Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-11-2020.pdf
PDF · 110.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34 127 798, zastúpený: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti povinným: 1. F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. XXX/XX, 2. V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. XXX/XX, 3. P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. X. XXX, 4. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. Q., Na vŕšku XX, o vymoženie 498,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní právnej nástupkyne po povinnom 4. F. B., nar. XX. XX. XXXX, a P. E., nar. XX. XX. XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Er/407/2003-94 z 16. januára 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/407/2003-110 z 2. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o zastavení exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Odvolanie právnych nástupcov po povinnom 4. F. B. a P. E. smerujúce proti výroku IV. napadnutého uznesenia o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami po povinnom 4. o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 4Er/407/2003-94 z 16. januára 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 4Er/407/2003-110 z 2. mája 2017, vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Výkonom exekúcie vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4Er/407/2003, poveril súdneho exekútora JUDr. Anettu Demešovú, so sídlom exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053. Ďalším výrokom zastavil exekúciu proti povinnému 4. F. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E., F. Q. XXX a rozhodol o pokračovaní v konaní na strane povinného 4. s dedičmi, a to P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., F. Q. XXX, a F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - A. Q., Z. XX.
2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 9a ods. 1, § 44 ods. 6, § 238 ods. 1, § 238 ods. 2 Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz č. k. 992/93-1 z 29. decembra 1993 vydaný Okresným súdom Nové Zámky, ktorý nadobudol vykonateľnosť 29. januára 1993. Poverením exekučného súdu sp. zn. 4Er/407/03 z 8. októbra 2003 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, so sídlom Exekučného úradu v Nových Zámkoch, Michalská bašta 19. Oprávnený požiadal exekučný súd o zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie JUDr. Anettu Demešovú, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053.
4. Exekučný súd vyzval v zmysle § 44 ods. 6 Exekučného poriadku právneho nástupcu súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Nástupca pôvodného súdneho exekútora podaním dourčeným exekučnému súdu dňa 02. 06. 2016 oznámil, že s návrhom na zmenu súdneho exekútora nesúhlasí, a to z dôvodu hospodárnosti konania pre povinných. Predmetné vyjadrenie zaslal exekučný súd oprávnenému na vyjadrenie, ktorý v podaním doručenom súdu dňa 27. 10. 2016 uviedol, že na podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora zotrváva.
5. Návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučný súd vyhovel, rešpektujúc pritom dispozičné oprávnenie oprávneného určiť si súdneho exekútora, ktorý bude exekúciu vykonávať. V súlade s § 44 ods. 9 Exekučného poriadku zároveň poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorého navrhol oprávnený. Poznamenal, že po právoplatnosti uznesenia o zmene exekútora určí výšku trov exekútora v predmetnej veci.
6. Ďalej uviedol, že lustráciou v súdnom registri zistil, že povinný 4. zomrel XX. XX. XXXX. Z osvedčenia o dedičstve D 696/97-7, Dnot 85/97 z 19. marca 1997, právoplatného 4. apríla 1997 vydaného notárkou JUDr. Eleonórou Petrovou, vyplýva, že po poručiteľovi dedila matka poručiteľa T. E., r. č. XXXXXX/XX, naposledy bytom V., časť A. Q., A. 6, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/375/2014-31, Dnot 212/2014 z 18. marca 2015 vydaného notárkou JUDr. Martou Botkovou, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2015, mal za preukázané, že po poručiteľke dedili jej deti P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., F. Q. XXXa F. B., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., A. Q., Z. XX.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
8. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku III. a IV. podali v zákonnej lehote odvolanie právni nástupcovia po povinnom 4. F. B. a P. E., ktorí žiadali odvolací súd, aby zastavil exekúciu ako neprípustnú. Namietali, že prišlo k spätnému vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze, čo považujú za v rozpore s § 53 ods. 1, 3, 4 a § 39 Občianskeho zákonníka. Takýto postup považujú aj za v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznili, že exekučný titul - platobný rozkaz neobsahuje zákonné náležitosti, pretože v ňom absentuje odôvodnenie žalobcom uplatneného nároku. Vzhľadom k uvedenému nedostatku nemožno identifikovať uplatnený nárok a podiel právneho predchodcu odvolateľov na vymáhanej istine s príslušenstvom. Nie je zrejmé, aká suma poskytnutej pôžičky bola splatená, ani to, či sú dlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Konštatovali, že platobný rozkaz je neplatný, preto pôvodný povinný 4. nemal povinnosť vymáhaný dlh uhradiť, a už vôbec nie v celom rozsahu, keďže tento nárok možno vymáhať aj od ostatných povinných. Pôvodného oprávneného
- Slovenskú sporiteľňu, pobočka Nové Zámky, vinia z toho, že si neuplatnila svoj nárok včas, v dôsledku čoho nárok z poskytnutej pôžičky v súčasnosti vymáha až od právnych nástupcov pôvodných dlžníkov, keď medzičasom zomreli obaja ručitelia. Navyše ako potrebné dodali, že po zomrelom povinnom prebiehalo dedičské konanie, v ktorom si súdny exekútor neprihlásil predmetnú pohľadávku oprávneného. Čistá hodnota dedičstva po odpočítaní nákladov na pohreb predstavovala sumu 101,64 eura, v dôsledku čoho sa veritelia nemohli stať dedičmi a T. E. teda nemohla zdediť žiaden záväzok. Uvedené znamená, že ani na dedičov po T. E. nemohla prejsť žiadna exekúcia. Týmito skutočnosťami spochybnili, že by mali byť v predmetnom konaní v postavení právnych nástupcov po povinnom 4., keďže dedič zodpovedá za výšku dlhov poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva. Súdny exekútor pôvodne poverený v predmetnej veci porušil svoje povinnosti vykonať exekúciu včas, plynule a efektívne. Dopustil sa tiež prieťahov v konaní. Skutočnosť, že k výkonu exekúcie dochádza až v čase, kedy odvolatelia dedili po T. E., považujú za špekulatívne, keďže bolo zrejmé, že po nej zostane dedičstvo väčšej hodnoty ako po povinnom 4. Súdny exekútor spolu s exekučným súdom porušili právo na súdnu a inú právnu ochranu, keď boli nečinní a spôsobili prieťahy v konaní. Záverom vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je exekúcia neprípustná a mala by byť z tohto dôvodu aj zastavená.
