Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/72/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: AP FASHION & TRADE, s.r.o., Osloboditeľov 41, Košice, IČO: 44 887 230 (v pôvodnom konaní - žalovaný), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Gombos, Popradská 66, Košice, proti žalovanému: Milva Cosmetics, s.r.o., Poštová 345/23, Marcelová, IČO: 36 528 137, (v pôvodnom konaní

- žalobca), zastúpenému Advokátskou kanceláriou VOZÁR s.r.o., Trenčianska 56/D, Bratislava, IČO: 47 234 628, o obnove konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. z 28.9.2018, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -63 zo 17.1.2019 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania odmietol (výrok I.) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou z 28.9.2018 domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. . Uviedol, že po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní 27.6.2017 pod sp.zn. nemal vedomosť o ďalšom priebehu predmetného konania a ani o tom, že ďalej sa konanie viedlo pod sp.zn. , keďže mu neboli doručené žiadne zásielky týkajúce sa tohto konania. O rozsudku sa dozvedel až po tom, čo mu bolo doručené Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Okresný súd Košice II rozsudkom z 25.10.2017 č.k. -151 (právoplatným 9.12.2017) rozhodol, že žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 4.717,86 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.717,86 eur od 31.12.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu. Totiž žalobca v predmetnom konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by vyvrátili účelové tvrdenia žalovaného podporené iba nepriamo súvisiacimi dôkazmi o tom, že ohľadne žalovanej istiny sa žalobca a žalovaný údajne dohodli o jej fakturácii ako aj zaplatení. Žalobca, tak ako uviedol v odpore proti platobnému rozkazu opätovne zdôraznil, že neeviduje faktúru č. 16045514 ukladajúcu mu povinnosť zaplatiť žalovanú istinu, čo možno overiť kontrolným výkazom pre Daňový úrad ako aj, že medzi ním a žalovaným bola taká dohoda a prax, že žalobca zasielal ako distribútor žalovanému e-mailom zoznamy ním predaného tovaru, na ktorý žalovaný vystavoval faktúry, ktoré žalobca vždy uhradil. Navyše žalobca počas celého predmetného konania uskutočnil iba jeden procesný úkon (odpor proti platobnému rozkazu). Po podaní odporu nemal vedomosť o ďalšom priebehu predmetného konania ani mu neboli doručené žiadne zásielky týkajúce sa tohto konania. Až prostredníctvom svojho právneho zástupcu zistil, že sa vedie súdne konanie pod sp.zn. a že súdy vykazovali doručenie všetkých zásielok jemu adresovaných.

Poukázal aj na všeobecné znefunkčnenie možnosti prístupu do elektronických schránok na jeseň 2017 v dôsledku preloženia bezpečnostných prvkov elektronických podpisov a na jeho súvis s nedoručením mu (časti) predmetných zásielok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nemohol v konaní uskutočňovať svoje procesné práva, nemohol použiť uvedené dôkazy ako aj ďalšie tvrdenia na svoju obranu, pričom takáto situácia navodzovala dojem procesnej pasivity a porušenie procesných práv žalobcu. Má za to, že možnosťou vyššie uvedených dôkazov by zlepšil svoje postavenie v predmetnej veci do takej miery, že by to pre neho znamenalo priaznivejšie rozhodnutie, či už úplný úspech v spore (zamietnutie žaloby) z dôvodu, že predmetná faktúra bola žalovaným vystavená bez právneho dôvodu alebo minimálne zamietnutie žaloby v časti žalovanej sumy, ktorá je pokrytá úhradami žalobcu za časť tovaru dodaného mu žalovaným ktorý sa žalobcovi podarilo predať a na ktorý znie táto faktúra. Zdôraznil, že nemôže obstáť ani tvrdenie opierajúce sa o sudcovskú koncentráciu konania podľa , že žalobca predmetné dôkazy majúce tendenciu spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, mohol predložiť už v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca nemohol svoje procesné práva v predmetnom konaní využívať už od podania odporu proti platobnému rozkazu, mal stále možnosť ich predložiť bez spôsobenia prípadných prieťahov ešte v jednom obligatórne nasledujúcom procesnom úkone (duplike), po ktorej by nasledovalo pojednávanie, na ktorom by už boli súd aj protistrana s týmito dôkazmi oboznámení. Poukazujúc na skutočnosť, že až dňa 31.7.2018 sa žalobca dozvedel o ďalšom priebehu konania vedeného pôvodne na na Okresom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , kedy bol nahliadnuť do spisu sp.zn. na Okresnom súde Košice II po tom, čo mu boli doručené Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie z 2.7.2018, Súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii zo 4.7.2018 a Výzva na pristavenie motorového vozidla zo 4.7.2018 (všetko v exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. J. Q. pod sp.zn. 253EX 143/18) ako aj na to, že napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.12.2017, má žalobca za to, že je zachovaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa ako aj objektívna trojročná lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa . Preto podľa žalobcu tu existuje dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad jeho vykonateľnosti, keďže podanie tejto žaloby na obnovu konania zakladá prinajmenšom riziko, že táto exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý v budúcnosti bude zrušený z dôvodu jeho vadnosti.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (e-mailovou komunikáciou so žalovaným, faktúrami vystavenými žalovaným na zaplatenie tovaru na základe zoznamov, výpismi z bankového účtu žalobcu, kontrolným výkazom DPH žalobcu za relevantné obdobie ako aj spisom vedeným na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. a jemu predchádzajúcim upomínacím konaním, tlačovou správou Ministerstva vnútra SR z 31.10.2017) a podľa ust. , , , , , , , , , , a , , , , , , , , , , a , , , , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o e-Governmente), zákona o e-Governmente v znení od 1.11.2017 dospel k záveru, že žalobcom tvrdené argumenty (t.j. že mu neboli doručené žiadne zásielky súdu) neobstoja a nevyplývajú ani z elektronických doručeniek. Navyše k hromadnému zneplatneniu certifikátov na elektronický podpis došlo 31.10.2017, t.j. až po ukončení dokazovania vo veci a vyhlásení rozsudku č.k. -151 z 25.10.2017. Aj po zrušení platnosti certifikátov bolo možné eID kartu a eDoPP kartu bez získania nových certifikátov naďalej používať na prihlasovanie sa do elektronickej schránky, potvrdzovanie doručeniek a na ďalšie elektronické služby, pri ktorých stačí zadávať BOK kód. V tom istom období súd doručoval písomnosti aj do elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného a každá z písomností mu bola riadne doručená. Taktiež súd prvej inštancie vychádzal aj z vlastnej skúsenosti, keď nedoručenie písomnosti do elektronickej schránky je súdu vždy oznámené informačným systémom.

