Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: S.. S. R., R.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, D., zastúpený : JUDr. Silvia Makovníková - advokátka s.r.o., Sklenárska 6, Bratislava, IČO : 36 861 880, proti žalovanému : X.. S. Q., R.. XX.X.XXXX, D. XXXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 14.145,00 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2019 domáhal zaplatenia sumy 14.145 eur z titulu vyplatenia polovice zisku z predaja bytu.

2. Žalobca a žalovaný spolu v roku 2007 uzavreli obchod. Dohodli sa, že spolu nadobudnú nehnuteľnosť

- byt č. XXX na X.p. bytového domu Na U. R. XX so súpisným č. XXXXX postaveného na parcele č. XXXX/X a zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. C., obec D.-K..Č.. R. K., okres D. X. spolu s garážovým státím č. XX a prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch a bytovom dome ako investíciu a keď budú byt predávať, rozdelia si zisk na polovicu. Byt bol v tom čase v štádiu výstavby spoločnosťou Z. C., I..W..V.., s ktorou žalobca uzatvoril dňa 20.08.2007 Rezervačnú zmluvu č. XXX. Na základe dohody oboch účastníkov konania byt nadobudla do vlastníctva vtedajšia priateľka žalovaného, slečna N. C., keďže byt sa kupoval čiastočne v hotovosti a čiastočne na hypotekárny úver, a práve pani C. tento úver mohla získať. Neskôr, v januári 2011 bolo vlastníctvo bytu formálne prevedené na novú priateľku žalovaného, pani K.. U. C., ktorá prevzala aj dlh voči K. z hypotekárneho úveru. V roku 2017 bol byt predaný pani C. súčasným novým vlastníkom - pani O. Q., O. Q. O. N. Q., ktorí nadobudli vlastníctvo k bytu a garáži podľa C.-XXXXX/XXXX dňa 28.09.2017. V tomto momente sa teda obchod realizoval a investícia sa mala tak žalobcovi, ako aj žalovanému vrátiť. Žalobca investoval do nehnuteľnosti 11.000,- eur, čo potvrdzuje aj žalovaný vo svojom emaily zo dňa 15.04.2014. Táto suma predstavovala niekoľko rôznych platieb žalobcu za účelom obstarania bytu - okrem iného aj platby podľa rozpisu urobeného samotným žalovaným, žalobca je tam označovaný prezývkou "R.". V tejto sume bola zahrnutá aj platba rezervačného poplatku za byt a garáž podľa vyššie uvedenej Rezervačnej zmluvy vo výške 50.000,- Sk a 9.500,- Sk, spolu 59.500,- Sk realizovaná žalobcom na účet staviteľa - spoločnosti Z. C., I..W..V.. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v tom čase v B. D. I., O..I... Byt bol po kolaudácii odovzdaný a prevzatý dňa 03.03.2009. Od 01.07.2009 až do predaja bytu bol byt prenajatý tretím osobám. Nájomné vo výške 650,- eur mesačne pokrývalo mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške 578,58 eur a náklady za byt vo výške 70,- eur, žalobca a žalovaný nemali žiadne ďalšie náklady s bytom. V prípade, že by náklady na byt prevýšili sumu 70,- eur, nájomca mal podľa nájomnej zmluvy povinnosť ich uhradiť.