9. K odvolaniu právnych nástupcov po povinnom 4. sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že zotrváva na skutkových tvrdeniach a právnej kvalifikácii, ktoré uviedol vo svojich doterajších písomných podaniach. Vyjadrenie povinných 5. a 6. je v celom svojom rozsahu nedôvodné, argumentácia povinných v ich písomnom podaní nekorešponduje s reálnym právnym, ani skutkovým stavom. Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. Ro 992/93 z 29. decembra 1993, na základe ktorého podal oprávnený voči všetkým povinným návrh na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný. Platobný rozkaz nebol doposiaľ zrušený a nárok oprávneného ním priznaný je stále účinný. Nárok
priznaný exekučným titulom, vrátane príslušenstva pohľadávky, nebol zo strany povinných doposiaľ spochybnený. Povinní proti platobnému rozkazu nepodali v zákonnej lehote odpor, preto považuje tvrdenia o údajnom rozpore exekučného titulu so zákonom, za účelové a bezpredmetné. Exekučný súd navyše nemá zákonnú právomoc zrušiť exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. Ro 992/93 z 29.12.1993. Naopak, s poukazom na § 205 CSP (§ 134 OSP), platí pre túto listinu tzv. fikcia správnosti. Exekučný súd môže na zavádzajúce tvrdenia povinných v 5. a 6. rade reagovať maximálne preverením právoplatnosti exekučného titulu v príslušnom registri súdu, nie však vyhodnocovať procesný postup a hodnotenie dôkazov súdom, ktorý v legitímnom súdnom konaní exekučný titul vydal. V súvislosti s prechodom pohľadávky na právnych nástupcov, hoci nebola prihlásená do dedičstva, dodal, že je potrebné aplikovať § 470 Občianskeho zákonníka. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 18/2009 z 22. júla 2010. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto považuje za nedôvodnú, pretože nedošlo k uplynutiu 10 ročnej premlčacej doby stanovenej v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá sa aplikuje na právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým je v tomto konaní exekučný titul. Exekučný titul 4 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 01. 1994 a pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 05. 08. 2003. Z uvedeného je zrejmé, že nárok oprávneného uplatňovaný v exekučnom konaní nemôže byť považovaný za premlčaný. Navyše podaním návrhu na vykonanie exekúcie prestala, s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka, plynúť aj 10 ročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené navrhol návrh odvolateľov na zastavenie exekúcie zamietnuť.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III. o zastavení exekúcie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a pokiaľ ide o napadnutý výrok IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami povinného 4., je potrebné s poukazom na § 386 písm. c/ CSP odmietnuť ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
11. Odvolací súd úvodom rozhodnutia poznamenáva, že v priebehu konania prišlo k zmenám subjektov na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní, a to tak, že pôvodne povinný 3. K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., B. XXX/XX, dňa XX. XX. XXXX zomrel. V. z výsledkov dedičského konania vedeného Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. 16D/544/2017, v ktorom rozhodol uznesením č. k. 16D/544/2017-9 z 23. mája 2017, tak, že dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal po sebe žiaden majetok. V nadväznosti na uvedené uznesenie exekučný súd uznesením č. k. 4Er/407/2003-146 z 17. septembra 2019, právoplatné 8. októbra 2019, zastavil exekúciu voči povinnému 3. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd už v záhlaví tohto uznesenia povinného 3. neuvádza. Ďalej dáva do pozornosti, že ako povinných v 3. a 4. uvádza právnych nástupcov po pôvodnom povinnom 4., a to P. E. a F. B., pretože odvolací súd dospel k záveru o odmietnutí podaného odvolania napadnutého uznesenia v časti, ktorá smeruje proti výroku o pokračovaní v konaní, v dôsledku čoho tento výrok nadobudne právoplatnosti tak, akoby odvolanie nebolo podané.
