Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-48-2022.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/48/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/X, proti žalovanej: F. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. – H. F., prechodne D. XX, C., o zaplatenie 803,- EUR takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 22.11.2022, ktorá bola postúpená Okresným súdom Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho konania, v zmysle ust. § 14 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP, sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 803,- EUR bez príslušenstva, titulom vrátenia poskytnutej pôžičky. Uviedla, že žalovanej v máji 2020 požičala čiastku vo výške 1.000,- EUR, následne v auguste 2021 ďalšiu pôžičku vo výške 503,- EUR. Zo sumy 1.000,- EUR žalobkyňa žalovanej odpustila 500,- EUR a obdŕžala od nej hotovosť 200,- EUR, zo sumy 503,- EUR jej nevrátila žiadnu sumu. K plneniu záväzku titulom pôžičky vyzvala žalovanú mailom zo dňa 27.3.2022, na ktorý žalovaná nereagovala.
2. V upomínacom konaní Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.10.2022 v konaní č.6Up/1224/2022 súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podal odpor. Uviedla, že žalobkyňa nepreukázala poskytnutie pôžičky vo výške 1.000,- EUR, ani vo výške 503,- EUR na trovy pre advokátku, ktorú čiastku za ňu zaplatila. Súčasne uviedla, že po komunikácii so synom dlh žalobkyni zaplatila, a to z finančných prostriedkov, ktoré jej poslal. Podľa žalovanej žalobkyni pôžičku vrátila 18.2.2022.
3. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
4. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne listinné doklady preukazujúce poskytnutie pôžičky žalovanej tak vo výške 1.000,- EUR, ako aj vo výške 503,- EUR. Predložila súdu mail zo dňa 27.3.2022, z obsahu ktorého je zrejmé, že žalobkyňa oznámila žalovanej, že z pôvodných 1.000,- EUR, ktoré jej požičala na média Poštová v máji 2020 jej odpustila čiastku 500,- EUR, 200,- EUR jej žalovaná uhradila, takže 300,- EUR má voči nej podlžnosť. Rovnako uhradila v auguste 2021 za žalovanú trovy advokátke vo výške 503,- EUR, ktorú platbu očakáva uhradiť do 31.3.2022. Žalobkyňa predložila aj predžalobnú výzvu na zaplatenie pôžičky zo dňa 1.5.2022, ako aj podací lístok zo dňa 3.5.2022, i doručenku svedčiacu o neprevzatí zásielky v odbernej lehote žalovanou.
5. Žalovaná predložila súdu mailovú komunikáciu zo dňa 18.2. (bez uvedenia roku), ktorá sa však netýka poskytnutej pôžičky, ako aj výpis z účtu zo dňa 18.2. preukazujúci poskytnutie sumy 800,- EUR od odosielateľa: F. – I..
6. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Zmluva o pôžičke podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ako bolo uvedené, k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Inak povedané, kým nedošlo k odovzdaniu peňazí medzi zmluvnými stranami, nevznikol právny vzťah z pôžičky. Bremeno tvrdenia nesie v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil.
8. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
11. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
12. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
13. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
14. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 803,- EUR, titulom vrátenia pôžičky, ktorú mala žalobkyňa poskytnúť žalovanej, podľa jej tvrdenia v máji 2020 jej mala poskytnúť čiastku 1.000,- EUR a v auguste 2021 mala za žalovanú zaplatiť trovy advokátke vo výške 503,- EUR. Zo sumy 1.000,- EUR žalobkyňa odpustila žalovanej 500,- EUR s tým, že 200,- EUR jej uhradila. Uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, a to, že žalovanej poskytla pôžičku vo výške 1.000,- EUR, nepreukázala ani skutočnosť, že za ňu zaplatila advokátke 503,- EUR, neuviedla ani meno advokátky. Listinný doklad, mail zo dňa 27.3.2022 takýmto dokladom na preukázanie poskytnutia pôžičky nie je.
15. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa v spore nepreukázala, k žalobe nepripojila žiadne listiny, ani dôkazy preukazujúce pravdivosť jej tvrdenia, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovanej požičala pôžičky vo vyššie uvedených čiastkach.
16. Žalobkyňa teda nepreukázala ňou tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena.
Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
17. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
18. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovanej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
19. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobkyňa bola povinná pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.
20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ, ktorý sa súdne domáha od žalovanej ako dlžníčky vrátenia požičaných peňazí, mala v intenciách § 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno nielen o tom), že so žalovanou v určitej dobe uzavrela zmluvy o pôžičky peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze žalovanej aj skutočne požičala a tá jej ich nevrátila. Žalobkyňa v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno tým, že svoje tvrdenia v konaní na preukázanie svojho nároku hodnoverným spôsobom nepreukázala, z ktorého dôvodu súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. V sporovým konaniach sa sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
23. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu by patril nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žalovanej však v konaní žiadne trovy nevznikli, z ktorého dôvodu súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
25. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).