Byt sa v septembri roku 2017 predal za sumu 158.000,- eur. V tom čase bol zostatok hypotekárneho úveru 129.709,62 eur. Po jeho vyplatení ostala suma po zaokrúhlení 28.290,- eur na rozdelenie medzí žalobcu a žalovaného. Žalovaný teda titulom predaja bytu dlží žalobcovi a žalobca má dôvodný peňažný nárok voči žalovanému vo výške polovice z tejto sumy, konkrétne na sumu 14.145,- eur a tento peňažný nárok žalobcu stále trvá. Žalovaného mnohokrát v minulosti telefonicky a sms - správami kontaktoval za účelom vyúčtovania a vyrovnania sa z predmetného obchodu. Žalovaný sa však žalobcovi vyhýba a nemá ani najmenšiu vôľu obchod uzavrieť a vysporiadať sa a ponechal si všetky peňažné prostriedky získané predajom ich spoločnej investície. Žalobca poslal žalovanému dňa 25.01.2019 písomnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od obdržania tejto výzvy, žalovaný túto výzvu obdržal dňa 28.1.2019. Na túto výzvu žalovaný reagoval a strany sa v posledný deň lehoty dňa 12.02.2019 stretli, avšak žalovaný je toho názoru, že žalobcovi nie je nič dlžný.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.04.2019, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu popiera všetky tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalovaný so žalobcom nikdy neuzavrel obchod, ktorého predmetom malo byť nadobudnutie k bytu č. XXX nachádzajúci sa na X.p. bytového domu súp. č. XXXXX - C. J. a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a zastavaných pozemkoch ako investíciu a keď budú byt predávať tak si zisk rozdelia na polovicu. Predmetný byt žalobca ani žalovaný nikdy nenadobudli či už do svojho výlučného alebo podielového spoluvlastníctva. Z toho dôvodu žalovaný namieta pasívnu vecnú legitimáciu. Predmetný byt nadobudla do výlučného vlastníctva pani C., a to z časti z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý jej bol poskytnutý spoločnosťou K.. Pani C. bola vlastníčkou bytu do roku 2014, kedy tento byt predala tretej osobe. Pokiaľ ide o tvrdenie, že vlastníctvo bolo formálne prevedené na K.. U. C.Ú., tak k tomu žalovaný uvádza, že je nepravdivé a absolútne zavádzajúce, nakoľko platný právny poriadok žiaden formálny prevod vlastníckeho práva neumožňuje. Pani C. sa stala vlastníčkou predmetného bytu na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy v roku 2015. Pokiaľ ide o zostatok hypotekárneho úveru vo výške 129.709,62 eur, tak k nemu uvádza, že bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 05.09.2017 zabezpečený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo zriadené na základe zmluvy č. C.-XXXX/XX. Zabezpečovaný záväzok z hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu predmetného bytu K.. U. C. v právnom postavení dlžníka I. I., O..I.., v postavení veriteľa vznikol až v roku 2015 a nie prevzatím hypotekárneho úveru poskytnutého pani C. spoločnosťou K., ako tvrdí žalobca. Ak by žalovaný pripustil, že obchod medzi stranami sporu bol uzavretý, tak domnelý nárok žalobcu musel vzniknúť pri prvom predaji bytu pani C., a to v roku 2014. Z toho dôvodu žalovaný vznáša námietku premlčania. Dôkazy na ktoré žalobca odkazuje, t. j. e-mail zo dňa 15.04.2014 a rozpis nákladov, nepreukazujú existenciu, resp. opodstatnenosť a výšku žalobcom uplatňovaného domnelého nároku. Ide o domnienky žalobcu, ktoré neboli podložené žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom. Žalovaný sa domnieva, že žalobca získal kúpnu zmluvu zo dňa 05.09.2017 v rozpore so zákonom, nakoľko nie je zmluvnou stranou. Žalovaný záverom uvádza, že strana sporu má povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. V replike žalobcu doručenej súdu dňa 07.05.2019 (č. l. 78) žalobca uvádza, že dohoda bola medzi stranami uzavretá v čase keď boli priateľmi. Tento typ dohody nevyžaduje písomnú formu. Žalobca si na vlastnú škodu svoju investíciu do bytu nezabezpečil, lebo žalovanému v tej dobe dôveroval. Žalobca nerozporuje, že strany sporu nenadobudli do výlučného vlastníctva predmetný byt. Právne ho nenadobudli, ale v skutočnosti áno. Išlo o ich spoločnú investíciu. Byt bol po celú dobu predmetom vlastníctva osôb blízkych žalovanému, a to priateľka žalovaného, brat žalovaného a súčasná partnerka žalovaného. Skutočný predaj nastal až predajom bytu rodine Q.. Prvým vlastníkom bola pani C., vtedajšia blízka osobná priateľka žalovaného. Pani C. osobne podpísala protokol o prevzatí bytu, avšak originál má žalobca. Buď bol prítomný pri odovzdaní bytu, alebo byt nadobudol. Pani C. byt právne nadobudla do vlastníctva, avšak v ňom niky nebývala, nikdy ho sama neponúkla do nájmu a nerokovala s nájomcami či realitnými kanceláriami o nájme a nikdy ním nedisponovala ako skutočný vlastník. Všetky úkony ohľadom bytu zriaďoval žalobca a žalovaný. Pani C. strany sporu dôverovali a mohla získať prostriedky od banky vo forme hypotekárneho úveru. Úver sa splácal z nájomného, ktoré bolo pripisované na účet pani C. v K.. Keď sa splátka úveru zvýšila nad výšku nájomného, žalovaný v deň splátky posielal pani C. na účet menšie sumy peňazí na dorovnanie výšky splátky, aby to pani C. nemusela uhrádzať z vlastných zdrojov. Druhým vlastníkom bytu bol X.. S. Q., brat žalovaného. Tento byt nadobudol byt do vlastníctva dňa 04.11.2014. Bolo potrebné sa zbaviť pani C., nakoľko už niekoľko rokov nebola priateľkou žalovaného. Bolo to dočasné riešenie. Následne, dňa 15.10.2015 bol byt prevedený na pani K.. U. C., v tom čase niekoľkoročnú priateľku žalovaného, s ktorou má dieťa a žijú v jednej