12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
17. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné.
18. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti strány konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
19. Odvolací súd preskúmavajúc obsah súdneho spisu a uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti pre celkovú zmätočnosť rozhodnutia a rovnako tak pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno preskúmavať vecnú správnosť, resp. nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v časti výroku o zastavení, keďže odôvodnenie uvedeného rozhodnutia absentuje, čo spôsobuje celkovú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia a jeho absolútnu nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
23. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti, že súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
24. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
25. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
26. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktoré neobsahuje náležité odôvodnenie pokiaľ ide o časť odôvodňujúcu zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akýkoľvek dôvod zastavenia, ktorý by exekučný súd vzhliadol a ktorý ho primäl o zastavení exekúcie rozhodnúť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa zaoberá výlučne návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora a posúdenie tohto podaného návrhu. V ďalšej časti poukazuje na nedostatok procesných podmienok, konkrétne právnej subjektivity, keď lustráciou v Registri obyvateľov súd prvej inštancie zistil, že povinný 4. zomrel. Následne poukázal na výsledok dedičského konania a dedičov prichádzajúcich do úvahy ako právni nástupcovia v predmetnej veci. Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k zastaveniu exekúcie voči povinnému 4., ktorý okrem iného napadli odvolatelia ako právni nástupcovia do úvahy pripadajúci. Možno sa len domnievať, že exekučný súd nesprávne sa domnievajúc, že skôr, ako rozhodne o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami musí zastaviť konanie v časti týkajúcej sa zomrelého povinného. Ak teda súd prvej inštancie mienil takto postupovať, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z nesprávneho výkladu § 62 CSP, v zmysle ktorého, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví a následne aj jeho nesprávnej aplikácie na danú vec. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na aplikáciu § 64 CSP, vychádzajúc z ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Pokiaľ ide o aplikáciu § 64 CSP, jej aplikácia v súvislosti s rozhodnutím o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami strany (účastníka exekučného konania) nie je podmienená tým, že jej musí predchádzať rozhodnutie o zastavení konania, ale naopak, predpokladá kontinuálny prechod práv a povinností na právneho nástupcu bez toho, aby bolo potrebné o zastavení konania rozhodovať.
27. Poukazujúc na tieto skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie právnych nástupcov povinného 4. je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvej inštancie nemožno považovať
za preskúmateľné. Ako vychádza z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie má okrem formálnych náležitostí obsahovať aj náležité odôvodnenie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Každá zo strán sporu má právo, ktorej zodpovedá povinnosť súdu náležite odôvodniť súdne rozhodnutie. Toto právo, resp. povinnosť, vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutím súdu je totiž preukázanie jeho správnosti, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Poukazujúc na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul odôvodniť svoje rozhodnutie o zastavení konania čím zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti odôvodňujúcou zrušenie uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie v napadnutej časti. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni odvolacím súdom vytknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia tak, aby spĺňalo náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP a aby bolo preskúmateľné aj v prípadnom odvolacom konaní.
28. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností postupoval procesným postupom v zmysle 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, a to tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie na konanie a nové rozhodnutie.
29. V súvislosti s odvolaním smerujúcim proti výroku č. IV. napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, a to o neprípustnosti odvolania proti tomuto výroku, v dôsledku čoho je potrebné odvolanie odmietnuť s poukazom na § 386 písm. c/ CSP.
30. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
31. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
32. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
33. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.
34. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.
35. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o
zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.
36. S poukazom na citované ustanovenie § 357 CSP a contrario je nutné konštatovať, že § 357 CSP (a ani ustanovenie iného zákona) neustanovuje, že proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami po povinnom 4., možno podať odvolanie. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu o odvolaní odvolateľov, a to potrebe odvolanie právnych nástupcov odmietnuť, odvolací súd už vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.
37. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní procesným postupom podľa § 386 písm. c/ CSP, teda tak, že odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny popravný prostriedok
- odvolanie.
38. Záverom odvolací súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo, že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne uvedené krstné meno povinnej 2., keď súd prvej inštancie túto označil ako V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E. XXX/XX, pričom správne má byť označená ako V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., E.. Odvolací súd vyhodnotil uvedený nedostatok ako zrejmú chybu v písaní záhlavia napadnutého uznesenia, ktorú je potrebné s poukazom na § 224 CSP odstrániť.
39. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti, keď v časti výroku III. napadnutého uznesenia (zastavenie exekúcie) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v zmysle § 389 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a odvolanie smerujúce proti výroku IV. napadnutého uznesenia (pokračovanie v konaní) odmietol s poukazom na § 386 písm. c/ CSP.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).