znení:
Otec je o p r á v n e n ý s mal. N. V., S.. X.X.XXXX, sa stýkať každý druhý víkend, a to v sobotu od 10,00 do 18,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod., a v čase letných prázdnin jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste na základe vzájomnej dohody rodičov každý deň od 10,00 hod. do 18,00 hod., s tým, že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletého si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je povinný ho odovzdať matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloletého deti na styk s otcom riadne pripraviť, v čase určenom ako začiatok styku je povinná ho otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a v čase určenom ako koniec styku je povinná si ho od otca prevziať v mieste svojho bydliska.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5P/30/2015-54 zo dňa 27.1.2016 vo výroku o úprave styku otca s maloletým.
II. Slovenská republika má voči matke Z. M., S.. XX.XX.XXXX, nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 €, ktoré je matka povinná uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Slovenská republika má voči otcovi R. V., S.. XX.XX.XXXX, nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 €, ktoré je otec povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.6.2019 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/30/2015 zo dňa 27.1.2016 v časti týkajúcej sa úpravy jeho stretávania s mal. synom N..
2. Súd vo veci na pojednávaní dňa 28.2.2020 schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. N.. Súd rešpektoval aj názor mal. dieťaťa vykonaný pred kolíznym opatrovníkom a rodičovskú dohodu
v tomto štádiu v zmysle vykonaného dokazovania považoval v záujme mal. dieťaťa, preto ju schválil a tým zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5P/30/2015 zo dňa 27.1.2016 vo výroku o zmene úpravy styku otca s maloletým.
3. Vzhľadom na schválenie rodičovskej dohody a vzdanie sa odvolania v tejto časti všetkými prítomnými účastníkmi konania súd v tejto časti rozsudok bližšie neodôvodňoval.
4. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a potrebu pribrať do konania znalca súčasne súd rozhodol o tom, že Slovenská republika má voči obom rodičom nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84 € voči každému z nich, ktoré sú matka a otec povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
5. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
7. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8. Podľa 121 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebol podaný návrh o nich rozhodnúť.
14. O trovách konania štátu, ktoré vznikli titulom priznania znalečného, súd rozhodol tak, že náhradu týchto trov zaviazal uhradiť oboch rodičov rovnomerne vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie bolo
nariadené z dôvodu, že nedokázali uzavrieť rodičovskú dohodu a bolo v záujme ich maloletého dieťaťa posúdiť vzájomné vzťahy znalcom z oblasti psychológie.
15. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z § 35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta s možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhoduje z úradnej povinnosti. Obaja rodičia sú zárobkovo činní a teda nespĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. V mimosporových konaniach, vzhľadom na ich charakter, nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, preto trovy dokazovania, ktoré platil štát, sa považujú za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní a tento pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Bezprostredne relevantným nie je ani to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, majú obaja rodičia rovnaký pomer účastníctva na veci a na konaní. Znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a riadneho zistenia skutočného stavu veci, a preto súd rozhodol o trovách znaleckého dokazovania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku o schválení rodičovskej dohody odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie exekútorovi. Vo veciach maloletých detí, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Proti výrokom o trovách konania j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.