domácnosti. Bola to tretia a posledná majiteľka bytu za trvania spoločnej investície. Prevzala aj záväzok voči I. I., O..I... Žalobca ponechal byt v réžii žalovaného, aby sa o byt staral a žalovaný byt ľubovoľne prevádzal medzi svojimi blízkymi. Nikto z vyššie uvedených vlastníkov nevykonával práva ako skutočný vlastník bytu. O byte stále rozhodovali žalobca a žalovaný. Žalovaný uhrádzal od nadobudnutia bytu až do jeho finálneho predaja tretej osobe v septembri v roku 2017 pravidelné platby za byt, napr. nájom spoločnosti D., náklady na elektrinu U., daň z nehnuteľnosti atď. Od žalobcu si následne vyúčtoval polovicu svojich nákladov. Žalovaný posielal žalobcovi rozpis nákladov ako napr.: e-mailom zo dňa 15.04.2014. Z toho rozpisu je zrejmé, že žalovaný požaduje sumu 5.000,- eur na zrovnanie stavu. Žalobca nesúhlasí s premlčaním. Žalovaný zatajil skutočnosť, že pani C. previedla byt na X.. S. Q., ktorý je bratom žalovaného, a ktorý byt vlastnil necelý rok, kým nebol byt opätovne prevedený na aktuálnu priateľku žalovaného. Nárok žalobcu nie je premlčaný. Nárok žalobcu vznikol až predajom bytu tretej - cudzej osobe. K takémuto predaju prišlo až v septembri 2017.

5. V duplike žalovaného doručenej súdu dňa 28.05.2019 (č. l. 158) žalovaný uvádza, že žiaden dôkaz predložený žalobcom nepreukazuje existenciu dohody. Ide o vyfabulované tvrdenia žalobcu. Tvrdenia o skutočnom vlastníctve bytu sú pre konanie irelevantné a nič nepreukazujú. Je pochopiteľné, že žalovaný pomáhal pri správe bytu, keďže vlastníčkou bola jeho vtedajšia priateľka. To však nepreukazuje uzavretie dohody. Pokiaľ ide o vlastníctvo bytu bratom žalovaného, pani C. nadobudla vlastníctvo k bytu od S. Q. na základe kúpnej zmluvy, pričom kúpnu cenu uhradila z časti prostriedkov získaných z hypotekárneho úveru. Neprevzala žiaden záväzok od predchádzajúceho vlastníka. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že malo ísť o prevod na vlastnícke práva na tretiu osobu, tak Juraj Q. bol cudzou osobou voči pani C.. Strany sporu nikdy uvedený byt nepredávali.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu svedkyne N. C. vyplýva, že žalobca je jej kamarát, žalovaný bývalý priateľ. S obidvoma nie je v kontakte. Kúpila byt ako investíciu na hypotekárny úver, nakoľko bola vtedy priateľkou pána Q.. Všetky ostatné záležitosti ohľadne bytu mal na starosti p. Q., jej vtedajší priateľ. Byt bol prenajatý, ona v ňom nebývala, predala ho bratovi pána Q. z dôvodu, že sa s ním rozišla a nechcela aby na ňu viazol hypotekárny úver. Z bytu žiadny zisk nemala, kúpnu cenu za byt neprijala. Nepamätá si tie skutočnosti presne.

8. Z výsluchu svedka O. Q. vyplýva, že žalobcu nepozná. Žalovaného pozná tak, že mal prenajatý byt na U. R., na J., a akékoľvek skutočnosti ohľadom tohto bytu riešil s ním a platil nájomné. Platil mu nájomné zo začiatku asi na ruku a potom to riešili prevodom. Všetky záležitosti riešil s pánom Q.. Nevidel LV, neriešil to, kto je vlastník, mal za to, že pán Q.. Byt kúpil pre mamu od pani C.. Pri podpise bola prítomná pani C. a pán Q.. Sumu 15.000,- eur dával dvakrát ako zálohu a zbytok cez účet.

9. Z výpovede svedka S. Q. vyplýva, že strany sporu pozná, so žalobcom je kamarát, vzťahy majú normálne, teraz sa dlhšie nevideli, žalovaný je jeho brat, majú rodinné vzťahy. Byt kúpil od p. C. ako investíciu, reálne ho kúpil. Platil pani C. na účet v banke, ostatné veci ohľadne nájmu a nájomnú zmluvu uzatváral pán Q., jeho brat, nakoľko sa tak dohodli, ako aj všetky ostatné platby. V byte nebýval, vie kde sa nachádza. Predal ho pani C., ktorá mu uhradila kúpnu cenu, bol to reálny obchod..