4. Pri posudzovaní dôvodov žaloby na obnovu konania musí súd prvej inštancie rozlišovať situáciu, keď zásielka súdu nebola adresátovi do elektronickej schránky vôbec doručená a situáciu, keď zásielka do elektronickej schránky doručená bola, ale adresát sa s jej obsahom v úložnej lehote neoboznámil. Z obsahu spisu mal súd za preukázané, že všetky zásielky súdu, ktorých nedoručenie žalobca namietal, boli do jeho elektronickej schránky doručené, ale žalobca sa s ich obsahom v úložnej lehote neoboznámil. S poukazom na ust. § 32 ods. 2 a ods. 5 písm.b/ Zákona o e-Governmente súd prvej inštancie konštatoval, že adresát zásielky nie je oprávnený sa dovolávať toho, že mu zásielka nebola doručená a skutočnosť, že sa s obsahom zásielky neoboznámil je pre účely súdneho konania irelevantná. Preto považoval súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania za nedôvodnú a rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. Taktiež sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vo veci „existuje dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -151 z 25.10.2017“ a vykonateľnosť tohto rozsudku neodložil.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. a a keďže žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko mu doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

7. Poukazujúc na body 3., 5. a citujúc bod 34 napadnutého uznesenia zdôraznil, že súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutkový stav. Taktiež sa nezakladá na pravde konštatovanie súdu, že žalobca odôvodnil nedoručenie zásielok súdu výhradne „všeobecným znefunkčnením možnosti prístupu do elektronických schránok na jeseň 2017 v dôsledku všeobecne známeho škandálu ohľadne možnosti prelomenia bezpečnostných prvkov elektronických podpisov“ (bod 34. napadnutého uznesenia). Totiž žalobca použil tento argument iba ako argument prípadný a podporný s cieľom uľahčiť súdu činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, čo vyplývalo aj z textu samotnej žaloby a aj z časového rozsahu tohto argumentu (jeseň 2018), ktorý je užší ako časové vymedzenie trvania skutočnosti tvoriacich procesné dôvody na obnovu konania. Preto vysporiadanie sa súdu prvej inštancie s týmto argumentom nemôže byť plným vysporiadaním sa s faktickou argumentáciou žalobcu. Teda súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal zisťovaním a skúmaním akýchkoľvek skutočností, na základe ktorých by s absolútnou istotou mohol vyvodiť závery ohľadne žalobcom uvádzaného nedoručenia mu zásielok z faktického hľadiska, a tiež ohľadne faktickej nemožnosti oboznámenia sa žalobcu s obsahom predmetných doručovaných zásielok v čase, kedy by na základe toho ešte mohol účinne uskutočňovať svoje procesné práva žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , a následne vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. . V dôsledku takto nedostatočne zisťovaného skutkového stavu súd prvej inštancie nemohol vyvodiť ani absolútne isté závery o dôvodoch, pre ktoré sa žalobca nemal v relevantnom časovom období možnosť fakticky oboznámiť s obsahom týchto doručovaných zásielok.

