Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/98/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: O. M., nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: K. K., A.., O. XXXX, Z. J., o zaplatenie 1 940,74 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 50 zo dňa 19.06.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 50 zo dňa 19.06.2018 v napadnutej časti II. a III. výroku r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 940,74 eura s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 466,10 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 466,10 eura od 20.06.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Súd vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,08 % (III. výrok).

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , , , , , , , .

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 29.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. , zákona o spotrebiteľskych úveroch, ktorá bola označená ako zmluva o poskytnutí pôžičky. Na predmetný právny vzťah sa vzťahujú predpisy o spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.07.2013. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (, zákona o spotrebiteľskych úveroch). Podľa názoru súdu označenie konečnej splatnosti ako „07/2018“, nemožno považovať za dostatočné, pretože významom ust. (aj podľa dôvodovej správy k , ktorým bolo toto ustanovenie do zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa preto presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru

spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva ani Zmluvné podmienky údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Uvedené rovnako platí aj na uvedenie termínov jednotlivých splátok, ktoré musia byť priamo uvedené v zmluve, nepostačuje ich prípadná úprava v rámci podmienok splácania v zmluvných podmienkach. V súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch absencia uvedených náležitostí nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaje o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t. j. v sume 1 900 eur a to bez poplatkov a úrokov. Keďže žalovaný uhradil sumu 433,90 eura, súd priznal žalobcovi sumu 1 466,10 eura, predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (1 900 eur - 433,90 eura). Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania 5,15 % ročne (o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky v čase omeškania) z dlžnej sumy 1 466,10 eura od 20.06.2014 do zaplatenia. O priznaní náhrady trov konania rozhodoval súd podľa .

4. Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 474,64 eura spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania a náhradu trov konania. V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázal na to, že z vyjadrenia žalovaného a ním prejavenej vôle nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaný uznáva. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolnosti prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd I. inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. Právny názor súdu I. inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu: a) nerozloženia úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov; b) neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru; nie je správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle SR prednosť pre zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadrenými v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K., ktorým sú slovenské súdy viazané. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa . Ustanovenie článku 10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/48/ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok a to v čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy a termíny splatnosti všetkých splátok za účelom splnenia povinností vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy.

Termín konečnej splatnosti úveru uvedený ako 03/2016 bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o tom, že úver bude musieť splácať do marca 2016. V spojení s dojednaním splatností splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutých častiach zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

7. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Vychádzajúc z vyššie citovaných zák. ust. je teda zrejmé, že dôvodnosť odvolania a povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tých prípadoch, pokiaľ miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Porušením práva na spravodlivý proces je teda potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Jedná sa napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a taktiež zákaz odmietnutia spravodlivosti. Súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako záruka toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrážny. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Účastník má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. V odôvodnení rozsudku má byť teda vysvetlené akým spôsobom a z akých dôvodov dospel súd ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je teda nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa uvedenými skutočnosťami dôsledne neriadil. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie argumentoval vo vzťahu ku zamietnutiu časti uplatneného nároku žalobcu tým, že v uzavretej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaje o termíne splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. O tom, či možno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ak neobsahuje členenie splátok, rezonuje v rozhodnutiach tak súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov, pričom ich rozhodovacia činnosť je v tejto otázke rozdielna. Touto otázkou sa vo svojich rozhodnutiach zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17. apríla 2018 uviedol, že je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Tento záver odôvodnil tým, že v úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k

sa uvádza, že „predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách“. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Od dodávateľov nemožno v zmluvách uzatváraných podľa žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Paragraf 9 ods. 2 písm. k) nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. V tomto rozhodnutí poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí ešte dodal, že zákonom z 12. 10. 2017 č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Týmto sa do budúcnosti odstránia doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom. V tomto smere bolo preto poukázanie žalobcu v podanom odvolaní na eurokonformný výklad ustanovení po vydaní rozsudku Súdneho dvora vo veci C- 42/2015 vecne správne.

13. Odvolací súd s prihliadnutím na rozhodovaniu činnosť Najvyššieho súdu SR v otázke rozhodujúcej pre právne posúdenie veci dospel k záveru, že posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne a sčasti aj nedostatočne odôvodnené, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. výroku a s ním súvisiaceho III. výroku podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že v predmetnej zmluve absentujú náležitosti zmluvy upravené v až k, a , v dôsledku čoho je zmluva bezúročná a bez poplatkov, takýto záver súdu prvej inštancie nie je v kontexte vyššie uvedených skutočností správny.

14. Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť a vysporiadať sa s podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami, vyhodnotiť možnosť, či zo strany žalovaného nedošlo k uznaniu záväzku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).