10. Z výpovede svedkyne U. C. vyplýva, že pán Q. je jej súčasný partner, žalobcu a jeho partnerku pozná, boli to známi, v súčasnosti sa nestretávajú. Byt kúpila od pána Q., brata. Kúpna cena aj splatnosť boli dohodnuté v zmluve. Vie kde je byt, aj platila zaň niečo, niečo platil jej priateľ. Predala ho pánovi Q.. Taktiež kúpna cena bola podľa zmluvy. Pokiaľ ide o zisk z bytu nepamätá si to, je potrebné pozrieť si kúpnu a predajnú cenu.

11. Z výpovede svedkyne O. Q. vyplýva, že strany sporu bližšie nepozná. Žalobcu videla raz a žalovaného dvakrát. Nemá s nimi žiaden vzťah. Je vlastníčkou bytu Na U. R.. Kupovala ho od žalovaného. Pri podpise bola ona, pán Q. a syn. Ona žalovaného vnímala ako vlastníka, avšak vie o tom málo, nakoľko všetky záležitosti vybavoval jej syn, ten sa vie k tomu vyjadriť. Podpisovali kúpnu zmluvu u notára. Zálohu 15 tisíc na kúpnu cenu navrhla ona, lebo sa bála, že bude byt predaný. Nevie sa vyjadriť k tomu, že by jej pán Q. povedal, že potrebuje 30 tisíc do firmy. Takéto vyjadrenie si nepamätá.

12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 9) vyplýva, že ku dňu 11.02.2019 bola O. Q. vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X, nachádzajúci sa na X.poschodí v bytovom dome Na U. R. Č.. X, v k. ú. C., obec D. - K..Č.. R. K., okres D. X..

13. Z rezervačnej zmluvy č. XXX (č. l. 11) uzavretej medzi spoločnosťou Z. C., I..W..V.. a žalobcom ako záujemcom vyplýva, že žalobca má v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, garážovému státiu a pozemku v bytovom dome C. J.. Predmetom zmluvy je rezervácia dvojizbového bytu označený ako D.,nachádzajúci sa na 3. Nadzemnom poschodí o výmere XX,XX m2 vrátane pivničnej kobky č.XXX.

14. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva a bytu a nebytového priestoru č. XXX vyplýva, že Z. C., I..W..V.. ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci mali v záujme uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu do 30 dní odo dňa splnenia podmienok ustanovených v zmluve. Uvedená zmluva nebola podpísaná.

15. Z e-mailu odoslaného žalovaným žalobcovi zo dňa 15.04.2014 (č. l. 15) vyplýva, že žalobca mal poslať 5 tisíc eur, aby mali v kolibe rovnaké peniaze, poslal však 4 tisíc, tým pádom má zainvestované v byte 11 tisíc. Žalovaný platil správcu elektrinu a ďalšie veci a k 30.04.2014 je to cca. 5.200,- eur.

16. Z protokolu o odovzdaní bytu (č. l. 18) vyplýva, že dňa 03.11.2009 boli odovzdané kľúče k bytu D..

17. Z príkazu na úhradu vyplýva (č. l. 17), že dňa 21.08.2007 došlo v T. D., O..I.. k úhrade sumy 69.636,- Sk.

18. Z výpisu z internet bankingu K. (č. l. 19) vyplýva, že p. C. bol poskytnutý úver v celkovej výške 159.278,42 eur a N. C. uhradila splátku za úver vo výške 578,58 eur.

19. Z nájomnej zmluvy (ć. l. 20) vyplýva, že N. C. mala vypracovaný vzor zmluvy na prenájom bytu č. XXX (D.) v bytovom dome C. J. na ulici Na U. R. Č.. XX, D..

20. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.09.2017 (č. l. 25) vyplýva, že K.. U. C. ako predávajúca predala O. Q., O. Q. a N. Q. ako kupujúcim byt č. XXX na X.poschodí v bytovom dome Na U. R. XX, D., s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach.

21. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 25.01.2019 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 14.145,- eur.

22. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva a bytu a nebytového priestoru č. XXX vyplýva, že Z. C., I..W..V.. ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci mali v záujme uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu do 30 dní odo dňa splnenia podmienok ustanovených v zmluve. Uvedená zmluva nebola podpísaná.

23. Zo záručného listu a bezpečnostných certifikátov (č. l. 119 a nasl.) vyplýva, že žalobca disponuje uvedenou dokumentáciou k bezpečnostným dverám na byte č D.-XX na stavbe C. J. - D..