8. Poukázal na to, že v žalobe na obnovu konania uviedol všetky skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť obnovy konania z procesného hľadiska, ktorými disponoval, ktoré mu boli známe a ktoré možno od neho ako od právnickej osoby aj vzhľadom na špecifickosť predmetnej problematiky rozumne požadovať.

9. Súd prvej inštancie sa však podľa žalobcu dostatočne nevenoval zisťovaniu faktického stavu a bez ďalšieho sa len odvolal na vyvrátiteľnú domnienku o pravdivosti elektronických doručeniek ako verejných listín, a to bez toho, aby si akýmkoľvek spôsobom preveril skutočnosti uvedené žalobcom majúce tendenciu túto domnienku vyvrátiť.

10. Zdôraznil, že nemožnosť žalobcu fakticky sa oboznámiť s obsahom predmetných doručovaných zásielok v relevantnom časovom období, znamenalo pre neho totálne negatívne právne následky v predmetnej právnej veci, a to v podobe straty sporu.

11. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, rozhodnutie súdu považuje za správne, vychádzajúce zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci.

12. Poukázal na skutočnosť, že mu nie je zrejmé, prečo žalobca v odvolaní uvádza, že „nemohol účinne uskutočňovať svoje procesné práva žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. a následne vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , keď v upomínacom konaní žalobca podal voči doručenému platobnému rozkazu odpor. V dôsledku tohto procesného úkonu žalobca musel a mal očakávať, že spor sa „prenesie“ podľa jeho sídla na miestne príslušný Okresný súd Košice II, a preto sa mal a mohol ďalej zaujímať o tento spor, minimálne preberať

zásielky riadne mu doručované súdom do elektronickej schránky. Taktiež mal možnosť nahliadnuť či už do súdneho spisu alebo elektronického súdneho spisu a zásielky si preberať zo súdneho spisu.

13. Totiž nemôže byť na ťarchu žalovanému, že žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. nepreberal zásielky riadne mu doručované súdom a bol v pokračujúcom konaní nečinný. Taký dôvod pre obnovu konania ustanovenie nepozná. Podľa žalovaného teda súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania zamietol.

14. Zároveň žalovaný poukázal na princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola skončená meritórnym rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.12.2017 a navyše medzičasom bola od žalobcu exekučne vymožená súdom priznaná pohľadávka a táto bola poukázaná žalovanému ako oprávnenému v exekučnom konaní.

15. Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že tvrdenie žalovaného, že žalobca v dôsledku podania odporu proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní sp.zn. musel a mal očakávať, že spor sa prenesie na Okresný súd Košice II a na základe toho nahliadať do súdneho spisu a zásielky si preberať zo súdneho spisu, nemá oporu v právnom poriadku a jeho uplatnenie by bolo hrubým porušením procesných práv žalobcu. Od nikoho nemožno spravodlivo a rozumne očakávať, aby nad rámec právnej úpravy doručovania priebežne „striehol“, či náhodou voči nemu nie je vedené nejaké súdne konanie, resp. či sú plánované alebo uskutočnené úkony strán sporu alebo súdu. Ak absurdum by pri pripustení tejto konštrukcie nebolo potrebné doručovať stranám zásielky, keďže účinky doručenia by mohli nastať jednoducho na základe toho, že strana sporu „musela a mala očakávať“ uskutočnenie určitého úkonu. Účinky úkonov naviazaných na doručenie, môžu nastať jedine riadnym doručením v súlade s právnou úpravou doručovania v civilnom sporovom konaní, čo podľa žalobcu v predmetnom prípade nebolo splnené.

16. Taktiež sa žalobca nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že nemôže byť na ťarchu žalovanému, že žalobca si riadne nepreberal zásielky v pokračujúcom konaní a následkom toho bol nečinný a že ust. takýto dôvod na obnovu konania nepozná, keďže základ, z ktorého vychádzajú tieto tvrdenia žalovaného a ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení bol odvolaním žalobcu napadnutý. Podľa žalobcu je dôvod obnovy konania v žalobe uvedený zreteľne.

17. Ani argument žalovaného o potrebe zachovania princípu právnej istoty z dôvodu právoplatného skončenia pôvodného konania vedeného na Okresnom súde Košice II nemôže podľa žalobcu obstáť, a to už len z dôvodu, že obnova konania je prípustná jedine práve proti právoplatnému rozsudku, ktorý môže byť vykonateľný, a preto aj vykonávaný, resp. vykonaný, vzhľadom na uvedené, nemôže byť prekážkou obnovy konania.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol rozhodnúť v súlade s jeho podaným odvolaním.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

21. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza:

22. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal s tvrdením navrhovateľa obnovy konania, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne.

23. Navrhovateľ obnovy v odvolaní znovu opakuje dôvody uvedené v návrhu.

24. Odvolací súd opakuje, že námietky mu boli riadne doručované a bolo len jeho vecou, či sa s nimi oboznámi.

25. Za takejto situácie neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).