24. Z e-mailu zo dňa 13.06.2009 vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi nájomnú zmluvu s pani J..

25. Z e-mailu zo dňa 09.01.2011 vyplýva, že žalovaný žalobcovi preposlal žalobcovi a S. K. komunikáciu s K., ktorá sa týkala podmienok prevzatia dlhu.

26. Z rozpisu platieb (č. l. 140) vyplýva, aké položky a v akej výške boli hradené.

27. Z výpisu z katasterportálu (č. l. 141 a nasl.) vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2014 nadobudol byt č. XXX do vlastníctva S. Q. a na základe zmluvy zo dňa 15.10.2015 nadobudla byt do vlastníctva K.. U. C..

28. Z výpisu z účtu za zvolené obdobie od 01.01.2008 do 19.02.2010 pre N. C. vyplýva, že na uvedený účet chodili peniaze od T. N. vo výške 650,- eur, od S. Q. finančné prostriedky v rôznej výške. Z uvedeného účtu boli odvádzané peniaze na úhradu splátok za úver.

29. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 03.05.2019 vyplýva, že byt č. 211 sa nachádza vo vlastníctve O. Q., O. Q. a N. Q.. Uvedený byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2017.

30. V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že na pojednávaní dňa 15.11.2019 uviedol, že žalovaný argumentuje predovšetkým, že žiadny obchod medzi stranami sporu neexistoval. Má za to, že dnes na pojednávaní sám uviedol, že v byte mal investované a že išlo o spoločný obchod žalobcu a žalovaného, preto uvádza, že táto skutočnosť prestáva byť v spore sporná. Túto skutočnosť potvrdili aj výpovede svedkov, ktorí uvádzajú, že všetky náležitosti ohľadne nájmov a platieb s malými výnimkami zabezpečoval pán Q.. Argumentáciu žalovaného, že poskytli obe strany sporu pôžičku p. C. považujú za nezmysel. Pani C. vo svojej výpovedi uviedla, že kúpu financovala z hypotekárneho úveru. Nebola predložená žiadna zmluva o pôžičke a navyše suma 11 tisíc eur nebola jednorázová pôžička pre p.C. ale bola to suma, ktorá bola vyskladaná z rôznych súm hradených rôznym subjektom za rozdielnym účelom. V záverečnej reči uviedla, že obchod uzavretý bol, žalovaný priznal, že byt našiel a sprostredkoval žalobca, že obchod ohľadom tohto bytu so žalobcom uzavrel, že spolu do bytu na J. zainvestovali a že si mali rozdeliť zisk. Žalovaný priznal, že žalobca mal zainvestovaných 11.000,- eur. Obchod sa realizoval až predajom bytu. Z výpovede svedka Q. vyplýva, že jeho kúpa bytu nemohla byť reálnym obchodom. Byt vlastnil len 5 mesiacov, nikdy v ňom nebýval, nebol v ňom osobne, nedohadoval nájom, nikdy sa nestretol s nájomcami. Aj nájomné išlo na účet žalovaného. Žalovaný tvrdil, že byt predal bratovi lebo bolo treba platiť úver. Pani C. predala byt, lebo nechcela aby na ňu viazol úver. Preto medzi pani C. ani pánom Q. nedošlo k uzavretiu reálneho obchodu. Bolo preukázané, že do vlastníctva od pani C. v roku 2017 bol byt predaný pánovi Q. a jeho rodine. Do predaja Q. sa o byt staral žalovaný. V danej dobe žalovaný platil aj hypotéku a to aj nepriamo, alebo teda rozdiel nad nájomné, platil náklady spojené s užívaním bytu ako nájomné bytového družstvu U. a pod., dohadoval nájom bytu so všetkými nájomníkmi, riešil problémy nájomníkov, dohadoval kúpno-predajné zmluvy medzi jednotlivými vlastníkmi, bol osobne pri každom prevode vlastníctva bytu ako aj pri odovzdaní kúpnej ceny, dokonca ju aj dvakrát prevzal. Tieto aktivity však nevykonáva odkedy byt do vlastníctva nadobudol pán Q. s rodinou v septembri. Námietka premlčania je irelevantná, nakoľko k reálnemu predaju bytu prišlo až pri poslednom predaji. Pokiaľ ide o tvrdenie o poskytnutí pôžičky pani C., tak táto pôžička nevznikla. Prostriedky na kúpu bytu získala z hypotekárneho úveru. Existencia nebola preukázaná a je v rozpore s listinnými dôkazmi. Žalobca zaplatil sumu 63.636,- Sk ako úhradu rezervačného poplatku, sumu 1.383,- eur ako dlh D. a sumu 4.000,- eur, ktoré poslal žalovanému. Žalobca pani C. nikdy žiadnu pôžičku neposkytol. Obchod existuje. Realizoval sa v roku 2017 predajom bytu. Tí byt kúpili za sumu 158.000,- eur, z čoho sumu 28.290,38 eur dali vopred v hotovosti ako zálohu v dvoch rovnakých splátkach. Zvyšok šiel na vyplatenie hypoúveru na byt. Byt bol vo vlastníctve tretích osôb, dával sa do prenájmu aby splácal úver a náklady spojené s bytom. Náklady strany pokrývajú rovným dielom. V momente predaja je hypotéka znížená na sumu 129.709,62 eur a vypláca sa z kúpnej ceny za byt. Zostáva suma 28.290,38 eur, ktorá bola vyplatená v hotovosti v dvoch rovnakých splátkach ako záloha. Ide teda o zisk z predaja, zisk z obchodu, o ktorý sa mal podeliť so žalovaným. Byt bol vo vlastníctve troch osôb, ktoré byt skutočne vlastnili a prenajímali, a celý čas sa im oň staral ochotný brat a priateľ, ktorý z toho nič nemal a ochotne informoval žalobcu o dôležitých veciach ohľadom bytu. K bytu, s ktorým žalobca nič nemá vlastní rezervačnú zmluvu, nájomnú zmluvu, fotky bytu, dohodu o prevzatí dlhu z hypo a komunikáciu z K., info o zostatku hypo úveru pani C..

31. Žalobca v priebehu konania uviedol, že v roku 2009 uzavreli so žalovaným obchod. V tej dobe boli priatelia. Žalovaného od roku 2017 kontaktoval 2 - 3 krát. Viackrát nie z toho dôvodu, že sa dozvedel, že žalovaný mal finančné problémy a nechcel mu pridávať problémy. Bol to kamarát. Žalovaný ho nekontaktoval o tom, že to predal Q.. Dozvedel sa to náhodou z katastra. Neinformoval ho o nejakom inom byte, tak ako o byte na J.. Taktiež sa stretli po predžalobnej výzve, kde mu na stretnutie doniesol kúpnu zmluvu medzi C. a Q. a mal doniesť spoločné výdavky, ale nedoniesol. Taktiež ho žalovaný kontaktoval ohľadne požičania peňazí na čo mu povedal, že najprv vyriešia túto záležitosť a potom požičanie peňazí. Nikdy žiadnu pôžičku p. C. neposkytol a ani by tak neurobil bez písomnej zmluvy, poskytnutia úrokov a dohodnutia vrátenia. Nerozumie o čo ide žalovanému, či v prípade svojho neúspechu má žalovať p. C. na vrátenie pôžičky. Je dostatočne bdelý aby rozoznal pôžičku od investície a v tomto prípade to bola investícia.

32. Právna zástupkyňa žalovaného v priebehu sporu ďalej poukázala na meniace sa a účelové tvrdenia žalobcu, ktorý najskôr tvrdí, že nevedel o predaji bytu Q. a potom, že mu doniesol žalobca kúpnu zmluvu a podobne. Žalobca vyvodzuje nárok z e-mailov z roku 2014, pričom svoj nárok vyvodzuje zo skutočnosti z roku 2018. Bolo preukázané, aj vyjadrením žalovaného, že nebol vlastníkom nehnuteľnosti a zo svojej dobrovoľne sa podieľal z titulu svojich vzťahov na riešení veci ohľadne bytu. Pani C. požičali peniaze aj žalobca, avšak žiadny právny titul svojho nároku vo vzťahu žalovanému sa z toho odvodiť alebo vyvodiť nedá. Správanie a nárok považuje za amorálny, navyše aj za nepreukázaný. Žalovaný nemá povinnosť dokladať zmluvy o pôžičke alebo listiny vo vzťahu k pani C. a žalobcovi. Ak mal žalobca investíciu, mal ju mať písomne. Žalobu považuje za nedôvodnú a nepreukázanú, nakoľko nebola preukázaná existencia, dôvodnosť, ani výška záväzku. Žalovaný nepotvrdil uzavretie dohody s obsahom aký tvrdí žalobca. Priznal investície žalobcu do nehnuteľnosti, avšak ani k žiadnej dohode s obsahom aký tvrdí žalobca, ani k zisku nedošlo.

33. Žalovaný v priebehu sporu ďalej uviedol, že neuzavrel žiadny obchod so v zmysle toho, že spolu kúpia so žalobcom byt a z jeho zisku sa rozdelia. Pani C. bola jeho priateľka, chcela v tom čase kúpiť byt, na ktorý nemala dosť finančných prostriedkov, a preto sa dohodli so žalobcom, že jej požičajú, a v prípade predaja bytu so ziskom sa im tieto finančné prostriedky vrátia. Preto to riešil so žalobcom, a preto žalobca spravil aj zmluvu o budúcej zmluve a rezervačný poplatok zaplatil. Toto boli peniaze požičané pani C. v čase realitnej bubliny. Keď byt predávala nepodarilo sa ho predať za tú sumu čo sa nadobudol. Žiadny zisk tam nebol. Keďže bolo treba platiť úver, previedla byt na brata žalovaného, ktorého na to hovoril, aby nebola ešte väčšia strata. Pokiaľ riešil nejaké záležitosti ohľadne tohto bytu tak za pani C., ako svoju priateľku, a pokiaľ posielal nejaké maily a skutočnosti žalobcovi, čo nevylučuje, tak na základe tohto, že si to vyžiadal. Keď pani C. byt predávala, tak mu povedal nech zabezpečí lepšieho kupcu, čo sa nestalo. Kúpnu zmluvu medzi pani C. a Q. mu nikdy nedal a pani C. je jeho životná partnerka.

34. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

35. Podľa a právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

36. Podľa Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa a vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

38. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

39. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

40. Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( ) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

41. Podľa Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať

42. S poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

43. Žalobca sa v spore domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 14 145,00 eur s príslušenstvom titulom rozdelenia si zisku s uzatvoreného obchodu v roku 2007 a v zmysle dohody, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami sporu tak, že sa navzájom dohodli, že spolu nadobudnú nehnuteľnosť byt č byt č. XXX na X.p. bytového domu Na U. R. XX, V D. zapísaný na LV č. XXXX ako investíciu a keď budú byť predávať, rozdelia si zisk na polovicu. Ďalej žalobca tvrdil, že na základe ich dohody byt nadobudla do vlastníctva priateľka žalovaného p. C. a že keď v roku 2017 bol byt predaný súčasným vlastníkom, ktorí nadobudli vlastníctvo dňa 28.09.2017 tak v tomto momente sa obchod realizoval a investícia sa mala tak žalobcovi ako aj žalovanému vrátiť a žalovaný protiprávne zadržiava polovicu jeho zisku.

44. Žalovaný sa v spore bránil, že žiadnu dohodu takéhoto obsahu, ako tvrdí žalobca neuzavrel, nikdy spolu nenadobudli žiadny byt do vlastníctva, peniaze požičali obaja p. C. a žiadny zisk a nárok žalobcu voči nemu neexistuje. Žalobca odvíja svoju investíciu od roku 2014, preto namieta aj premlčanie prípadného nároku žalobcu.

45. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním má preukázané, že žalobca a žalovaný nikdy nenadobudli spolu predmetný byt a nebytový priestor do vlastníctva. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rezervačnú zmluvu a zaplatený rezervačný poplatok, tak ako z nej vyplýva, zmluvnou stranou je žalobca a rezervačný poplatok mal byť v prípade uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy započítaný ako záloha v prvej splátky ( viď článok II,bod 2.7 zmluvy). K uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo. Pokiaľ teda uhradil žalobca rezervačný poplatok, ide o jeho vzťah s druhou zmluvnou stranou rezervačnej zmluvy a nepreukazuje to, že uzatvoril dohodu o nejakom obchode so žalovaným do ktorého vložil sumu uhradenú v rezervačnom poplatku druhej zmluvnej strane. Navyše súd uvádza, že predmetom rezervačnej zmluvy, ktorú predložil v spore žalobca bol byt nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu ( viď článok II, bod 2.1 zmluvy), pričom p. C. ako nadobudla byt a nebytový priestor nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží..

46. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania a medzi stranami ani nebolo sporné, predmetný byt nadobudla do vlastníctva p. C., ktorá však nepotvrdila ani existenciu dohody medzi stranami sporu ohľadne jej kúpy tohto bytu , ani obsah takejto dohody tak, ako ho tvrdí žalobca. Uviedla, že byt kúpila ako investíciu na hypotekárny úver, bol prenajatý a záležitosti okolo kúpy a následne po rozchode so žalovaným aj predaj tohto bytu jeho bratovi vybavoval žalovaný, ako jej vtedajší priateľ. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, faktickým vlastníkom bytu bol žalovaný, tak súd k tomu v prvom rade uvádza, že vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti a vlastník je oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať podľa svojho uváženia. Tvrdenie žalobcu o žalovanom ako o faktickom vlastníkovi zákon nepozná a navyše ani v prípade, žeby bol akože vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný ,nepotvrdzuje sa tým obsah žalobcom v žalobe tvrdenej dohody ,že byt majú so žalovaným spoločne nadobudnúť do vlastníctva, alebo , že sa dohodli, že byt nadobudne p. C., a potom tvrdil, že ho fakticky nadobudol žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že obsah a existenciu žalobcom tvrdenej dohody svedkovia nepotvrdili, nemali o nej žiadnu vedomosť. Svedkovia C., Q. a C. potvrdili, že sa stali vlastníkmi bytu opísaného v žalobe ,byt bol prenajímaný a záležitosti okolo neho zariaďoval žalovaný. Táto skutočnosť t.j. že žalovaný zariaďoval záležitosti ohľadne predaja, prenájmu, platieb atd. za vlastníkov nepreukazuje, existenciu dohody medzi stranami sporu a už vôbec nie, že žalovaný preto mal byť faktickým vlastníkom tohto bytu. Túto skutočnosť žiadni svedkovia nepotvrdili. Svedkovia Q. a Q.Á. síce uviedli, že sa domnievali, že žalovaný je vlastníkom bytu, ale že to nekontrolovali, to však nijako nepotvrdzuje jeho vlastnícke právo, nakoľko vlastníctvo k predmetnému bytu a jeho zmeny sú evidované v katastri nehnuteľností ako verejne prístupnom registri evidencie vlastníctva k nehnuteľnostiam a neboli ničím relevantne spochybnené. Navyše žalobca ani žalovaní neboli nikdy stranou žiadnej kúpno predajnej zmluvy týkajúcej sa prevodov predmetného bytu.

47. Ďalej pokiaľ žalobca tvrdí, že obchod sa realizoval až predajom bytu rodine Q. v roku 2017, nakoľko až vtedy došlo k faktickému predaju bytu, tak súd poukazuje na skutočnosť, že ani takáto dohoda medzi stranami sporu nebola v spore preukázaná, a ani ju v žalobe žalobca netvrdil. Preto nie je zrejmé, na základe akých skutočností a z čoho vyplývajúcich (z dohody strán??) sporu dospel žalobca k záveru, že sa obchod realizoval až predajom bytu rodine Q. a nie napr. predajmi, ktoré boli uskutočnené skôr. Pokiaľ žalobca argumentuje tzv. faktickým predajom tak súd uvádza , že takáto konštrukcia, okrem toho , že ju zákon pri prevode nehnuteľnosti nepozná, nebola v konaní ani preukázaná, kedže všetci svedkovia ,ktorí boli v jednotlivých obdobiach aj vlastníkmi bytu potvrdili reálny predaj a kúpu a jeho

prenájom. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako osoba im blízka zariaďoval záležitosti okolo predaja prenájmu ,platieb a pod. neznamená, že išlo o nejaký nefaktický predaj.

48. Ako sám žalobca uviedol, investoval do bytu 11 000,- eur, ak teda investoval do cudzieho bytu, nie je žalovaný na vydanie jeho investície pasívne vecne legitimovaný. Ak žalobca poskytol finančné prostriedky pri kúpe bytu p. C. v roku 2007, 2009 alebo v roku 2014 žalovanému, tak potom sú akékoľvek nároky žalobcu voči žalovanému najneskôr od 01.01.2018 premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

49. Žalobca v spore tvrdí , že žalovaný mu zadržiava polovicu zo zisku investície do bytu vo výške 28 290,- eur t.j. sumu vo výške 14 145,- eur, ktorú požaduje od žalovaného uhradiť. Žalovaný túto skutočnosť popiera a žalobca súdu ničím nepreukázal, že sumu 28 290,- eur z predaja obdržal žalovaný. Preto nie je zrejmé, na základe čoho má žalovaný žalobcovi polovicu sumy, ktorá ako tvrdí žalobca je z predaja bytu p. C. , a o ktorej ani nie je preukázané, že ju žalovaný obdržal, zaplatiť. Žalovaný uviedol, že mali v byte obaja investované, ale ani on ani svedkovia nepotvrdili žiadne ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne žalobcom tvrdeného obsahu ich dohody so žalovaným týkajúce sa ich spoločného obchodu, jeho trvania a pod. Nie je ani preukázané, na základe čoho si žalobca odvodzuje skutočnosť, že ide práve o zisk z predaja bytu ho predaji p. C. na ktorého polovicu má nárok. Preto, ak obaja žalobca a žalovaný investovali rovnako do cudzej veci, môžu si svoje nároky vymáhať od jej vlastníka.

50. Záverom súd uvádza, že vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhli a na ktorých zotrvali a konštatuje, že povinnosťou žalobcu je svoje tvrdenia nielen tvrdiť, ale aj riadne v spore preukázať. Preto súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu dohody medzi ním žalovaným týkajúcu sa investovania do spoločného bytu, a už vôbec nepreukázal ním tvrdený obsah tejto dohody, ani iný právny titul na základe ktorého by mal žalovaný povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu a jej príslušenstvo.

51. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

52. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že nakoľko bol žalovaný v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa .